Professional Documents
Culture Documents
!_!i.tiii_iiiiiiimii.e- _____
*_uiiimimi
ESPERANTO
IDIOMA AUXILIAR INTERNACIONAL
POR
VALENCIA-1.33
Imprenta d e Jose O l m o s
C a l l e de C a s t e l l o n , 13
llllinil!IIHIIIIIIIII!lllll.lllllll!!!llllll!lllllhlll!l!llllllllll!llln
I i:i iM:'rMll.l-IJ^INiHhi:i|'||J!|MT!.l;i|i|-llIIil:|i:IIIIII:|.1.1!HIIMIhi:I:i|Mll1.1!;\:|111.1hUU'II'1111.IIM'i^ri!'hi:I!!iliIIIIIIl|.'lMl'llHIIIIIMI:MIi|HHMHMHIUII!IIIMI!MI'.|'
;
: !: :
/6xOOOO rr
E S P E R A N T O
Idioma auxiliar internacionai
GRAMATICA, E J E R C I C I O S
Y DICCIONARIO
por
^Vnlen-zLi 1933
ES PROPIEDAD DEL AUTOR
FUNDAM ENTA 6 R A M A T I K 0
de la lingvo Esperanto
de Doktoro L. L . Zamenhof
_v., . , . >
A. Alfabeto
Aa, Bb, Cc, Ĉĉ, Dd, Ee, Ff, Gg, Ĝĝ, Hh, Ĥĥ, Ii, Jj, ĵĵ, Kk,
Ll, Mm, Nn, Oo, Pp, Rr, Ss, Ŝŝ, Tt, Uu, Ŭŭ, Vv, Zz.
Rimarko. P r e s e j o j , k i u j ne p o s e d a s la l i i e r o j n ĉ , ĝ, ĥ, }, ŝ, ŭ , p o v a s
anstataŭ i l i u z i c h , g h , h h , j h , s h , u .
B. Reguloj
1. Hpiikolo nedifinita ne ekzistas; ekzistas nur artikolo
difinita (la). egala por ĉiuj seksoj, kazoj kaj nombroj.
ffimarko. La u z a d o d e la a r t i k o l o e s t a s tia s a m a , k i a e n ia a l i a j
l i n g v o j . La p e r s o n o j , p o r k i u j la u z a d o d e la a r l i k o l o p r e z e n l a s m a l -
f a c i l a j o n , p o v a s en la u n u a l e m p o l u t e ĝ i n n e u z i .
GRAMATICA F U N D A M E N T A L D E E S P E R A N T O
clel
Doctor L. L . Zamenhof
A. A lf a b e t o
Aa, Bb, Cc, Ĉĉ, Dd, Ee, Ff, Gg, Ĝĝ, Hh, Ĥĥ, I i , Jj, ĵf, Kk,
Ll, Mm, Nn, Oo, Pp, Rr, Ss, Ŝŝ, Tt, Uu, Ŭŭ, Vv, Zz.
Observacion.-Las irnprenlas que no posean las letras s u p e r s i g -
n a d a s ĉ , ĝ, ĥ, ĵ , ŝ, ŭ, p u e d e n u s a r en s u l u g a r c h , g h , h h , j h , s h , u .
B. Reglas
1. Hrticulo indefinido no existe; existe solo el articulo
definido la, que es igual para todos los sexos, casos y
nŭmeros.
Observacidn.—E\ u s o d e l a r l i c u l o es l a l c o m o en Ias d e m a s l e n -
g u a s . L a s p e r s o n a s a q u i e n e s el u s o d e l a r l i c u l o p r e s e n t a a l g u n a d i -
f i c u l t a d , p u e d e n d e j a r de u s a r l o c o m p l e t a m e n t e , al p r i n c i p i o .
fjĝ* \ f «0»'"': f «0» \ { «=0=- \ f «0* \ :'* :* «0» \ ^ \ : ' ^ > \ f 4h'\ f «0» \
o^oKo^o c_^6)(o^ĉ */^>VcĴ^o o^SN&^ĉ o/o» <o\o q/^o)<o^d o/^oKo^ĉ a/Q)*3^ c_/o^c^c d^o><S^Ĉ o^SHo^c
ra_rr_a&iea
LECCION PRIME RA
S U M A t t l O . — /. Foniiica.— ?. Alfabeto.—3. Pronunciaci6n.—4. Acento tdnico
A l f abeto
2. Se compone de 28 letras, cuya representacion gra-
fica es la siguiente:
Aa, Bb, Cc, ĈĈ, Dd, Ee, Ff, Gg, Ĝĝ, H h , Ĥĥ, I i , Jj, %
Kk, L l , Mm, Nn, Oo, Pp, Rr, Ss, Ŝŝ, Tt, U u , Ŭŭ, Vv, Zz. De
ellas son cinco vocales: a, e, i , o, u, una semi-vocal ŭ y las
demas consonantes. La semi-vocal ŭ, que se distingue por
llevar el acento breve, sĉlo sirve para formar diptongos
unida a la vocal que la precede, pronunciandose con una
sola emision de voz, por tanto nunca puede contarse como
vocal.
Pronunciacidn
3. Todas las vocales se pronuncian siempre como en
castellano, con un sonido claro, preciso y distinto, sin que
sea modificado jamas por acentos graves o agudos, ni
existan sonidos intermedios como en otros idiomas. Esta
claridad de vocalizaciĉn da al Esperanto una sonoridad y
- 10 -
noblcza dc expresiĜn parecidos al espanol, participando de
la suavidad y dulzura del italiano.
Las consonantes, en general, tienen el mismo sonido
claro y distinto del espanol, salvo las siguientes, que se
pronuncian asi:
C. Tiene la equivalencia de fs; asi boneco (bondad) se
pronuncia bonefso; caro (zar) se pronuncia tsaro; necesa
(nccesario) nefsesa: cigano (gitano) tsigano; krucumi (cru-
cificar) crutsumi.
C Tiene sonido claro y exacto de ch; tambro (habita-
cion) se pronuncia chambno; temizo (camisa) chemizo;
tifono (harapo) chifono; tokolado (chocolate) chocolado;
Manturio (Manchuria) Manchurio.
G. Es siempre suave, sin necesidad de interponer la u
muda; zorgato (pupilo); genuo (rodilla) se pronuncia como
guenuo; gifaro (guitarra) guifaro; gondolo (gondola); gudro
(alquitran); glano (bellota); grinci (rechinar).
G Su sonido es parecido al que resultaria de pronun-
ciar juntamente dch, al la g catalana de uiafge, la dj
francesa de adjutant o la g inglesa de Cambridge; aĝo
(edad); ĝermo (germen); ĝirafo (girafa); ĝo/o (gozo); ĝus/o
(exacto).
H . Es ligeramente aspirada, o sea como una /' suma-
mente suave, poco perceptible; halo (mercado); heredi (he-
redar); hoko (gancho); hirundo (golondrina); hufo (pezuna).
Ĥ. Equivale a la /' espahola fuerte: mehaniko (mecani-
ca); hem/o (quimica); monarhio (monarquia); horo (coro).
J . Tiene exactamcnte el sonido de y, por consiguiente
muy dulce y suave al oido; los que sin conocer su equiva-
lencia fonetica, pretenden leer el Esperanto dandole so-
nido de /' castellana, lo convierten en abrupto y barbaro,
cuando en realidad es harmonioso y agradable precisa-
mente por su frecuente uso: jasmeno (jazmin) se pronuncia
vasmeno; Jezuo (Jesŭs) suena como Vezuo; ue/no (vena);
fo/no (heno); jurisfo/ (juristas); amindaj (amables); puesta
al final de un substantivo o adjetivo es signo de plural.
- 11 -
Ĵ. Es como la /' francesa de je, jour, jardin, o la valen-
ciana o catalana de enueja, jardiner; mo/o]o (molla); ]aluza
(celoso); for]eti (arrojar); ]urnalo (diario).
Ŝ . Suena como la c h francesa de marechal o la x va-
lenciana o catalana de caixa, reixa, coixo, moixa, aixina,
eixut: ŝafo (carnero); ŝafr (gustar, apreciar); ŝelo (corteza);
ŝrnko (jamon); ŝmiri (untar); ŝoarr (ahorrar); ŝraŭbo (torni-
llo); ŝprni (hilar); ŝufi (verter solidos); ŝoui (deslizar).
Z . Se pronuncia un poco silbada y no tan dulce como
en castellano, es como un zumbido; fazano (faisan); azeno
(asno); ĉrzilo (cincel); zodiako (zodiaco); zumi (zumbar).
V . Se pronuncia como en espanol, siempre labio-
dental, equidistante de la / y de la b labial, con la cual no
debe confundirse nunca. Vagr (vagar); ualizo (maleta);
ueluro (terciopelo); urzaĝo rostro; kauerno (caverna); klauo
(tecla); uulturo (buitre); uosto (rabo).
Cuando en una palabra se juntan dos vocales, o una
palabra termina en vocal y la siguiente empieza por vocal,
deben pronunciarse separadamente, sin hacer nunca sina-
lefa; lo mismo cuando se juntan dos consonantes de las
que en espanol forman letras dobles como ch, II, rr, se
deben pronunciar con su sonido propio y distintas.
4. El acento tonico consiste en la mayor fuerza con que
pronunciamos una vocal y por consiguiente la silaba de
que forma parte. En castellano, cuando el acento recae
sobre la antepenŭltima silaba forma palabras esdrŭjulas,
sobre la penŭltima forma palabras graves o llanas, que
son la mayor parte, y sobre la ŭltima palabras agudas. En
Esperanto, sin excepcion, todas las palabras son llanas,
es decir, recae siempre el acento tĉnico o mayor fuerza de
la pronunciacion sobre la penŭltima vocal de la palabra
que es tambien la penŭltima silaba, pues una palabra tiene
tantas silabas como vocales, que, repetimos, se pronuncian
separadamente sin formar diptongos, pues la ŭ que los
forma no se considera como vocal.
Es de mucha importancia para la diccion clara y co-
- 12 -
rrecta del Esperanto, no formar consonantes dobles, pro-
nunciar separadamente con sonido claro y distinto todas
las vocales y acentuar fuertemente la penŭltima silaba.
Como ejercicio de lectura y pronunciaciĉn, deben los
alumnos tomar el diccionario esperanto-castellano e ir
leyendo pausadamente, en voz alta, las palabras por el
orden correlativo que estan puestas, procurando traducir
todas las que puedan, antes de mirar la traduccion del
libro.
LECCION 2. a
Palabras derivadas
Patrino=Madre Fratineto=Hermanita.
Malkontenta=Descontento Laborema=Laborioso.
Senkulpigi=DiscuIpar Forpreni=Arrebatar.
Cirkaŭi—Rodear Varmege=Ardientemen!e.
Palabras compuestas
S u ĉ i n f a n o = N i n o de teta Homlevilo=Ascensor.
Rraklaboristo Bracero MernortabuIo=Lapida.
Preterlasi=Dejar pasar Eksterordinara=Extraordinario
Dusenca=Ambiguo M o n ŝ a n ĝ e j o = C a s a de c a m b i o
Akrepinta=Puntiagudo M a r v e t u r i = V i a j a r por mar.
Rinocero = Rinoceronte La r i n o c e r o = E l r i n o c e r o n l e .
Larvo=Larva La I a r v o j = L a s l a r v a s .
Fumo=Humo La f u m o = E I h u m o .
Dramo=Drama La d r a m o j = L o s d r a m a s .
Abelo=Abeja La a b e l o j = L a s abejas.
LECCION 3. a
15. Y (Conjuncion) K a j .
L a a c a d e m i a y Ia e s c u e l a = L a a k a d e m i o k a j Ia I c r n e j o .
La c a t e d r a l y el c u a r t e I = L a k a t e d r a l o k a j Ia k a z e r n o .
La c i u d a d y la a l d e a = L a u r b o k a j Ia v i l a ĝ o .
La alameda l a r g a = L a longa aleo.
EI almacen g r a n d e = L a granda magazeno.
El banco c o m e r c i a I = L a komerca banko.
El bazar n u e v o = L a nova bazaro
E l c a s t i l l o a l t o y la c a b a f i a h u m i l d e
La a l t a k a s t e l o k a j la h u m i l a k a b a n o .
E l h u m o d e n s o y la l u z b r i l l a n t e
La d e n s a f u m o k a j la b r i l a l u m o .
E l c u a r t o , la a l c o b a y el s a l o n
L a ĉ a m b r o , la a l k o v o k a j la s a l o n o .
E l c a j o n f u e r t e y el e s t u c h e a m a r i l l o
La f o r t a k e s t o k a j la f l a v a s k o l o l o .
L E CCIO N 4. a
2
- 18 -
Laf r o s a p e r t e n e c e a T e o d o r o
La r o z o apartenas al T e o d o r o .
E l p a d r e est_ s a n o = L a p a t r o e s i a s s a n a .
E l p a d r e es s a s t r e = L a p a t r o e s t a s l a j l o r o .
U n n i n o n o es u n h o m b r e m a d u r o
I n f a n o ne e s t a s m a t u r a h o m o .
E I n i n o y a n o l l o r a = L a i n f a n o j a m ne p l o r a s .
E l c i e l o es a z u I = L a ĉ i e l o e s t a s b l u a .
S o b r e la v e n t a n a h a y u n l a p i z y u n a p l u m a
S u r la f e n e s t r o k u ŝ a s k r a j o n o k a j p l u m o .
He a q u i una m a n z a n a = J e n estas p o m o .
S o b r e la l i e r r a y a c e u n a p i e d r a = S u r la t e r o k u ŝ a s ŝ l o n o .
E l l e o n es f u e r t e = L e o n o e s t a s f o r l a .
L o s dientes del leon s o n a g u d o s
La d e n l o j d e l e o n o c s l a s a k r a j .
a u t o r a , el a c t o r y la a c t r i z , el a p u n t a d o r y la a p u n t a d o r a , t a i i -
bien son personas, pero t a m p o c o son parientes.
La a d v o k a t o k a j Ia a d v o k a l i n o , la a g e n l o k a j la a g e n t i n o , a n k a ŭ
e s t a s p e r s o n o j , s e d ne e s t a s p a r e n c o j ; Ia a ŭ t o r o k a j la a ŭ l o r -
i n o , la a k t o r o k a j l a a k t o r i n o , la s u f l o r o k a j la s u f l o r i n o , a n k a ŭ
e s t a s p e r s o n o j , s e d a n k a u ne e s t a s p a r e n c o j .
LECCION 5. a
LECCION 6. a
SUMARIO 29- Prefijo bo. 30. Sufijo a n . - . ' ( / . Voces simples.-32 Relativos
personales.—33. Supresidn de lu particula -_.—_.. Elgenitivo, caso adjetivo.
—35. Ejercicio
Alguien me l l a m a = l u v o k a s m i n .
Ese papel, aquella m a n z a n a = T i u papero, tiu p o m o .
T o d a mujer, cada m u j e r = Ĉ i u v i r i n o .
_ Q u i e n esta en la g a l e r f a ? = K i u e s t a s en la verando?
E l g a t o n e g r o , q u e l a m e Ia c a c e r o l a de a l u m i n i o d e m i c u n a d a
L a n i g r a k a t o , k i u l e k a s Ia a l u m i n i a n k a s e r o l o n de m i a b o f r a l i n o .
_ Q u i e r e a l g u i e n la p l u m a de o r o ? = Ĉ u i u v o l a s la o r a n p l u m o n ?
N a d i e q u i e r e esa p l u m a de o r o , s i n o a q u e l l a q u e esta s o b r e la m e s a
N e n i u v o l a s t i u n o a n p l u m o n , s e d t i u n , k i u e s t a s s u r Ia t a b l o .
r
T o d o c i u d a d a n o l i e n e la o b l i g a c i o n de r e s p e t a r a la a u t o r i d a d y
el d e r e c h o d e p e d i r el a u x i l i o n e c e s a r i o .
C i u u r b a n o h a v a s Ia d e v o n r e s p e k t i la a ŭ t o r i t a t o n , k a j la r a j t o n
peti la n e c e s a n h e l p o n .
E s a es la m a n z a n a q u e y o he e n c o n t r a d o
T i u estas la p o m o , k i u n mi t r o v i s .
_ Q u i e n se a t r e v e a c a b a l g a r s o b r e u n l e 6 n ?
Kiu kuraĝas rajdi sur Ieono?
_Quien v u e l a ? = K i u flugas?
L o s p a j d r o s c a n t a n y v u e l a n en el j a r d f n
La b i r d o j k a n t a s k a j f l u g a s en la ĝ a r d e n o .
E n r i q u e da a g u a a l o s p a j a r o s , p o r q u e e l l o s q u i e r e n b e b e r
H e n r i k o d o n a s a k v o n al la b i r d o j . ĉ a r i l i v o l a s t r i n k i .
_Quien e s t u d i a ? = K i u studas.
Los n i f i o s b u e n o s e s l u d i a n y aprenden las l e c c i o n e s
La b o n a j i n f a n o j s l u d a s k a j l e r n a s la l e c i o n o j n .
- 26 -
A l e j a n d r o n o q u i e r e a p r e n d e r y el t i o le pega a A l e j a n d r o
A l e k s a n d r o ne v o l a s l e r n i k a j la o n k l o b a t a s A l e k s a n d r o n
LECCION 7. a
E l c o r o n e l e s l a b a a y e r en la c a s a d e la c i u d a d y h o y esta el
general.
La c o l o n e l o e s t i s h i e r a f l en la d o m o de la u r b o , k a j h o d i a ŭ
e s t a s la g e n e r a l o .
Vo t e n g o s o l a m e n t e una b o c a , p e r o t e n g o d o s l a b i o s , d o s o j o s
y dos orejas
Mi hnvas nur unu b u ŝ o n sed m i havas d u l i p o j n , d u o k u l o j n
kaj du o r e l o j n .
E I p a s c a c o n Ires p e r r o s = L i p r o m e n a s k u n t r i h u n d o j
T o d o s n o s o t r o s t e n e m o s c i n c o d e d o s en c a d a mano
N i ĉ i u j h a v a s k v i n f i n g r o j n en ĉ i u m a n o
C i n c o y siete h a c e n d o c e ^ K v i n k a j s e p f a r a s d e k d u
C u a t r o y diez y o c h o hacen v e i n t i d o s
Kvar kaj d e k o k faras dudek d u .
A y e r v i m i l p a j a r o s que v o l a b a n s o b r e l o s a r b o l e s d e l j a r d i n
H i e r a ŭ m i v i d i s m i l b i r d o j n , k i u j f l u g i s s u p e r la a r b o j de la
ĝardeno.
Y o tengo cien manzanas M i h a v a s cent p o m o j n
Y o t e n g o u n c i e n t o de m a n z a n a s ^ M i h a v a s c e n t o n da p o m o j .
Esta c i u d a d tiene un m i I I 6 n de h a b i t a n l e s
T i u ĉ i u r b o h a v a s m i l i o n o n da l o ĝ a n t o j
Hecompradounadocenadecucharasy dosdocenasdelencdores
M i a ĉ e l i s d e k d u o n da k u l e r o j k a j d u d e k d u o j n da f o r k o j
Sesenta m i n u l o s hacen una h o r a y un m i n u t o consta' de se-
senla segundos.
S e s d e k m i n u t o j f a r a s u n u h o r o n , k a j u n u m j n u t o k o n s i s t a s el
sesdek s e k u n d o j ,
E l a n o se c o m p o n e de d o c e m e s e s : E n e r o , F e b r e r o , M a r z o ,
A b r i l , M a y o , Junio, Julio, A g o s t o , Sepliembre, O c l u b r e , N o -
viembre y Diciembre.
La j a r o k o n s i s t a s el d e k d u m o n a l o j : J a n u a r o , F e b r u a r o , M a r t o ,
Aprilo, M a j o , Junio, Julio, Aflgusto, Septembro, Okiobro,
N o v e m b r o kaj D e c e m b r o .
H o y es d f a de f i e s t a en la c i u d a d , l a s b a n d e r a s o n d e a n en l o s
balcones y en la p l a z a g r a n d e h e v i s t o c i n c u e n t a g u a r d i a s
municipales con brillantes uniformes.
H o d i a ŭ estas festa t a g o en la u r b o , Ia f l a g o j f l i r t a s en la b a l -
k o n o j k a j en la g r a n d a p l a c o m i v i d i s k v i n d e k u r b a j n g a r -
distojn kun brilaj uniformoj.
A y e r d u r a n t e el dfa v i m o s el c l a r o s o l , y esta n o c h e v e m o s la
palida luna y las bellas estrellas.
H i e r a ŭ d u m la t a g o n i v i d i s la h e l a n s u n o n k a j en t i u ĉ i n o k l o
n i v i d a s la p a l a n l u n o n k a j la b e l a j n s t e l o j n .
- 30 —
LECCION 8. a
Secrelario=Sekrelario Secretarfa=Sekretariejo.
Rezar=Preĝi. Iglesia -Preĝejo.
Fundir Fandi Fundici6n=Fandejo.
Cafe=Kafo Cafe (estab.)=Kafejo.
Tesoro=Trezoro Tesorerfa=Trezorejo.
Tintar=Tinkturi. Tintoreria -Tinkturejo.
Moler Mueli. Molino=Muelejo.
Aprendcr- Lcnii Escuela=Lernejo.
Vuestras t i j e r a s = V i a j londiloj
S u s (de e l l o s o e l l a s ) t e s o r o s = l l i a j t r e z o . r o j .
LECCION 9.*
S U M A R I O , — 54. Prefijo re.—55. Numerales ordinates.Sfi. Terminacion del tiem-
po futuro. 57. Voces simples, advcrbios de cantidad.SS. Prcposiciones per, pri,
pro; conjuncidn ĉar,—59. Adverbios baldafl, frue, malfrue — 60. Ejercicio
E I s a s t r e c o r l o el p a n o c o n l a s tijeras
La l a j l o r o t o n d i s la d r a p o n per la l o n d i l o .
E l p e r r o n o c o m e el a r r o z c o n c u c h a r a , s i n o c o n la l e n g u a
La h u n d o ne m a n ĝ a s la r i z o n per k u l e r o , s e d per la l a n g o .
A causa del frio no p u d i m o s ir al teatro
P r o la m a l v a r m o n i ne p o v i s i r i al la l e a l r o .
_Tiene V. lino o canamo?-=Ĉu v i h a v a s l i n o n aŭ k a n a b o n ?
T e n g o a l g u n a c a n t i d a d de c a n a m o , p e r o n a d a d e l i n o
M i h a v a s i o m da k a n a b o . s e d n e n i o m da l i n o .
_ P a r a q u i e n es t a n t o m a i z ? - _ P o r k i u e s t a s t i o m da m a i z o ?
E l a l m a c e n i s t a de c e r e a l e s l o ha c o m p r a d o todo
La m a g a z e n i s t o de c e r e a l o j a ĉ e t i s ĉ i o m
Pronlo vendra mi cunado y hablaremos de ese a s u n t o , p o r q u e
y o n o t e n g o v i n a g r e ; s o l o t e n g o a l g o de v i n o b l a n c o dulcc
y el v i n o t i n t o s e c o q u e esta en ese barril.
Baldaŭ v e n o s mia bofralo kaj ni p a r o l o s pri tiu afero, ĉar m i
h a v a s n e n i o m da v i n a g r o ; m i n u r h a v a s i o m da d o l ĉ a b l a n k a
v i n o k a j la k o l o r a n s e k a n v i n o n , k i u e s t a s en l i u b a r e l o .
D u r a n t e el i n v i e r n o la n o c h e l l e g a m u v p r o n t o ( t e m p r a n o ) .
D u m la v i n t r o la n o k i o a l v e n a s tre f r u e .
P r o n t o v e n d r a Ia p r i m a v e r a q u e es una e s t a c i o n m u y b o n i l a
B a l d a ŭ v e n o s p r i n t e m p o , k i u e s t a s t r e bela s e z o n o .
_Vendras manana tarde o temprano?
C u v i v e n o s m o r g a ŭ frue aŭ m a l f r u e ?
M a f i a n a v e n d r e t a r d e , p o r q u e d e b o r o c i a r las f l o r e s , p e r o pa-
sado mafiana vendre temprano.
M o r g a ŭ m i v e n o s m a l f r u e , ĉ a r m i d e v a s a s p e r g i la f l o r o j n , s e d
post m o r g a ŭ m i venos frue.
_ T ŭ m e d i r a s la v e r d a d ? = S f , s e n o r ; m a i i a n a t e m p r a n o y o i r e
a s u c a s a y le d i r e t o d a Ia v e r d a d .
C u c i d i r o s a l m i la v e r o n ? = J e s , s i n j o r o ; m o r g a ŭ f r u e m i i r o s
a l v i a d o m o k a j m i d i r o s a l v i la t u t a n v e r o n .
E l es m i t f o p o r q u e m i p a d r e es h e r m a n o suyo
L i estas mia o n k l o , ĉar mia patro estas lia frato.
