Está en la página 1de 700

¡Bah!

¡Ea!
¡Epa¡
¡Uf!
¡Vamos!
¿Verdad?
A
Abajo
Abalanzar
Abalanzarse
Abalorio
Abanderado
Abandonado
Abandonar
Abandonarse
Abandono
Abanicar
Abanicarse
Abanico
Abaratar
Abarca
Abarcar
Abarrotamiento
Abarrotar
Abastecedor
Abastecer
Abastionar
Abasto
Abatatado
Abatatar
Abatido
Abatir
Abderídico
Abdicar
Abdómen
Abecedario
Abeja
Abejar
Abejarrón
Abejaruco
Abejera
Abejita
Abejón
Abejorro
Abejuela
Aberración
Aberrante
Aberrar
Abertura
Abierto
Abigarrado
Abigarrar
Abigear
Abigeato
Abigeo
Abintestato
Abiótica
Abismado
Abismal
Abismar
Abismo
Ablandamiento
Ablandar
Ablandarse
Ablución
Abobado
Abobar
Abocar
Abocarse
Abochornado
Abochornar
Abochornarse
Abofeteador
Abofetear
Abofetearse
Abogado
Abogar
Abolengo
Abolir
Abolirse
Abollado
Abolladura
Abollar
Abolorio
Abolsarse
Abombado/a
Abombar
Abombarse
Abominable
Abominación
Abominar
Abonado/a

Abonar
Abono
Aborigen
Aborrecer
Aborregarse
Abortar
Abortarse
Abortivo
Aborto
Abotagarse
Abra
Abrasar
Abrazar
Abrazarse
Abrazo
Abrevadero
Abrevar
Abreviación
Abreviadamente
Abreviado
Abreviar
Abreviatura
Abridor
Abrigado
Abrigar
Abrigarse
Abrigo
Abril
Abrillantar
Abrir
Abrirse
Abrochado
Abrochar
Abrocharse
Abrogar
Abrojal
Abrojo
Abroncar
Abroquelado
Abroquelar
Abroquelarse
Abrumado
Abrumador
Abrumar
Abrumarse
Absceso
Absentismo
Absolución
Absolutamente
Absoluto
Absolver
Absorber
Absorción
Absortar
Absorto
Abstemio
Abstenerse
Abstinencia
Abstracto
Abstruso
Absurdo
Abuela
Abuelo
Abuenado
Abuenar
Abuenarse
Abuhado
Abulia
Abultado
Abultamiento
Abultar
Abultarse
Abundancia
Abundante
Abundantemente
Abundar
Aburguesarse
Aburrido
Aburridor
Aburrimiento
Aburrir
Aburrirse
Abusar
Abuso

Abyección
Abyecto
Acá
Acabado

Acabamiento
Acabar
Acabarse
Acacia
Academia
Acaecer
Acalambrarse
Acallar
Acallarse
Acalorado
Acaloramiento
Acalorar
Acalorarse
Acampar
Acanalada
Acanalar
Acaracolado
Acaracolar
Acardenalado
Acardenalar
Acardenalarse
Acariciar

Acaridiosis
Acarreado
Acarreador
Acarrear
Acarrearse
Acartonado
Acaso
Acatador
Acatamiento
Acatar

Acaudalado
Acaudillar
Acceder
Accesible
Acceso
Accesorio

Accidentado
Accidental
Accidentalmente
Accidente

Acción
Acciones
Acechador
Acechanza
Acechar

Acedado
Acedar
Acedarse
Acedía
Acedo
Acéfalo
Aceite
Aceitoso
Aceituna
Aceleradamente
Acelerado/a
Acelerar

Acémila,
Acendrado
Acendrar
Acendrarse
Acento
Acentuar
Acepción
Acepillar
Aceptar
Acepto
Aceptó
Acequia
Acercar
Acercarse
Acero
Acertador
Acertar

Acertijo
Acetato
Acetileno
Acetona
Acetre
Acezar
Achacar
Achacoso
Achaque
Achatado
Achatar
Achicar
Achicarse
Achicharrar
Achicoria
Achicote
Achispado
Achisparse
Aciago
Acíbar
Acibarar
Acicalar

Acicate
Acicatear

Acidez
Acidia
Ácido
Acidular
Acierto

Aclamar
Aclaración
Aclarado
Aclarar

Aclararse
Acné
Acobardado
Acobardar
Acobardarse
Acocar
Acocear
Acodar
Acodarse
Acoger
Acogida
Acogido
Acogotar
Acolchado
Acólito
Acollar
Acollarado
Acollarar
Acometer

Acomodar
Acomodarse
Acompañado
Acompañamiento
Acompañante
Acompañar
Acompañarse
Acompasadamente
Acompasado
Acompasar
Acondicionado
Acondicionador
Acongojar
Acongojarse
Aconsejador
Aconsejar
Aconsejarse
Acontecer
Acontecimiento
Acopiar
Acopio
Acoplado
Acoplamiento
Acoplar

Acoquinado
Acoquinar
Acorazado
Acordar
Acordarse

Acorralar
Acortar
Acortarse
Acosar
Acostado
Acostar
Acostumbrada
Acostumbradamente
Acostumbrado
Acostumbrar
Acostumbrarse
Acrecentado
Acrecentar

Acreditado
Acreditar
Acreedor
Acribillar
Acrílico
Acrimonia
Acrisolado
Acrisolar
Acritud
Acróstico
Acta
Actas
Actitud
Activado
Activar
Activarse
Actividad
Actividades
Activo

Acto
Actual
Actualidad
Actuar
Actuario
Acuario
Acuático
Acuátil
Acuchillar
Acuciar
Acudir
Acueducto
Acuerdo
Acuestas
Acullá
Aculturación
Acumulador
Acumular
Acumularse
Acunar
Acuoso
Acupuntura
Acurrucado
Acurrucarse
Acusación
Acusado
Acusador
Acusar
Acusarse
Acústico
Acuti
Adagio
Adalid
Adaptación
Adaptado
Adaptar
Adarga
Adecentar
Adehala
Adelantamiento
Adelantar
Adelantarse
Adelante
Adelgazamiento
Adelgazar
Adelgazarse
Ademán
Además
Adentro
Adepto
Aderezado
Aderezar
Aderezarse
Aderezo
Adeudar
Adherido
Adherir
Adherirse
Adhesión
Adhesivo/a
Adiestrado
Adiestramiento
Adiestrar
Adiestrarse
Adinerado
Adiposidad
Adiposo
Adiptongo
Aditivo
Adivinanza

Adivinar

Adivino
Adjetivo
Administración
Administrador
Administrar
Admirable
Admiración
Admirar
Admirarse
Admiro
Admonición
Adobado
Adobar
Adobe
Adobera
Adobo
Adoctrinar
Adolescencia
Adolescente
Adolescer
Adolescido
Adonde
Adondequiera
Adoptado
Adoptar
Adoptivo
Adoquín
Adoquinar
Adoración
Adorar
Adormecer
Adormecerse
Adormecimiento
Adormidera
Adormilado
Adornado
Adornar
Adornarse
Adorno
Adosar
Adquiero
Adquirir
Adrede
Adueñarse
Adulación
Adulado
Adulador
Adular
Adulo
Adulón
Adúltera
Adulterar
Adulterino
Adúltero
Adulto
Adunar
Adunarse
Advenedizo/a
Advenimiento
Adverbio
Adversario
Adversidad
Adverso
Advertencia
Advertido
Advertir

Aéreo/a
Aeródromo
Aeronáutico
Aeroplano
Aeropuerto
Aerosol
Afable
Afamado
Afamar
Afán
Afanar
Afanarse
Afanoso
Afásico
Afeado
Afear
Afearse
Afección
Afectado
Afectar
Afecto
Afectuosamente
Afectuoso
Afeitar
Afeitada
Afeitarse
Afeite
Afeminado
Aferrar
Aferrarse
Afianzar
Afianzarse
Afiche
Afición
Aficionado
Afiebrado
Afiebrarse
Afijo
Afilación
Afiladera
Afilado
Afilador/a

Afilar
Afinar
Afines
Afirmación
Afirmar

Afirmado
Afirmarse
Afirmativa
Aflicción

Afligido
Afligir

Afligirse
Aflojar
Afonía
Afónico
Aforismo
Aforrado
Aforradura
Aforrar
Afortiori
Afortunado
Afrecho
Afrentar
Afrontar
Afta
Aftosa
Afuera
Agachado
Agachar
Agacharse
Agallas
Ágape
Agarradero
Agarrado
Agarrar
Agarrarse
Agasajado
Agasajar
Agasajo
Ágata
Agave
Agavillar
Agazapar
Agazaparse
Agencia
Agenciar
Agenda
Agente
Agestado/a
Agible
Agigantado
Agigantarse
Ágil
Agilidad
Agilizar
Agilmente
Agio
Agitación
Agitado
Agitar
Agitarse
Aglomeración
Aglomerado
Aglomerar
Aglomerarse
Aglutinante
Aglutinación
Aglutinar
Agobiar
Agnosticismo
Agnusdei
Agobiado
Agobiarse
Agobio
Agogia
Agolparse
Agonía
Agonizar
Agorafobia
Agorar
Agorero
Agostado
Agostar
Agosto
Agotado
Agotamiento
Agotar
Agotarse
Agraciado
Agradable

Agradar
Agradecer
Agradecido
Agradecimiento
Agrandamiento
Agrado
Agrandar

Agrario
Agravante
Agravar
Agravarse
Agraviado
Agraviar
Agravio
Agrazar
Agraz
Agredir
Agredido
Agregado