Ayer encontre a su hijo y me salud6 cortesmenle; m e d i j o que
pronto sera bachiller.
Hieraŭ m i r e n k o n t i s vian filon kaj l i ĝenlile salulis m i n ; l i d i r i s
a l m i ke b a l d a ŭ l i e s t o s a b i t u r i e n t o .
H o y es s a b a d o y m a f i a n a s e r a d o m i n g o
H o d i a ŭ estas s a b a l o kaj m o r g a ŭ e s t o s d i n i a n ĉ o .
_ E n c o n t r 6 V . y a s u r e l o j ? - T o d a v f a n o l o he b u s c a d o ; cuan-
d o t e r m i n e m i I r a b a j o , b u s c a r e m i r e l o j ; p e r o t e m o q u e ya n o
lo encontrare.
Ĉu vi jam t r o v i s v i a n h o r l o ĝ o n ? - M i ĝ\n aTikoraŭ ne scrĉis;
k i a m m i f i n o s m i a n l a b o r o n , m i s e r ĉ o s m i a n h o r l o ĝ o n , sed
m i t i m a s , ke m i ĝ i n j a m ne t r o v o s
_ Q u i e r e V . v e n d e r m e u n p o c o de h a r i n a p a r a a m a s a r l a s tor-
t a s , I o s p a s t e l e s y Ias e m p a n a d a s ?
Ĉ u v i v o l a s v e n d i a l m i i o m da f a r u n o p o r k n e d i la l o r t o j n , la
k u k o j n k a j la p a s t e ĉ o j n ?
Y o no tengo harina, pero puedo vendcrle tanto azŭcar, almen-
dras y canela c o m o V . quiera.
M i h a v a s n e n i o m da f a r u n o , s e d m i p o v a s v e n d i al v i t i o m , k i o m
v i v o l o s da s u k e r o , m i g d a l o j k a j c i n a m o .
L E CCION 10
S U M A R I O . - 61. Sufijo et.-62. Voces simples adverbios dc modo—63. Pronombres
de tercera persona.—64. Modo condicional.—65. Preposicioncs antaŭ, kontraŭ,
apud y ĉirkaŭ.—66. Ejercicio
k l i n o de la l u i s t o k a j ŝ i I e g a s la a f i ŝ o i n de la t e a t r o : per i l i
oni anoncas komedion de a n k o r a ŭ nekonalaj aŭtoroj; oni
d i r a s ke ĝ i a m e r i t o e s t a s g r a n d a .
H a n l l a m a d o a la p u e r t a . ^ C m i e n s e r a ?
O n i f r a p i s la p o r d o n . K i u ĝ i e s t o s ?
E s la s o m b r e r e r a q u e t r a e el s o m b r e r i t o p a r a la n i f i a . _C6mo
es? E s de t e r e i o p e l o b l a n c o c o n c i n t a s e n c a r n a d a s .
G i e s l a s la ĉ a p e l i s t i n o , k i u p o r t a s Ia ĉ a p e l e t o n p o r la i n f a n i n o .
K i e l ĝ i e s t a s ? Ĝ i e s t a s el b l a n k a v e l u r o k u n r u ĝ a j r u b a n d o j .
LECCION 11
S U M A « I O . - ( 5 7 . Sufijo ar.—68. Sufijo ec.-69. Numerales mŭltiplos.- 70. Pre-
posicidn.^71. Comparativos de desif>ualdad.—72. Preposiciones
dum, tra, ĝis, eĉ.—73. Ejercicio
Doblemente—TJ u o b l e . Triplemente=Trioble.
Cuadruple p r e c i o = K v a r o b l a prezo.
V e i n t e es el q u i ' n t u p l o de c u a t r o
D u d e k e s t a s la k v i n o b l o de k v a r .
M i l es el c e n t u p l o d e d i e z y el d e c u p l o de c i e n
M i l e s t a s la c e n t o b l o de d e k k a j la d e k o b l o d e c e n t .
_ C u a n t o s c i g a r r i l l o s c o m p r o el s u e g r o de la lavandera?
K i o m da c i g a r e d o j a ĉ e t i s la b o p a t r o de la l a v i s t i n o ?
El compraria doscientos cigarrillos si tuviera bastanle dinero,
p e r o c o m p r a r a el d o b l e c u a n d o c o b r e el s a l a r i o d e l m e s .
L i a ĉ e t u s d u c e n t c i g a r e d o j n se l i h a v u s s u f i ĉ e da m o n o , s e d l i
a ĉ e t o s Ia d u o b l o n , k i a m l i e n s p e z o s la s a l a j r o n de la m o n a t o .
P o r c a d a d i a r e c i b o c i n c o f r a n c o s , p e r o p o r el dfa de h o y r e c i -
b o paga d o b l e , e s t o es, d i e z f r a n c o s ,
P o r ĉ i u t a g o m i r i c e v a s k v i n f r a n k o j n , s e d p o r la h o d i a t i a t a g o
mi ricevas d u o b l a n p a g o n , tio estas dek f r a n k o j n .
Y o d e b o e s t a r t r i p l e m e n t e a g r a d e c i d o a V . p o r q u e m e ha s a l -
v a d o de la m i s e r i a , m e ha d a d o b u e n o s c o n s e j o s y la p o s i -
bilidad de v i v i r h o n r a d a m e n t e .
M i d e v a s e s t i t r i o b l e d a n k a a l v i , ĉ a r v i s a v i s m i n el m i z e r o , v i
d o n i s a l m i b o n a j n k o n s i l o j n k a j la e b l e c o n v i v i h o n e s t e .
L o s r a v o s d e l s o l p e n e t r a n a t r a v e s de i o s v i d r i o s d e l b a l c o n
hasta m i alcoba.
La s u n a j r a d i o j t r a p e n e t r a s la v i t r o j n d e la b a l k o n o ĝ i s m i a
alkovo.
M i l l o n e s de m a r t i r e s o f r e n d a r o n h a s t a s u p r o p i a v i d a p o r c o n -
f e s a r la r e l i g i o n de C r i s t o .
M i l i o n o j da m a r t i r o j o f e r i s eĉ s i a n p r o p r a n v i v o n p o r k o n f e s i
la r e l i g i o n d e K r i s t o .
D e s d e el p r i n c i p i o h a s t a el f i n d e la o b r a
De la k o m e n c o ĝ i s Ia f i n o d e la v e r k o .
Muchas personas enfermas beberfan hasta los mas terribles
venenos por curar su enfermedad
M u l t a j m a l s a n a j p e r s o n o j t r i n k u s eĉ Ia p l e j t e r u r a j n v e n e n o j n
por k u r a c i sian m a l s a n o n .
LECCION 12
S U M A R I O . — 7 4 . Familia gramatical—75. Pronombre neutro de tercera persona.
— 76. Voces simples adverbios de tiempo —77. Modo imperativo-subjuntivo-—78. Nu-
merales pariitivos. — 79. Adverbios k v a n k a m , tamen, apenaŭ y preskaŭ.
— 80 Ejercicio
S e n l i d o del o i d o = A ŭ d o . P r o p i o del o i d o = A ŭ d a .
Oir—Aŭdi. De o i d a s = A ŭ d e .
E n l u g a r d e , en v e z d e = A n s t a t a ŭ .
Sustilutivo -Anstataŭa. Sustituir=Anstataŭi.
En susiiluci6n-=Anstataŭe. Si=/es.
Afirmaci6n=Jeso. Afirmalivo=Jesa.
Afirmar=Jesi. Afirmalivamente=Jesc.
Su colera d u r 6 largo r a t o = L i a k o l e r o Ionge daŭris.
E l esta h o v d e h u m o r c o l e r i c o
L i e s t a s h o d r a ŭ en k o l e r a h u m o r o .
El sc encoleriza e i n s u l t a = L i k o l e r a s kaj i n s u l t a s .
E l c e r r 6 !a p u e r t a c o n c o l e r a = L i f e r m i s k o l e r e la p o r d o n .
S i e m p r c y en i o d a s p a r t e s d e b e m o s h a b l a r c o r r e c t a m e n t e , se-
g ŭ n las r e g l a s de u r b a n i d a d y b u e n a s costumbres.
Ĉ i a m k a j ĉ i e n i d e v a s p a r o l i k o r e k t e , Iaŭ Ia r e g u l o j de ĝ e n t i l e c o
kaj bonaj m o r o j .
LA FEINO
Unu vidvino havis du filinojn. La pli maljuna estis tiel
simila al la patrino per sia karaktero kaj vizaĝo, ke ĉiu,
kiu ŝin vidis, povis pensi, ke l i vidas la patrinon; ili ambaŭ
estis tiel malagrablaj kaj tiel fieraj, ke oni ne povis vivi
kun ili. La pli juna filino, kiu estis la plena portreto de sia
patro laŭ sia boneco kaj honesteco, estis krom tio unu el
la plej belaj knabinoj, kiujn oni povis trovi.
(Daŭrigofa)
EL HADA
Cierta viuda tenia dos hijas. La mas vieja era tan seme-
jante a la madre por su caracter y su rostro, que todo el
que la veia, podia pensar que veia a la madre; ambas eran
tan desagradables y tan orgullosas que no se podia vivir
con ellas. La hija mas joven, que era retrato completo de
su padre por su bondad y honestidad, era ademas de esto
- 48 -
L E CCION 13
SUMARIO.-S/. Prefijo ek.-82. Sufijo eg.-83 Sufijo e m . - S . . Comparativo dc
igualdad —85. Superlativo absolulo.—86. Supeiiativo relativo —87. Adverbios pleje,
t n a l p l e j e . - 88. Voces simples adverbios de causa.-89. Purticipio.—OO. Prepo-
siciones inter, ekster y for.—91. Ejercicio.
T u j p o s t la h e j t o la f o r n o e s t i s v a r m e g a , p o s t u n u h o r o ĝ i e s t i s
jam nur v a r m a , post du h o r o j ĝi estis n u r i o m varrneta, kaj
post t r i h o r o j ĝi estis j a m tute m a l v a r m a .
D c l o d o s m i s g a t i l o s , este es el m a s b o n i l o
E I ĉ i u j m i a j k a t e t o j , t i u ĉ i e s t a s la p l e j b e l e t a .
E l m e j . r de m i s a m i g o s es Federico
F r e d e r i k o e s t a s la p l e j b o n a el m i a j a m i k o j .
E l m e j o r c o n s e j o n o s i e m p r e es el m a s agradable
P l e j b o n a k o n s i l o ne ĉ i a m e s t a s p l e j a g r a b l a .
91. E/ercicio.
LA FEINO (Daŭrigo)
Car ĉiu amas ordinare personon, k i u estas simila al l i ,
tial tiu ĉi patrino varmege amis sian pli maljunan filinon,
kaj en tiu sama tempo ŝ i havis teruran malamon kontraŭ
la pli juna. Ŝ i devigis ŝin manĝi en la kuirejo kaj laboradi
senĉese. Inter aliaj aferoj tiu ĉi malfeliĉa infano devis du
fojojn en ĉiu tago i r i ĉerpi akvon en tre malproksima loko
kaj alporti domen plenan grandan kruĉon.
(Daŭrigota)
- 52 -
E L H A D A (Continuacion)
Como cada cual ama ordinariamente a la persona que
le es parecida, por eso esta madre ardientemcnte amaba a
su hija mayor y al mismo tiempo tenia un odio terrible a
la mas joven. Ella la obligaba a comer cn la cocina y a
trabajar incesantemente. Entre otras cosas, csta infeliz
criatura debia ir dos veces cada dia a sacar agua de un
lugar muy lejano y llevar a casa un gran cantaro lleno.
( Continuara)
LECCION 14
S U M A r . I O . - _ 2 . Sufijo a\.—93. Suftjo estr.—94.—Participio activo de presente-- 95.
Voces simples substantivas.-96. Preposiciones ĉe y post.—97 Ejercicio
\
- 53 -
E l q u e t o c a Ia g u i t a r r a = L a l u d a n t o de g i t a r o .
La s e n o r i t a q u e t o c a e l p i a n o = L a f r a ŭ l i n o l u d a n t a p i a n o n .
E l o r g a n i s t a esta t o c a n d o el o r g a n o
' L a o r g e n i s t o e s t a s l u d a n t a ( a ŭ I u d a n t e ) Ia o r g e n o n .
Representar=Reprezenti Representante -Reprezentanto.
EI habla y su palabra fluye dulce y agradable; es u n b u e n
orador.
Li parolas, kaj lia p a r o l o fluas dolĉe kaj agrable; l i estas
bona parolanto.
E l a g u a c o r r i e n t e es m a s p u r a q u e el a g u a q u e esta e s t a n c a d a
Fluanta a k v o estas p l i p u r a , o l a k v o staranta senmove.
P a s e a n d o p o r la calle m e c a i
P r o m e n a n t e s u r Ia s t r a t o m i f a l i s .
97. Ejercicio.
LA FEINO (Daŭrigo)
En unu tago kiam ŝ i estis apud tiu fonto, venis al ŝ i
malriĉa virino, kiu petis ŝin, ke ŝ i donu al ŝ i trinki. «Tre
volonte, mia bona», diris la bela knabino. Kaj ŝ i tuj lavis
sian kruĉon kaj ĉerpis akvon en la plej pura loko de la
fonto kaj alportis al la virino, ĉiam subtenante la kruĉon,
por ke la virino povu trinki pli oportune. Kiam la bona
virino t r a n k v i l i g i s sian soifon, ŝ i diris al la knabi-
no: «Vi estas tiel bela, tiel bona kaj tiel honesta, ke mi
devas fari al v i donacon» (ĉar tio ĉi estis feino, kiu prenis
sur sin la formon de malriĉa vilaĝa virino, por vidi, kiel
granda estos la ĝentileco de tiu ĉi juna knabino). «Mi far-
- 56 -
E L H A D A (Continuacion)
Cierto dia, cuando ella estaba junto a aquella fuente,
vino hacia ella una mujer pobre, quc le pidio que le diera
de beber. «Muy gustosamente, buena sehora», dijo la bella
muchacha. Y en seguida lavo su cantaro y tomo agua cn
cl sitio mas limpio dc la fuente y la llevo a la mujer, siem-
pre sosteniendo el cantaro, para que la mujer pudiera be-
ber con mas comodidad. Cuando la bucna mujer tranquili-
zo su sed, dijo a la muchacha: «Eres tan bella, tan buena
y tan honesta, que yo debo hacerte un regalo» (porque
esto era una hada, que habia tomado sobre si la forma de
una pobre mujer aldeana, para ver cuan grande era la
cortesia de esta joven muchacha). «Yo te hago el obsequio
(continuo el hada) de que a cada palabra que tu digas,
saldra de tu boca una flor o una piedra preciosa».
( Continuara)
LECCION 15
S U M A I - I O , — 9 8 . Prefijo el.—99. Parlicipio aclivo de pasado.- 100. Numerales eo-
lectivos. — lOI. Sufijo ebl.— /_>_. Sufijou]. 103. Lancl coino sufija—104. Arb
como sufifo —105. Preposiciones malgraii y kvazaŭ.—106. Efercicio
De a q u i n c e , a v e i n t i s e i s = D e k k v i n o p e dudeksesope.
A cientos, a t n i l e s = C e n t o p e , milope.
L o s c o l e g i a l e s m a r c h a b a n de d o s en d o s
La k o l e g i a n o j m a r ŝ i s d u o p e .
A r r e g l o l o s p a q u e l e s de d i e z en d i e z
L i a r a n ĝ i s la p a k a ĵ o j n dekope
Las aves de paso llegan con i r r e g u l a r i d a d ; entran a docenas,
a veintcnas, a cincuentenas y salen a cienlos.
La m i g r a n t a j b i r d o j ne regule alvenas; i l i eniras dekduope,
d u d e k o p e , k v i n d e k o p c kaj eliras centope.
Belga=Belgo. B e I g i c a = B e l g u j o aŭ Belglando.
Austriaco=Aŭstro A u s t r i a = A ŭ s t r u j o aŭ A ŭ s t r o l a n d o .
Aleman—Germano. Alemania=Germanujo aŭ Germanlando.
Ingles=Anglo. l n g l a t e r r a = A n g l u j o aŭ A n g l o l a n d o .
VaIencia=Valencio. Valenciano=Valenciano.
Berlfn=BerIino. Berlines=Berlinano.
Holanda=HoIando HoIandes=Holandano.
lslandia=lslando. IsIandes=Islandano.
lrlanda=Irlando. lrlandes=lrlandano.
Finlandia = F i n n l a n d o . , FinIandes=Finnlandano.
106. Ejercicio.
LA FEINO (Daŭrigo)
Kiam tiu ĉi bcla knabino vcnis domcn, ŝia patrino i n -
sultis ŝin, kial ŝ i revcnis tiel malfrue de la fonto. «Pardonu
al mi, patrino (diris la malfeliĉa knabino), ke mi restis tiel
longe». Kaj kiam ŝ i parolis tiujn ĉi vortojn, elsaltis el ŝia
buŝo t r i rozoj, t r i perloj kaj t r i grandaj diamantoj. «Kion mi
vidas! (diris ŝia patrino kun grandega miro). Ŝajnas al mi,
ke el ŝia buŝo elsaltas perloj kaj diamantoj! De kio tio ĉi
venas, mia filino?» (Tio ĉi estis la unua fojo, ke ŝ i nomis
ŝin sia filino). La malfeliĉa infano rakontis al ŝ i naive
ĉion, kio okazis al ŝ i , kaj, dum ŝ i parolis, elfalis el ŝia
buŝo multego da diamantoj. «Se estas tiel (diris la patrino),
mi devas tien sendi mian filinon. Marinjo, rigardu, kio
eliras el la buŝo de via fratino, kiam ŝ i parolas; ĉu ne estus
al vi agrable havi tian saman kapablon? Vi devas nur i r i
al la fonto ĉerpi akvon; kaj kiam malriĉa virino petos de
vi trinki, vi donos ĝin al ŝ i ĝentile».
(Daŭrigota)
*
- 61 -
E L H A D A (Continuacion)
Cuando esta bella muchacha llego a casa, su madre la
insulto porquc volvia tan tarde de la fucnte. «Perdoneme,
madre (dijo la infeliz muchacha), que he estado tanto
tiempo». Y cuando hablaba cstas palabras, saltaron de su
boca tres rosas, tres perlas y tres grandes diamantes. «iQue
es lo que veo! (dijo su madrc con grandisima admiracion).
jMe parece que de su boca saltan perlas y diamantes! _De
que viene csto hija mia?» (Esta era la primera vez que la
llamaba hija suya). La infeliz criatura lc conto ingenua-
mente todo lo que lc habia ocurrido y, mientras hablaba,
caian de su boca multitud dc diamantes. «Si es asi (dijo la
madre), yo debo enviar alli a mi hija. Maruja, mira lo que
sale de la boca de tu hermana, cuando habla; <_a t i no te
seria agradable poseer esa misma capacidad? Tan solo
tiencs que ir a la fuente a sacar agua, y cuando una mujer
pobre te pida de beber, tŭ le das cortesmente».
( Continuara)
LECCION 16
SUMAR1O.-/07. Prefijo dis.—108. Suĵijo \-r.-109 Sufijo iĝ.-UO. Participio ac-
tivo de futuro.—lll. Adverbios nur, tuj, ofte.—112. Ejercicio
Dar=Doni. Distribuir=Disdoni.
- 62 -
M a l f e l i ĉ o o f t e k u n i g a s la h o m o j n , k a j f e l i ĉ o o f t e d i s i g a s i l i n .
112. Ejercicio.
LA F E I N O (Daŭrigo)
«Estus tre bele (respondis la filino malĝentile), ke mi
iru al la fonto!» — «Mi volas ke vi tien i r u (diris la patrino).
kaj iru tuj!» La filino iris, sed ĉiam murmurante. Ŝ i prenis
la plej belan arĝentan vazon, kiu estis en la loĝejo. Apenaŭ
ŝi venis al la fonto, ŝ i vidis unu sinjorinon, tre riĉe vestitan,
kiu eliris el la arbaro kaj petis de ŝ i trinki (tio ĉi estis tiu
sama feino, kiu prenis sur sin la formon kaj la vestojn de
princino, por vidi, kiel granda estos la malboneco dc tiu
ĉi knabino). «Ĉu mi vcnis tien ĉi (diris al ŝ i la malĝentila
kaj fiera knabino), por doni al vi trinki? Certe mi alportis
arĝentan vazon speciale por tio, por doni trinki al tiu ĉi
sinjorino! Mia opinio estas: prenu mem akvon, se vi volas
trinki» — «Vi tutc ne estas ĝentila (diris la feino sen kolero).
- 65 -
EL HADA (Continuacion)
«[Estaria muy bonito (respondio descortĉsmente la
hija) que yo fuera a la fuente!» — «Yo quiero que vayas
alli (dijo la madre), iy ve inmediatamente!» La hija fue,
pcro siempre murmurando. Ella tomo la mas hermosa va-
sija de plata, que habia cn la casa. Apenas llego a la
fuentc, vio a una sehora ricamente vestida, que salia del
bosque y le pidio de beber (esto era aquella misma hada,
que habia tomado sobre si la forma y los vestidos de una
princesa para ver cuan grandc era la maldad de esta mu-
chacha). «_Acaso he venido yo aqui (le dijo la descortes y
orgullosa muchacha) para dar a usted de beber? [Cierta-
mente, yo he traido una vasija de plata especialmente
para eso, para dar de beber a esta senora! Mi opinion es:
tome usted misma el agua, si quiere beber.»-—«En absoluto,
tu no eres cortes (dijo el hada sin enojo). Bien, puesto
que eres tan servicial, yo te "hagp regalo de que a cada
palabra que hables, saldra de tu boca una serpiente o una
rana».
(Confinuara)
LECCION 17
SUMARIO.-M Prefijo p r a , - 1 1 4 . Sitfijo er. 115. Sufljoae,—//ff. Participiopa-
sivo.—in. Del pronombre posesivo s i a . -118. EjercUio
118. Ejercicio.
LA FEINO (Daŭrigo)
Apcnaŭ ŝia patrino ŝin riraarkis, ŝ i kriis al ŝ i : «Nu, mia
filino?» — «Jcs, patrino» (respondis al ŝ i la malĝentilulino,
elĵetante unu serpenton kaj u n u ranon) — «Ho, ĉielo!
(ekkriis la patrino), kion mi vidas? Ŝia fratino en ĉio estas
kulpa; mi pagos al ŝ i por tio ĉi!» Kaj ŝ i tuj kuris bati ŝin.
La malfeliĉa infano forkuris kaj kaŝis sin en la plej prok-
sima arbaro. La filo de la reĝo, kiu revenis de ĉaso, ŝin
renkontis; kaj, vidante, ke ŝ i estas tiel bela, l i demandis
ŝin, kion ŝ i faras tie ĉi tute sola kaj pro kio ŝ i ploras.—
«Ho ve, sinjoro, mia patrino forpelis min el la domo».
(Daŭrigola)
70 -
E L HADA (Continuacion)
Apcnas su madre la apcrcibiĉ, lc grito: «_Que, hrja
mia?» —«Si, madrc» (le respondio la descortes, arrojando
una serpiente y una rana).—«iOh, cielo! (exclamo la ma-
drc), _Que es lo que veo? Su hermana cn todo es culpa-
ble; [yo le pagare por esto!» Y en seguida corrio a pcgarle.
La infeliz criatura escapo corricndo y sc oculto en la arbo-
leda mas prĉxima. El hijo del rey, que volvia de caza, la
encontro y viendo que era tan hermosa, lc pregunto que
hacia alli, absolutamente sola, y por que lloraba.—«Ay,
sehor, mi madre me ha arrojado de casa».
( Continuard)
LECCION 18
SUMAP10.-//9. Prefljo m i s . - 120. Sufljo ul -121 Sufijo id. - / ? _ . Participio
pasivo de presente —123. Comparativo de igualdad enlre substantivos.—
124. Ejercicio
124. Ejercicio.
L A F E I N O (Fino)
La reĝido, kiu vidis ke el ŝia buŝo eliris kelke da perloj
kaj kelke da diamantoj, petis ŝin, ke ŝ i diru al l i , de kie tio
ĉi venas. Ŝ i rakontis al l i sian tutan aventuron. La reĝido
konsideris, ke tia kapablo havas pli grandan indon, al ĉio,
kion oni povus doni dote al alia fraŭlino, forkondukis ŝin
al la palaco de sia patro, la reĝo, kie l i edziĝis je ŝ i . Sed
pri ŝia fratino ni povas diri, ke ŝ i fariĝis tiel malaminda,
kc ŝia propra patrino ŝin forpelis de si; kaj la malfeliĉa
knabino, multe kurinte kaj trovinte neniun, kiu volus ŝin
akcepti, baldaŭ mortis en angulo dc arbaro.
E L H A D A (Fin)
El principc que vio que de su boca salian algunas per-
las y algunos diamantes, le rogo que le dijera de donde pro-
cedia esto. Ella le conto toda su aventura. El principe con-
sidero que tal capacidad tenia una dignidad mayor que todo
lo que se pudiera dar cn dote a otra sehorita, y se la llevo
al palacio de su padre, cl rey, dondc se caso con ella. Pero,
acerca de su hermana podemos decir que se hizo tan odio-
sa, que su propia madre la arrojo de si;.y la infeliz mucha-
_ 74 -
cha, habiendo corrido mucho y no habicndo cncontrado a
nadie quc quisicra recibirla, pronto murio cn un rincon
del bosquc.
Conjugar oraciones pasivas con el verbo auxiliar en
todos los tiempos y el participio pasivo de presente.
Mi estas amata de miaj parencoj.
Mi estis aludata de mia kontraŭulo.
Mi estos premiata pro miaj meritoj.
Mi estus laŭdata, se mi farus mcritojn.
Mi estu favorata de la sorto.
LECCION 19
S U M A I . I O —125. Preposicion \e. 126. Voccs simples adjetivas.—127. Voces ajn,
mem y sam.—12S. Equivalencia del gerundio pasivo castellano.—129. Numerales
distributivos.—130. Ejercicio
130. Ejercicio.
Sr. D. Enrique N . M .
Estimado corrcligionario: He leido en un periodico la
direccion de V. con la indicacion de que dcsea tener un
corresponsal en este pais y como yo tambien quiero corres-
ponder con un extranjero para perfeccionarme cn el uso
del Esperanto, que estoy estudiando actualmente, me per-
mito dirigirle esta tarjeta postal ilustrada, proponiendole
el intercambio.
La presente tarjeta muestra la vista de una de las calles
principales de esta ciudad.
Si V. tuviera la bondad de aceptarme como correspon-
sal, le quedaria muy agradecido y desde este momento le
ofrezco mi amistad.
De V. affmo. S. S.,
A. B. C.
- 78 -
A l Sinjoro Hcnriko N . M . '
Estimata samideano: Mi legis sur gazeto vian adreson,
kun la indiko ke vi deziras havi korespondanton en ĉi tiu
lando; ĉar mi ankaŭ volas korespondi kun fremdulo por
perfektigi min uzante Esperanton, kiun m i nun estas
studante, mi permesas al mi adresi al vi ĉi tiun ilustritan
poŝtan karton, proponante al vi interŝanĝon.
La jena poŝtkarto montras la bildon de unu el la ĉefaj
stratoj de tiu ĉi urbo.
Se vi havus la bonecon akcepti min, kiel korespondan-
ton, mi restus tre dankema kaj de tiu ĉi momento mi pro-
ponas al vi mian amikecon.
Restas samideane via,
A. B. C.
LE-CCION 20
S U M A R I O . — 1 3 1 . Sufijo ing - 1 3 2 . Sufijo ind —133. Participio pasivo de pasado.—
134. Voces simptes posesivas. —135. Acusativo de direccidn.—136. Adverbios
a n k a ŭ , ankoraŭ, almenaŭ,—137. Ejercicio
Un e s t u c h e u o t r o o b j e t o en q u e se t i e n e n c i g a r r o s , es una
c i g a r r e r a ; u n t u b i t o en el c u a l se m e t e u n c i g a r r o mientras
se f u m a , es u n a b o q u i ! l a .
Skatoleto aŭ alia o b j e k t o , en k i u o n i t e n a s c i g a r o j n , estas
c i g a r u j o ; t u b e t o , en k i u n oni metas cigaron, kiam oni ĝin
fumas, estas c i g a r i n g o .
137. Ejercicio.
A Don
Mi muy querido samideano: A su debido tiempo he
recibido su carihosa carta del dia tres de Abril y siento
muchisimo que la causa del retraso haya sido su estado
de salud. Yo invito a V. cordialmente a que venga a pasar
unos dias conmigo en esta casa, que esta a su disposicion,
pues tcngo la esperanza de que el sol, el clima suave y el
aire puro del mar habian de operar un cambio muy nota-
blc cn su restablecimicnto; si el aire del mar no fuera favo-
rable, nos iriamos a una casita de campo que tengo en un
pueblecito, no muy distante, junto a unos montes cubiertos
de pinos, donde continuamente se respira un ambientc
embalsamado por los aromas del romero, del tomillo y del
espliego; subiremos a la ermita, desde donde se divisa un
panorama encantador, gran trecho del curso del rio que
arrastra sus limpias aguas,que parecen cinta de plata,entre
innumerables jardines de naranjos en flor, que exhalan el
mas delicioso perfume, bajo un cielo siempre azul,sin que la
mas leve nubecilla se atrcva a empanar el horizonte. Con-
fio que la tranquilidad y el sosiego han de serle muy pro-
vechosos.
Nb vacile en aceptar mi sincero ofrecimiento y aviseme
su llegada, para tencrlo todo dispuesto.
Espera sus noticias su afectisimo amigo y samideano,
A. B. C.
A l Sinjoro
Tre kara samideano: Siatempe mi ricevis vian karesan
leteron de la tria de Aprilo kaj multe mi bedaŭras ke la
malbona stato de via sano estis kaŭzo de la prokrasto.
6
- 82 -
LECCION 21
S U M A R I O . - / . . # . Sufijo aŭ.-139. Sufijo i s m . - 1 4 0 . Participio pasivo de futuro.-
141. Acusativo de claridad —142. Diferencia entre los adjetivos ensy ania.
— 143. Muite, malmulte, mulfaj, malmultaj.—144. Ejercicio
P e r d i d o en m e d i o d e l b o s q u e , m a r c h a b a a l a z a r
P e r d i t a m e z e de la a r b n r o , I i m a r ŝ a d i s hazarde.
Primero of un d i s p a r o ; despues tres y finalmente un largo
tiroteo.
U n u e m i aŭdis p a f o n ; poste t r i p a f o j n kaj fine l o n g a n p a f a d o n .
EI joven se a l i s t o en nuestras filas y trabajaba mucho con
nosotrcs.
L a j u n u l o a l i ĝ i s al n i a m o v a d o k a j k u r a ĝ e l a b o r a d i s k u n n i .
E l la j u z g a b a s i n c e r a = L i o p i n i i s ŝ i n s i n c e r a .
N o s o t r o s c o m p r a m o s la c a s a g r a n d e
N i a ĉ e l i s Ia g r a n d a n d o m o n .
N o s o t r o s h e m o s c o n s t r u f d o Ia c a s a , g r a n d e
N i k o n s t r u i s la d o m o n g r a n d a .
Encontramos a los nifios bien educados
N i t r o v i s Ia i n f a n o j n b o n e e d u k i t a j n .
E n c o n t r a m o s que Ios nifios estaban bien educados
N i t r o v i s la i n f a n o j n b o n e e d u k i t a j .
La f e l i c i d a d le h i z o o r g u l I o s o = L a f e l i ĉ o i g i s l i n f i e r a .
A p r e c i e que l o s manjares tenfan buen g u s t o
M i t r o v i s la m a n ĝ a ĵ o j n bongustaj.
Yo supuse que ellos habfan muerto ya
M i supozis ilin jam mortintaj.
144. Ejercicio.
LECCION 22
S U M A P I O , — 1 4 5 . Adverbios interne, ekslere, kelke da; adjetivo kelkaj —146. Pala-
bras compuestas.—147. Preposiciones laŭ, laŭ tio se.—148. Sustitucidn de
las preposiciones por la n del acusativo—149. Bjercicio
149. Ejercicio.
LECCION 23
S U M A R I O . -150. Tiempos compuestos-—151. Sufijo u m — 1 5 2 . E ĉ , ja, p l u . —
153. Ejercicio
Ia k o n k l u d o n ke n i e s t a s p e r d a n t e la t e m p o n , n i e s t i s per-
d i n t a j ĝ i n antaŭe k a j n i ĝ i n p e r d o s ĉ i a m .
C u a n d o ya habiamos discutido y hasta disputado acalorada-
m e n t e , l l e g o el d i r e c t o r d e l B a n c o C o o p e r a t i v o y nos dijo
q u e s i el h u b i e r a e s t a d o p r e s e n t e h u b i e r a e v i t a d o la d i s c u -
s i o n , porque sabe por propia experiencia que tales d i s c u s i o -
nes s61o c o n s i g u e n enemistar a los amigos, separar a los
contertulios, exacerbar las pasiones d o r m i d a s y despertar
r e c e l o s , s i n q u e n u n c a se l l e g u e a u n a c u e r d o conciliador.
K i a m n i j a m e s t i s d i s k u t i n t a j , k a j eĉ v a r m e d i s p u t i n t a j , a l v e n i s
la d i r e k t o r o de la K o o p e r a t i v a B a n k o k a j d i r i s a l n i k e s e l i
c s t u s ĉ e e s t i n t a , I i e s t u s e v i t i n t a la d i s k u t a d o n , ĉ a r l i p r o p r a -
sperte s c i a s ke tiaj d i s k u t o j n u r a t i n g a s m a l a m i k i g i la a m i -
k o j n , d i s i g i la k u n v e n a n t c V j n , b r u l v u n d i d o r m i ĝ i n t a j n p a s i o j n
kaj elveki suspektojn, sen iama a l v e n o al a k o r d i g a inter-
konsento.
153. Ejercicio.
LECCION 24
bUMAI.IO. 154. Verbos impersoriales.—155. Verbos reflexivos.—156. Verbos rt-
flcxivos reciprocos —157. Preposiciones preler y trans,—158. Ju pli,
des pli, tiom pli. 159. Ejercicio.
La g o l o n d r i n a v o l o a l o i r o l a d o d e l r f o , p o r q u e a l o t r o l a d o
habfa otras g o l o n d r i n a s .
La h i r u n d o f l u g i s t r a n s la r i v e r o n , ĉ a r t r a n s la r i v e r o s i n t r o v i s
aliaj h i r u n d o j .
159. Ejercicio.
—-Hclenita, hoy debe hacerse la limpieza de la casa; en
seguida que vuelva Ana del mercado, le avudas a limpiar
la cocina con toda la bateria y la despensa; despues arre-
glarcmos las otras habitaciones.
—Ayer limpiamos todos los ŭtiles de aluminio, las cacc-
rolas y los pucheros con sus tapaderas, las sartenes y las
paletas; se ha roto el mango dc la espumadera y un asa de
un puchcro; se ha de cambiar la tela del colador, el tubo de
goma del hornillo dc gas y arreglar el grifo del agua.
—_Habeis limpiado las hollas de hierro y la caldcrita
de cobre? Cuidado con los cuchillos y la lechera, que se
— 100 -
LECCION 25
SUMARIO.—160• Oraciones subordinadas—161. Oficio de las preposiciones.—162.
Cuadro de preposiciones.—163. Ejercicio.
CUADRO DE PREPOSICIONES
162. En este cuadro, que comprende las principales, sc
ve graficamente la dependencia entre las palabras duende
y bannil usando la preposicion correspondientc.
- 104 -
163. E/encicio.
LECCION 26
SUMARIO.-164. Voces simples correlativas. -165. Cuadro dc voccs simples.
—166. Sufijos ĉj y n\. — 167. Ejercicio
E l h o m b r e q u e e n t r a , es el m i s m o q u e v i n o a y e r
La v i r o , kru eniras, estas tiu sama, k i u venis hieraŭ.
T o d o l o q u e b r i l l a n o es o r o = Ĉ i o , k i o b r i l a s ne e s t a s o r o .
_ D e q u i e n es el m o n e d e r o ? —De nadie
K i e s e s t a s la m o n u j o ? - Ĝ i estas nenies.
C u a n d o vuelvan los nuevos esposos, entonces iremos a felici-
tarles.
K i a m r e v e n o s la n o v a j g e e d z o j , t i a m n i i r o s p o r i l i n g r a t u l i .
T e n d r e m o s t a n t o d i n e r o c u a n t o sea necesario
N i h a v o s t i o m da m o n o , k i o m e s t o s n e c e s a .
C o m o l o ha m a n d a d o el p r o f e s o r , l o h e m o s h e c h o
K i e l o r d o n i s Ia p r o f e s o r o , t i e l n i ĝ i n f a r i s .
P o r l a s n o t i c i a s q u e t e n f a , y o a p r e c i a b a Ia c o m e d i a tal c u a l
ha s i d o j u z g a d a p o r el p ŭ b l i c o .
P r o la s c i i g o j , k i u j n m i h a v i s , m i ŝ a t i s la k o m e d i o n l i a , k i a ĝ i
e s t a s j u ĝ a t a d e Ia p u b l i k o .
A l l f e s t a la l i b r e t a , en el m i s m o s i t i o d o n d e la h e m o s d e j a d o
T i e e s t a s la k a j e r o , en la s a m a l o k o , k i e n i ĝ i n l a s i s .
_ P o r q u e h a b e i s I l e g a d o t a r d e ? — P o r q u e el r e l o j se ha p a r a d o
K i a l v i a l v e n i s m a l f r u e ? — T i a l ke Ia h o r l o ĝ o h a l t i s .
i a Adjetivas.
Indefinidas. .
i e Adverbios de lugar
i o Substantivas
Negativas. . Nen
i u Relativos personales
i al Adverbios de causa
Interrogativas . K
i el Adverbios de modo
i am Adverbios de tiempo
Demostrativas T
i om da Adverbios de cantidad
Conjuntivas . . Ĉ i es Posesivas
166. Existen dos sufijos ĉ j y n j que sirven para formar
los diminutivos familiares carinosos de los nombres pro-
pios; el primcro para los masculinos y el segundo para los
femeninos. Se colocan despues de las dos, tres o cuatro
primeras letras del nombre y se s.uprimen las demas, ter-
minando con la o dcl nombre substantivo.
Pedro=Petro. Perico, Pedri'n=Peĉjo.
Juan=Johano. Juanito=JohaĉJo.
Enrique=Henriko. Enriquito=Henĉjo.
Marfa=Mario. Maruja=Marinjo.
DoIores=Doloreso. Lola^Donjo.
Padre -Patro. Papa=Paĉjo.
Madre=Patrino. Mama=Panjo.
167. Ejercicio.
LECCION 27
S U M A R I O . - 168. Acepciones de !a palabra que.—169- Frases adverbiales denove,
parkere, de lcmpo al tempo, foje, dufoje, unuafoje.- 170. A d i a ŭ , ĝis revido.—171.
Tilulo general de cortesia. —172. Locaciones kondiĉe ke, domaĝe ke,
spile de.—173. Ejercicio.
r i p e t a s i l i n d u f o j e aŭ t r i f o j e , i l i m o n t r a s k e la d i r a n t o e s t a s
malsaĝulo.
C u a n d o l e e s u n a l e c c i ĉ n p o r p r i m e r a v e z , n o Ia s a b e s bien,
p e r o s i la e s t u d i a s t r e s o c u a t r o v e c e s d e b e s a p r e n d e r l a ya
de m e m o r i a .
K i a m v i l e g a s I e c i o n o n u n u a f o j e , v i ne s c i a s ĝ i n b o n e , sed se
vi ĝin studas t r i aŭ k v a r f o j o j n , v i devas jam ĝin lerni
parkere.
173. Ejercicio. .
LECCION 28
S U M A R I O . - 174. Necesidad del acusativo. -175. Palabras que rigen el acusutivo.-
176 Acusativo precedido de preposicion.—177. Acusativo de direccion no material —
178.—Acusativo de claridad.—179. Ejercicio
S e h a a d o p i a d o el a c u s a t i v o t a n s o l o p o r n e c e s i d a d , porque
s i n el c o n f r e c u e n c i a el s e n t i d o n o s e r f a c l a r o ; p e r o s u e m -
p l e o s i n n e c e s i d a d , afea m a s Ia l e n g u a q u e Ia o m i s i o n c u a n -
d o se n e c e s i t a . U s a d , p o r l o t a n t o , el a c u s a t i v o s i e m p r e q u e
v e a i s q u e es e f e c i i v a m e n t e n e c e s a r i o ; p e r o c u a n d o e s t e i s en
d u d a s i s e d c b e u s a r Ia f o r m a d e l a c u s a t i v o o Ia d e l n o m i n a -
t i v o , p o n e d s i e m p r e Ia d e l n o m i n a t i v o .
L a a k u z a t i v o e s t a s e n k o n d u k i t a n u r el n e c e s o , ĉ a r sen ĝ i la
s e n c o o f t e e s t u s n e k l a r a ; s e d ĝ i a u z a d o en o k a z o de nebe-
z o n o , p l i m u l t e m a l b e l i g a s la l i n g v o n o l Ia n e u z a d o en o k a z o
de b e z o n o . U z u d o ĉ i a m la a k u z a t i v o n , k i e v i v i d a s , k e ĝ i
e s t a s e f e k t i v e n e c e s a ; en ĉ i u j a l i a j o k a z o j , k i e v i n e s c i a s , ĉ u
o n i d e v a s u z i la a k u z a t i v o n a ŭ la n o m i n a t i v o n , u z u ĉ i a m la
nominativon (L. Zamenhof).
E l aprecia el v i n o = L i ŝatas v i n o n .
Y o p r e g u n t o a e l , le p r e g u n t o = M i d e m a n d a s l i n .
Y o h i c e q u e el g a t o se c o m i e r a el r a t o n
M i i g i s la k a t o n m a n ĝ i Ia m u s o n .
A c o m p a f i a n d o al h e r m a n o , e n c o n t r e a l a m i g o
A k o m p a n a n t e Ia f r a t o n , m i r e n k o n t i s la a m i k o n .
E n l o t o c a n t e a la p e r s o n a a l u d i d a , y o n o p u e d o d a r i n f o r m e s
T u ŝ a n t e la a l u d i t a n p e r s o n o n , m i ne p o v a s d o n i i n f o r m o j n .
E l h i z o m u c h a s p r e g u n t a s c o n r e l a c i 6 n a la I e n g u a E s p e r a n t o
L i f a r i s m u l t a j u d e m a n d o j n r i l a t e Ia l i n g v o n Esperanto.
- m -
176. Si vcmos un substantivo cn acusativo precedido
dc una preposiciĉn, debcmos pensar que no es comple-
mento directo, si no acusativo de direccion para mostrar
traslacion o movimiento, si la preposicion no lo indica
por si misma, o en sustitucion de una preposiciĜn en las
oraciones que no tengan complemento directo. Un solo
verbo puede regir dos o mas complementos directos, pero
si hay dos clases de complementos, ŭnicamente podra
ponersc en acusativo el directo y los demas con prcpo-
sicion.
P u s i e r o n ante el la s e r v i l l e t a y el c u b i e r t o
O n i m e t i s a n t a ŭ I i n la b u ŝ t u k o n k a j m a n ĝ i l a r o n .
P u s i e r o n a n t e el s o b r e la m e s a Ia s e r v i l l e t a y el c u b i e r t o
O n i m e t i s a n t a ŭ l i s u r la t a b l o n la b u ŝ t u k o n k a j m a n ĝ i l a r o n .
E l verano pasado e s l u d i o m u c h o para examinarse
Lastan s o m e r o n li multe studadis por ekzameniĝi.
E l v e i n t e d e S e p t i e m b r e r e c i b i o Ia p a p e l e t a , c o n la c a l i f i c a c i ĉ n
correspondiente.
La d u d e k a n d e S e p t e m b r o l i r i c e v i s la a t e s t o n k u n k o r e s p o n d a
cenzuro.
Ella estuvo enferma ocho dfas
Ŝ i estis malsana o k tagojn ( d u m o k tagoj).
179. Ejercicio.
LECCION 29
S U M A R I O . — 1 8 0 . Oraciones abreviadas. -181. Cambio de los terminos gramaticales.
—182. El participio-adverbio se reflere al sujeto. —183. Ejercicio
N e k o n a t o a l e n c i s k o n t r a ŭ la r e ĝ o v e t u r a n t a ( k i u v e l u r i s ) e n s i a
kaleŝo.
N o s o t r o s v e m o s a D o r o t e a q u e se d i r i j e a s u c a s i t a c a d u c a
Ni vidas Doroteon sin d i r e k t a n t a n ( k i u s i n d i r e k t a s ) al sia
kaduka dometo.
E l m u c h a c h o v i o a sus h e r m a n a s que jugaban con su juguete
L a k n a b o e k v i d i s s i a j n f r a t i n o j n l u d a n t a j n ( k i u j l u d i s ) per sia
l u d i l o ( d e la f r a t i n o j ) p e r l i a I u d i l o ( d e la i n f a n o ) .
El padre ordeno a su hijo que cerrara su monedero.
L a p a t r o o r d o n i s al s i a f i l o la f e r m o n ( k e l i f e r m u ) de s i a m o n u j o
( d e la f i l o ) de l i a m o n u j o ( d e la p a t r o ) .
Espafia descubrio America y sus hijos Ilevaron alli su religion,
su i d i o m a y su c i v i l i z a c i Ĝ n , p o r eso Ios americanos Ilaman
a Espafia su madre patria.
H i s p a n l a n d o m a l k o v r i s A m e r i k o n , kaj ĝiaj filoj tien a l p o r t i s
s i a n r e l i g i o n , s i a n i d i o m o n k a j s i a n c i v i l i z o n , t i a l Ia a m e r i
k a n o j n o m a s H i s p a n u j o n sia p a t r o l a n d o .
T o c a Ia g u i l a r r a , que !a h a c e h a b l a r
Li ludas g i t a r o n , ke Ii paroligas ĝin.
E l s a b e r , n o o c u p a l u g a r = S c i i ne o k u p a s l o k o n .
V i v i r n o s61o es c o m e r , s i n o p e n s a r y t r a b a j a r
V i v i ne n u r e s l a s m a n ĝ i , s e d p e n s i k a j I a b o r i .
H u b e de i n t e r v e n i r p a r a e v i t a r la p e n d e n c i a
Mi devis interveni por eviti malpacon.
S e o b s t i n o en c o m e r , a n t e s d e s a l i r de c a s a
ŝ i o b s t i n i s m a n ĝ i , a n t a ŭ o l e l i r i el la d o m o .
A h u r t a d i l l a s la z o r r a se c o l o en el g a l l i n e r o
K a ŝ e m e la v u l p o ŝ t e l i r e t i s en la k o k i n e j o n .
V e r , o i r y c a l l a r es Ia c o n d u c t a d e l s a b i o
V i d i , aŭdi kaj silenti estas k o n d u t o de saĝulo.
183. Ejercicio.
—Don Alfredo, si V. fuera tan amable y pudiera acom-
panarme, iriamos a comprar algunas herramientas, que
necesito para la casa de labor. A l mismo tiempo vcremos
otros ŭtiles, que me han encargado.
—Precisamente hoy no tengo ocupacion perentoria, asi
que estoy a su disposicion. Vamos a la casa E. F. Socicdad
Anonima que tiene un enorme almacen de utiles de trabajo
para todos los oficios y profesiones.
- 129 -
— A l l i veo un grupo numeroso de gente. _Que sera?
_Habra ocurrido alguna desgracia? _Tal vcz algŭn auto-
movil que habra atropellado a una criatura?
—Afortunadamentc no es una desgracia; es un charlatan
que vende objetos procedentes de una quiebra y mientras,
algŭn ratero, por equivocacion, metio los dedos en cl bol-
sillo de un vecino. Esa es la casa que le recomendaba.
—Preguntemos por instrumentos agricolas en general.
—A sus ordenes, sehores; vean el catalogo y sacaremos
lo que quieran.
—Tenga la bondad de enseharme azadones y guadahas,
un rastrillo, una pala y unas tijeras fuertes para podar.
_Son muy caros esos arados? _Se puede graduar la pro-
fundidad? _Son para una o dos caballerias? _Los tiene
tambien con tractor mecanico? Enseheme un tridente, una
carretilla y cubos.
—Tambien tenemos hoces pequehas, estribos, frenos,
cadenas y multitud de pequehos instrumentos.
— A l l i en el campo, muchas veccs se necesitan algunas
herramientas de carpintero, como martillo, tenazas y sie-
rra. Ya sabe V. que el colono es muy diestro y desempeha
todos los oficios segŭn la necesidad. Se ha construido un
hornillo de ladrillos y mortero con una llana dc albahil y
un nivel; tiene tambien un pequeho yunque y unas tcnazas
largas, con todo eso forja el hierro, arregla los ŭtiles que
se rompen y hasta las herraduras de los caballos; hace
poco le vi soldar una canal dc cinc y una cspita de bronce.
Me encargo que le compre un pequeho banco de carpin-
tcro, con prensa, barrenas, formon, una llana, clavos y
tornillos dc diferentes tamahos.
—Pues lo arreglaremos todo y lo enviaremos donde
V. mande.
—Tambien su mujer desea tencr una maquina de coser.
—Eso ya no es de nuestra competencia.
—Embalen bien todos los objetos y daremos orden a la
agencia de transportes para retirarlos. Hagan la factura
9
— 130 -
de todo, con descucnto por pago al contado, y la llcvan a
casa Don Alfredo.
—Quedara V. servido, senor.