Agregar
Agregarse
Agresión
Agresivo/a
Agresor
Agreste
Agriar
Agriado
Agriarse
Agrícola
Agricultor/a
Agricultura
Agriera
Agridulce
Agrietado
Agrietar
Agrietarse
Agrimensor
Agrimensura
Agrio
Agrisado
Agrisar
Agro
Agronomía
Agronómico
Agrónomo
Agropecuario/a
Agrupación
Agrupado
Agrupar
Agrupo
Agua
Aguacate
Aguacero
Aguachento
Aguacil
Aguada
Aguado
Aguador
Aguafiestas
Aguamanil
Aguamiel
Aguantable
Aguantar
Aguantarse
Aguante
Aguar
Aguardar
Aguardiente
Aguaribay
Aguarrás
Aguatero
Agudo/a

Agudeza

Agüero
Aguijón
Aguijonear
Águila
Aguileño/a
Aguileña
Aguilucho
Aguinaldo
Aguja
Agujereado
Agujerear
Agujerearse
Agujero
Agujeta
Agusanado
Agusanamiento
Agusanar
Agusanarse
Aguzado/a
Aguzar
Ah
Ahelear
Aherrojado
Ahí
Ahijado
Ahijada
Ahijar
Ahilar
Ahitar
Ahitarse
Ahíto/a
Ahogado

Ahogar

Ahogo
Ahondar
Ahora
Ahorcado
Ahorcar
Ahorcarse
Ahorrado
Ahorrar
Ahorro
Ahoyar
Ahuchar
Ahuecado
Ahuecar
Ahumado
Ahumar
Ahunche
Ahuyentar
Ahuyentarse
Airadamente
Airado/a
Airar
Airarse
Aire
Aire acondicionado
Aireación
Aireador
Airear
Airearse
Aislado
Aislamiento
Aislante
Aislar
Aislarse
Ajar
Ajado
Ajeno
Ajetrear
Ajetreo
Aji
Ajironar
Ajizal
Ajo
Ajorca
Ajuar
Ajustado
Ajustar
Ajuste
Ajusticiar
Ajusticiado/a
Al
Ala
Alabado
Alabador
Alabanza

Alabar

Alabarse
Alabastro
Alabe
Alacena
Alacrán
Aladar
Alado
Alago
Alamar
Alambique
Alambrado
Alambre
Alanceado
Alancear
Alar
Alarde
Alardear
Alargamiento
Alargar
Alargado
Alarido
Alarma
Alarmar
Alba
Albañal
Albañil
Albañilería
Albariza
Albear
Albedrío
Alberca
Albergador/a
Albergar
Albergue
Albino/a
Albirrojo/a
Albo
Albóndiga
Alborada
Alborear
Alborotado/a
Alborotador
Alborotar

Alboroto
Alborozar
Alborozo
Albricias
Álbum
Alcahuete
Alcahuetería
Alcaide
Alcalde/sa
Alcaloide
Alcance
Alcancía
Alcantarilla
Alcantarillado
Alcanzar

Alcoba
Alcohol
Alcoholar
Alcoholismo
alcor
Alcurnia
Alcurza
Alcornoque
Aldaba
Aldea
Aldeano/a
Aleación
Alear
Aleatorio/a
Aleccionar
Aledaño/a
Alegar
Alegoría
Alegrar

Alegre
Alegría
Alejado/a
Alejamiento
Alejar
Alejarse
Aleluya
Alentar

Alergia
Alero
Alerta
Alertar
Aleta
Aletear
Alevosía
Alevoso
Alfa
Alfabetización
Alfalfa
Alfanje
Alfabeto
Alfarería
Alfarero/a
Alfenicarse
Alférez
Alfiler
Alfombra
Alforja
Alga
Algarabía
Algarrobal
Algarroba
Algarrobo
Algazara
Algibe
Álgido/a
Algo
Algodón
Algodonal
Algodonar
Alguacil
Alguien
Algún
Alguno/a
Alhaja
Alharaca
Alhelí
Aliado/a
Aliáceo/a
Alianza
Aliar
Alias
Alicanto
Alicaído/a
Aliciente
Alicate
Alicorto/a
Alienado
Aliento
Aligerar
Alimaña
Alimentación
Alimentador
Alimentar
Alimento
Alinderar
Alineación
Alinear
Aliñar
Alirrojo
Alisador/a
Alisamiento
Alisar
Aliso
Alistar
Alistado/a
Alistarse
Aliteración
Alivianar
Alivia
Aliviar
Aliviarse
Alivio
Aljaba
Aljibe
Allá
Allanar
Allanamiento
Allegado
Allegar
Allende
Allí
Alma
Almacén
Almacenamiento
Almacenar
Almácigo
Almadana
Almadía
Almagrar
Almagre/a
Almanaque
Almeja
Almendra
Almete
Almíbar
Almibarado/a
Almidón
Almidonar
Almirez
Almohada
Almohadilla
Almohadón
Almohaza
Almorrana
Almorzado
Almorzar
Almuerzo
Alocado/a
Alocución
Áloe
Alojamiento
Alojar
Alonsito
Alonso
Alopecia
Alpinismo
Alpinista
Alquilar
Alquitrán
Alrededor
Alta
Altanera
Altanería
Altar
Altavoz
Altear
Alteración
Alterable
Alterador
Alterar

Alterarse
Altercado
Alternancia
Alternar
Alternativo/a
Altibajos
Altillo
Altiplano
Altitud
Altivez
Altivo/a
Alto/a
Altoparlante
Altruismo
Altura
Alucinación
Alucinante
Alucinar
Alud
Aludir
Alumbrado
Alumbramiento
Alumbrar
Aluminio
Alumno/a
Alusión
Aluvión
Álveo
Alveolo
Alverja
Alzamiento
Alzar
Alzarse
Amable
Amado

Amador
Amagar
Amago
Amalgama
Amamantar
Amancebada
Amancebado
Amancebarse
Amanecer

Amansar
Amante
Amaño
Amapola
Amar
Amarantáceo/a
Amaranto
Amargado/a
Amargar

Amargo/a
Amargura
Amarillear
Amarillento/a
Amarillo/a
Amarra
Amarradero
Amarrar
Amarre
Amarse
Amartelar
Amarradura
Amasar
Amasijo
Amatista
Amatorio/a
Amaurosis
Amazona
Ambages
Ámbar
Ambición
Ambicionar
Ambicioso/a
Ambidiestro/a
Ambiental
Ambiente
Ambientador/a
Ambientación
Ambientarse
Ambiguo/a
Ámbito
Ambos/as
Ambrosía
Ambulancia
Ambular
Amedrentar
Amedrentarse
Amen
Amenaza
Amenazar
Amenguar
Amenizar
Ameno/a
Amenorrea
América
América central
América del norte
América del sur
Americano/a
Amerindio
Ametralladora
Amigo/a
Amigarse
Amigdala
Amigdalitis
Amigovio/a
Amilanarse
Aminorar
Amistad
Amnesia
Amnistía
Amnistiar
Amo
Amohinar
Amojamado
Amojonar
Amolar
Amoldarse
Amonestación
Amonestar
Amontar
Amontonamiento
Amontonar
Amor
Amoral
Amoratado/a
Amoratarse
Amordazar
Amorfo/a
Amorío
Amorosamente
Amoroso/a
Amorrar
Amortajar
Amortecer
Amortiguador/a
Amortiguar
Amotinado/a
Amotinar
Amortizar
Amoscar
Amotinarse
Amparar
Amparo
Ampliación
Ampliar
Amplificar

Amplio/a
Amplitud
Ampolla
Ampollar
Amputación
Amputado/a
Amputar
Amuleto
Amueblar
Amurallar
Amurallado/a
Anaconda
Anacrónico
Ánade
Anadino
Anaerobio/a
Anafe
Anafia
Anáfora
Anaforesis
Anafrodisia
Anal
Analfabeto/a
Analgesia
Analgésico/a
Análisis
Analizar
Analizo
Analogía
Análogo/a
Ananá
Anaranjado/a
Anarquía
Anatomía
Anca
Ancestro
Ancho/a
Anchura
Anciana
Anciano
Ancla
Anclaje
Anda
Andador
Andamio
Andanzas
Andar
Andariego/a
Andarivel
Andas
Andrajo
Andrajoso/a
Anécdota
Anegadizo/a
Anegar
Anélidos
Anemia
Anémico
Anémona
Anestesia
Anestesiar
Anestesista
Anexar
Anexo/a
Anfibio/a
Ánfora
Ángel

Angina
Angiología
Angostar
Angosto
Angostura
Anguila
Ángulo
Angurria
Angustia
Angustiar
Angustiarse
Anhelación
Anhelar
Anhelo
Anhidrosis
Anidar
Anilina
Anillo
Ánima
Animación
Animado/a
Animador/a
Animal
Animar

Animarse
Ánimo
Aniñado
Aniñar
Aniñarse
Aniquilar
Anís
Aniversario
Ano
Anoche
Anochecer
Anodino/a
Anona
Anonimato
Anónimo/a
Anorexia
Anormal
Anomalía
Anotar
Anquilosis
Anquilostoma
Anquilostomiasis
Ansia
Ansiar
Ansiedad
Ansioso/a
Anta
Antaño
Antagonismo
Ante
Anteanoche
Anteanteayer
Anteayer
Antebrazo
Antecedente
Anteceder
Antecesor/a
Antelación
Anteojo
Antepasado
Anteponer
Anteponerse
Antepuerta
Anterior
Antes
Antibiótico
Anticipar
Anticipo
Anticonceptivo
Anticorrosión
Anticuado/a
Antídoto
Antiestético/a
Antifaz
Antiguamente
Antigüedad
Antiguo/a
Antihigiénico
Antimonio
Antipatía
Antipático/a
Antipatriota
Antirrobo
Antiséptico
Antítesis
Antivalores
Antojarse
Antojo
Antología
Antonimia
Antónimo/a
Antonomasia
Antorcha
Antracitoso
Ántrax
Antro
Antropofagia
Antropófago/a
Antropología
Antropólogo/a
Antropomorfización
Antropomorfo
Anual
Anudado
Anudar
Anudarse
Anular
Anunciado
Anunciar
Anuncio
Anuria
Anuro/a
Anverso
Anzolar
Anzuelo
Añadido/a