LECCION30 , j
S U M A H I O . -184 Pronunciacion eufonica.—185. Elisidn de la a del adjeiivo y de la
o delsubstantivo. -186. Capacidad retorica del Esperanto.—l87. Hiperbaton.
-188. La Espero.—189. La Vojo
188. L A E S P E R O
(Ksperanto-himno)
L A V OJ O
Tra densa mallumo briletas la celo,
A l kiu kuraĝe ni iras.
Simile al stelo en nokta ĉielo,
A l ni la direkton ĝi diras.
Kaj nin ne timigas la noktaj fantomoj,
Nek batoj de T sorto, nek mokoj de T homoj,
Ĉar klara kaj rekta kaj tre difinita
Gi estas, la v o j ' elektita.
Piginas
G R A M A T I C A
1«
-146 -
c
Cabrako, gualdrapa C a p o , gorra C a s t a , casto
Cagreno, pesadumbre C a r , porque, puesto Ce, en, cn casa de
Cambelano, chambe- Carlatano, charlatdn (preposicidn)
Idn Carma, cucantador Cefo, jefe, director
C a m b r o , cuarto, liabi- Carniro, charnela C e f i o , un tcheco
tacidn C a r o , carro C e k o , cheaue
Camo, gamuza Carpenti, carpin I car C e l o , cilula, celda
Campano, champai) (madcia dc. carga) C e m i z o , camisa
C a n o , gatillo (arma) C a r p i o , hilas C e n o , cadena
Capelo, sombrero C a s i , cazar Cerizo, cereza
C a p i t r o , capitulo C a s i o , chasis C e r k o , ŭtaŭd
- 148 -
C e r p i , extraer, pozar C i e , en todas partes C i o , todo, toda cosa
C e ŝ i , cesar C i e l , de todos modos C i o m , todo, toda la
Cevalo, caballo C i e l a r c o , arco iris cantidad
C e v r o n o , cabrial, ca- C i e l o , cielo Cirkaŭ, alrededor
briol Cies, dc todos, de ca- Cirpi, grillar
C i , particula aproxi- da uno C i u , todo, cada uno
mativa C i f i , maĝŭllar arrug, C i z i , cincelar
C i a , de toda, dc cada Ctfono,harapo, andraj C f , sufijo familiar o
cspecie C i f r o , cifra, clave carinoso
C i a l , por toda causa C i k a n i , enredar, cm- C o k o l a d o , chocolate
C i a m , siempre, en to- brollar C u , coujuncidn intcrr.
do ticmpo C i l o , un chileno
D
D a , prep. de cantidad Decilitro, decilitro Demandi, preguntar
D a k t i l o , ddtil Decimala, decimal D e m o k r a t i o , democra-
Daktiloptero, golon- Decimetro, dectmetro cia
drina (pez) Deĉifri, dcscifrar D e m o k r a t o , un demd-
D a l i o , dalia D e d i ĉ i , dcdicar craia
D a l m a t o , un ddlmata Dedukti, dcducir D e m o n o , demonio
Damaskeni, damas- Defendi, defender Demonstrativa, dc-
quinar D e f i c i t o , deficit mostrativo
Damasko, damasco Defi n i t i v a , definitivo I ) e n a r o , denario
(tcla) Degeli, dcshelarsc Dendrolago, dendro-
D a m e e r v o , gamo Degeneri, degenerar lago
D a m o j , damas (jueg.) Degradi, dcgradar D e n s a , denso
D a n c i , bailar D e ĵ o r i , estar de scrvi. D e n t o , dicntc
Dando, petimetre D e k , dicz Denunci, denunciar
Danĝero, peligro Dekadenco, decadcn- D e p a r t e m e n t o , dcpar-
D a n k i , dar gracias cia tamento
D a n o , un danes 1 ) e k a g r a m o , d ecagra. l (epeŝo, despacho,
Dardaneloj, Dardane- Dekametro, dccamtr. partc tclcgrdfico
ios Dekano, decano Deponi, dcpositar
D a t i v o , dativo Deklami, declamar Deputi, dipular
D a t o , fecha Dcklaracio, declara- D e r i v i , derivar
D a t u r o , datura, estra- cidn D e r m o , dermis
mouio Deklari, dcclarar D e s . p l i , tanto mds
D a ŭ b o , ducla Deklinacio, dcclinac. D e s e g n i , dibujar
D a t t r i , durar Deklivo, declivc D e s e r t o , postre
Dazipo, tato, arma- D e k o l t o , cscotc Desinfekti, desinfcct.
dillo Dekoracio, decoraciĉn D e s p o t i s m o , despotis.
D e , dc, desde, por Dekreti, decretar D e s p o t o , ddspota
D e b a t o , dcbatc D e k s t r e , a la derecha D e s t i n i , dcstinar
D e b e t o , debe (conta- D e l e g a e i o , una dclc- D e t a l o , detalle
bilidad) gacidn Detektivo, dctcctive
D e b i t o , venta, desp. D e l e g i , delegar Determini, dctcrmi-
Decembro, Diciembre D e l f e n o , delfin n ar
Deci, proceder, ser Delikata, delicado D e t r a n ĉ i l o , cizalia
conjormc Deliri, delirar Detrui, destruir
D e e i d i , decidir D e l t o , delta D e v o , deber, obliga-
Decigramo, decigram. Demagogo, demagogo cidn
Devii, desviar Dinamometro, dina- Dogano, aduana
D e v i z o , divisa, embl. mdmetro D o g m o , dogma
D e z e r t o , desierto Dinastio, dinastia D o g o , dogo (perro)
D e z i r i , desear Dinorniso, dinomis D o ĝ o , duce, dux
Dio, Dios (ave) D o k o , dock comercial
Diabeto, diabetes Diomedeo, albatros Doktrino, doctrina
D i a b l o , diablo Diplomatio, diploma- Dokumento, docum.
Diademo, diadeiua cia D o l a r o , ddlar
Diafana, didfano D i p l o m a t o , un diplo- D o l ĉ a , dulce
! Hafragmo, diafragm. mdtico D o l o r o , dolor
1 )iagnostiko, diagnds- D i p l o m o , diploma Dolmeno, dohnen
tico Direkeio, dircccidu, Domaĝo, Idstima
I >iagnozi, diagnosti- gerencia Domeno, d 0 m i n d
car Direkti, dirigir (juego)
Diagonalo, diagonal Direktorio, directorio D o m o , casa
Diakono, didcono Direktoro, director, D o n a e i , regalar
Dialektiko, dialectica jefe D o n i , dar
D i a l e k t o , dialecto D i r i , decir Dorloti, mimar
Dialogo, didlogo D i s , prcf. separacidn Dormi, dormir
Diamanto, diamante Disciplino, disciplina D o r n o , espina, pincha
Diametro, didmetro I Hsĉiplo, discipulo, D o r s o , dorso <
D i a n t o , clavel seĉuaz D o t o , dote
Diapazono, diapasdn Disenterio, disenteria Dozo, dosis
Diareo, diarrca Disertacio, diserta- D r a g i , dragar
D i b o ĉ o , vicio, crŭpula cidn D r a g o n d , dragdn (soi-
Didaktiko, diddctica D i s k o , disco dado)
Didelfo, zarigŭeya Diskonto, descuento D r a k o , dragdn (fabu-
D i e t o , dieta (medic.) Diskreta, discreto Drakmo, dracma
Difekti, cstropear Diskuti, discutir Drakona, draconiano
Difereneo, diferencia Disondaĵo, e s t e l a Dramaturgio, drama-
D i f i n i , definir (mar) turgia
D i f t e r i t o , difteria Dispepsio, dispepsia Dramaturgo, drama-
Diftongo, diptongo Disperso, dispersidn turgo
Digesti, digerir Disponi, disponer Dramo, drama
D i g o , dique Disputi, disputar Drapiri.r e v e s t i r ,
D i i s m o , deismo iĴistaneo^ distancia adornar
Dika, grueso Distili, destiiar D r a p o , paiio
Dikotelo, picari Distingi, distinguir Drasta, laxantc
Distri, distraer Draŝt, trillar
D i k t a t o r o , dictador
Distribui, distribuir D r a t o , alambre
1 ) i k t i , dictar
D i s t r i k t o , distrito Dreliko, arpillcra
Dilato, dilatacidn
Ditirambo, ditirambo Dreni, drenar
D i l e m o , dilema
I ) i v a n o , consejo su Dresi, domesticar
Diletanto, aficionado
prcmo turco D r i a d o , driada
Diligenta, diligente
Diveni, adivinar D r i n k i , 6 c b . r eon exc.
Diluvo, diluvio
Divergi, divergir Drbgo, droga
Dimaneo, domingo
Diversa, diverso Dromedaro, dromcda-
Dimensio, dimcnsidn
Diminutivo, diminut. D.ividendo, dividendo rio
Dinamikb, dindmica Dividi, dividir Droni, ahogarsc
Dinamismo, dinamis. D i v i z i o , r f / . i s i o . i (mil) D r u i d o , druida .
D o , pues (conjuncidn) D u , dos
Dinamito, dinamita
D o e e n t o , docente, ins- D u a l i s m o , duaiismo
Dinamo, dinamo
truc. Dualisto, duaiista
- 150 -
Gi
Gabio, gabidn G a m a ŝ o , polaina G e m o , gema (piedra
G a d o , bacalao Ganglio, ganglio preciosa)
Gagato, azabache ( i a n g o , ortega (ave) Geneiano, genciana
G a j a , alegrb (rangreno, gangrena Genealogio, genealo-
<iajakolo, guaracol Ganto, guante gla
G a j l o , agalla Garantio, garantia Generaeio, generacidn
Gajni, ganar ( r a r b o , haz, gavilia
Generalo, g e n e r a l
Galanterio, galanteria < rarcinio, gutagamba
(milit.)
Galantino, galantina Gardenio, gardenia
G a r d i j guardar, cus- Genezo, gŝnesis
Galanto, campanilia
todiar G e n i o , genio (deidad
blanca gcutil, capacidad
Galbolo, jacamara Gargari, gargarizar
Garni, guarnecer intelectual)
(ave)
Garnituro, colgadura < «enitivo, geniiivo
G a l e n o , galena
(rarnizono, guamicidn G e n o t o , gvneta
G a l e o , galev (pez)
(mili.) ' G e n t o , raza, tribu
G a l e r i o , galeria (de G e n u o , rodilla
G a r o l o , grajo
teatro, de mina) Genuo, Ginova
(.aso, gas
G a l e r o , galera (buqu) Geodezio, geodesia
(iasometro, gasdmetro
G a l i n o l o , polla de ag. Geognozio, geognosia
(iasterosteo, gasterds-
G a l i u m o , t>alium (me- Geografio, geografia
teo
tal) G e o g r a f o , gedgrafo
G a s t o , huesped, con-
Gallieismo, galicismo (jeologio, geologia
vidado
G a l l o , un galo Geologo, gedlogo
Gastronomio, gastro-
G a l o , bilis Geometrio, geometria
nomia
G a l o n o , gatdn (reometro, gedmitra
Gafctronomo, gastrd-
Galopo, galope Gepardoj lol)"-tigic
nomo
G a l o ŝ o , galocha Geraniaeoj, gerahii-
G a v i a l o , cocodrilo de
Galputoro, comadreja ceas
India
Galvana, galvinico G e r m a n o , un alcman
G a v o t o , gavota (danz)
GalvanisiiKj, galva- G a z e l o , gacela Geranio, gerdneo
nismo G a z e t o , gaceta, perid. G e r u n d i o , gci uudio
G a l v a n o m e t r o , galva- G a z o , gasa (tela) G e s t o , gcslv. apostura
ndmetro G e , pref. ambos se- Giganto, gigaule
G a l v a n o p l a s t i k o , gal- xos G i l d o , gremio, cabildo
vanoplastia G e h e n o , infierno (Bi- Gilotino, guillotina
G a m o , gama, diapa- blid) Gimnastiko, gimnds-
sdn Gelateno, gelatina tica
- 155 -
G
Ĝardeno, jardin Ĝermo, germen G o j o , gozo, alegria.
ŭt-mi, gemir _ri, pronom. ter. pers. rcgocijo
Gendarmo, gendarme Ĝ i b o , joroba G u i , gozar, disfrutar
Generala, general, co- ftino, ginebra (licor) Gusta, justo, cxaclo,
mŭn (";irafo, girafa cabal
Geni, molestar G i r o , giro comercial
G e n t i l a , coriis, atento C'\$,,~hasta (prepos.)
H
Ha, \ah, ia jai (in- H a ŭ b i z o , obŭs Helmo, yelmo
terj.) I l a ŭ t o , piel, citt.is Helpi, avudar
I l a j d u k o , sold. hitn- Havano, Habana Hemikranio, jaqucca
garo Haveno, puerto Hemipteroj, hemipte-
Hajilo, granizo H a v i , haber o tener ros
Ifaki, hachear H a z a r d o , azar, casua- I lemorojdoj, hemo-
H a l a d z o , hedor lidad rroides
Halebardo, aiabarda H e , j ch ! (interj.) Hepato, higado
Halicoro, dugOng H e b r e o , un hebreo I leraldiko, herdldica
Hafo, mcrcado H e d e r o , hiedra, eure- Herbario, herbario
Ilalso, amitra dadera H e r b o , hierba, pasto
Kaltero, balancih H e j m o , hogar domes- TTeredi, hercdar
H a l t i , detenerse, pa- tico H e r e z o , herejia
rarse H e j t i , a l i m e n t a r fuego HerkuTeso, Hircules
Halucinacio, alucina- Hekatombo, hecatom- H e r m a f r o d i t o , herma-
cidn be frodita
Hamako, hamaca Heksametro, hexd- T T e r m e t i k a , herm itico
Hamstro, c r i c e n - mctro H e r n i o , hernia
t o (roedor) Hektaro, hectdrea Heroldo, hcraldo
H a n z o , asociacidn co- Hektografo, hectdgra- H e r o o , heroe
mercial, ciudad.es fo Heterogena, heterogi-
ansedticas Hektogramo, hecto- neo
H a p a l o , titi gramo H e t m a n o , general de
H a r d i , e n d u r e c e r , mar- Hektolitro, hectolitro cosacos
tillar, templar Hektometro, hectd- H e z i t i , vdcilar
Haremo, harim metro Hiacinto, /a c i n t o
Haringo, arenaue H e l a , lumiuoso, claro (flor)
Harmoniko, harnu.ni- H e l e b o r o , he.leboro Hibisko, malvavisco
ĉa (instr.) Helena, heleuico H i b r i d o , hibrido
Harmonio, armonia Helenismo, helenism. Hidrargo, mercurio,
Harmoniumo, armo- Helianto, tomasol azogue
nium (flor) Hidraŭliko, hidrdu-
H a r o , cabello, pelo H e l i c o , helice Hca
H a r p i o , arpia Heliko, caracol I l i d r o , hidra
H a r p o , arpa H e l i o , helio Hidrodinamiko, hi-
I l a r p u n o , arpdn Heliometro, helidmc- drodindmica
H a r t i , templar acero tro Hidrofobio, hidrofo-
Haruspekso, artispi- Helioskopo, helidsco. bia
ce, augur ITeliotropo, heliotropo Hidrogeno, hidrdgeno
- 157 -
H
flameleono, camaledn fTimcro, q u i m e r a f T o l e r o , cdlera (enfcr-
flano, kan (jefe tdr- (inonstruo) medad)
taro) Ĥ i n o , un chino floro, coro (de voces)
ftaoso, caos flirurgio, cirugia flromotipio, cromoti-
Hemio, guimica ftirurgo, cirujaho pia
I
1, final de infinitivo l a l , por alguna causa l b i s o , ibis
I a , cierto, cierta I a m , alguna vez Id, descendiente
l a k o , drbol del pan I b e r o , un ibero I d e a l a , ideal
— 158 -
J
J, terminacidn de- plu- Jes, si (afirmacidn) Julo, milpies
ral Jezuito, jesuita Juna, joven
Ja, en verdad Jezuo, Jesŭs J u n g i , uncir un ani-
Jaguaro, jaguar Jodo, vodo mal s
Jako, chaqueta Jubileo, jubileo Jnnio, Junio
J a k t o , yat,c J u , des, comparacidn Junipero, junipero,.
J a m , ya correlativa enebro
Jambo, yambo Judaismo, judaismo Junko, junco
Janiĉaro, genizart J u d o , un fudio Junkro, hidalgo
Januaro, Enero J u f t o , piel de Rusia junkso, lorcccuello
J a p a n o , un japonis J u g l a n d o , uuez de no- J u p o , falda (vestido)
J a r o , ano gal Juristo, jurista
Jasmeno, jazmin Jugo, yugo Juro, jurisprudencia
Jaspo, jaspc Jugi, juzgar J u s t a , justo (de ĵusti-
Je, prep. indcfinida J u j u b o , azufai , cia)
Jehovo, Jehovd J u k i , causar picazdn Juto, yute
Jen, he aqui Julio, Julio J u v e l o , joya, alhaja
J
Jaketo, chaquetilla Jerzo, jersey Juri, jurar
J a l u z a , celoso J e t i , tirar, arrojar Jurnalo, diario, pe-
Jaluzio, celosia Jokeo, jockey riddico
Jargono, ĵerigonza J o n g l i , hacer juegc Jtts, acabado de hacer,
jerga dc manos dc ahora mismo
Jatido, jueves
K
Kabalo, cdbala Kaĉaloto, cachalote K a d r o , marco, cdadro
Kabano, cabana Kaĉo, papilla h a d u k a , caduco
Kabineto, gabinete Kadastro, catastro K a f o , cafe. ( p r o d u c t o )
Kablo, cabl" K a d a v r o , cad4"'»r K a f r o , un cafre
Kablogramo, cable- K a d e n c o , cadencia
K a f t a n o , tŭnica turca
grama K a d e t o , cadete
Kaĝo, jaula
Kabrioleto, cabriolĉ Kadmio, cadmio
— 160 -
L
L a , el la, lo ( a r t i c . ) L a b r o , labro (pez( Lacerto, lagarto
Labirinto, p
lab rinto I .aca, cansado L a ĉ o , lazo, atrdvra .
Labori, trabajar I . a c e d e m o n o , un lace- L a d o , hojalata
L a b r a k o , lubina (pez demonio L a f o , lava (de v o l c a n )
- 166 -
L a g o , tago Latina, \atin" Leptocefalo, \eptoce-
Lagomiso, tttgomui Latinismo, tatinismo fato
(zool.) Latitudo, tatitud Leptopilo, marabŭ
L a g o p o , perdiz blan- Lato, listdn (ave)
ca Latrino, letrini I.erni, aprendcr
Lagostomo, tagdsto- Latro, covote I . e r t a , dicslro, hdbil
mo (zool.) L a t u n o , latdn Lesivo, lejia
Laguno, laguna L a ŭ , segŭn (prep.) L e s t r o , gaviola ladvo-
L a i k o , un laico I.aŭbo, emparrado na
Lakeo, lacayo Laŭdi, atabar Letargio, letarĝo
L a k g u m o , goma laca I.aŭnteniso, tennis I.etero, carta
L a k m u s o , azul torna- L a ŭ r e a t o , un laurea- L e ŭ e i s k o , albur (pez)
sol do Leŭkocito, lcucocito
L a k o , laca, barniz Laŭro, tauret Lefltenanto, lcniente
Lakona, lacdnico L a t t t e , en alta voz L e v i , levantar, clevar
Lakonismo, laconis- l^avango, alud I . e v i d o , desc. dc I.evi
mo L a v e n d o , espliego, a\- Levkojo, ate\i
Lakso, diarrea hucema Lezo, lesidn
L a k t o , leche Lavi, lavar L i , el ( p r o n o m b r e )
Laktozo, lactosa L a z o , lazo de enlazar L i a n o , enredadera, be-
Laktuko, lechuga L a z u r o , azul de cielo juco
L a m a , cojo Leciono, \eccidn Libelo, libiluia
L a m a o , sacerdote de I.edo, cuero Libera, librc
Buda L e g a t o , un iegado Liberala, libcral
Lameno, Idmina Legendo, \eyenda Liberalismo, libcra-
I j i m o , llama (animal) L e g i , \eer lismo
Lampiono, lamparilla I.egio, tegidn Libro, libro
Lampiro, \ucie~rnaga I.egitimi, iegitimar L i c e o , Hceo, instituto
l ampo, Ldmpara Legomo, iegumbre L i e n o , bazo
I^anceto, lanceta Ivegumino, legumino- Lifto, ascensor
Lanco, lanza sa L i g i , atar, ligar
L a n ĉ i , botar a\ agua L e ĝ o , \ey L i g o , liga, asociacidn
L a n d o , pais I.ekanto, niari;arila L gno,
;
madera
I ango, \engua (flor) Likeno^ \iquen
I . a n i a r i o , pcrro mas Lekcio, conjerencia Likvidi, liquidar
tin Leki, lamcr Likvoro, licor
L a n o , \ana Ltksikologio, lexico- Liliacoj, UUdceas
I . a n t a n o , lantano (me- iogia Lilio, azuccna
tal) I_eksikono, \lxico L i m a k o , Umaza, ba-
l.anterno, linterna Lemingo, leming bosa
Lanugo, plumdn (zool.) Limando, limandela
L a p i s o , piedra ihfet- Lenso, \ente (pez)
na\ Lento, lenteja L i m f o , linfa
L a p o , bardana (bot.) L e n t u g o , peca ( m a n - I.imo, liinilc
Lardo, tocino cha) Limonado, limonada
Larĝa, ancho L e o n o , ledn L i m o z o , limosa (ave)
L a r i k o , alerce (arbol) ledn (bot.) L i n a e o j , Undceas
Laringo, laringc L e o n t o d o , diente de Lingvistiko, lingiiis-
I.armo, Idgrima I.eopardo, leopardo tica
I.arvo, larva I.epulosiro, lcpidosi- L i n g v o , idioma o len-
Lasi, dejar rcua (pez) gua
Lasta, ŭltimo Leporo r liebre Linio, linea
L a t e r o , \ado (geom.) Lepro, lepra L i n k o , Hnce
- 167 -
M
.Maco, pan dcimo Mahometano, maho- Makiavela, maquia-
Maĉi, masticar metano vilico
M a d o n o , Nuestra Se- M.ahometismo, maho- Makiavelismo, ma-
nora metismo quiavelismo
Madrido, Madrid M a h a g o n o , caoba Makleristo, comisio-
Magazeno, almacŝn Maizo, maiz nista.
.Magio, magia Majesta, majestuoso Makrocefalo, cacha-
Magistrato, magis- Majo, Mayo lote
trado Majoliko, maydlica Makropo, canguro
Magistro, maestro Majoro, comandante
Makroskopa, macros-
Magnato, magnate Majskarabo, abejorro
cdpico
Magnetismo, magne- M a j s t r o , maestro de
Maksimo, mdxima
iismo una doctrina, de
Maksimumo, mdxi-
Magnetizi, magneti- taller
mum
zar Makadamo, empedra-
Magneto, itndn do Makulaturo, macida-
Magnezio, magnesio Makaronio, macarrdn tura
Magnezo, magnesia Makarono, almendra- Makulo, mancha
Mahomo, Mahoma do Makzelo, maxilar
- 168 -
o
O , terminacidn de Obelisko, obelisco O b l , sufijo multipli-
substantivo Objektivo, objetivo cativo
Oazo, oasis (fotog.) O b l a t o , oblen
Obei, obedecer Objekto, objeto Obligacio, obligacidn
- 172 -
Oblikva, oblicuo Oligarĥio, oligarquia Organizi, organizar
O b o l o , dbolo (mone- Olimpo, Olimpo Organo, drgano (de
da) O l i v o , oliva, aceituna organismo)
Observatorio, ooser- Omaro, bogavante Orgasmo, orgasmo,
vatorio Ombrelo, sombrilla crctismo
Observi, observar Ombro, sombra O r g e n o , drgano (igte.)
Observisto, vigia Omnibuso, dmnibus Orgio, orgia
O b s t i n a , obstivrfc O n , suf. partitivo Orĝado, horchata
Obstrukeo, obstruc- O n d o , onda, ola Orientisin, orientarse
O n g l e t o , una (encuad) Oriento, oriente
cidn
Oni, se (pronombre Originalo, original
Obturatoro, obturador indefinido) Origino, origen
Obtuza, obtuso Onikso, 6nix
Oceanio, Oceania Orikteropo, orictiropo
Onklo, tio (zool.)
O c e a n o , ocĉano Onobriko, esparceta,
O d o , oda Oriolo, oropendola
O d o r o , olor
pipirigallo Orkestro, orquesta
Ofendi, ofender O n t , participio activo Orkideo, orquidea
Oferi, sacrificar futuro Ornami, adornar
Ofieiala, oficial Ontologio, ontologia Ornato, casulla
O f i c i r o , oficial (mil) O p , suf. distributivo O r n i s m i o , pdjaro mos.
O f i c o , oficio, empleo Opalo, 6palo Ornitorinko, ornito-
O f i u r o , ofiuro (zool.) Operaeio, operaci6n rinco
O f t e , con frccuencia Opero, dpera Ornitologio, ornitolo-
Ogivo, ojiva Opinii, opinar gia
Ojdemio,oidemia (av.) O p i o , opio Oro, oro
Ojstro, moscdn Oportuna, cdmodo Orografio, orografia
O k , ocho Opozieio, oposicidn O r t a , en dngulo recto
Optativo, optativo O r t i k s o , colin
O k a z i , ocurrir, acon- (ave)
Optiko, dptica Ortodoksa, ortodoxo
tecer
Optimismo, optimis. Ortografio, ortografia
Okeidento, occidente, Optimisto, optimista Ortologio, ortologia
ocaso Orakolo, ordculo Ortopedio, ortopedia
O k r o , ocre Orangutango, orangu- Ortulano, embcriza
O k s h o f t o , medida li- tdn (ave)
quidos Oranĝerio, inverna- Os, term. del verbo
Oksido, 6xido en futuro
dcro
Oksigeno, oxigeno Oscedi, bostezar
Oranĝo, naranja
Oksikoko, canaheja Osmero,eperlano (pez
O r a t o r i o . o r a . o r i o (mŭ-
Oktanto,octante (geo- Osmio, osmio
sica)
metria) Osto, hueso
Oratoro, orador
O k t a v o , tono (mŭsica) O s t r a c i o , pez cofre
Ordeno, condecora-
Oktobro, Octubre Ostracismo, o s t r a -
cidn
O k u l o , ojo c i s m o
Ordinara, ordinario
O k u l t a , oculto, mis- O r d o , orden (coloca- Ostro, ostra
terioso cidn) O t , part. pasivo ju
Okupi, ocupar O r d o n i , ordenar, nian- turo
Okzalo, acedera dar Otiso, avutarda
0 1 , que (comparacidn) Orelo, oreja Otuso, buho
Oleaeoj, oleaginosas O r f i ŝ o , dorada (pez) Ovacio, ovacidn
Oleandro, oleandro Orfo, huerfano O v a l o , dvalo
(laurel rosa) Organika, orgdnico Ovo, huevo
Oleo, aceite Organismo, organism. O z o n o , ozono
- 173 -
R
Pacienco, paciencia Panariso, panadizo Parfumo, perfumc
P a c i e n t o , un paciente Panegira, panegirico Pargeto, entarimado
1'aco, paz P a n e l o , zdcalo de ma- Parieta, parietal
Paĉulo, pdchuli dera Pario, tabique
Padeli, chapotcar Paniklo, panoja P a r k e r e , dc memoria
P a f i , disparar armas Paniko, pdnico Parko, parque
Paganismo, paganism P a n o , pan Parlamento, parla-
Pagi, pagar Panoramo, pdnorama mento_
Pagodo, pagoda P a n s i , curar heridas Parnaso, Parnaso
Pagro, besugo Pantalono, pantaldn P a r o , par, parefa
Paguro, ermitano Panteismo, panieismo P a r o , jacana (avc)
(zool.) Panteisto, panteista Parodio, parodia
P a ĝ i o , pajc Panterkato, ocelote Parofio, parroquia
Paĝo, pdgina Pantero, pantera Paroksismo, paroxis-
Pajlo, paja Pantoflo, pantufla, mo
Pakboto, paquebote chinela Paroli, hablar
Faki, cmpaquetar Pantografo, pantdgraj Parsimonio, parsimo-
Pakidermoj, paqui- P'antomimo, pantomi- nia
dermos ma P a r t e r o , patio de bu-
Pala, pdlido I^apago, papagavo tacas
Palaco, palacio Papavacoj, papavcrd- Participo, participio
Paladio, paladio ceas lartikulo, particula
Palamedeo, camichi Papavo, adormidera Partio, partido
(ave) Papero, papel Partituro, partitura
Palankeno, palanquiu Papilio, mariposa P a r t o , partc
Palato, paladar Papiruso, papiro P a r u o paro (ave)
Palemo, quuquitla Tapo, papa Pasaĝcro, pasajero
(pez) Tapriko, pimiento Pasamento, pasama-
Pakografio, paleogra- Parabolo, pardbola ncria
ffa Faradigmo, paradig- Pasero, gorridn
Pakontologio, paleon- ma P a s i , pasar
tologia P a r a d i z e o , ave del Pa- Pasio, pasidn
Pakstino, Palestina raiso P a s i o , Pasidn de } . C.
P a l e t r o , paleta de pin- Paradizo, paraiso P a s i v o , pasiva (gram)
tor P a r a d o , parada milit. Pasko, Pascua
P a l i n u r o , langosta de Paradokso, paradoja Faskvilo, pasquin
mar Parafino, parafina Pasporto, pasaporte
Palisandro, palisandr. Parafo, rŭbrica Pasteĉo, pastel empa-
P a l i s o , estaca Farafrazo, pardfrasis nada
Palmipedoj, palmipe- Paragrafo, pdrrafo Pastelo, pastilia
das Farakla, paralela Pastinako, chirivia
P a l m o , palmera y pal- Paraklogramo, para- P a s t o , pasta, masa
ma lelogramo Pastro, sacerdote
Palpebro, pdrpado Paralizo, pardlisis P a ŝ i , dar pasos
P a l p i , palpar, tocar Parapeto, parapeto P a ŝ t e l o , pastel (pin-
Palpilo, tentdculo Parazito, pardsito tura)
P a l t o abrigo (de tela) Parcelo, parcela P a ŝ t i , pacer, apacen-
P a l u m b o , paloma tor- Fardoni, perdonar tar
caz I'arenco, pariente Patelo, rdtula
Pamfleto, libelo Parentezo, parintesis Patento, patente
- 174 -
Pato, sartin P e n s i o , pensidn, renta P e r u o , Perŭ
Patogenio, patogenia Pensiono, pensidn, P e s i , pesar (averiguar
Patologio, patologia hotel e l peso)
P a t o s o , tristeza afec- Pentametro, pentdme- Pesimismo, pesimisni-
tada tro Pesimisto, pesimista
Patriarko, patriarca Pentekosto, Pcntecos- Peso, peso (rnoneda)
Patrieio, patricio tis Pesto, pcste
P a t r i e o , punzdn (jun- Penti, arrepehtirse Petalo, pitalo
dicidn) Pentri, pintar Petardo, pctardo
Patriotismo, patriotis- Peonio, peonia IVti, pedir
mo Pepi, piar Petoli, chiquillear
Patrioto, patriota Pepsino, pepsina Petrolo, petrdleo
Patro, padre Peptono, peptona Petromizo, lamprea
Patrolo, patrulla Per, por medio dc Fetroselo, perejil
F a t r o n o , patrdn, pro- (preposicidn) Pezeto, peseta
tectot Percepti, percibir P e z i , lcner peso
Paŭsi, calcar Perĉo, tenca P f e n i g o , moned ale-
P a t i z o , pausa Perdi, perder mana
P a v i a n o , mono babui- Perdriko, perdiz Pia, piadoso
no Peiei, perecer Piamatro, piamadre
Pavilono, pabelldn Perfekta, perfecto Piano, piano
Pavimo, pavitnento Perfekto, P i a s t r o , piastra
perfecto (mo-
P a v o , pavo real (gram.) ncda)
Peano, canto militar Perfidi, traiciouar Picco, pino albar
Peco, pedazo, pieza Pergameno, Piedestalo,
pcrgami- pedestal
P e ĉ o , pez (resina) no P i e d o , pic
Pedagogio, pedagogia Periferio, periferiaP i e r i d o , mariposa col
Pedagogo, pedagogo Perigeo, perigeo P i e t i s m o , gran respe-
P e d a i o , pedal. Perimetro, perimetro to
Pedanta, pedante Periodo, periodo Pigargo,, dguila de
Pedelo, bedel Periosto, periostio mar
Pediko, piojo Pcristilo, Pigmento,
peristilo plgttiento
Pego, picoverde (ave) Peritoneo, P i g m e o , un
peritoneo pigmeo
Pejzaĵo, paisajc P e r k o , pcrca (pez)P i g o , picaraza, urraca
Peki, pccar Perlamoto, ndcar likedo, piquctc
P e k l i , salar Perlo, pcrla Piki, pinchar
P e k t e n o , coucha pere- Permeso, permiso P i k o , cspadas (naip.)
grino Permuti, permutar Pilastro, pilastra
Pelerino, pclerina Peroneo, pcrone Filgrimi, percgrinar
P e l i , empujar, expul- P e r o n o , grada, Iilko,
esca- pclota
sar linata P i l o , pila ctectrica, dc
Pelikano, pelicano Perpendikulara, pcr- cosas
P e l t o , abrigo de pieles pcndicular Pilolo, pildora
Pelvo, recipientc Persekuti, perseguir Piloto, piloto
P e n c o , moneda inglc- P e r s i k o , melocotdn Pinakoteko, pinacotc-
sa Persisti, persistir ca
P e n d i , pcnder, colgar Perso, un persa Pinei, pctiizcar
Pendolo, pindulo Persono, persona Pinglo, alfiler
Penetri, penetrar Perspektivo, perspcc- I * i n g v e n o , pingŭino
Peniko, pinccl tiva (avc)
P e n i s o , pene Perturbi, perturbar Pjnio, pindn
Peno, esfuerzo Persvadi, persuadir Pmo, pino
Pensi, pensar Peruko, peluca P i n t o , punta, cima
- 175 —
R
Rabarbo, ruibarbo Radiatoro, radiador R a j o , raya (pez)
Rabato, rebaja R a d i k a l a , radical (ad- R a j t o , el derecho
Rabeno, rabino jetivo) R a k e t o , cohete
Rabi, robar Radikalismo, radical. R a k o n t i , contar, re-
R a b i o , rabia (enf.) R a d i k o , raiz, radical ferir, narrar
R a b o t i , cepillar (car- R a d i o , radio, rayo R a l o , rascon (ave)
pint.) Radiumo, radium R a m f a s t o , tucdn (ave)
Racio, raz6n Rado, rueda Ramilo, apisonador
Racionala, racional Rafano, rdbano sil- Ramio, ramio
Racionalismo, racio- vestre Eampi, arrastrarse
nalismo Rafini, refinar Ranca, rancio
Racionalisto, raciona- R a j d i , montar, cabal- R a n d o , borde, orilla
lista gar Rangifero, reno
12
- 178 -
R a n g o , rango, grado R e g a l i , obseauiar, tra- Renesanco, renaci-
Rano, rana tar miento
Ranunkolacoj, ranun- R e g a t t o , regata R e n k o n t i , encontrar a
culdceas Regeneracio, regene- alguien
Ranunkolo, ranŭncu- racidn Reno, rindn
lo R e g i , regir, gobernar Rento, renta
R a p i d i , ir de prisa Regimento, regimien- R e n v e r s i , d e r r i b a r , dar
Rapiro, florete to vuelta
Rapo, rdbano Regiono, regidn Repertuaro, reperto-
Raporto, informaciĉn, ~Registro,registro, ins- rio
referencia cripci6n Reprezenti, represen-
Rapsodio, rapsodia R e g n o , reino, pais tar
Rapsodo, rapsoda R e g o l o , reyezuelo (av. Reptilio, reptil
R a s o , raza Regulo, regla Reputacio, reputacidn
Raspi, raspar Reĝimo, rigimen Respekti, respetar
Rasti, rastrillar R e ĝ i s o r o , director, ad- Respektiva, respecti-
R a s t r a l o , pauta (mŭ.) ministrador vo
R a t o , rata Respondi, responder,
Raŭka, ronco R e ĝ o , rey
contestar
Raŭpo, oruga R e j s o , reis (moneda Respubliko, reptiblica
Ravi, embelesar portuguesa) Restani, restanar
Razi, afeitar Reklamo, reclamo, R e s t i , qucdar, pcrma-
R e , repeticidn, reite- anuncio necer
racidn Rekomendi, recomen- Restoracio, restaurant
Reakcio, reaccidn dar Resumi, resumir
R e a l a , real, efectivo Rekompenco, recom- Retino, retina
Realismo, realismo pensa R e t o , red
Realisto, realista R e k o r d o , record (de- Retoriko, retdrica
R e b o , cepa, vid porte) Retoro, profesor de
R e b u s o , acertijo, jero- Rekremento, bagazo, elocuencia
glifico orujo Retorto, retorta
Rekruto, recluta Retroaktiva, retroac-
R e c e n z o , censura, cri-
R e k t a , recto tivo
tica Hteraria Rektifii, rectificar
R e c e p t o , receta Retrospektiva, retros-
R e k t o r o , rector (Uni- pectivo
Reciproka, reciproco versidad)
Recitativo, recitado Reŭmatismo, reuma-
Rekvizicio, requisi- tismo
Redakcio, redaccidn cidn
Redakti, redactar Revelacio, revelacidn
Rekvizito, requisito R e v i , hacersc ilusidn,
Redaktoro, redactor
Relativa, relativo ensuenos
Redingoto, levita
Reliefo, relieve Revizi, revisar
Redukti, reducir
Religio, religiĉn Revizio, revisi6n
Reduto, reducto
Reliko, reliquia Revizoro, revisor
R e f e r a t o , tema escrito
R e l o , rail, carril Revolucio, revoluci6n
Referenco, referencia
Remaĉi, rumiar Revolvero, rev6lver
Referendario, refren- Remburi, rellenar Revuo, rcvista
dario Remi, remar Rezedo, reseda (bot.)
Refiekti, reflejar Remizo, cochera Rezervi, reservar
R e f o , rizo (mar) Remparo, muralla Rezignacio, resigna-
Reformacio, reforma- Remonto, remonta ci6n
cidn R e n d e v u o , cita conve- R e z i g n i , resignar, re-
Refrakti, rejractar nida .. nunciar
Refuti, rejutar Renegato, renegado Rezino, resina
- 179 -
T
Tabako, tabaco Tani, curtir Tekniko, tecnica
Tabano, tdbano Tanino, tanino Teknologio, tecnolo-
T a b e l o , tabla, indicc T a n t a l o , tdntalo (me- gia
T a b l o , mesa tal) T e k s i , tejer
T a b u l o , tabla, tablero Tantiemo, participar Teksto, texto
Tabureto, taburete beneficios Telefono, telefono
Taĉmento, destaca- Tapeti, tapizar Telegrafo, telegrafo
mento Tapioko, tapioca Telegramo, telegrama
Tafto, tafetdn Tapiŝo, alfombra Telepatio, telepatia
Tago, dia Tarantelo, tarantela Telero, plato
T a j d o , marea (baile) Teleskopo, telescopio
Tajloro, sastre Tarantulo, tardntula T e l u r o , teluro (metal)
Takimetro, taximetro Tarifo, tarifa T e m o , tema
T a k s i , tasar, valorar T a r o , tara (peso) Temperamento, tem-
T a k s u s o , tejo (arbol) T a r o k o , juego, de nai- peramento
Taktiko, tdctica pes Temperaturo, tempe-
T a k t o , tacto, compds T a r s i o , tarsio (zool.) ratura
(mŭsica) '; a r t a n o , tartana (co- T e m p i o , sien
Talento, talento che) Templo, templo
T a l e r o , moneda atem. T a r t a r o , tdriaro (sal) T e m p o , tiempo (dura-
T a l i o , talle, cintura T a s k o , tarea, labor a cion)
Talismano, talismdn terminar Tenajlo, tenazas
T a l i u m o , talio ( m e t a l ) T a s o , taza Tendenco, tendencia
T a l k o , talco, jabon- T a t a r o , un tdrtaro Tendeno, tenddn
cillo Tatui, tatuar T e n d o , tienda de cam-
Talmudo, talmud T a ŭ g i , ser litil para pana
T a l p o , topo Taŭzi, zamarrear Tendro, tinder
Tamarindo, iamarin- T a v o l o , capa, iccho, T e n i , tener (en \a ma-
do estrato no), sostener
Tamburino, pandero Teatro, teatro T e n i o , tenia, solitaria
Tamburo, tambor Tedi, fastidiar T e n o r o , tenor
T a m e n , sin embargo Tegi, cnfundar Tentaklo, tentdculo
T a m t a m o , instr. mŭs. Tegmento, tejado Tenti, tentar
chino T e g o l o , teja Teokratio, teocracia
Tandemo, tandem Teismo, teismo T e o , te
Tangento, tangente Teisto, teista Teologio, teologia
- 185 -
V
V a d i , vadear V a r a n o , varano (zool) V e n i , venir
V a f l o , barquillo (pas-V a r b i , reclutar V e n t o , viento
ta) V a r i i , variar V e n t o l i , ventilar
Vaflumi, estampar te-V a r i k o , varice V e n t r o , vientre
las V a r i o l o , viruela * V e n u s o , Venus
V a r i a n t o , variantes V e r a , verdadero
V a g i , vagar
V a r m o , calor V e r a n d o , galeria
V a g i n o , vagina
V a r o , mercancia V e r b e n o , verbena ( b o t
V a g o n o , vagdn
V a r p o , urdimbre V e r b o , verbo ( g r a m . )
V a k c i n i a c o j , vaccinid-
V a r t i , cuidar ninos V e r d a , verde
ceas V a s a l o , vasallo
V a k c i n i o , ardndano V e r d i g r o , cardenillo
V a s t a , vasto, extensoV e r d i k t o , veredicto
rojo V a t i k a n o , Vaticano V e r g o , vara, verga
V a k i , estar vacante
V a t o , huata V e r k o , obra lit. mus.
V a k s o , cera
V a z e l i n o , vaselina
V a l e r i a n a c o j , valeria-
V a z o , vasija, jarro
o art.
ndceas V e r m i ĉ e l o , fideos
V e j ay!
V a l e r i a n o , vaieriana V e r m o , gusano, lom-
V e f t o , trama ( t e j i d o )
V a l i d a , vdlido briz de los ninos
V e g e t a r a , vegetariano
V a l i z o , maleta V e r m u t o , vermut
V e g e t a r i s m o , vegeta-
V a l o , valle V e r s o , verso
V a l o r o , valor
rianismo
V e g e t i , vegetar V e r s t o , medida rusa
V a l s o , vals V e r ŝ i , verter Uquidos
V e j n o , vena
V a l u t o , valuta, cam- V e r t a g o , perro zarcero
V e k i , despertar
bio V e k t o , fiel de balanza V e r t e b r o , virtebra
V a m p i r o , vampiro V e l e n o , vitela V e r t i c o , vdrtice ( g e o m
V a n a , vano V e l k i , marchitarse V e r t i g o , virtigo
Vanadio.uaMadJo ( m e - (flores) V e r t i k a l a , vertical
tal) V e l o , vela (de barco)V e r t o , coronilla
V a n d a l i s m o , vandalis-V e l o c i p e d o , velocipe- V e r u k o , verruga
mo do V e r v o , elocuencia
V a n d a l o , vdndalo V e l u r o , terciopelo \ e s p e r o , atardecer
V a n e l o , avefria V e n d i , vender V e s p e r t o , murcielago
V a n g o , mejilla V e n d r e d o , viernes V e s p o , avispa
V a n i l o , vainilla V e n e n o , veneno V e s t i b l o , vestibulo
V a n t a , jactancioso, fa-V e n e r a , venereo "Vesto, vestido
tuo V e n ĝ i , vengar V e ŝ t o , chaleco
V a p o r o , vapor V e n k i , vencer \ e t e r a n o , veterano
- 188 -
A c r i m i n a r , krimkul- A d q u i s i c i 6 n , akiraĵo
pigi ekster
A d r e d e , intence
A d e n t r o , internc
A c r o b a t a , akrobato A d t t a n a , dogano
A d e p t o , adepto
Acrocordo (serpiente), A d t i a n a ( p a g o ) Hmde-
A d e r e z a r , ornami,
akrokordo pago
A c t a , akto
kuiri, spici A d u a r , daro
A c t i t u d , sinteno, pozoA d e r e z o , ornamaĵo, A d u c i r , aldiri, citi
A c t i v a r , aktivigi bctigajo A d t t l a c i o n , flato
A c t i v o , aktiva, agema A d e s p e c h o d e , spite A d t t l a r , flati
A c t o , ago, akto ( t e a t . ) A d e u d a r , ŝuldi A d u l t c r a r , adulti
A c t o r , aktoro A d h e r i r , alglui A d u l t e r i o , adulto
A c t r i z , aktorino A d h e r i r s e , aliĝi A d ŭ l t e r o , adultulo
A c t u a l , aktuala, nun-A d i c i o n , aldono, adi- A d u l t o , plenkreska
tcmpa cio ( a r i t . ) A d u s t o , malafabla
A c t u a r i o , aktisto A d i c i o n a r , adicii A d v e n e d i z o , frcmda
A c u a r e l a , akvarelo A d i c t o , /crvorano A d v c n i r , aiveni
A c u a r i o , akvario A d i e s t r a r , lcrtigi, dre- A d v e r b i o , adverbo
A c u c i a r , rapidigi si A d v e r s a r i o , kontraŭ-
A c u d i r , alkuri A d i n e r a d o , monhava, ulo
A c u e d u c t o , akvad.uk- riĉulo A d v e r t e n c i a , averto
to A d i o s , adiaŭ A d v e r t i r , avcrti
Acuerdo, interkon- A d i v i n a r , diveni A d v i e n t o , advento
sento A d i v i n o , divenisto A d v a c e n t e , apuda
A d j e t i v o , adjektivo A e c h a r , kribri
A c u m u l a c i o n , amasi-
A d j u d i c a r , aljuĝi A e r o l - i t o , aerolito
go A d j u n t o , almetita A . e r o m e t r o , acrometro
Acumulador, akumu- A d m i n i s t r a c i o n , ad- A e r o n a u t a , acronaŭto
iatoro (elĉc.) ministracio A e r o n a u t i c a , acronaŭ-
A c u r r u c a r s e , kuntiri- A d m i n i s t r a d o r , admi- tiko
ĝi nistranto A e r o s t a t o , aerostato
A d m i r a r , admiri A f a b i l i d a d , afablcco
A c u s a r , akuzi, kulpi-
A d m i r a r s e , miri A f a b l e , afabla
g* Causar a d m i r a c i o n , A f a m a d o , fama
Acusar recibo, kvi- mirigi A f a n , klopodo
tanci Admitir, allasi, ak-A f e c c i o n , afekcio
A c u s a t i v o , akuzativo cepti A f e c t a c i o n , afckto
A c ŭ s t i c a , akustiko A d o l e s c e n t e , adoleskaA f e c t a r , afckti, ŝajni-
A c h i c a r , malpliigi A d o n d e , kien gi
A c h i c o r i a , cikorio Adondequiera, kicn A f e c t o , korinklino
A c h i c h a r r a r , tro friti ajn A f e i t a r , razi
A d a g i o , maksimo A d o p t a r , adopti A f e l p a d o , pluŝa
A d a n , Adamo A d o q u i n , pavimstonoA t e m i n a d o , virinŝajna
A d a p t a r , adapti A d o r a b l e , adorinda A f e r r a r , fortkapti
A d a r g a , ledŝildo A d o r a r , adori A f i a n z a r , garantii
A d e c u a d o , adckvata
13
- 194 -
A f i c i o n , inklinOj emoA g i t a r , agiti, kirli A g u i j o n , pikilo, inci-
A f i c i o n a d o , diletanto A g l o m e r a r , aglomcri tilo
Aficionado (sport), A g l u t i n a r , aglutini A g u i l a , aglo
amatoro A g o b i a r , premegi A g u i l a de m a r , pi-
A f i j o , afikso A g o n i a , agonio gargo
A f i l a d o , akra A g o n i z a r , agonii A g u i l e n a , akvilegio
A . f i l a r , akrigi A g o r a r , diveni, aŭgu- (Bot.)