Añadidura
Añadir
Añejar
Añicos
Añil
Año
Añoranza
Añorar
Añudado
Añudarse
Aojar
Aorta
Aovar
Apacentar
Apacible
Apaciguar
Apagado
Apagar
Apalabrar
Apalear
Aparador
Aparato
Aparcero
Apareado
Aparear
Aparearse
Aparecer
Aparejar
Aparejarse
Aparentar
Aparentemente
Aparición
Apariencia
Apartadizo
Apartado
Apartamento
Apartamiento
Apartar

Apartarse
Aparte
Apasionamiento
Apasionado/a
Apasionar
Apatía
Apear
Apearse
Apedrear
Apellidar
Apellido
Apelotonarse
Apenar
Apenarse
Apenas
Apéndice
Apendicitis
Apeñuscarse
Apercibimiento
Apercibir
Apercibirse
Aperitivo
Apertura
Apesadumbrado
Apesadumbrar
Apesadumbrarse
Apestar
Apetecer
Apetecerse
Apetecible
Apetito
Apetitoso
Apiadarse
Ápice
Apicultura
Apiladora
Apilar
Apiñar
Apisonador/a
Apisonar
Aplacar
Aplacarse
Aplanar
Aplastado
Aplastar
Aplaudir
Aplauso
Aplazar
Aplicación
Aplicado/a
Aplicar
Aplomar
Aplomo
Apocado
Apocar
Apocilgarse
Apocopado
Apocopar
Apócope
Apócrifo
Apodar
Apoderado/a
Apoderarse
Apodo
Apolillado
Apolillarse
Aporcar
Aporrear
Aportar
Aportarse
Aposentar
Aposento
Aposición
Apositivo
Apostar
Apostasía
Apóstata
Apostema
Apostemarse
Apóstol
Apostrofar
Apóstrofe
Apostrofo
Apoyar
Apoyarse
Apoyo
Apreciado
Apreciar

Aprecio
Aprehender
Aprehensión
Apremiar
Aprender
Aprendible
Aprendido
Aprendiz
Aprendizaje
Apresar
Aprestar
Aprestarse
Apresurar
Apresurarse
Apretador
Apretapapel
Apretar
Apretarse
Apretón
Aprieto
Aprisco
Aprobación
Aprobar
Aprontar
Aprontarse
Apropiación
Apropiadamente
Apropiar
Apropiarse
Aprovechador
Aprovechar
Aprovecharse
Aprovisionar
Aproximación
Aproximar
Aproximarse
Aptitud
Apuesta
Apuesto/a
Apuntador
Apuntalamiento
Apuntalar
Apuntar
Apunte
Apuñalar
Apuñar
Apurado
Apurar
Apurarse
Apuro
Aquejar
Aquel/llo/lla/s
Aquerenciar
Aquerenciarse
Aquí
Aquietar
Arado
Arador
Araña
Arañar
Arañarse
Arar
Araucaria
Arbitraje
Arbitrariamente
Arbitrio
Árbitro
Árbol
Arboleda
Arbolito
Arborización
Arbusto
Arca
Arcada
Arcaísmo
Archicorto
Archipiélago
Archivar
Archivo
Arcilla
Arcillar
Arco
Arcón
Arder
Ardid
Ardiente
Ardilla
Ardor
Arduo
Arena
Arenal
Arenga
Arengar
Arenisca
Arenoso
Arete
Argamasa
Árganas
Argel
Argentería
Argentino/a
Argolla
Argüir
Arisco/a
Aritmética
Arma
Armadía
Armadillo
Armado
Armadura
Armario
Armazón
Armonía
Armonioso
Aro
Aroma
Aromático
Aromatizador
Arpa
Arpegio
Arpía
Arpillera
Arpista
Arpón
Arponear
Arqueado/a
Arquear
Arquearse
Arrabal
Arraigar
Arraigo
Arramblar
Arrancar
Arrasar
Arrastrar
Arrastrarse
Arrayán
Arreador
Arrear
Arrebatar
Arrebato
Arrebol
Arrebujarse
Arrecife
Arredrar
Arregazar
Arregazarse
Arreglar
Arreglarse
Arreglo
Arremangar
Arremangarse
Arremeter
Arrendado
Arrendador/a
Arrendamiento
Arreo
Arrepentimiento
Arrepentirse
Arriar
Arriarse
Arriba
Arribada
Arribar
Arribeño
Arriendo
Arriero
Arrimar
Arrimarse
Arrimo
Arrinconar
Arritmia
Arrodillar
Arrodillarse
Arrogancia
Arrogante
Arrojado
Arrojar
Arrojarse
Arrojo
Arrollado
Arrollar
Arrollarse
Arropar
Arroparse
Arrorró
Arrostrar
Arroyo
Arroz
Arruga
Arrugado/a
Arrugar
Arrugarse
Arruinado
Arruinar
Arrullar
Arrullo
Arrumaco
Arte
Artefacto
Artejo
Arteria
Artesanal
Artesanía
Artesano/a
Articulación
Artículo
Artífice
Artificial
Artillería
Artillero
Artimaña
Artista
Artístico/a
Artritis
Arveja
Asa
Asado
Asador/a
Asadura
Asaetear
Asalariado/a
Asaltar
Asamblea
Asar
Asaz
Áscari
Ascariasis
Ascendencia
Ascendente
Ascender
Ascendiente
Ascensión
Ascensor
Asco
Ascua
Aseado
Asear
Asearse
Asediar
Asegurar
Asemejar
Asemejarse
Asentaderas
Asentado
Asentamiento
Asentar
Asentimiento
Asentir
Aseo
Asequible
Aserradero
Aserradura
Aserrar
Aserrín
Asesinar
Asesinato
Asesino/a
Asesor
Asesorar
Asesoría
Aseverar
Asfaltado
Asfaltar
Asfalto
Asfixia
Asfixiar
Asfixiarse
Así
Asidero
Asiduamente
Asiduo/a
Asiento
Asierra
Asignatura
Asilo
Asimetría
Asimétrico
Asimismo
Asindeton
Asimilable
Asimilar
Asir
Asirse
Asistencia
Asistir
Asistir
Asma
Asno
Asociación
Asociado
Asociar
Asociarse
Asocio
Asolar
Asolear
Asolearse
Asomar
Asomarse
Asombrado
Asombrador
Asombrar
Asombrarse
Asombro
Asombroso
Asonada
Asonancia
Asonante
Asonar
Asonsar
Asordar
Aspa
Aspaviento
Aspecto
Aspereza
Asperjar
Áspero/a
Aspiración
Aspiradora
Aspirar
Asquear
Asquearse
Asqueroso
Asta
Asterisco
Astil
Astilla
Astillero
Astrágalo
Astral
Astringencia
Astro
Astrología
Astronomía
Astucia
Astutamente
Astuto

Asueto
Asumir
Asunceno/a
Asunción
Asunto
Asurar
Asustadizo
Asustar
Asustarse
Atabal
Atabalero
Atacar
Atado

Atadura
Atajadizo
Atajar
Atajo
Atalaya

Atalayador
Atalayar
Atambor
Atañer
Ataque
Atar
Atarantado
Atarantar
Atardecer
Atareado
Atarear
Atarse
Atascamiento
Atascar
Atascarse
Ataúd
Ataviar
Ataviarse
Atavío
Atavismo
Ateismo
Atemorizado
Atemorizar
Atemperar
Atenacear
Atención

Atender
Atentamente
Atentar
Atento
Atenuar
Atenuarse
Ateo
Aterido
Aterrar
Aterrizar
Atesorar
Atestar
Atestiguar

Atezar
Atiesar
Atigrado
Atildado
Atildar
Atisbar

Atizador
Atizar
Atlantida
Atlas
Atleta

Atmósfera
Atmosférica
Atolladero
Atollar
Atollarse
Atolondrado/a
Atolondrar
Atomizador
Átomo
Atonía
Atónito
Atontado/a
Atontar
Atontarse
Atoramiento
Atorar
Atorarse
Atormentado
Atormentar
Atormentarse
Atorrante
Atrabiliario
Atracadero
Atracar
Atracción
Atraco
Atractivo

Atraer
Atragantamiento
Atragantar
Atragantarse
Atrancar
Atrapar
Atrás

Atrasado
Atrasar
Atravesado/a
Atravesaño
Atravesar
Atravesarse
Atrayente
Atreverse
Atrevido/a
Atrevimiento
Atribuir
Atribular

Atribularse
Atributivo
Atributo
Atril
Atrio
Atrofia
Atropelladamente
Atropellado
Atropellar
Atropello
Atroz
Atuendo
Aturdido
Aturdimiento
Aturdir

Atusar
Audacia
Audaz
Audición
Audífono
Audiometría
Audiovisual
Auditor
Auditorio
Augurar
Augurio
Aula
Aullar
Aullido
Aumentado

Aumentar
Aumentarse

Aumento
Aun
Aún
Aunar
Aunarse
Aunque
Aupar
Aura
Áureo
Aureola
Aureolar
Auricular
Aurora
Ausencia

Ausentar
Ausente
Ausentismo
Auspiciar
Austero
Autenticar
Auténtico/a
Autobiográfico
Autobús
Auto-cine
Autoclave
Autocomprensión
Autóctono
Autodidacta
Autoescuela
Autoevaluación
Automático/a
Automatización
Automodelismo
Automóvil
Autonomía
Autónomo
Autopsia
Autor/a

Autoridad
Autoritario
Autoritarismo
Autorización
Autorizado
Autorizar
Autoservicio
Autótrofo
Auxiliar
Auxilio
Aval
Avalar
Avalorar
Avaluar
Avance
Avanzar
Avaricia
Avariento
Avaro/a