A f i l i a r , anigi ri A g u i l u c h o , aglido
A f i n a r , agordi ( m ŭ s . ) A g o s t a r , velki, sckigi A g u j a , kudrilo
A f i n i d a d , simileco A g o s t o , Aŭgusto A g u j a de m a r , sing-
A f i r m a c i o n , jeso A g o t a r , elierpi nato
A f i r m a r , jesi, certigi A g r a c i a d o , gracia A g u j e r e a r , bori
A f l i c c i o n , malĝojo:, ĉa-A g r a d a b l e , agrabla A g u j c r o , truo
greno A g r a d a r , komplezi, A g u t i ( z p o l . ) , agutio
A f l i g i r , ĉagreni, aflik- placi A g u z a r , pintigi, akri-
ti A g r a d e c e r , danki g*
A f l o j a r , malstreii A g r a d o , afablcco jAhl, ha\
A f l u e n c i a , alfluo A g r a n d a r , grandigi Aherrojar, kalcni
A f o n i a , afonio A g r a v i a r , insulti, A h i , tie
A f o r i s m o , aforismo ofendi A h i j a d o , baptofilo
A f o r t u n a d a m e n t e , fe- A g r e g a d o , adjunkto A h i j a r , adopti, filigi
liĉe A g r e g a r , aldoni A h i n c o , penego
A f r e n t a r , malhonorigiA g r e s i o n , atako A h o g a r , sufoki
A f r i c a , Afriko A g r e s o r , atakanto A h o g a r s e , droni
A f r i c a n o , afrikano A g r e s t e , kampara A h o n d a r , profundigi
(un) A g r i c u l t o r , terkultu- A h o r a , nun
A f r o n t a r , kontraŭsta- risto A h o r c a r , pcndigi.
ri A g r i c u l t u r a , tcrkul- A h o r r a r , ŝpari
A f t a , afto turo, agrikulturoA h u e c a r , kavi.gi
A f u e r a , ekstere A . g r i m e n s o r , termezu-A h u m a r , fumaĝi
A f u e r a s , iirkaŭurbo, risto A h u v e n t a r , forigi
iirkaŭajo A g r i m o n i a , agrimo- A i r a d a m e n t e , kolcrc
A f u s t e , afusto nio A i r e , aero
A g a c h a r s e , kaŭri A g r i o , acida A i r e a r , aerumi
A g a l l a , gajlo, brankoA g r o n o m i a , agrono- A i s l a d o , izolita
(peces) mio A i s l a r , izoli
A g a m a ( r e p t i l ) , aga- A g r o n o m o , agronomoA j e d r e z , ŝako
mo A g r u p a r , grupigi A j t e n j o , absinto
A g a m i ( g r u l l a ) , aga- A g u a , akvo A j e n o , malpropra, ne-
mio A g u a c e r o , pluvego sia
A g a p e , agapo A g u a n t a r , toleri, cl-A j i a c e i t e , ajloleaĵo
A g a r e n o , mahometa- porti A j o , ajlo
no A g u a r d a r , atcndi Ajuar, meblaro
A g a r r a d e r o , tenilo A g u a r d i e n t e , brando A j u s t a d o , ĵusta
A g a r r a r , manpreni A g u a r d i e n t e de cere- A j u s t a r , ĝustigi, mar-
A g a s a j a r , regali za, kirso iandi
A g a t a , agato A g u a r d i e n t e de ene- A j u s t i c i a r , ckzckuti
A g e n c i a , agentejo bro, ĝino A l , al la
A g e n d a , agendo A g u d e z a ( u n a ) , spri- A l a , flugilo
A g e n t e , agento taĵo A l a , AŬah
A g i l , facilmova A g u d o (Med.),akuta A l a b a r , laŭdi
A g i o , aĝio A g u d o ( a f i l a d o ) , akra A l a b a r d a , halebardo
A g i o t a j e , aĝioto A g ŭ e r o , aŭguro A l a b a s t r o , alabastro
- 195 -
A l a b e a r s e , kurbiĝi A l c a l i , alkalio A l f o m b r a , tapiŝo
A l a e e n a , bufedo A l c a n c i a , monpoto A l f o n c i g o , pistako
A l a c r a n , skorpio A l c a n f o r , kamforo A l f o r j a , bissako
A l c a z a r , kastelo, pa-A l c a n t a r i l l a , defluile- A l f o r f o n , poligono
laco go A l f a l f a , medikago
A l a m b i c a r , distiii A l c a n z a r , atingi A l g a , algo
A l a m b i q u e , distililo A l c a p a r r a , kaporo A l g a l i a , cibeto
A l a m b r e , metalfade- A l c a r a v a n , botaŭro Algarabia, konfuz
no, drato A l c a r r a z a , argilkruĉo kriado
A l a m e d a , poplejo, A l c a t i f a , tapiŝo A l g a r r o b a , karobo
aleo A l c e , ( z o o l . ) alko Algazara, kriado,
A l a m o , poplo A l c o b a , alkovo bruado
A l a m o b l a n c o , trcmo- A l c i o n , alciono A l g e b r a , algcbro
lo A l c o h o l , alcoholo A l g o ( a l g u n a cosa), io
A l a r d e , parado A l c o r a n , Korano A l g o d o n , kotono
A l a r g a r , plilongigi, A l c o r n o q u e , glanarbo A l g o d o n p o l v o r a , ful-
plidaŭrigi A l c u z a , oleujo mokotono
A l a r i d o , plendokrio A l d a b a , frapilo, alpre-A l g u a c i l , pedelo
A l a r m a , alarmo milo A l g u i e n , iu
A l a z a n , alzano A l d e a , vilaĝo De a l g u i e n , ies
ATba, t a g i ĝ o A l d e a n o , vilaĝano De a l g ŭ n m o d o , icl
A l b a c e a , testamenta A l d e h o r r i o , fivilaĝo A l g u n o , ia
plenumanto A l d e h u e l a , vilaĝeto A l ĝ ŭ n s i t i o , ic
A l b a n e s ( u n ) , albanoA l e a c i o n , aiojo A l g ŭ n d i a , iam
A l b a n i a , Albanujo Aleccionar, instrui, A l g u n a c a n t i d a d , iom
A l b a i i i l e a r , masoni lertigi da
Albanileria (obra), A l e d a n o , apudlima A l g u n o s , kelkaj
masonajo A l e g a c i o n , pledajo A l g u n a c a u s a , idl
A l b a r i c o q u e , abrikoto A l e g a r , pledi A l h a j a , juvelo
A l b a r d a , ŝarĝoselo A l e g o r i a , alegorio A l h o j a , alaŭdo
A l b a t r o s , albatro, dio-A l e g r a r , gajigi A l h o n d i g a , grenven-
medeo A l e g r e , gaja dejo
A l b e d r i o , aglibero A l e j a r , forigi A l h u c e m a , lavendo
A l b e i t a r , veterinaro A l e j a r s e , foriri A l i a n z a , interligo
A l b e r g a r , gastigi A l e m a n ( u n ) germanoA l i a s , alie, aliuomc
A l b e r g u e , gastejo, ri-A l e l i , levkojo A l i c a t e s , prenileto
fuĝejo A l e m a n i a , Germanujo A l i c i e n t e , altirafo
A l b i n o ( u n ) , albinosoA l e n t a r , spiri A l i d a d a , alidado
A l b o r a d a , tagiĝo A l e r c e , lariko A l i e n i s t a , frenezulisto
A l b o r n o z , burnuso A l e r t a , vigla A l i e n t o , spiro
A l b o r o t a r , kriegi, A l e t a , naĝilo (peces) A l i g a t o r , aligatoro
bruegi A l e t a r g a r , ietargigi A l i g e r a r , malpezigi,
A l b o r o z o , ĝojego A l e v e , pcrfida rapidigi
A l b r i c i a s , ĝojesprimo A l e v o s i a , perfideco A l i m e n t a r , nutri
A l b u m , albumo A l f a b e t o , alfabeto A l i m e n t o , nutraĵo
A u b u m , albumo A l f a n j e , kurba glavoAlifiar, Ornami, spici
A l b ŭ m i n a , albumino A l f a q u i , fakiro A l i s a r , glatigi
A l b u m i n u r i a , albumi- A l f a r e r i a , potfarejo A l i s o , alno
nurio A l f a r e r o , potisto Alistar, vdrbi, cnskri-
A l b u r (pez), lcucisko A l f e r e z , subleŭtenan- bi
A l c a c h o f a , artiŝoko to A . l i v i a r , kvictigi, mal-
A l c a i d e , kastclestro Alfiler, pinglo premi
A l c a l d e , urbestro A l f i l e t e r o , pinglujo A l j a b a , sagujo
— 196 —
C e n t u r i a , centjaro C anopsa
:
(bot.), cefa- cirkuli
C e i i i r , zoni, ĉirkaŭi no C i r c u i t o , cirkuito
C e p a , vinbcrtrunko C i b e l i n a , zibclo C i r c u l o , rondo
C e p i l l a r , brosi ; ( m a - C i c a t r i z , cikatro C i r c u n f l e j b , cirkuin-
d e r a ) raboti C i c l i s t a , ciklisto flekso
C e r a , vakso C i c l o n , ciklono C i r c u n s p e c c i o n , saĝc
C e r a m i c a , ceramiko C i c l o p e , ciklopo i co, prudento
Cerastes ( z o o l . ) , cc-C i c u t a , cikuto Circunstancia, cir-
rasto C i e g o , blinda konstanco
C e r c a , proksimc ; ( v a - C i e l o , ĉielo C i r i o , vakskandelo
lla) barilo C i e m p i e s , skolopen- C i r r u s (nubes),ciruso
C e r c a r , ĉircaŭi, sieĝi dro C i r u e l a , pruno
C e r c e t a ( a v e ) , kcrkc- C i e n c i a , scicnco C i r u g i a , hirurgio
dolo C i e n o , koto, ŝlimo C i s m a , skisnio
C e r d a , harego C i e n t o , ccnto C i s n e , cigno
C e r d o , porko C i e r v o , ccrvo Cisterna, cisterno,
C e r e a l , greno C i e r v o v o l a n t e , luka- akvujo
C e r e b e l o , cerbeto no C i t a , citaĵo, rcndevuo
C e r e b r o , cerbo C i e r z o , norda vcnto C i t a r a , citro
C e r e m o n i a , ceremonioC i f r a , cifero C i t i l o , zizclo
Cereza, ccrizo C i g a r r a , cikado C i u d a d , urbo
C e r i l l a , alumeto C i g a r r i l l o , cigarcdo C i u d a d a n o , urbano,
C e r i o , ccrio C i g a r r o , cigaro civitano
C e r n e r , kribri C i g ŭ e n a , cikonio C i u d a d e l a , citadelo
C e r n e r s e ( e n e l a i r e ) , C i l i n d r o , cilindro C i v e t a (zool.) zibeto
C i m a , supro, pinto C i v i l , civila
ŝvcbi C i m b a l o , cimbalo C i v i l i z a c i o n , civiliza-
C e r o , nuto
C i m b r a r , vibrigi, agi- cio
C e r r a d u r a , scruro
C e r r a r , fcrmi ; (eon
ti C i t i s o ( b o t . ) , citizo
C i m i e n t o , fundamcn-C i z a l l a , dctraniilo
l l a v e ) ŝlosi ; ce- to, bazo, radiko C i z a n a , lolo, zizanio
r r o j o ) rigli ; ( t a - C n a b r i o , cinabro
C l a m a r , plcndi
pon) ŝtopi
:
C i n c , zinko C l a n d e s t i n o , sckreta
C e r r o , altaĵo C i n c e l , ĉizilo C l a n g u l a (ave), klan-
C e r r o j o , riglilo C i n c h a , vcntrozono golo
C e r t a m e n , konkurso C i n e m a t o g r a f o , kine-
C l a r a d e h u e v o , ovo-
C e r t i a ( a v e ) , certio inatografo
C e r t i f i c a r , ccrtigi
blanko
C i n g a r o , cigano C l a r i d a d , klarcco, hc-
C e r u m e n , cerumeno C i n i c o , cinika
C e r v a t i l l o , ccrvideto C i n o c e f a l o , paviauo
lcco
C l a r i n , trunipcto
C e r v e z a , biero ; ( d o - C i n t a , rubande
C l a r i n e t e , klarncto
ble) porlcro C i n t o , zono C l a r o , ( l u m i n o s o ) lu-
C e r v i z , kolpostaĵo C i n t u r a , talio, zono nia, hcla ; ( t r a n s -
C e s a n t e , senofica, va-C i n t u r o n , zono, por- p a r e n . ) diafana ;
kanta tcpeo ( c o m p r e n . ) klara,
Cesar, ĉesi C i p r e a , cipreo koniprcncbla; (cie
Cesar, Cezaro C i p r e s , - ciprcso lo) scnnuba
C e s i o , ccsio C i r c o , cirko Clase, klaso, rango
C e s i o n , cedo, forlasoC i r c o n ( p i e d r a p r e c i o - C l a s i c o , klasika
C e s p e d , hcrbetajo sa) zirkono C l a s i f i c a r , klasifiki
Cesta, korbo C i r c o n i o , cirkonio Claustro,,t;ii(('no, klos-
Cetaceos, ketacoj C i r c u i r , ĉirkaŭi tro
C e t r o , sceptro Circular, ĉirkaŭiri, C l a u s u l a , propozicio
- 211 -
~ 214 -
*->~ ° & - p § o g - g 22 - B a - 3
-4 g O O - - c SO
•—.v ^ a p o j - t«/Z,
a v s- -t e S. o o
v O •—• i i 1
nnnn n nn nn nn n n n n n nnnn
e e c c c cc cc gc c c c c c c c c c
(^•Of^d n n n n n n n n n n n n n o o o
S 6
§ " g- - ^ 0
^ ' l - l g * 5
' !
S »• P O \ 5 - - .
- 216 -
C H
C h a b a c a n o , vulgara C h a r r e t e r a , epoleto C h i s t e , spritajo, hu-
C h a c a l , ŝakalo C h a s c a r r i l l o , spritajo morajo
C h a l , ŝalo C h a s c o , moko, irom-C h i v o , kapro
C h a l e c o , veŝto ••'• po Chocar, ckluŝcgi
C h a m b e l a n , ĉanibela-C h a s i s , ĉasio Chocolate, cocolado
no C h a s q u i d o , vipkrako C h o c h a , skolaPfi
C h a m b r a , surĉemizo C h a t o , platnazulo Chocha perdiz, skolo-
C h a m p a n , ĉampano C h e l i n , ŝilingo paceo
Chancear, ŝerci C h e q u e , ĉeko C l i o f e r , ŝoforo
CBanclo, gatoŝo C h i c o , infano, knaboC h o p o , poplo
C h a n t r e , kantoro C h i c o l e o , aminduma-C h o r i z o , kolbaso
C h a p a , ptato fo C h o r l i t o (ave), numc-
C h a p a r r o n , pluvego. C h t c h o n , kontuzaĵo nio
C h a p i t e l , kapitelo C h i l e , Cilujo Chorrear^ deguti
C h a p o t e a r , plaŭdi C h i l l a r , , krii Chorro, ŝpruco
Chapuceria, fuŝajo, C h i m e n e a , kameno C h o t a c a b r a s , kapri-
malperfektajo C h i m p a n c e , antropo- mulgo
C h a q u e t a , jako piteko Chova, monedo
C h a q u e t i l l a , ĵaketo C h i n a , CinujO C h o z a , kabano, budo
C h a r a d a , ŝarado C h i n c h e , cimo Chubaŝco, vcntopluvo
C h a t a n j r a , fanfaro C h i n e l a , pantoflo Chucho, hundo
C h a r c o , marĉo C h i r i g o t a , ŝerco Chuleta, kotleto
C h a r l a r , babili C h i r i v i a , pastinako C h u p a r , suii
C h a r l a t a n , ĉarlatanc C h i r r i a r , knari Chuzo, pikilo
C h a r n e l a , ĉarniro C h i s p a , fajrero- Chufa, zizifo
C h a r r a n , fripono C h i s p o r r o t e a r , krakc- C h u r r i g u e r e s c o , roko-
C h a r r e t , kariolo ti ko
D
D a d i v a , donaco Damasco (tela), da- D a r d a n e l o s , Darda-
D a d o , ludkubo masko neloj
D a g a , ponardo ' D a n e s ( u n ) , dano D a r d o , sago
D a l i a , dalio Danz-a, danco, baleto D a t a , dato
D a l m a c i a , Dalmatujo D a n z a r i n , dancanto D a t i l , daktilo
D a m a , altranguHno D a n a r , mdlutili D a t i v o , dativo
Damais (juego), da- Dar, doni; d a r g r a De - ( p r e p . ) , de
moj '•'•'•• cias, danki D e b a t e , debato
- 217 -
F
F a b r i c a , fabriko F a e n a , laboro, tasko F a l t a , manko, kuipo,
F a b u l a , fablo F a e t o n , faetono foresto
Fabuloso^ fabela E a g i n a , fasĉino E a l t a r , manki
F a c c i o n , bando F a g o t , fagoto F a l l a r , decidi
F a c e t a , faceto F a i s a n , fazano K a l l e c e r , morti
F a c i a l , vizaĝa F a j a , zono; ( p a p e l ) , F a l l i d o , malsukcesa
F a c i l , facila banderolo F a m a , famo
F a c i n e r o s o , malbonu- i ' ' a m i l i a , familio
E a j o , fasko
lo F a k i r , fakiro
K a m u l o , servisto
F a c s i m i l , faksimilo F a n a l , lanterno
F a l a c i a , trompo
F a c t o r , faktoro E a n a t i c o , fanatika
F a l a n g e , falango, fin-
F a c t o r i a , faktorio E a n f a r i o n , fanfarono
F a c t u r a , fakluro grosto K a n g o , koio, malpu-
F a c u l t a d , fakulto, ka- Falce, falĉilo rajo
pablo; ( c i e n c i a ) , F a l d a ( v e s t . ) , jupo F a n t a s i a , fantazio
fakuitato F a l d o n , basko F a n t a s m a , fantomo
F a c h a , sintcno, mie-E a l d r i q u e r a , poŝo F a r a o n , faraono
no Falsear, f a l s i f i c a r , F a r d a c h o , laceAo
F a c h a d a , fasado falsi F a r d o , pakafo
— 228 —
G
( ' . a b i i n , palto, surtutoGamuza,c'n»MO ; ( p i e l ) ( ' . a s t r o n o m i a , gastro-
G a b i n e t e , kabineto ŝamo nomio
G a b i o n , gabio G a n a , dcziro, apetitoG a t i l l o (de a r m a ) , ta-
G a c e l a , gazelo G a n a d e r i a , brutaro no
G a c e t a , gazeto G a n a n c i a , gajno, pro- G a t o , kato
G a c e t i l l a , novaĵo fito G a v e t a , kesteto
G a c h a s , kaĉo G a v i a , kaĝego, kava-
G a n a r , gajni
G a f a s , okulvitroj ĵo, velo
G a n c h i l l o , kroĉilo
("rafete, agrafo
G a n c h o , hoko, kram-( . a v i a l , gavialo
G a j e , salajro G a v i l a n , nizo
G a i t a , muziksako
po (".a v i l a n mosqueado,
G a l a , belvesto Gandul, mallabore-
mulo tinunkolo
G a l a g o , galago ( . a v i l l a , garbo, fasko
G a l a n , amdando Ganga ( a v e ) , ptero-
(^.aviota, mevo
G a l a n t o ( b o t . ) , galan- klo G a v i o t a l a d r o n a , lcs-
to G a n g l i o , ganglio tro
G a l a n t e , ĝentilaman- ( ĵ a n g o s o , nazparola G a v o t a , gavoto
to G a n g r e n a , gangreno G a v o l a , kaĝo
( ' . a l a n t e a r , amindumi G a n o i d e o s , ganoidoj G a z a p o , kuniklido
G a l a n t i n a , galantino G a n s o , anscro ( ' . a z m o n e r i a , morai-
Galapago, testudo, G a n a n , kamparano ajekto
emido ( i a r a j e , garaĝo ( r a z n a t e , gorĝo
G a l a r d o n , rekompen- G a r a n t i a , garantio G e i s e r , gejzero
co G a r b a , garbo G e l a t i n a , gelatcno
G a l e o ( p e z ) , galeo G a r b a n z o , kikero G e m a , gcmo
G a l e o p i t e e i d o , galeo- G a r d e n i a , gardenio ! l e m e l o , duuaskito
piteko G a r d u n a , foino ('.emelos, manumhu•
( . a l e r a , galero ( J a r f i o , krampo tonoj
G a l e r a de m a r , sci- G a r g a n t a , gorĝo G e m i d o , ĝemo
iaro G a r g a n t i l l a , gorĝor- ('.enciana, gcuciano
( . a l e r i a , galerio namo Gendarme, ĝendarmo
G a l g o , grajhundo G a r g a r a , gargaro Genealogia, geneaio-
G a l g u l o ( a v e ) , kora- G a r g o l a , gargojlo gio
cio G a r i t a , budeto ('.eneiacioii, gcncra-
G a l i a , Gaiujo ( . a r l i t o , kaptilo cio
G a l o c h a , galoŝo G a r l o p a , rabotilo Generador, generato-
Calon, galono G a r n a e h a , robo ro
G a l o p e , galopo G a r r a , uugcgo i l e n e r a l , generalo
( ĵ a l v a n i s m o , galva- G a r r a f a , karafo ('.<. l u r a l m e n t e , ĝeuc-
nisnn) ( ' . a r r u e h a , rulbloko rale
( l a l v a n o m e t r o , galva- G a r z a r e a l , ardeo Genero, eento, spe-
noinctro Gar/.o, dubeblua co ; (gram.)
sek-
G a l l a r d o , beltalia Gas, gaso so; 'com ) varo;
G a l l i n e t a (pez), triglo G a s a , gazo (de punto) tri-
G a l l o , koko G a s t a r , eluzi, elspezi koto
G a m a ( m ŭ s . ) , gamo G a s t e r o s t e o , gasteros- G e n e r o s o , malavara
G a m o , damcervo teo G e n e s i s , genezo
- 231 -
H
Tlaba, fabo H a m a c a , hamako H e c a t o m b e , Itekatom-
H a b a n a , liavano I l a m b r e , malsato bo
H a b e r , havl I l a m b r o n , malsalega H e c h i c e i a , sorĉistino
H a b i c h U e l a , fazeolo H a r a g a n , mallabore-H e c h i z a r , cnsorĉi
H a b i l , leria, kapabla ma H e c h o , faro, ago, fak-
H a b i t a c i o n , loĝejo l l a r a p o , ĉifono to
H a b i t a r , loĝi H a r e m , haremo H e c h u r a , fasono
H a b l a d o r , parolema I l a r i n a , faruno Mcctavea, hcklaro
I T a b l a r , paroli H a r m o n i a , harmonio H e c t o g r a f o , lickto-
1 lai•(ŭorjdranto; ( S u - H a r m o n i e a (ins.),har- grafo
premo) D i o , nioniko H e c t o g r a m o , hckto-
Kreinto gramo
H a c e r , fari H a r m o n i o , harmoniu-
mo H e c t o l i t r o , lieklolitio
Haeienda,&(«•(,)'(>, bie-
no H a r n e r o , kribrilo
Ilectometro, hckto-
H a e i e n d a p ŭ b l i e a , //- T l a r p i a , harpio
ntctro
H e d o r , haladzo
nanco H a r t a r , satigi
H a e i n a r , amdsigi H e l a d o ( u n ) , glaciajo
Hasta,^/.s~, ec
Hacha, hakito ; (de H a s t i o , enuo H e l a r , frosii
v i e n t o ) kandelegoH a t a j i a r , disarigi H e l e c h o , filiko
H a d a , fcino 1 [ e l e n i s m o , luicuis-
H a t o , brutaro
H a d o , faiaio, sorto H a y a , fago ino
H a l a g a r , logi, flati f l a z , fasko l l ĉ l i c e , luiico
H a l c o n , falko H a z a n a , heroafo 1 [ e l i c 6 p t e r o , helikop-
H a l i t o , spiraĵo H e b i l l a , buko tero
I l a i l a r , irovi H e b r a , jadenero H e l i o m e t r o , htiioine-
H a l o , haloo H e b r e o , hebrea tro
- 233 -
I
I b e r i a , Iberio l c t i o l o g i a , iktiologio I d e n t i c o , identa
I b e r o ( u n ) , ibero I d e a , ideo I d e n t i fiear, iden tigi
I b i s , ibiso I d e a l , idea, ideala l d e o l o g i a , ideologio
I c t e r i c i a , iktero I d e a l i s m o , idealismo h l i l i o , idilio
I c t i o c o l a , iktiokolo I d e a r , elpensi, imagil d i o m a , idiomo, lin-
I c t i o f a g o , fiŝmanĝa I d e m , sama, mem gvo
- 235 -
K
K a b i l a , afrika gentoK e p i s , kepo K i l o l i t r o , kilolitro
Kaleidoscopio, kali- K e t u s i a ( a v e ) , ketupo K i l o m e t r i c o , kilome-
doskopo K i l o g r a m o , kilogra- tra
K a l m u k o , kalmuko mo K i l d m e t r o , kilometro
K i o s k o , kiosko
- 240 -
L
L a ( a r t . ) , la L a m b r i j a , tumbriko L a s i t u d , laceco
L a b a r o , kristcifero L a m e n t a r , bedaŭri, L a s t i m a , kompato ;
L a b e r i n t o , labirinto plendi (es l a s t i m a ) cstas
L a b i o , lipo L a m e r , leki domaĝc
L a b o r , laboro L a m i n a , lameno L a s t i m a r , domaĝi
L a b o r a t o r i o , laborejo; L a m p a r a , lampo, lu-L a s t r e , balasto
( q u i m . ) eksperi- cerno L a t a , lato, ladujo
mentejo Lampara electrica, L a t i d o ( c o r . ) j korba-
L a b o r i o s i d a d , iabore- ampolo to
mo L a m p a r i l l a , lampio- L a t i g o , vipo ; ( r u s o )
L a b r a d o r , plugisto no knuto
L a b r a r , plugi L a m p a r o n ( m a n c h a ) , L a t i n , latina lingvo
L a b r o (pez), tabro grasmakulo L a t i r , trembati
L a c a v o , lakeo L a m p i n o , senbarba L a t i t u d , latitudo
L a c e d e m o n i o , lacede-T^amprea, pctromizo ,L a t o , vasta
mono (de rio) lojto L a t o n , latuno
L a c e r a r , disŝiri L a n a , iano L a t r i a , kuito
L a e e r i a , niizero T.anceta, lanceto L a t r o c i n i o , ŝtclo
L a e i o , velkinta L a n c h a , barko L a ŭ d , liuto
L a c o n i s m o , lakonis- L a n g o s t a ( i n s e c t o ) , L a u d a b l e , laŭdinda
mo akrido, lokusto ; L a u d a n o , laŭdanumo
L a c r a , postesigno (de m a r ) palinuro L a u r e a d o , laŭreato
L a c r i s ( b o t . ) , rosma- L a n g o s t i n o , saiikoko L a u r e l , laŭro
reno L a n g u i d o , malforti- L a v a , lafo
L a c t a n c i a , mamsnĉo ka, malvigla, sen-L a v a b o , lavujo, tua-
L a c t o s a , laktozo ergia letufo,
L a c u s t r e , laga L a n i l l a ; lanvilo L a v a d e r o , lavejo, lc-
L a d e a r , deflankigi L a n z a , ianco sivejo
L a d e r a , montdeklivo Lan/.adera, navedo L a v a r , lavi
L a d i n o , ruza Lanzar, feti, elĵeti, L a v a t i v a , klistero
L a d o , ftanko ; ' (geo- peli ; (mar) lanĉi I - a x a n t e , /<7ksigiIo
m e t r . ) latero L a n a , krampo Laxar, 'purgar, lak-
L a d r a r , boji L a p a ( m o l . ) , patelo sigi
L a d r i l l o , briko L a p i c e r o , k rajon ingoL a x i t u d , malstreĉeco
L a d r o n , ŝtelisto, ra L a p i d a , memorŝtono L a y a , speco ; (agr.)