Avasallar
Ave
Avecinar
Avecindarse
Avejentada
Avejentar
Avejentarse
Avena
Avenida
Avenir
Avenirse
Aventador
Aventajar
Aventajarse
Aventar
Aventarse
Aventura
Aventurar
Aventurero
Avergonzado
Avergonzar

Avergonzarse
Avería
Averiado
Averiarse
Averiguación
Averiguar

Averno
Aversión
Avestruz
Avezar
Aviación
Aviador
Avial
Aviar
Avícola
Avicultor
Avicultura
Avidez
Ávido
Avieso
Avilantez
Avinagrado
Avinagrar
Avío
Avión
Avisado
Avisar

Avisarse
Aviso
Avispa
Avispado
Avispar
Avispero
Avispón
Avistar
Avituallar
Avivar
Avizorar

Avoceta
Axila
Ay
Aya/o
Ayer
Ayuda
Ayudante

Ayudar
Ayudarse
Ayunar
Ayuno
Ayuntamiento

Ayuntar
Ayuntarse
Azacán
Azada
Azadonada
Azafrán
Azahar
Azar
Azararse
Azogarse
Azogue
Azonzar
Azorar
Azotar

Azote
Azotea
Azúcar
Azuela
Azufre
Azul
Azulado
Azulear
Azulejo
Azulenco
Azuzar

Azuzón
Baba
Babea
Babear
Babel

Babia
Babieca
Babor
Babosa

Babosada
Babosear
Baboso
Babucha
Baca
Bacanal

Bache
Bachiller
Bacia
Bacilo
Bacín
Bacteria
Báculo
Badajo
Badana
Badil
Badulaque
Bagaje
Bagatela
Bagazo
Bagre
Bagual
Bahía
Bailable
Bailar
Bailarín
Baile
Bailongo
Baja
Bajada
Bajado
Bajar
Bajarse
Bajel
Bajeza
Bajío
Bajito
Bajo

Bajovientre
Bala
Balada
Baladí
Balanceado
Balanceador
Balancear
Balanceo
Balancín
Balanza
Balar
Balaustre
Balbucear
Balcón
Balde
Baldío
Baldosa
Balear
Balido
Ballet
Balneario
Balón
Balonpié
Balsa
Bambolearse
Bambú
Banana
Bananal
Banano
Banca
Bancada
Bancaria
Banco
Bandada
Bandeja
Bandera
Bandido
Bando
Bandurria
Banner
Banqueta
Banquete
Banquillo
Bañadera
Bañado
Bañar
Bañarse
Bañera
Bañero
Bañista
Baño
Bar
Baraja
Baratija
Barato
Barba
Barbado
Barbar
Barbaridad

Bárbaro
Barbear
Barbearse
Barbería
Barbero
Barbilampiño
Barbilla
Barbotar
Barbudo
Barca
Barco
Barita
Barniz
Barómetro
Barquero
Barra
Barranca
Barredor
Barrena
Barrenado
Barrenar
Barrendero
Barrer
Barrera
Barrero
Barrial
Barrida/o
Barriga
Barrigón
Barril
Barrio
Barrito
Barrizal
Barro
Barroso
Barullo
Basalto
Báscula
Basculante
Base
Básico
Basquetbol
Basta
Bastante
Bastardo/a
Bastimento
Bastón
Bastoncillo
Basura
Basural
Basurero
Batahola
Batalla
Batata
Batatal
Batatilla
Batea
Batería
Baticola
Batidora
Batiente
Batir
Baúl
Bautismo
Bautizado
Bautizar
Bauxita
Bayo
Bayoneta
Bazar
Bazo
Bazucar
Bazuqueo
Bebé
Bebedero
Bebedor
Beber
Bebida
Bebido
Becacina
Becerro
Bejucal
Bejuco
Beldad
Bélico
Belicoso
Bellaco
Belleza
Bello/a
Bendecir
Bendición
Bendito
Beneficiar
Benevolencia
Benévolo
Benigno
Benteveo
Beodo
Bergantín
Bermejo
Bermellón
Berro
Besar
Beso
Bestia
Bestial
Betún
Betunado
Biberón
Biblia
Bibliografía
Bibliográfica
Biblioteca

Bibliotecario/a
Bicho
Bicicleta
Bicicletería
Bicornado
Bien
Bienaventuranza
Bienestar
Bienvenida/o
Bies
Bife
Biforme
Bifurcarse
Bigamia
Bígamo
Bigote
Bijutería
Bikini
Bilingüe
Bilingüismo
Bilis
Bilítera
Billar
Billete
Billetera
Billón
Bimembre
Bingo
Binocular
Biodigestor
Biodiversidad
Biografía
Biología
Biólogo
Bioquímica
Bípedo
Bis
Bisabuela
Bisabuelo
Bisagra
Bisectriz
Bisilábica
Bisnieta (de la mujer)
Bisnieta (del varón)
Bisnieto (de la mujer)
Bisnieto (del varón)
Bisoña/o
Bisturí
Bizarro
Bizco/a
Bizquera
Blanco/a
Blancor
Blancos
Blancuzco
Blandir
Blando
Blandura
Blanquear
Blanquecina/o
Blasfemar
Blindaje
Blindar
Bloque
Bloqueador
Bloquear
Blusa
Boa
Bobina
Bobinadora
Bobinar
Bobo/a
Boca
Bocadito
Bocado
Bocal
Bochinche
Bocina
Bocio
Bocón/a
Boda
Bodega
Bodoque
Bodrio
Bofe
Bofetada
Bofetón
Boga
Bogie
Boina
Boite
Bola
Boliche
Bolígrafo
Bolita
Bolsa
Bolsillo
Bolsita
Bolso
Bolsón
Boludo
Bomba
Bombacha
Bombero
Bombilla
Bombo
Bombón
Bondad
Boniato
Bonito/a
Bono
Boñiga
Boquera
Boquete
Boquiabierta/o
Boquilla
Borbotar
Borbotón
Bordado
Bordar
Borde
Bordillo
Bordona
Borra
Borrachera
Borracho/a
Borrador
Borrar
Borrarse
Borrasca
Borrego
Boscosa
Bosque
Bosquejo
Bosta
Bostezar
Bostezo
Bota
Botánica
Botar
Bote
Botella
Botellón
Botijo
Botiquín
Botón
Boutique
Boya
Boyar
Bozal
Bracear
Braga
Bramante
Bramar
Bramido
Brasa
Brasero
Bravo/a

Brazalete
Brazo
Brea
Breña
Breve
Brevemente
Bribón/na
Brida
Brilla
Brillante
Brillar
Brillo
Brilloso/sa
Brin
Brincar
Brindar
Brindis
Brío
Brioso
Briqueta
Brisa
Briza
Brizna
Brocal
Brocha
Broma
Bromear
Bromelia
Bronce
Broncería
Bronquio
Bronquitis
Broquel
Brotar
Brote
Bruces
Bruja
Brujería
Brujo
Brújula
Bruma
Brumoso
Bruñidor
Bruñir
Brutalidad
Bruto
Bruza
Bruzar
Bua
Buba
Bubón
Bucal
Buceador
Bucear
Buceo
Buche
Bucle
Buen
Buenamente
Buenaventura
Buenaventuranza
Bueno

Buey
Bufanda
Bufar
Buffet
Bufido
Bufo
Búho
Buitre
Bujía
Bulbo
Bulla
Bullicio
Bullir
Bulón
Bulto
Bumerán
Buque
Burbuja
Burbujear
Burdel
Burka
Burla
Burlar
Burro
Buscar
Buscón/na
Búsqueda
Butaca
Butifarra
Buzo
Buzón
Ca
Cab
Cabal
Cábala
Cabales
Cabalgador
Cabalgadura
Cabalgar
Cabalgata
Caballada
Caballar
Caballerosamente
Caballería
Caballero
Caballete
Caballo
Cabalmente
Cabaña
Cabecear
Cabeceo
Cabecera
Cabecil
Cabecilla
Cabellera
Cabello
Caber
Cabestrear
Cabestro
Cabeza
Cabezazo
Cabezón
Cabezudo/a
Cabildo
Cabina
Cabizbajo
Cable
Cabo

Cabra
Cabrerizo
Cabría
Cabrillas
Cabriola
Cabriolear
Cabritilla
Cabrito
Cacahuete
Cacao
Cacarear
Cacería
Cachafaz
Cacharro
Cachetada
Cachetear
Cachiporra
Cachorro
Cacique
Caco
Cacto
Cada
Cadáver
Cadena
Cadera
Caducar
Caduco
Cae
Caer
Caerse
Café
Cagada
Cagadero
Cagar
Caída
Caído
Caimán
Caja
Cajero
Cajón
Cal
Calabaza
Calabozo
Calafatear
Calambre
Calandria
Calavera
Calcáneo
Calcañar
Calcar
Calcáreo
Calcetín
Calcinar
Calculadora
Calcular
Cálculo
Caldera
Calderería
Caldo
Calefacción
Calendario
Calentador
Calentamiento
Calentar
Calentura
Calera
Calesita
Calibrador
Cálida/o
Calidad
Caliente
Calificación
Calificar
Calificativo
Calígrafo
Callada/o
Calladamente
Callar
Calle
Callejero
Callejón
Callo
Calma

Calmante
Calmar
Calofrío
Calor
Calostro
Calumnia
Calumniar
Caluroso
Calva/o
Calvario
Calzado
Calzar
Calzón
Calzoncillo
Cama
Camaleón
Camalotal
Camalote
Cámara
Cámaras
Camarada
Camaradería
Camarera
Camarero
Camarín
Camastro
Cambiable
Cambiadizo
Cambiado
Cambiador
Cambiante
Cambiar

Cambiarse
Cambio
Cambista
Camilla
Caminar
Caminata
Caminero
Camino
Camión
Camioneta
Camisa
Camisero
Camiseta
Camote
Campamento
Campana
Campanario
Campanero
Campanilla
Campaña
Campeón/na
Campesino/na
Campestre
Campichuelo
Camping
Campiña
Campo
Camposanto
Can
Cana
Canal
Cancanear
Cancelar
Canaleta
Canalizar
Canalla

Canallada
Canario
Canasta/o
Cancelación
Cáncer
Cancerología
Cancha
Canción
Cancionero
Cancionista
Candado
Candela
Candelero
Cándida

Candidato
Candil
Candombe
Canela
Cangrejo
Caníbal
Canilla
Canina
Canino
Canjear
Canoa
Canoero
Canonizar
Canora/o
Canoso/a
Cansado
Cansador
Cansancio
Cansar
Cansarse
Cansera
Cantante
Cantar
Cántaro
Cantera
Cantidad
Cantimplora
Cantina
Canto
Cantor
Canturreo
Canuto
Caña

Cañada
Cañadón
Cañaveral
Caño
Cañón
Caolín
Caos
Capa
Capacidad
Capacitación
Capacitar
Capado
Capar
Caparazón
Capataz
Capaz
Capcioso
Capellán
Capilar
Capilla
Capital
Capitalista
Capitalización
Capitán/na
Capítulo
Capón
Capota
Capote
Capricho
Caprichoso
Cápsula
Captar
Capturar
Capuera
Capullo
Caquexia
Cara
Carabina
Caracol
Carácter
Característica/o
Caradura
Carajo
Caramayola
Caramba
Caramelera
Caramelo
Carancho
Carapegueño
Carátula
Caravana
Carbón
Carbonería
Carbonero
Carbónico
Carbono
Carbunclo
Carbúnculo
Carburador
Carcajada
Cárcel
Carcoma
Carcomer
Cardal
Cardán
Cardar
Cardenal
Cardialgia
Cardinal
Cardiología
Cardiopatía
Cardo
Cardumen
Carear
Carecer
Carga
Cargador
Cargamento
Cargar
Cargo
Cargosa/o
Caricatura
Caricia
Caridad
Carilla
Cariño
Cariñosa/o
Caritativa/o
Carmesí
Carnada
Carnaval
Carne
Carné
Carnero
Carnicería
Carnicero/a
Carnívoro/a
Carnoso/a
Caro
Carona
Carótida
Carozo
Carpa
Carpidor
Carpincho
Carpintería
Carpintero
Carpir
Carraspear
Carraspera
Carrera
Carreta
Carrete
Carretel
Carretera
Carretilla
Carrito
Carro
Carrocería
Carroña
Carroza
Carta
Cartas
Cartel
Cartera
Carterista
Cartero
Cartílago
Cartografía
Cartón
Cartonaje
Cartulina
Casa
Casada/o
Casal
Casamiento
Casar
Casarse
Cascabel
Cascada
Cascajo
Cáscara
Cascarilla
Casco
Cascote
Casera/o

Casete
Casi
Casilla
Casino
Casita
Caso
Caspa
Cáspita
Casta/o
Castellanizar
Castellano
Castidad
Castigar
Castigarse
Castigo
Castillo
Castrado
Castrar
Casual
Casualidad
Catador
Catalepsia
Catalizador
Catalogar
Catálogo
Catar
Catarata
Catarral
Catarro

Catastro
Catástrofe
Catecismo
Cátedra
Catedral
Catedrático
Categoría
Categórica/co

Cateo
Catequista
Catequizar
Catinga
Catinguda/o
Catorce
Catre
Cauce
Caucho
Caudal
Caudaloso/a
Caudillo
Causa

Causante
Causar
Cauterizar
Cautiva
Cautivador/a
Cautivante
Cautivar
Cautiverio
Cautivo
Cavar
Caverna
Cavidad
Cavilar
Caza
Cazador
Cazamoscas
Cazar
Cazuela
Cebada
Cebar
Cebil
Cebolla
Cebollar
Cecina
Cedazo
Ceder
Cedro
Cédula
Cefalalgia
Céfiro
Cegar
Ceguera
Ceibo
Ceja
Celada
Celda
Celebración
Celebrar
Célebre
Celebridad
Celeridad
Celeste
Celestina
Célibe
Celo
Celoso/a
Celular
Cementerio
Cemento
Cena
Cenagal
Cenar
Cenicero
Ceniciento
Ceniza
Censo
Centella
Centellear
Centímetro
Centinela
Central
Centrar
Centrífuga/o
Centrifugadora
Centro
Ceñir
Ceño
Ceñuda/o
Cepillo
Cepo
Cera
Cerámica
Cerca
Cercado
Cercanía
Cercano/a
Cercar
Cercenado
Cercenar
Cerco
Cerda
Cerdo
Cereal
Cerebro
Cernedero
Cerner
Cernido
Cero
Cerrado
Cerradura
Cerrajería
Cerrar
Cerrarse
Cerrazón
Cerril
Cerro
Cerrojo
Certeza
Certificación
Certificar
Certificado
Certificadora
Cerumen
Cerveza
Cerviz
Cesación
Cesante
Cesar
Cesarea
Cesión
Césped
Cesta/o
Cestón
Cetro
Chabacanamente
Chabacano/a
Chacarero
Chacra
Chaira
Chal
Chala
Chaman
Chambón/a
Champán
Champiñon
Chamuscado/a
Chamuscar
Chamuscarse
Chamusquina
Chancear
Chancero
Chancho
Chancleta
Chanza
Chapa
Chaparral
Chaparrón
Chapear
Chapería
Chapetón
Chapín
Chapista
Chapitel
Chapodar
Chapucero
Chapuzar
Charco
Charla
Charlar
Charlatán/a
Charque
Chasco
Chasqui
Chasquido
Chassis
Chata
Chatear
Chato
Chaucha
Chaveta
Cheque
Chica
Chicha
Chicharra
Chicharrón
Chichón
Chico
Chicote
Chicotear
Chiflado/a
Chillar
Chillido
Chimenea
Chinche
Chincheta
Chinchilla
Chinchulín
Chingolo
Chiquero
Chiquilín
Chiquilina
Chiquito/a
Chirimoya
Chirriar
Chisme
Chismentar
Chismoso
Chispa
Chispear
Chisporrotear
Chiste
Chivo
Chocar
Chochear
Choclo
Chop
Chopería
Chorizo
Chorrear
Chorro
Choza
Chubasco
Chúcaro
Chuchería
Chucho
Chueco/a
Chupar
Chupete
Churrasco
Churrasquería
Churrinche
Chusco
Chusma
Ciber
Cibernética
Cicatriz
Cicatrizar
Ciclón
Ciego/a
Cielo
Cielorraso
Ciempiés
Cien
Ciénaga
Ciencia
Científico
Cierre
Ciertamente
Cierto
Ciervo
Cifrar
Cigarra
Cigarrería
Cigarrillo
Cigarro
Cigüeña
Cigüeñal
Cilindro
Cima
Cimbra
Cimentar
Cimiento
Cincel
Cincelador
Cinco
Cincuenta
Cine
Cinescopio
Cínico/a
Cinta
Cinto
Cintura
Cinturón
Circuito
Circulación
Circulador
Circular
Círculo
Circuncidado
Circuncidar
Circundante
Circundar
Circunferencia
Circunstancia
Circunstante
Cirio
Cirugía
Cirujano
Cisne
Cisterna
Citología
Cítrico
Ciudad
Ciudadano
Civil
Civilidad
Civilización
Civilizado
Civismo
Cizaña
Clamar
Clamor
Clan
Clandestino/a
Claramente
Clarear
Claridad
Clarificar
Clarín
Clarinete
Claro/a
Clase
Clásica/o
Clasificación
Clasificado
Clasificar
Clasifico
Clausura
Clausurar
Clausurarse
Clavar
Clavel
Clavícula
Clavo
Clemencia
Cleptomanía
Cleptómano/a
Clérigo
Clichés
Clima
Climatización
Clínica
Clínico
Clítoris
Cloaca
Club
Clueca
Coactiva
Coagulación
Coagulado/a
Coágulo
Coartada/o
Coati
Coaxial
Cobarde
Cobardía
Cobayo
Cobertizo
Cobertor
Cobertura
Cobija
Cobijar
Cobranza
Cobrar
Cobre
Cobrizo/a
Cocear
Cocer
Coche
Cochera
Cochina
Cochino
Cocida
Cocido
Cocina
Cocinar
Cocinera
Cocinero
Coco
Cocodrilo
Cocotal
Cocotero
Cocuyo
Codicia
Codiciado
Codiciar
Codicioso
Codificación
Codificador
Codificar
Código
Codo
Codorniz
Cohesión
Coerción
Coetáneo
Cofre
Coger
Cogollo
Cogote
Cohesión
Cohete
Coincidir
Coito
Coja
Cojear
Cojera
Cojinete
Cojo
Cojudo
Cola
Colaboración
Colaborar
Colación
Colado
Colador
Colar
Colcha
Colchón
Colear
Colección
Coleccionar
Colecta
Colectiva
Colector
Colega
Colegio
Cólera
Colgado/a
Colgante
Colgar
Colgarse
Colibrí
Cólico
Colilla
Colina
Colitis
Collage
Collar
Colmado/a
Colmar
Colmena
Colmillo
Colmo
Colocación
Colocador
Colocar
Colocarse
Colon
Colonia
Colonización
Color
Colorada/o
Colorante
Colorar
Coloreado
Colosal
Columna
Columpiar
Columpio
Coma
Comadre
Comadreja
Comandante
Comando
Comarca
Comarcano
Combar
Combate
Combatiente
Combinación
Combinado
Combinar
Combino
Combustible
Combustión
Come
Comé
Comedero
Comedia
Comedor/a
Comenzar
Comer
Comercial
Comercialización
Comerciante
Comerciar
Comercio
Comestible
Cometa
Comezón
Cómico/a
Comida
Comienzo
Comillas
Comilón
Comilona
Comisaría
Comisario
Comisión
Como
Compactación
Compactador
Compadecer
Compadecerse
Compadre
Compañero/a
Compañía
Comparación
Comparar
Comparativo
Comparo
Compartir
Comparto
Compás
Compasión
Compatriota
Compendio
Compensación
Compensado
Competente
Compilador
Compilar
Compito
Complementaria
Complemento
Completamente
Completar
Completo
Complicación
Complicar
Cómplice
Componente
Componer
Comportamiento
Composición
Compositor/a
Compostura
Compota
Compra
Comprado
Comprador
Compradora
Comprar
Compraventa
Comprender
Comprendo
Comprensión
Compresión
Compresor
Comprimido
Comprimir
Comprometer
Compromiso
Computación
Computadora
Computar
Computarizada
Cómputo
Comulgar
Común
Comuna
Comunal
Comunicación