bisto L a p i z , krajono fosilo
L a g a ŭ a , okulmuko L a p i z l a z u l i , lazurŝto- Lazareto, kvarantene-
L a g a r , vinbcrpremc- no fo
' jo • L a p s o , iempodaŭro L a z a r i l l o , blind.ulgvi-
L a g a r t o , lacerto L a r d o , lardo, graso disto
L a g o , lago L a r e s , hefmo Lazo, banto, laco ;
L a g o m i s o ( z o o l . ) , la- L a r g o , longa ; ( l a r g o ( a m e r i c . ) lazo
gomiso ticmpo) longc ; L e a l , lojala, fidela
Lagostomo (zool.), (a l o l a r g o ) laŭ- L e b r a t o , ieporido
lagostomo longe L e b r e l , bigelo
L a g r i m a , larmo L a r g u e r o , longligna- L e b r i l l o , tervazo
L a g r i m a l , larmotrno fo L e c c i o n , leciono
L a g u n a , laguno L a r g u e z a , donaccmo L e c t o r , leganto
L a i c o , laika L a r i n g e , laringo L e e h e , lakto
L a m a , koto L a r i n g i t i s , laringito L e c h e r a , laktopoto
L a m b r e q u i n , lambrc- L a r v a , larvo L e c h e r o , laktovendis-
keno L a s c i v i a , voluptemo to
- 241 -
L L
L l a g a , vundo ; (que- U a m a t i v o , altira L l e v a d e r o , suferebla
m a d u r a ) brulvundo L l a n a (de albanil)tru- L l e v a r , porti; ( e n c i -
L l a m a , flamo ; ( a n i - lo ; (de c a r p i n t e - ma) surporti;
mal) lamo ro) rabotilo ( t r a n s . ) transpor-
I J a m a d a , alvoko L l a n e z a , naiveco, sim- ti ; ( l a d i r e c c i o n )
L l a m a d o r (puerta)/ra-
pleco gvidi
L l a n o , cbena, glata L l o r a r , plori
pito L l a n t a , radringo L l o r i q u e a r , ploreti
L l a m a r , (a voces) vo- L l a n t e n ( b o t . ) , plan- L l o r o n , plorema
ki ; ( n o m b r a r ) no- tago L l o v e r , pluvi; ( l l o v i z -
nti ; (la a t e n c i o n ) L l a n t o , plorado nar) pluveti; (a
aitiri ; (a u n a L l a n u r a , ebenajo c a n t a r o s ) pluvegi
p u e r t a ) frapi L l a v e , ŝlosilo Llueca, clueca, kov-
L l a m a r a d a , ekflami- L l e g a r , alveni kokino
ĝo ; (en e l r o s t r o ) L l e n a r , plenigi, ple- L l u v i o s o (tiempo),
ekruĝiĝo numi pluva vetero
rvi
M a c a , fruktocikatro M a c h u c h o , plenaĝa M a e s t r a n z a , mancĝa
MaeacOj makako M a d a m a , sinjorino kavaliraro ; (arse-
M a c a r r o n , makaronioM a d e j a , fadenaro nal) ŝiplaborista-
M a c e r a r , moligi M a d e r a , ligno ro
M a c e r o , maleportistoM a d e r o , lignafo M a e s t r o , (de e s c u e l a )
M a c e t a , florpoto M a d r a s t r a , duonpatri- instruisto ; ( d e
M a c i l e n t o , malvigla no u n a d o c t r i n a , de
M a c i z o , masiva M a d r e , patrino taller, especialis-
M a c u l a , makulo M a d r e p e r l a , perlokon- ta) mafstro ; ( l i -
M a c u l a t u r a , makula- ko c e n c i a d o ) magis-
turo tro
M a d r e s e l v a , lonicero
M a c h a c a r , dispremi, M a g i a , magio
M a d r i g a l , amversaĵo
pisti M a d r i g u e r a , bestones-
M a g i n , menso
M a c h e t e , tranĉilego M a g i s t e r i o , instruado
M a c h i h e m b r a r , Hgno-
to M a g i s t r a d o , magistra-
kunigi M a d r i n a , baptopatri- to
M a c h i n a , kapstano no M a g n a n i m o , granda-
.Macho, virbesto ; (ca- M a d r u g a d a , frumatc- nima
b r i o ) kapro ; ( m u - no M a g n a t e , magnato,
lo) mulo M a d u r a r , maturigi nobelo
M a c h o r r a , sennaska M a d u r o , matura M a g n e t i s m o , magne-
M a c h u c a r , ĉifi M a e s t r a , instruistino tismo
- 244 -
Magnetizar, magneti- malsaniga ; ( m a l aM a n d o , pot.enco, rego
zi v i d a ) malbonmo-M a n d r a g o r a , mandra-
M a g n i f i c o , splendida ra goro
M a g n i t u d , grandeco, M a l o g r a r , perdi, inal-M a n d r i a , mallborcma
amplekso sukcesi M a n e c i l l a , maucto,
M a g n o , grandega M a l p a r i r , aborti montrilo
M a g n o l i a , magnolio M a l q u e r e n c i a , mala- M a n e j a r , manuzi
M a g o , magiisto mo M a n e r a , manic.ro, sti-
Magro,malgrasa vian- M a l q u i s t a r , nialaini- io
do kigi M a n g a , maniko ; ( l i l -
M a g u l l a r , iifi M a l s o n a n t e , malbon- t\-M)filtrilo ; (pes-
M a ĥ o m a , Mahometo sona car) rcto ; (de
M a h d n ( t e j i d o ) , nan- M a l s u f r i d o , ncsuferc- a g u a ) trombo
' keno ma M a n g a n e s o , mangano
M a i z , maizo M a l t e , malto M a n g o , tcnilo
M a j a d a , anarloĝejo M a l t r a t a r , difckli, M a n g i m e a r , miksag i
M a j i a d e r i a , sensencafo ofendi M a n g u i t o , mufo
M a j a r , maiadi M a l v a , malvo M a n i , arakiso
M a j e s t a d , majesteco M a l v a d o ( u n ) malbo-M a n i a , manio
M a j o , bclvestita, bra- nulo M a n i a t a r , manligi
vulo M a l v a v i s e o , altco, hi-M a n i f e s t a c i d n , clmon-
M a l , malbono bisko tro
M a l a n d r i n , malbonuloM a l l a , maŝo M a n i f i e s t o , manifcslo
M a l a q u i t a , malakito M a m a ( p e c h o ) , mamo M a n i l l a s , mankatcno
M a l a v e n i d o , malkon- M a m a , patrino, panjoM a n i o b r a , manovro
senta M a m a r , mamsuii M a n i p u l a r , manipuii
M a l a v e n t u r a d o , mal- M a m a r r a c h o , ridinda- M a n i q u i , provopupo
feliia jo M a n i v e l a , luruilo
M a l a v o , malaja M a m i f e r o , mambcsto M a n i o t a , picdligilo
M a l d a d , malboneco M a m o n , mamsuianto M a n j a r , manĝajo
M a l d e c i r , malbeni M a m p a r a , ekranego M a n o , m a » o ; (de m o r -
M a l c a b l c , lamenebla M a m p o s t e r i a , maso- t e r o ) pistilo
M a l e c d n , digo, kajo najo M a n o j o , fasko
M a l e d i c e n c i a , mallaŭ- M a m u t , mamulo M a n d m e t r o , manome-
do Mana., manao tro
M a l e f i c i o , malutilo, M a n a d a , anaro M a n o p l a , manŝirmih
ensorio M a n a n t i a l , fonlo M a n o s e a r , palpadi
M a l e t a , valizo M a n a r , flui M a n o t a d a , manbalo,
M a l e v o l o , malbonvolaM a n a t i , manato manfrapo
M a l e z a , dornajaro M a n c e b a , falsedzino M a n s e d u m b r e , milde-
M a l g a s t a r , malŝpari M a n c e b o , knabo co
M a l h e c h o r , krimulo M a n c i l l a r , makuli M a n s i o n , loĝejo
Malhumorado, mal- M a n c o , brakmanka, M a n s o , dolianima,
bonhumora manmanka milda
M a l i c i a , malico M a n c h a , makulo M a n t a , mantelo
M a l i c i a r , suspekti M a n d a , testamenlaĵo M a n t e c a , butero, gra-
M a l i c o , pomacido M a n d a r , ordoni ; ( e n - so
M a l i g n o , malbonkora, v i a r ) sendi; ( g o - M a n t e c a d a , butcrku-
malbonintenca, b e r n a r ) regi; ( m i - ko
malutila l i t . ) komandi M a n t e c a d o , glaciajo,
M a l i s i m o , malbonegaM a n d a r i n , mandareno ŝorbeto
M a l o , malbona ; ( e n -M a n d a t a r i o , konfidatoM a n t e l , tablotuko
f e r m o ) malsana ;M a n d i b u l a , makzelo M a n t e n e d o r , defen-
para la s a l u d ) M a n d i l , antaŭtuko danto
- 245 -
rsi
N a b o , napo N a f t a l i n a , naftalino N a r c i s o ( f l o r ) , narci-
N a c a r , pcrlamoto N a i f e , kruda diaman- so
Nacer, naskigi to N a r c o t i c o , narkotiko
N a c i e n t e , naskiĝanta N a i p e , ludkarto N a r g i l e , nargileo
N a c i o n , nacio, ŝtato Sa\gai,postvango, glu- N a r i z , nazo
Nada, ncnio ; (la) tco N a r r a c i o n , rakonlo,
malesto N a n d ŭ , gralatoro raporto
N a d a d e r a , naĝilo N a n s a , fiŝlageto N a r v a l , narvalo
N a d a r , naĝi N a o , n a v e , sipo N a s a (cesto, r e d ) , na-
N a d i e , neniu N a p o l e s , Neapplo so '
I)e n a d i e , nciiies N a r a n j a , oranĝo N a t a , kremo
N a d i r , nadiro N a r a n j a d a , oranfosi- N a t a l i c i o , naskiĝtago
N a l t a , nafto ropo N a t i l l a s , ovokremo
- 250 -
N a t i v i d a d de J e s u c r i s - N e g l i g e n t c , senzorga N i n g ŭ n m o d o (de),tte-
to, Krlstnasko N e g o c i a d o ( o f i c . ) , niel
N a t u r a l , natura; ( H i s - kontoro N i n g ŭ n s i t i o ( e n ) , ne-
t o r i a N a t u r a l ) Na- N e g o e i a n t e , negocisto nie
turscienco N e g o c i o , afcro, nego-N i n g u n o , nciiiu
N a t u r a l e z a , naturo co N i h a d a , infanafo
N a t u r a l m e n t e, 1i a tu- N e g r o , nigra ; ( u n ) N i ŭ e r a , vartistino
re, kompreneble negro N i i i o , infano
N a u f r a g a r , ŝippcrei N e g r o d e h u m o , fum- N f q u e l , nikelo
N a u f r a g o , ŝippereinto nigro N i t i d o , klarcga, purc-
N a u s e a , naŭzo N e g r u z c o , dubcnigra ga
N a u t i e a , nav ig a cia rto N e n e , infaneto N i t r a t o , nitrato
N a v a j l a , poŝtrauciio ;N e n ŭ f a r , nimjco N i t r i c o ( a c i d o ) , nitra-
(de a f e i t a r ) razilo N e o i i t o , novulo cido
N a v a j a ( m o l u s e o ) , so- N e o l a t i n o , novlatina N i t r o , nitro
leno N e o l o g i s m o , neolog is-N i v e l , nivelo, nive-
N a v e ( b u q u e ) , ŝipo ; mo lilo
(de e d i f i e i o ) navo, N e p o t i s m o , nepolismoN i v e l a r , niveli, ebeni-
arkajo N e r e i d a , marnimfo gi
N a v e e i l l a , ŝipcto, boa- N e r v i o , nervo N o , ne, tutc nc ; (no
to N e r v i o s o , nerva ; (sis- mas) (/(• plu
N a v e g a b l e , ŝipircbla t e m a ) uervaro N o b l e , uobla; ( u n ) no-
N a v e g a c i o h , naviga- N e t o , neta, pura, li- belo
cio kvida N o h l e z a , noblcco ; (la)
N a v e g a r , marveturi N e u m a t i c o , pneŭma- nobelaro
N a v i e r o , ŝipekipisto tiko N o c i o n , ekkono
N a v i o , ŝipo ; (de g u e - N e u r a l g i a , neŭralgio N o e t a m b u l o , dormo-
rra) militŝipo ; N e u r a s t e n i a , neŭras- vaga
(de v a p o r ) vapor- tenio N o e t i l i o ( z o o l . ) , nok-
ŝipo ; (de m o t o r ) N e u r o t i e o , nervefika tolo
motorŝipo N e u t r a l , neŭtrala N o e t i l u c o s , noktilu-
N a v a d e , najado N e u t r o , neŭtra kof
N e b l i n a , nebulo N e v a r , neĝi N o e t u r n o , nokta
N e b u l o s a , nebulozo N e v a t i l l a ( a v e ) , budi- N o c h e , nokto
N e c e d a d , malSaĝeco to N o d o , nodo, tubero
N e c e s a r i o , necesa, ne- N e v e r a , neĝotenejo N o d r i z a , nutristino
pra N e x o , kunigilo N o g a l , juglandarbo
Necesidad,bezono, ne- N i , nek N o m a d a , nomado
ceso N i a r a , pajlamaso N o m b r a d i a , famo
N e c e s i t a r , bczoni N i c o t i n a , nikotino N o m b r a m i e n t o , ofic-
N e c i o , ignorulo, mal-N i e h o , niĉo dono
saĝulo N i d a d a , kovidaro N o m b r a r , nom i
N e c r o l o g i a , nekrolo- N i d o , nesto N o m e n c l a t o r , noinar-
gio •Niel, nielo libro
N e c r o p o l i s , nekropolo N i e t o s , nepoj, gcne-N o m e n c l a t u r a , noma-
N e c t a r , nektaro poj ro
N e f a n d o , malinda N i g r o m a n e i a , diablo- N o m i n a , listo, ctato
N e f a s t o , jimemora magio N o m i n a t i v o , nomina-
N e f r i t i s , nefrito N i h i l i s m o , uihitismo tivo
N e g a r , nei Nimbo, glorkrono, N o o b s t a n t e , tamen
N e g a t i v o , nea ; ( m a t . ) nimbo N o p a l , kakto
negativa N i m b u s , nimbuso N o r a b u e n a , gratulo
N e g l i g e n c i a , maldili- N i m i o , superflua N o r d e s t e , nordoriento
gento N i n g ŭ n , nenia N o r i a , radterpilo
- 251 -
o
O ( c o n j . ) , aŭ O b j e t i v o , celo, objek-O b r a d o r , laborefo
Oasis, oazo tivo O b r a r , labori, agi
O b c e e a c i o n , obstino, O b j e t o , obfekto, afo O b r e r o , laboristo
blindiĝo O b l a c i o n , ofero al DioO b s c e n o , senhonta,
Ohcecs,r,blindigi, kon- O b l e a , oblato malĉasta
fuzi O b l i c u o , oblikva, kli-O b s c u r e c e r , senlumi-
Obedecer, obei na gi, ombrigi, kon-
O b e d i e n t e , obeema Obligacion, devigo ; fuzi ; (el) nokti-
O b e l i s c o , obelisko • ( e s c r i t a ) deviga- go
O b e r t u r a , uverturo testo; ( c o m . ) obli-O b s e u r o , malluma,
O b e s i d a d , grasegeco gacio malhela
Obeso, grasegulo O b l i g a r , dcvigi, trudi ( ) b s e q u i a r , donaci, re
O b i c e , baro, malhelpo O b l i t e r a r , forviŝi, ŝto-
O b i s p a d o , eperhio Pi gali
O b i s p o , episkopo Oboe, hobojo O b s e q u i o s o , komple-
O b i t o , morto O b o l o , obolo zema
Objlecion, kontraŭpa-O b r a , laboro, farafo O; b s e r v a c i o n , observo,
rolo ( l i t e r . ) verko; (ar- rimarko
Objetar, refuti, argu- q u i t . ) konstrua-
menti fo Observar,observi, ple-
numi
- 252 -
R
Pabellon, pavilono ;P a b i l o , meco Ya.e.\entc,paciento, ,su-
( t i e n d a ) t e n d o ; ( b a n - T a b u l o , manĝaĵo, paŝ- feranto
dera) standardo ; taĵo P a c i f i c a r , pacigi . .
(de l a o r e j a ) orel- P a c e r , paŝti Paco ( l l a m a ) j lamo
aŭriklo P a c i e n c i a , pacienco P a c o t i l l a , vofaĝpakcto
- 254 —
P r i v a c i o n , senigo P r o c u r a , p r o c u r a c i o n , P r o f u s a m e n t e , trosu-
P r i v a d a m e n t e , priva- prokuro file
te, jamilie, kon-P r o c u r a d o r , prokuro- P r o f u s i o n , abundego,
ĵidencie ro vastcco, supti-
Privado (valido), fa- P r o c u r a r , havigi, pe- abundeco
vorito ni P r o g e n i e , gento
P r i v a n z a , javoro Prodigalidad, mal- P r o g e n i t o r , praavo
P r i v a r de, senigi fe ŝparemo Progenitura, idaro,
Privativo, seniga, P r o d i g a r , malŝpari naskitaro
apartiga P r o d i g i o , miregindafoP r o g r a m a , pragramo
P r i v i l e g i o , priviiegio P r o d i g i o s o , miregin- P r o g r e s a r , progresi
Pro, projito da Progresvion, antaŭcni-
P r o a , ŝipantaŭo P r o d i g o , malŝparema ro ; ( m a t . ) progre-
P r o b a b i l i d a d , ebleco donaccma sio
P r o b a b l e , ebla ; ( f i l . ) P r o d u c c i o n , produkta- P r o g r e s o , progresado
probabla fo P r o h i b i d o , matpcrinc-
P r o b a d o , certigita, P r o d u c e n t e , produk- sita
pruvita tanta P r o h i b i r , malpermesi
P r o b a n z a , juĝa pruvo P r o d u c i r , produkti ; P r o h i j a r , filigi, adop-
P r o b a r , ( e n s a v a r ) pro- (crear) krei; (ela- ti
vi; (demostrar) b o r a r ) elfari, ella-P r o h o m b r e , majstro
pruvi; ( i n t e n t a r ) bori Projimo, similuto,
intenci; ( s a b o r e a r ) P r o d u c t o , produkto ; proksimulo
gustumi ( a r i t . ) produto P r o l e , idaro
P r o b i d a d , honesteco P r o e m i o , antaŭparoloP r o l e t a r i a d o , proleta-
P r o b l e m a , problemo Proeza, hcroafo riaro
P r o b l e m a t i c o , duba P r o f a n a r , profani
P r o l e t a r r o , proletario
P r o c a c i d a d , senhonte-P r o f a n o , profana, ne
tronaska
rcligia ; ( i m p i o ) PP rr oo ll ii jfoi c, o , vasta,
co tro-
P r o c a z , senhonta malpia ; ( i g n o -
multvorta, niat-
P r o e e d e n c i a , origino, r a n t e ) nesciulo
deveno P r o f a z o , malfamo konciza
P r o l o g o , prologo, au-
P r o c e d e r , procedi; (ser P r o f e c i a , profetafo, di-
conforme) deci ; veno, antaŭdiro P r o l otaŭparolo n g a c i o n , plilon-
( o r i g e n ) deveni, P r o f e r i r , elparoli
origini ; ( c o n d u c - P r o f e s a r , ekzerci, ins- gigo
ta) konduti trui ; ( r e l i g . ) por P r o l o n g a r , plilongigi;
P r o c e d i m i e n t o , procc- ĉiam devigi sin ; ( t i e m p o ) plidaŭri-
do ( d o c t r i n a ) subte- gi
Proceloso, fulmoton- ni doktrinon P r o m e d i a r , e / 7 a ' f ^ i , in-
dra P r o f e s i o n , profesio terveni
P r o c e r , grandsinjoro P r o f e s o r , profesoro 1 ' r o m e d i o , mezo, mez
P r o c e s a r , procesigi P r o f e s o r a d o , profeso- nombro
P r o c e s i o n , procesio raro P r o m e s a , promeso
Proceso, p l e i t o , proce- P r o f e t a , profeto P r o m e t e r , promesi
so P r o f e t i z a r , profeti P r o m i n e n c i a , plialta-
P r o c i o n ( z o o l . ) , procio P r d f u g o , forkurinto fo
P r o c l a m a r , proklami P r o f u n d a m e n t e , pro- P r o m i n e n t e , supra
P r o c o n s u l , prokonsu- funde Promiscuar, miksi,
lo P r o f u n d i d a d , profun- konfuzi,
P r o c r e a c i o n , genera- deco; ( g e o m . ) pro- P r o m i s i o n ( T i e r r a d e ) ,
cio fundo Promeslando
Procrear, embriigi, P r o f u n d i z a r , profun- P r o m o c i o n , iniciato,
naskigi digi promocio
- 265 -
Q
Que, kia, kio, kiu, ( J u e r e l l a n t e , plendan- Q u i m i c a , hemio
ol, ke to Q u i m i c o ( u n ) , iiemiis-
5Juebradizo, faciirom-Q u e r e l l a r s e , kvereli, to
pa interdisputi, kri-Q u i n a , kino
Oriebrado, frakcio, riproii Q u i n c a l l a , ladaĵaro
ono Q u e r e i l o s o , kverelemaQ u i n c e n a , dekkvinta-
( J u e b r a d u r a , rompajo, Q u e r e n c i a , amo, in- go
fendafo klino Qumcuagenario,A;"ji/!-
Q u e b r a n t a h u e s o s , gi- Q u e r e r , voli, deziri, dekjara
paeto ami Q u i n i n a , kinino
( j u e b r a n t a n u e c e s . k i . r - Q u e r i d o , kara, amataQ u i n o , kinarbo, ki-
virostro Q u e r u b i n , kerubo
O u e b r a n t a r , malforti- Q u e s e r a , kazeufo, fro- nujo
gi, rompi, fendi, maĝujo ; froma- Q u i n q u e , oleolampo
pisti, frakasi ĝistino Q u i n q u e n i o , kvinjaro
Q u e b r a r , rompi ; (co- Q u e s o , kazeo, froma- Q u i n t a (casa), kam-
m e r c i o ) bankroti ĝo podomo
Q u e d a r , resti QmebriL,rompaĵo, fen- Q u i n t a l , centkilogra-
Q u e d o , kvieta, mal- dafo; (com) bank- mo
laŭta roto
Q u e j a , doloresprimo,Q u i e n , kiu Q u i n t o , kvina ; (sold)
plendo rekruto
Q u i e t o ,kvieta, sen-
( j u e j a r s e , plendi Q u i o s c o , kiosko
mova
O u e j u m b r o s o , plcn- Q u i e t u d , senmovo, ri-O i u n t a e s e n c i a , kvin-
dema pozo tesenco
Q u e m a , brulo, brula-Q u i j a d a , makzelo Q u i r o m a n c i a , divenar-
do Q u i j a l , maidento
Q u e m a d u r a , brulvun- Q u i j t a t a d a , kiĥotafo to
do Q u i r ŭ r g i c o , hirurgia
Q u i ] o t e , Kiĥoto
( ĵ u e m a r , bruli ; ( i n - Q u i l a t e , karato Q u i r u r g o , hirurgiisto
c e n d i a r ) bruligi Q u i l l a , kilo
Q u i s q u d l a (pez), pa-
Q u e r e l l a , malpaco, Q u i m e r a , malpaco, lemo
kverelo himero Q u i s q u i l l o s o , ofendi-
ĝema
— 268 —
R
Rabadan, brutaris.to R a l l a d o r , raspilo R a p o s e r a , vuipejo
Rabadilla, sakro R a l l a r , raspi R a p s o d i a , tapsodo
Rabano, rapo ; (sil- R a m a , branco R a p t o , rabo
v e s t r e ) kreno R a m a j e , branĉaro R a q u e t a , rebatilo
R a b e l , paŝtista liutoR a m a l , brido, kondu-R a q u i t i s m o , spinmal-
R a b e r a , postaĵo kilo sano
R a b i , hebrea saĝulo R a m b l a , krutvalclo R a r a m e n t e , maioftc
R a b i a , rabio, furiozoR a m e r a , prostituliuo R a r e z a , malofteco,
R a b i n o , rabeno Ramificacion, dis- kaprico
R a b o , vosto branĉigo R a r i f i c a r , maldensigi
R a b o a (pez), blenio R a m i f i e a r s e , disvasti- R a r o , malofta, mal-
R a e i m o , beraro ; (de dcnsa
ĝi
u v a s ) vinberaro R a m i l l e t e , bukedo Ras, supraĵa egallinio
R a e i o c i n a r , rezoni R a m i o , ramio R a s a m e n t e , malkaŝe
R a c i 6 n , porcio R a m o , branĉo, buke-R a s a r , s k rap cga I igi
Racional, rezona ; do R a s c o n ( a v e ) , ralo
( m a t . ) racionala Rampa, muskola kun-R a s c a d o r , gratilo
R a d a , rodo l.iriĝo ; ( d e c l i v e ) Rasear, grati ; (con
R a d i a d o r , radiatoro deklivo las u i i a s ) ; ungo-
R a d i a n t e , radianta R a m p a n t e ( e s c ) , kap- grati
R a d i a r , radii, elradii tobesto i i a s e r o , egalilo
R a d i c a l , radika, radi-R a m p l o n , maldelika-R a s g a d o , ŝirita
kala ; ( g r a m . ) ra- ta R a s g a r , ŝiri, disŝiri,
dikvorto R a n a , rano deŝiri .