Comunicado
Comunicar
Comunicarse
Comunidad
Comunión
Con
Concatenación
Concavidad
Cóncavo
Concebir
Conceder
Concepción
Concepto
Concertarse
Concesión
Concesionario/a
Concha
Conciencia
Concierto
Conciliar
Conciso/a
Cónclave
Concluir
Conclusión
Concordancia
Concordia
Concreto
Concubina
Concubinato
Concubino
Concupiscencia
Concurrir
Condecoración
Condecorar
Condena
Condenar
Condensador
Condensar
Condescendiente
Condición
Condimentar
Condimento
Condiscípulo/a
Condolencia
Condolerse
Condominio
Condón
Cóndor
Conducir
Conducta
Conducto
Conductor/a
Conectar
Conectores
Conejillo
Conejo
Conexión
Confección
Confeccionar
Confecciono
Confederación
Confederarse
Conferencia
Confesar
Confesión
Confianza
Confiar
Confidencia
Confidencial
Confidente
Confín
Confío
Confirmar
Confitada
Confite
Confitería
Confluencia
Confrontación
Confrontar
Confundir
Confundirse
Confusamente
Confusión

Confuso
Congelada/o
Congelador
Congelamiento
Congelar
Congénere
Congestión
Congoja
Congratulación
Congratular
Congreso
Cónico
Conjetural
Conjugación
Conjugar
Conjunción
Conjuntivitis
Conjunto
Conjuración
Conjurar
Conjurarse
Conjuró
Conmemorar
Conmigo
Conmover
Conmutador
Connotación
Connotar
Cono
Conocedor/a
Conocer
Conocerse
Conocidamente
Conocido/a
Conocidos
Conocimiento
Conozco
Conquista
Conquistador
Conquistar
Consagrada/o
Consagrante
Consagrar
Consanguíneo/a
Consecuencia
Conseguir
Consejero/a
Consejo
Consentimiento
Consentir
Conservación
Conservar
Conservatorio
Consideración
Considerar
Consignación
Consigo
Consonante
Consonar
Consorcio
Consorte
Conspiración
Conspirar
Constante
Constantemente
Constar
Constelación
Constipación
Constitución
Construcción
Constructor
Constructora
Construir
Construyo
Consuelo
Consulado
Consulta
Consultar
Consulto
Consultor
Consultoría
Consumido
Consumidor
Consumir
Contabilidad
Contable
Contactar
Contacto
Contador/a
Contagiar
Contagioso/a
Contaminación
Contaminada
Contaminar
Contar
Contemplación
Contemplar
Contemplarse
Contemporáneo/a
Contenedor
Contener
Contenerse
Contenido
Contenta/o
Contestación
Contestar
Contesto
Contienda
Contigua/o
Continente
Continua
Continuación
Continuamente
Continuar
Continuidad
Continuo
Contonearse
Contoneo
Contorno
Contorsión
Contra
Contrabando
Contractura
Contradanza
Contradecir
Contradictorio
Contraer
Contrahecho
Contraido
Contrariar
Contrario/a
Contrastar
Contratapa
Contratiempo
Contratista
Contrato
Contristarse
Control
Controlar
Contusión
Convalecencia
Convalecer
Convencer
Convención
Convencional
Conveniencia
Convenio
Conversación
Conversar
Convertidor
Convertir
Convexo/a
Convidar
Convincente
Convivencia
Convocar
Convulsión
Cooperación
Cooperar
Cooperativa
Coordenadas
Copa
Copete
Copia
Copiante
Copiar
Copiosa/o
Cópula
Copulativa
Coqueta
Coquetear
Coraje
Corajuda/o
Coral
Corazón
Corazonada
Corbata
Corcho
Corcova
Corcovear
Cordel
Cordelería
Cordero
Cordial
Cordialidad
Cordillera
Cordinador
Cordón
Cordura
Coreografía
Coreógrafo
Corneta
Cornudo
Coro
Corona

Coronar
Coronilla
Corporal
Corpulencia
Corpulenta/o
Corpus
Corpúsculo
Corral
Correa
Correctamente
Correcto/a
Corredor
Corredora
Corregir
Correo
Correr
Correspondencia
Corrida
Corriente
Corromper
Corrosión
Corrupción
Corrupto
Corta
Cortadera
Cortado/a
Cortador
Cortapapeles
Cortaplumas
Cortar
Cortar
Cortarse
Corte
Cortedad
Cortejar
Cortejo
Cortés
Cortesía
Corteza
Cortina
Corto
Corva/o
Cosa
Coscorrón
Cosecha
Cosechadora
Cosechar
Coser
Cosido/a
Cosmético
Cósmico
Cosmos
Costa
Costado
Costear
Costilla
Costo
Costoso
Costra
Costumbre
Costura
Costurear
Costurera
Cotillón
Cotizar
Coto
Cotorra
Cotorrita
Courrier
Coyunda
Coyuntura
Coz
Cráneo
Crápula
Creación
Creador
Crear
Creatividad
Creativo
Crecer
Crecida/o
Creciente
Crédito
Crédula/o
Creencia
Creer
Crema
Cremallera
Crematorio
Crepitar
Crepúsculo
Cresa
Crescencia
Crespo/a
Cretina/o
Cretinismo
Creyente
Cría
Criada/o
Criador
Criar
Criatura
Criba
Cribar
Crimen
Criminal
Criminalidad
Crin
Crisol
Cristal
Cristalería
Cristalización
Cristalizarse
Cristo
Criterio

Crítica
Criticar
Croar
Cromático
Cromo
Crónica/o
Cronografía
Cronómetro
Cruce
Cruceta
Crucificar
Crucifijo
Crucigrama
Cruda/o
Cruel
Crujido
Crujir
Crustáceos
Cruz
Cruzar
Cuaderno
Cuadrado
Cuadrilátero
Cuadritos
Cuadro
Cuadrúpedo
Cuádruple
Cuajada
Cuajar
Cual
Cuál
Cualidad
Cualitativa
Cualquier
Cualquiera
Cuán
Cuando
Cuándo
Cuanta
Cuantiosa/o
Cuantitativa
Cuanto
Cuarenta
Cuartel
Cuarto
Cuarzo
Cuasiaccional
Cuaternario
Cuatrillón
Cuatro
Cubierta
Cubierto
Cubo
Cubrecama
Cubrir
Cubrirse
Cucaracha
Cuchara
Cucharita
Cucharón
Cuchichear
Cuchillería
Cuchillo/a
Cuclillas
Cuco
Cuello
Cuenta
Cuentagiro
Cuento
Cuerda
Cuerdo
Cuerno
Cuero
Cuerpo
Cuervo
Cuesta
Cuestión
Cuestionar
Cuestionario
Cuestiono
Cueva
Cuidado
Cuidador/ra
Cuidar
Cuido
Culata
Culebra
Culinario/a
Culminante
Culo
Culpa
Culpable
Culpar
Cultivado
Cultivar
Cultivo
Culto/a
Cultura

Cultural
Cumbre
Cumbrera
Cumpleaños
Cumplimiento
Cumplir
Cuna
Cuneta
Cunicultura
Cuñada
Cuñado
Cupón
Cura
Curandero/o
Curar
Curiosa/o
Curiosear
Curiosidad
Currículo
Currículum
Curso
Curtiembre
Curva
Curvado
Curvar
Curvatura
Curvo
Cúspide
Custodiar
Cutis
Cuya/o
Dable
Dación
Dádiva
Dadivoso/a
Dado
Dador/a
Daga
Dama
Damisela
Damita
Damnificación
Damnificado
Damnificador
Damnificar
Danza
Danzante
Danzar
Danzarín/a
Dañado
Dañar
Dañino
Daño
Dar
Darse
Datar
Dátil
Datos
De
Deambular
Debajo
Debate
Debatir
Deber
Debidamente
Débil
Debilidad
Debilitación
Debilitar
Débilmente
Debutar
Década
Decaer
Decaído/a
Decano/a
Decantar
Decapitador
Decapitar
Decena
Decente
Decí
Decid
Decidido
Décimo
Decir
Decíres
Decisión
Declamación
Declamar
Declaración
Declarado
Declarar
Declinar
Declive
Decolar
Decolorar
Decoración
Decorador
Decorar
Decorativo
Decoro
Decrecer
Decrépito
Decreto
Decúbito
Decurso
Dedal
Dedicación
Dedicar
Dedo
Dedocracia
Deducir
Defecar
Defectivo
Defecto
Defectuoso
Defender
Defenderse
Defendido
Defensa
Defensivo
Defensor/a
Deferencia
Deferente
Deficiente
Definición
Definir
Definitivo/a
Defino
Deflorar
Deformación
Deformado/a
Deformar
Deforme
Deformidad
Defraudar
Defunción
Degeneración
Degenerado/a
Degenerar
Deglutir
Degollar
Dehesa
Deidad
Dejación
Dejar
Del
Delantal
Delante
Delantero/a
Delatar
Delator/a
Deleitar
Deleite
Delgado
Deliberadamente
Delicado/a
Delicioso/a
Delincuente
Delirar
Delirio
Delito
Demacrado/a
Demanda
Demandar
Demás
Demasiado/a
Demencia
Demente
Democracia
Demografía
Demoler
Demolición
Demonio
Demonio
Demonios
Demora
Demorar
Demostrable
Demostración
Demostrar
Demostrativo
Demudado
Demudarse
Demuestro
Denegación
Denegar
Denigrar
Denominado/a
Denominar
Denotar
Densa
Densificar
Densímetro
Densitometría
Denso
Dentado/a
Dentadura
Dental
Dentellada
Dentera
Dentífrico
Dentista
Dentro
Denuedo
Denuesto
Denuncia
Denunciante
Denunciar
Departamento
Departir
Depauperar
Depender
Dependiente
Depilación
Depilar
Deplorar
Deportar
Deporte
Deportiva/o
Deposición
Depositar
Depositario
Depósito

Depravado/a
Depravar
Depreciación
Depredación
Depresión

Deprimir

Deprisa
Depuración
Depurar
Depurativo/a
Derecha
Derecho

Deriva
Derivación
Derivado
Derivar
Dermatitis
Dermatología
Dermatológica
Dérmico/a
Derogar
Derramar
Derrame
Derredor
Derretido/a
Derretir
Derribar
Derrocar
Derrochador/a
Derrochar
Derroche
Derrota
Derrotar
Derrotero
Derruir
Derrumbar
Derrumbe
Desabrido/a
Desabrimiento
Desacato
Desacertada/o
Desacierto
Desacomodar
Desaconsejar
Desacorde
Desacostumbrarse
Desacreditar
Desacuerdo
Desadormecer
Desafiar
Desafío
Desagradable
Desagradecido/a

Desagrado
Desagraviar
Desaguar
Desagüe
Desahogar
Desahogo
Desairar
Desajustar
Desajuste
Desalentar
Desaliento
Desalmado/a
Desalojar
Desamarrar
Desamor
Desamorado/a
Desamparar
Desanimado/a
Desanimar
Desánimo
Desaparecer
Desaparecido/a
Desaparición
Desaprobar
Desarraigar
Desarreglar
Desarrollado/a
Desarrollar
Desarrollo
Desasosiego
Desatado/a
Desatar
Desatarse
Desatender
Desatento/a
Desatinar
Desatinarse
Desavenencia
Desayunado
Desayunar
Desayuno
Desazón
Desbandarse
Desbaratar
Desbocado/a
Desbocar
Desbordar
Descabelladamente
Descabellado/a
Descabezar
Descalabro
Descalzo/a
Descansar
Descanso
Descarado/a
Descarga
Descargar
Descarnar
Descaro
Descarriado/a
Descarriar
Descartable
Descartado
Descartar
Descascarar
Descendencia
Descendente
Descender
Descendiente
Descenso
Descentrar
Descolgado/a
Descolgar
Descolgarse
Descollar
Descolorar
Descolorido/a
Descomedido/a
Descomponer
Descomposición
Descompuesto/a
Descomunal
Desconcertar
Desconcierto
Desconfianza
Desconfiar
Desconocido/a
Desconocimiento
Desconsideración
Desconsolado/a
Desconsolar
Desconsuelo
Descorazonada/o
Descorazonar
Descortés
Descortezar
Descoyuntar
Describo
Descripción
Descuartizado/a
Descuartizar
Descubierta/o
Descubridor/a
Descubrir
Descuidado
Descuidar
Descuido

Desde
Desdecir
Desdén
Desdentado/a
Desdentar
Desdicha
Desdoblar
Deseable
Deseada/o
Deseando
Desear
Desechar
Desecho
Desembalar
Desembarazar
Desembarazo
Desembarcadero
Desembarcar
Desembarco
Desembarrar
Desembobinadora
Desembocadura
Desembocar
Desembolsar
Desembolso
Desemborrachar
Desembriagarse
Desembrollar
Desembuchar
Desemejante
Desemejanza
Desempacharse
Desemparejar
Desempatar
Desempedrar
Desempolvar
Desencabestrar
Desencadenar
Desencajado/a
Desencallar
Desencantar
Desencanto
Desencoger
Desencontrarse
Desenfrenado/a
Desenfreno
Desenfundar
Desengañar
Desengaño
Desenlace
Desenlazar
Desenmascarar
Desenojado
Desenojar

Desenredar
Desenrollar
Desentenderse
Desenterrar
Desentonar
Desentrañar
Desentumecerse
Desenvainar
Deseo
Desequilibrado/a
Desertar
Desesperación
Desesperanza
Desesperarse
Desfachatado/a
Desfachatez
Desfalco
Desfallecer
Desfavorable
Desfibrar
Desfigurar
Desfiladero
Desfilar
Desflecado/a
Desflorar
Desfondar
Desfonía
Desgajar
Desganado/a
Desganar
Desgano
Desgañitarse
Desgarrada/o
Desgarrar
Desgarro
Desgarrón
Desgasificado
Desgasificar
Desgastado/a
Desgracia
Desgraciadamente
Desgraciado/a
Desgraciar
Desgranar
Desgreñado/a
Desguace
Deshacer
Deshacerse
Deshecho/a
Deshidratación
Deshidratado/a
Deshidratador
Deshidratar
Deshilachada/o
Deshilachar
Deshilado/a
Deshilar
Deshinchar
Deshojar
Deshonestidad
Deshonesto
Deshonra
Deshonrar
Deshora
Deshumidificador
Desiderativa
Desierto
Designio
Desigual
Desigualdad
Desinfección
Desinfectante
Desinfectar
Desinteresadamente
Desinteresado/a
Desinteresarse
Desistir
Desleal
Deslealtad
Desleír
Deslenguado/a
Desliar
Desliz
Deslizadero
Deslizarse
Deslucir
Deslumbramiento
Deslumbrar
Deslustrar
Desmalezamiento
Desmalezar
Desmañado/a
Desmayado
Desmayar
Desmayarse
Desmayo
Desmejorar
Desmemoriado/a
Desmentir
Desmenuzar
Desmesurado/a
Desmineralización
Desmineralizar
Desmochado
Desmochar
Desmontar
Desmonte
Desmotar
Desnatar
Desnucar
Desnuda/o
Desnudar
Desnudez
Desnutrición
Desobedecer
Desobediencia
Desobediente
Desobstrucción
Desobstruir
Desocupado/a
Desocupar
Desocuparse
Desodorante
Desodorizar
Desolación
Desolado/o
Desollado
Desollar
Desopetón
Desopilante
Desorbitado/a
Desorden
Desordenadamente
Desordenado/a
Desordenar
Desorejar
Desorientación
Desorientado/a
Desorientar
Desovar
Despabilarse
Despachante
Despacho
Despacio
Despacioso/a
Despacito
Despanzurrar
Desparramada/o
Desparramar
Despechada/o
Despechar
Despecho
Despedazar
Despedida
Despedir
Despegar
Despeinada/o
Despeinar
Despellejar
Despensa
Desperdiciar
Desperezarse
Desperfecto
Despertador
Despertar
Despierto/a
Despilfarrar
Despintar
Despiojar
Desplazamiento
Desplazo
Desplegar
Desplomar
Desplomarse
Desplumar
Desplumarse
Despoblado
Despojar
Despojo
Desposarse
Déspota
Despotricar
Despreciable
Despreciar
Desprecio
Desprender
Desprenderse
Desprendido/a
Despreocupación
Desprestigio
Desproporcionado/a
Después
Despuntado/a
Despuntar
Despunte
Desquitarse
Desratización
Destacado/a
Destacamento
Destacar
Destapar
Destartalado/a
Destellar
Destello
Desteñir
Desterrado/a
Desterrar
Destetar
Destete
Destilación
Destilada
Destilar
Destilería
Destinatario/a
Destino
Destituir
Destornillador
Destornillar
Destreza
Destripar
Destrozado/a
Destrozar
Destrozo
Destrucción
Destructor/a
Destruir
Desunión
Desunir
Desvainar
Desvalorar
Desvanecer
Desvanecerse
Desvanecido
Desvanecimiento
Desvariar
Desvarío
Desvelar
Desvelo
Desventura
Desvergonzadamente
Desvergonzado/a
Desvergüenza
Desvestir
Desviación
Desviar
Desviarse
Desvirgar
Detallar
Detalle
Detección
Detectar
Detective
Detector
Detener
Detenerse
Detergente
Deteriorar
Determinar
Determinativo
Detestar
Detonación
Detonar
Detrás
Deuda
Deudo
Deudor/a
Devanar
Devastar
Devenir
Devoción
Devocionario
Devolver
Devorar
Devotamente
Devoto