R a d i c a r , enradiki R a n a c u a j o , ra.nido Rasgo, (del rostro)
R a d i o , radio ; radios- R a n c a c a , rabobirdo trajto
to R a n c a j o , dornafo R a s g o n , ŝirafo
R a d i o g r a f i a , radiogra-R a n c i o , ranca, anti-Raso ( t e l a ) , atlaso ;
fio kva (sin nubes) sen
R a d i o m e t r o , radiome-R a n c h e r i a , kabanaro nuba
tro R a n c h o , manĝantaro,R a s p a , (de pescado)
R a d i u m , radiumo soldatmanĝajo, fiŝdorno ; (de es-
R a e d e r a , skrapilo vojaĝmanĝafo, p i g a ) spikbarbo
R a e r , skrapi kabano R a s p a d o r , skrapilo
R a f a , murfortigiio R a n d a , vestornamajoR a s p a r , skrapi
R a f a g a , ventoblovo R a n g o , rango R a s t i l l o , (de l i n o ) ras-
R a i d o , skrapita, elu-R a n i n a , langvejno tilo
zita R a n u r a , fendeto R a s t r a , trenaĵo
R a i g a m b r e , radikaro R a p a , olivfloro R a s t r e a r , sekvi poste-
Raigon, radikego, R a p a d o r , razisto, bar- signojn
dentradiko biro R a s t r i l l a r , rasti; ( t i e -
R a i z , radiko, radik-R a p a r , razi rra) erpi
vorto, origino, de- R a p a z , r a p a z u e l o , kna- R a s t r i l l o , rastild, er-
veno beto, bubo pilo
R a j a , fendo, fendafo R a p e , flartabako- R a s t r o , postesigno
R a j a r , fendi R a p i d e z , rapideco R a s t r o j o , stoplo
Ralea, raso, gento, R a p i d o , rapida R a s u r a r , razi
speco R a p i r i a , forrabo R a t a , rato
R a l o , maldciisa R a p o s a , vulpo R a t e r i a , ŝtelo
— 269 -
Ratero, ŝtelisto ; (pe- R e b a l s a r , akvohalti R e c e p t a r , kaŝi, akcep-
rro) rathundo •R e b a n a d a , tranĉafo ti
R a t i t i c a r , konfirmi 1
R e b a n a d e r a , putelti- R e c e t a , recepto
R a t o , tempero rilo R e c e t a f i o , receptoli-
R a t d n , rato; ( d c l c a m R e b a n o , bcstaro, ŝa- bro
po) arvikolo faro R e c i b i d o r (casa), afe-
R a t o n c i l l o , muso Rebasn". ^rrfrrbasi ceptejo
R a t o n e r a , muskapti- R e b a t i r , repuŝi, kon- R e c i b i r , ricevi ; (per-
lo traŭagi sonas) akcepti,
R a u d a l , fluamaso RebatOj ekatako R e c i b o , kvitanco
R a u d o , rapida Rcbeco, iamo R e c i e n t e , freŝa, fusa,
R a y a , streko ; (pez) R e b e l a r s e , ribeli nova
rafo R e b e l d e , ribelema, ri-R e c i e n t e m e n t e , an-
R a v a n o , liiniganla belanto taŭ ne longe
R a v a r , strcki, surstre-R e b e n q u e , ŝnureto R e c i n t o , iirkaŭfermo
" ki R e b l a n d e c e r , moligi R e c i o , dika, fortika
R a y o , fulmo Rebosar, elbordiĝi R e c i p i c n t e , ufo, klo-
R a z a , raso R e b o t a r , resalti ŝo, baseno
R a z o n , prudenio, ra-R e b o t i c a , postapote- R c c i p r o c a m e n t e , rcci-
cio ; ( t e n e r r a z o n ) ko proke
csti prava ; (cau- R c b o z a r , ovenvolvi R e c i t a d o ( m ŭ s . ) , reci-
sa) kaŭzo, kialo ;R e b o z o , ŝajnigo, pre- tativo
(social) firmo teksto R e c i t a r , rakonti, dc-
R a z o n a b l e , prudcnta R e b u s c a r , reserĉi, tra- klami .
saĝa serii R e c l a m a c i o n , plend-
R a z o n a m i e n t o , rezo- R e b u z n a r , bleki protesto
nado R e c a b a r , atingeti Reclamar, protesti,
R a z o n a r , rezoni R e c a d e r o , grumo postuli
Re ( r e i t e r a c i d n ) , rc R c c a d o , scudafo R c c l a m o , (caza) log-
Reaccion, reakcio, Recaer, rcfali birdo ; ( a n u n c i o )
kontraŭago R e c a l c a r , kunprcmi, rekiamo
R e a c i o , obstina ripeti R c c l i n a r , apogi
R e a c t i v o , analizilo R e c a l e n t a r , revarmigi R e c l i n a t o r i o , apogsc-
R e a l , reĝa ; ( e i e r t o ) R e c a m a r , rciicfe brodi ĝ°
certa, rcala ; (mo-R e c a m a r a (armas),
R e c l u i r , malliberigt
n c d a ) realo pulvoloko Reclusidn (lugar),
Realce, ptialteco, rc-R e e a n t o n , angulŝtono malliberejo
liefo R e c a p a c i t a r , pripen- R c c l u t a , rekruto
Realeza, reĝeco, suve- si R e c l u t a r , rekruti, var-
reneco R e c a p i t u l a r , resumi ! bi •
R c a l i d a d , realcco, ccr- Recartrar, reŝarĝi R c c o b r a r rehavi, re-
lcco ; (en r c a l i - R e c a t a r , kaŝi, singar- poscdi
dad) cfcktive di Reeoger, koiekii
R e a l i z a r , cfcktivigi Recato, cdsteco, ho-Recocer, rckuiri, rc-
R e a l z a r , plialtigi, taŭ- nesteco baki
di R e c a u d a c i o n , kolek- R e c o m e n d a b l e , reko-
R e a n i m a r , rcvivigi toficejo mcndinda
R e a n u d a r , daŭrigi R e c a u d a r , monkolek-R c c o m e n d a r , reko-
Reata; lntstovico •• ti mendi
R c b a b a , randorcslajo Recelar, suspekti R e c o m p e n s a r , rekom-
Rebaja, rabato, ri- R e c e n t a l , ŝafido penci
meso R e c e p c i o n , akcepto
Rebajar,rabati, maial- R e c e p t a c u l o , kolek- R e c o m p o n e r , ripari,
tigi tujo rebonigi, rearan-
ĝi, renovigi
— 270 -
Reconcentrar, koncen- Red, reto, kaptilo R e f l e c t o r , reflektoro
trigi R e d a c c i o n , redaktefo, R e f l e j o , reflekto
R e c o n c i l i a r , pacigi, redakcio R e f l e x i o n a r , pripen-
amikigi R e d a c t o r , redaktoro si
R e c o n d i t o , tre kaŝataR e d e d o r ( a l ) , iirkaŭe R e f l e x i v o , refiekta,
R e c o n o c e r , ekzameni, R e d e n c i o n , savo, li- pripensema
esplori berigo R e f l u i r , reflui
R c c o n o c i m i e n t o , dan- R e d e n t o r , Elaietinto R e f l u j o , refluo, tajdo
kemo R e d i l , ŝafejo R e f o c i l a r , ĝofigi
R e c o n q u i s t a , rekon- R e d i m i r , savi, libcri- R e f o r m a , reformo,
kiro gi plibonigo, refor-
R e c o p i l a r , kolekti, re- R e d i n g o t e , redingoto macio
sumi R e d i t o , rento R e f o r z a r , plifortigi
R e c o r d a r , rememorigiR e d i t u a r , rentodoni R e f r a c t a r , dclurni, rc-
R e c o r r e r , trairi R e d o b l a r , duobligi; frakti
R e c o r t a r , tondi, tran- ( t a m b o r ) tamburi R e f r a c t a r i o , malema
ii R e d o b l e , tamburado R e f r a n , proverbo
R e c o s t a r , klinigi R e d o m a , vitrobotelo R e f r e n a r , haltigi, mo-
R e c o v e r o , ovovendis-R e d o m a d o , ruzega derigi, bridi
to R e d o n d a ( m ŭ s . ) , ple- R e f r e n d a r , subskribi,
R e c r e a r , amuzi na noto vizi
R e c r i m i n a r , proteste- R e d o n d e a r , rondigi R e f r e s c a r , refreŝigi
g* R e d o n d e l , rondafo, Refresco, scnsoifigilo
Rcctamente, rektc, areno R e f r i e g a , bataleto
iuste R e d o n d i l l a , oksilaba R e f r i g e r a r , malvarmi-
R e c t a n g u l o , rektan- versafo gi
gulo R e d o n d o , ronda R e f r i g e r i o , manĝeto
Rectificar, rektigi, R e d r o j o , malfrua in-R e f u e r z o , plifortigo
rektifi fano, frukto, flo- R e f u g i o , rifuĝefo
R e c t i l i n e o , rektolinia ro R e f u l g e n t e , brila
R e c t o , rekta, justa R e d u c c i o n , redukto R e f u n f u f i a r , grumbli
R e c t o r , rektoro Reducir,redukti, mal- R e f u t a r , rcfuti
R e c t o r a d o , rektoreco grandigi, moderiR e g a d e r a , verŝilo, as
R c e u a , azenaro R e d u c t o , reduto
pergilo
R e c u e r d o , rememoro,R e d u n d a n c i a , troafo
R e d u n d a r , troigi R e g a l a r , donaci ; ( t r a -
memorajo
R e c u e r o , azenzorgis-R e e d i f i c a r , rekonstrui t a r b i e n ) regali ;
to Reele.srir, reelekti (mimar) dorloti,
R e c u e s t o , deklivo R e e m b o l s o , reenspezo flati, karesi
R e c u l a r , reeniri, cedi R e e m p l a z a r , ansta- R e g a l i a , profito
Rccuperar, reakiri, taŭi R e g a l i z , glicirizo
rehavi R e e n t r a r , reeniri R e g a f i a r , riproii
R e e u r r i r , peti helponR e e n v i a r , resendi R e g a h o n , riproicma
de, sin turni al R e f a j o , subfupo R e g a r , surverŝi
R e c u r s o , rimedo, apc-R e f e c t o r i o , manĝefo R e g a t a , rcgatto, ŝip
lacio R e f e r e n c i a , referenco, kurado
R e c u s a r , malakcepti raporto ; (con) ri- R e g a t e a r , marcandi
R e c h a z a r , repuŝi kon- late al R e g e n c i a , regeco
traŭbati R e f e r i r , rakonti, ra-R e g e n e r a c i 6 n , regene-
R c c h i f l a , mokego porti racio
R e c h i n a r , grinci, kna-R e f i n a r , rafini R e g c n e r a r , rebonigi
ri R e f l e j a r , resendi, rc-R e g e n t e , reganto
Rechoncho, dikega, flekti, speguli, re-R e g i a m e n t e , laŭreĝe
dikkorpa brili R ĉ g i m e n , rcĝimo
- 271 -
R e p o n e r , remeti
Pi R e s q u e b r a j a r , fcndi
R e s c o l d o , cindrovar-
R e p o s a r , ripozi R e s q u i c i o , fcndeto
R e p o s t e r i a , dolcafvcn-
mo R e s t a b l e c e r , rcs ta rigi
R e s c r i p t o , reĝordono
dejo R e s e c a c i o n , sckigo
R e s t a b l e c i m i e n t o , rc-
Reprender, admon i,
Reseco, troseka
starigo, resanigo
riproii Reseda ( b o t . ) , rezedo
R e s t a l l a r , kraki
P.epresalia, revenĝo R e s t a r ( m a t . ) , subtra-
R e s e n t i m i e n t o , resen-
Representaeion, prc-
to, plcndo hi
zentado R e s t a u r a n t , rcstoracio
R e s e n a , signalo, in-
Representar, rcprc- R e s t a u r a r , remeti, re-
formo
zcnti R e s e n a r , informi novigi
Rcprimenda, maliaŭ- R e s e r v a , rezervo R e s t i t u i r , redoni
do, admono R e s e r v a d o , singarde-R e s t o , resto, cctero
R e p r i m i r , reteni, bri- ma, kaiema R c s t r e g a r , froti
di R e s f r i a d o , malvarmu-R e s t r i e c i o n , malvasti-
R e p r o b a c i o n , mala- mo g°
probo R e s g u a r d a r , defendi R e s u c i t a r , revivigi
R e p r o b o , ĉiama kon-R e s g u a r d o , kvitanco R e s u d a r , ŝviteti
damnito R e s i d e n c i a , toĝejo R e s u e l t a m e n t e , decidc
R e p r o c h e , riproĉo R e s i d i r , restadi, loĝi R e s u e l l o , spirego
R e p r o d u e i r , reproduk- R e s i d u o , restafo R e s u l t a r , rezulti
ti R e s i e m b r a , resemo R e s u m e n , resumo
R e p s , repso R c s i g n a c i o n , rezigna- R e s u r g i r , rcaperi
R e p t i l , reptilio cio R e s u r r e c c i o n , revivi-
R e p ŭ b l i c a , rcspubli- R c s i g n a r , rczigni ĝo
ko R e s i n a , rezino R e t a c o , dikpafileto
R e p u d i a r , cdzinrepu- R e s i s t e n e i a , rezisto,
Retaguardia, arier-
ŝi malcedo
Repugnancia, tcdo, R e s i s t i r , kontraŭagi, R e t agardo m a ( b o t . ) , stipo
malŝato rezisti R e t a r , batalinciti
— 273" -
18
- 274 —
R o d e a r , ( i r a)iirkaŭ- R o n d a , nokta patrgloR o z a g a n t c , bclaspek-
iri; (de) tirkaŭ- R o n d a r , noktpromeni ta
igi R o n q u i d o , ronkbruo R o z a r , froteti, tuŝeti
R o d e l a , ŝildo R o n z a l , kolbrido R u b e t a ( r a n a ) , hilo
R o d i l l a , genuo Ron/.ar, brumaci R u b i , rubeno
R o d i l l e r a , gen uŝirmi-R o f i a , haŭta malpura- Rubieundo, rubio,
lo jo blonda ; (una r u -
R o d i l l o , cilindro, ru-R o n o s o , sparegulo bia) blondulino
lilo R o p a , vestafo, tolafo R; u b o r , hontemo
R o d r i g o n , apogilo ( t a l a r ) talaro R ŭ b r i c a , parafo, ru-
R o e d o r , rodulo R o p a v i e j a , uzitaj ves- briko
R o e r , rodi, mordeti tafoj R u b r i c a r , subskribi
R o g a r , pcti, preĝi , R o p e r i a , vestvendeio R u d a ( b o t . ) , ruto
Rogativa,/>wb/ifca pre- R o p e r o , vestarufo R u d o , kruda, maldelU
ĝo R o q u e t e , surpliso kata
Roji/.o, duberuĝa R o r c u a l ( z o o l ) , rork- R u e d a , rado, dentrado
R o j b , ruĝa ; (al) brul- valo R u f i a n , malnoblegulo
ruĝa R o r r o , sutinfano R u g i r , blckegi
R o l , nomaro, listo R o s a , rozo ; (de cien Rugoso,malglata, kigita
sul-
R o l l a r , volvi h o j a s ) eentifolio
R u i b a r b o , rabarbo
R o l l o , volvafo, rulajoR o s a l , rozujo ; ( s i l -
R u i d o , bruo ; (hacer)
R o m a , Romo v e s t r e ) eglanterio
R o m a n a , pesilo
brui
R o s a r i o , rozario R u i n , malŝatinda
R o m a n c e , romanco R o s b i f , rostbcfo R u i n a , ruino, dctruo
R o m a n z a , romanco R o s e t o n ( a r q . ) , roze- R u i n d a d , malnobleco,
R o m b o , rombo
go avareco
R o m e r o , rosmareno
R o s t r i l l o , ĉirkaŭviza- R u i s e n o r , najtingalo
R o m o , malakra, mal- R u m b o , vojo, pompo
lerta ĝo
R o s t r o , vizaĝo R u m i a n t e , remaiuto
P . o m p e r , rompi R u m i a r , remaii
R o t a c i o n , rotacio
Rompimiento, mal-
R o t o n d a , rotondo R u m o r , voibruo, mur-
konsento R o t u l a , genuosto muro, famo
R o n , rumo R o t u l o , titolo, afiŝo R u r a l , r ŭ s t i c o , kam-
R o n c a r , ronki para
R o t u r a , rompafo
R o n c e a r , flatlogi R u t i l a r , radibrili
R o n c o , raŭka
Kotmar,unuafoje plu-
R u t i n a , rutino
u
Uacari, simio U l t e r i o r , transa, pos- Umbria, ombrejo
Uberrimo, fruktodona ta TJnanime, unuanima
Ubicar, enesti U l t i m a r , fini U n a v o z (a), unuvotc
Ubicuidad, tieestado Ultimatum, ultimato Uncion Extrema,
T b r e , mamo Ultimo, lasta Sanktoleo
Udometro, pluvmezu- U l t r a , plie, krom Uncir, jungi
riio U l t r a j a r , ofcndi, mal- Ungir, ŝmiri
j U f ! ( i n t e r j . ) , fi\ ŝategi Unguento, ŝmirafo,
TJfanarse, afekti, sin U l t r a m a r , transmaro ; ungvento
vanti ( a z u l de u l t r a m a r ) Ŭ n i c o , sola, unika
U f a n o , vanta, konten- ultramara Unicornio, rinocero,
ta Ŭltratumba, trans- narvalo
U j i e r , pordisto, pede- tombo TJnidad, unuo, uinic-
1o Ŭ l u l a (ave), ululo CO
Ukase,carediklo, uka- Ulular, ululi U n i f i c a r , unuigi, ku-
zo Umbilical, umbilika nigi
Ulano, ulano Umbraculo, ombrafo Uniforme, uniformo
U l c e r a , ulccro, afto Umbral, soflo Unigenito, unika
U n i o n , unio, unuigo, Uranografia, kosmo- U r o g a l l o (ave), uroga-
unuiĝo, interligo, grafio lo
konfederacio, ed- Urao, tondraro Urraca, pigo
ziĝo Urari, sagveneno Usado, eluzita
U n i r , unuigi, kunigi, Urbanidad, edukiteco, Usar, uzi
kunmiksi, kun- U s t o r i o ( e s p e j o ) , brul-
ĝentileco
ligi, apudigi, ed- spegulo
zigi U r b a n i z a r , ioĝigi, ur- Usual, kutima
Unisexual, unuseksa banigi Usufructo, fruktuzo
Universal, universa- Urce, eriko Usura, proccntego
la, tutmonda Urdimbre, varpo Usurpar, uzurpi
Universidad, Univer- U r d i r , varpigi ; intr- U t c n s i l i o s , ilaro
sitato igi Ŭtero, utero
Universo, universo Urea, ureo Ŭtil, utila
Untar, ŝmiri Uretra, uretro U t i l i d a d , utilo, pro-
Una, ungo Urgente, urĝa fito
Unero, ungbrulumo U r i a ( a v e ) , urio Utopia, ntopio
U r a n i o ( m e t a l ) , urano Urinario, urinefo Utrero : bovido
Urano (astro), Uranu- Urna, urno Uva, vinbero
so U r o (toro salvaje),uro Uvula, uvulo
V
Vaca, bovino Valeo, rondmato teco, malmodes-
Vacacion, libertempo Valer, valori tcco
Vacada, bovinaro V a l e r i a n a ( b o t . ) , va- Vano, vana, vanta,
V a c a n t e , v a k a n t a , sen- leriano malmodesta
okupa V a l e r o s o , kuraĝa, bra-
V a p o r , vaporo ; ( b u -
Vaciar, malplenigi va
q u e de) vaporŝi-
V a c i l a r , ŝanceliĝi, fla- V aletudinario,
T
malsa-
Po
gri nema
Vaporizar, vaporigi
Vacuidad, malplcncco V a l i a , estimo, valoro
Vapular, vipi
\~ac\mar,inokuli, vak- V a l i d o , legitima, va-
Vaqueta, bovofelo
cini lida
Vara, vergo
V a d e , studcnta libru- Valioso, multvalora
Varano (zool.), vara-
fo Valor, valoro, esti-
no
V a d e a r , vadi mo, kuraĝo
Varal, stango
Vagabundear, vagi Valorar, taksi, pre-
V a r a p a l o , vergobato ;
Vagido, infanĝemo zasigni
Vagina, vagino Vals, valso riproto
V a g o , vagulo ; (ocio- Valva, valvo V a r a r , (encallar) fun-
so) mallaborema ; Valvula, klapo dotuŝi ; (botar)
(confuso) konfuza V a l l a , barilo, palisarn lanti, surmarigi
Vagon, vagono Vallado, Varear,
ptektobarilo vergobati
Vahido, kapturno Valle, valo Variante, varianto^
V a h o , varma vaporo Vampiro, plekoto V a r i a r , varii, ŝanĝi
Vaina, ingo Vanagloria, Varice,
sciafekto variko
Vainilla, vauilo A a n a m e n t e , v a i ! e , scn-
T
Variedad, diverseco
Vaiven, iroreiro utile Varillaje, vcrgetaro
Vajilla, telcraro V a n d a l o , vandalo, ra- V a r o n . viro
Vale, valoroskribafo bisto V a r o n i l . vireca, forti-
Valedor, defendaulo Vanguardia, antaii- ka
V a l e n t i a , braveco, ku- gvardio V a s a l l o , vasalo, rega-
raĝo V a n i d a d , vaneco, van- to
— 288 -
X
Xara, koranleĝo Xilografiar, ksilogra- Xil6grafo, lignoman-
Xifoides, kzifojdo ĝulo
n Xil6fono, ksilofono
Y
Y (conj.), kaj Yatagan, kurba po- ovoflavo
Y a , jam; (no mas) nardo Verba, herbo
plu Yate, jahto Vermo, dezerto
Yacer, kuŝi Yedra, hedero Yerno, bofilo
Yacimiento, kuŝejo Ycgua, ievalino Y e r r o , eraro, trompo
Yacumana, boao Yeguada, ievalinaro Yerto, rigida
Y a m b o (verso), jambo Y e l m o , helmo, kap- Yesca, tindro, fajro-
Yanki, Nordamerika- ŝirmilo fungo
no Y e m a (brote) burĝo- Yeso, gipso
Yantar, tagmanĝi no ; (de hucvo) Yodo, jodo
— 291 —