Día
Diablo
Diablura
Diabólico/a
Diadema
Diáfano/a
Diafragma
Diagnosticar
Diagnóstico
Dialecto
Dialogar
Diálogo
Diamantada
Diamante
Diámetro
Diapositiva
Diaria
Diario
Diarrea
Dibujante
Dibujar
Dibujo
Dicción
Diccionario
Dícese
Dicha
Dicho
Dichoso/a
Dicidir
Diciembre
Dictado
Dictador
Dictadura
Dictamen
Didáctica
Didáctico
Diente
Diestra/o
Dieta
Dietético
Diez
Diezmar
Diezmo
Difamación
Difamado/a
Difamar
Diferencia
Diferenciar
Diferente
Diferir
Difícil
Difícilmente
Dificultad
Dificultar
Dificultosamente
Dificultoso
Difundir
Difunto/a
Difusa/o
Difusión
Digerir
Digestión
Digitación
Digitalización
Digitalizar
Digitar
Dignidad
Dignificar
Digno
Dígrafo
Digrama
Dilación
Dilapidar
Dilatación
Dilatar
Diligencia
Diligente
Diligentemente
Dilucidar
Diluir
Diluvio
Dimensión
Diminuta/o
Dinámica/o
Dinamismo
Dinamita
Dinamizar
Dínamo
Dinero
Dininizar
Dinosaurio
Dintel
Dios
Diploma
Diplomacia
Diplomático/a
Díptero
Diptongo
Dirección
Directiva
Directo
Director/a
Directorio
Dirigente
Dirigido/a
Dirigir
Discapacitado/a
Discernimiento
Disciplina
Discípulo/a
Disco
Discontinuidad
Discontinuo/a
Discordia
Discoteca
Discrepancia
Discreta
Discreto
Disculpa
Disculpar
Discursear
Discurso
Discusión
Discutir
Disecar
Diseminar
Disentería
Disentir
Diseño
Disertación
Disfonía
Disfraz
Disfrazarse
Disgustado/a
Disgustar
Disgustarse
Disgusto
Disimular
Disimulo
Disipador
Disipar
Dislocación
Dislocar
Disminuir
Disnea
Disolvente
Disolver
Disonancia
Disonante
Disonar
Disparar
Disparatar
Disparate
Disparo
Dispensario
Disponer
Disponerse
Dispositivo
Disputa
Disputar
Disquete
Distancia
Distanciador
Distanciar
Distante
Distar
Distingo
Distinguido
Distinguir
Distinta
Distintivo
Distinto
Distraer
Distraerse
Distraído/a
Distribución
Distribuido
Distribuidora/o
Distribuir
Distrito
Disuelto/a
Disuria
Disyuntiva
Disyuntor
Diurético
Diurno/a
Divagar
Diversa
Diversidad
Diversión
Diverso
Divertido/a
Divertir
Dividido/a
Dividir
Divieso
Divinamente
Divinidad
Divinización
Divino/a
Divisar
Divisarse
Divisible
División
Divisoria
Divorciar
Divorciarse
Divorcio
Divulgación
Divulgar
Doblada
Dobladillo
Doblado
Dobladura
Doblaje
Doblar
Doble
Doblegar
Doblez
Doce
Docente
Dócil
Docto
Doctor
Doctorado
Documentación
Documento
Dogmatismo
Dolencia
Doler
Dolerse
Dolicocefalia
Doliente
Dolor
Dolorido
Dolorosamente
Domador
Domar
Domesticar
Doméstico/a
Domicilio
Dominar
Domingo
Dominio
Don
Donación
Donaire
Donante
Donar
Donativo
Doncella
Donde
Dónde
Dondequiera
Donoso/a
Donotación
Doquier
Dorada
Dorado
Dorar
Dormida/o
Dormilón
Dormilona
Dormir
Dormitar
Dormitorio
Dorsal
Dorso
Dos
Dosificador
Dosificadora
Draga
Dragado
Dragar
Dragón
Dramático
Dramatización
Drástico
Drenaje
Droga
Droguería
Dubitación
Dubitativa
Ducha
Ducharse
Ducho/a
Ducto
Duda
Dudar
Duele
Duende
Dueña/o
Duermevela
Dulce
Dulcera
Dulzura
Dumpers
Dúo
Duplicada/o
Duplicador
Duplicar
Duplo
Dura/o
Durable
Duración
Duradera/o
Durante
Durar
Dureza
Durmiente
E
E
Ebonita
Ebriedad
Ebrio
Ebullición
Eccema
Echamiento
Echar
Echarse
Eclipsar
Eclipsarse
Eclipse
Eco

Ecografía
Ecología
Ecológico
Ecologista
Economía
Económica/o
Economista
Economizar
Ecotoxicología
Ectopista
Ecuador
Ecuánime
Ecuanimidad
Eczema
Edad
Edema
Edén
Edición
Edificador/a
Edificar
Edificio
Editado/a
Editar
Editor/a
Editorial
Educación
Educacionista
Educada/a
Educador/a
Educar
Educativo/a
Efectiva
Efectivo
Efecto
Efectuar
Efervescente
Eficaz
Eficiencia
Eficiente
Efigie
Efímero/a
Efusivo/a
Egoísmo
Egoísta
Eje
Ejecución
Ejecutar
Ejecutivo
Ejecutor
Ejecutoria
Ejemplificar
Ejemplo
Ejercicio
Ejercitar
Ejército
Él
Elaboración
Elaborado
Elaborar
Elástica/o
Elección
Electo/a
Elector/a
Electoral
Electricidad
Electricista
Eléctrico
Electrodo
Electrodoméstico
Electroencefalografía
Electroerosión
Electroestática
Electromagnético
Electromecánica
Electromecánico
Electromiografía
Electrónica
Electrónico
Elefante
Elegancia
Elegante
Elegía
Elegida/o
Elegir
Elemento
Elevada/o
Elevador
Elevar
Eliminar
Elipsis
Elixir
Ella
Ellas/os
Elogiar
Elogio
Elucubrar
Eludir
E-mail
Emanar
Emancipación
Emancipar
Embadurnar
Embalaje
Embalar
Embanderar
Embarazada
Embarazar
Embarazo
Embarcación
Embarcadero
Embarcar
Embargar
Embargo
Embarrar
Embarullar
Embaucada/o
Embaucador/a
Embaucar
Embaular
Embelesada/o
Embelesar
Embeleso
Embellecer
Embellecimiento
Embestir
Emblanquecer
Embobada/o
Embobar
Embocar
Embolia
Embolsar
Emborrachar
Emborracharse
Emboscada
Embotada/o
Embotellar
Embravecer
Embriagador/ra
Embriagar
Embrión
Embrollar
Embrollo
Embromar
Embrujar
Embrujo
Embrutecer
Embudo
Embuste
Embustera/o
Embutido
Embutir
Emergencia
Emigración
Emigrante
Emisor/a
Emoción
Emocionar
Emolumento
Emona
Empacar
Empacarse
Empachar
Empacho
Empapada/o
Empapar
Empaque
Empaquetada/o
Empaquetador/a
Empaquetar
Emparejar
Empatar
Empate
Empecinarse
Empedrado/a
Empedrar
Empeño
Empeorar
Empequeñecer
Emperador
Empezada/o
Empezar
Empinada/o
Empinar
Empírica/o
Empleada/o
Empleador
Emplear
Empleo
Emplumar
Empobrecer
Empollar
Empotrado
Empresa
Empresarial
Empujar
Empujón
Empuñadura
Emular
En
Enaltecer
Enamoradizo
Enamorado/a
Enamorar
Enana/o
Enardecer
Enardecerse
Enardecimiento
Encabalgamiento
Encabestrar
Encabeza
Encabezamiento
Encabezar
Encabritarse
Encadenar
Encajar
Encaje
Encajonar
Encallar

Encaminamiento
Encaminar
Encandilar
Encanecer
Encantado
Encantador/a
Encantamiento
Encantar
Encapricharse
Encarcelar
Encarecer
Encarecimiento
Encargado/a
Encargo
Encariñarse
Encarnarse
Encastrar
Encendedor
Encender
Encendido/a
Encerrar
Encestar
Encharcar
Encía
Encierro
Encima
Encimar
Encimarse
Encinta
Enclave
Enclenque
Encoger
Encogida/o
Encogimiento
Encolar
Encolerizar
Encolerizarse
Encomendar
Encomienda
Encontrado/a
Encontrar
Encontrón
Encorvada/o
Encorvar
Encrespada/o
Encrucijada
Encuadernación
Encuadernada/o
Encuadernador
Encuadernadora
Encuadernar
Encubierta/o
Encubrir
Encuentro
Encuesta
Encumbrar
Endemoniada/o
Enderezar
Endilgar

Endiosar
Endocrinología
Endodoncia
Endoscopía
Endulzar
Endurecer
Enema
Enemigo/a
Enemistad
Enemistada/o
Enemistar
Enemistarse
Energía
Enero
Enfadada/o
Enfado
Enfatizar
Enferma
Enfermarse
Enfermedad
Enfermera/o
Enfermería
Enfermizo/a
Enfermo
Enfervorizar
Enfilar
Enflaquecer
Enfrentadas/os
Enfrentamiento
Enfrentar
Enfrentarse
Enfrente
Enfriada/o
Enfriar
Enfurecer
Engalanar
Engañador/a
Engañar
Engaño
Engarce
Engarzar
Engendrar
Engendro
Engomada
Engomar
Engordar
Engranaje
Engrandecer
Engrasar
Engreída/o
Engreirse
Engrillar
Engrosar
Engrudo
Engullir
Enhebrar
Enhilar
Enjabonar
Enjambre
Enjuagar
Enjugar
Enjutar
Enjuto
Enlace
Enlazar
Enlodar
Enloquecer
Enmaderar
Enmarañar
Enmascararse
Enmendar
Enmohecerse
Enmudecer
Ennegrecer
Enojada/o
Enojadiza/o
Enojar
Enojarse
Enojo
Enorgullecer
Enorme
Enramada
Enramar
Enranciar
Enranciarse
Enrarecer
Enredadera
Enredado/a
Enredar
Enredarse
Enredo
Enriquecer
Enristrar
Enrojecer
Enrollado/a
Enrollar
Enronquecer
Enroscarse
Enrulado/a
Enrular
Ensacar
Ensalada
Ensalzar
Ensanchar
Ensangrentada/o
Ensangrentar
Ensartar
Ensartarse
Ensayar
Ensayo
Enseguida
Ensenada
Enseñada/o
Enseñanza
Enseñar
Enseñorearse
Ensillar
Ensoberbecer
Ensobrar
Ensordecedor/ra
Ensordecer
Ensortijada/o
Ensortijar
Ensuciar
Ensueño
Entarimado
Entender
Entendimiento
Enterada/o
Enterar
Enternecer
Entero
Enterrada/o
Enterrar
Entibiar
Entierro
Entonces
Entontecer
Entornada/o
Entornar
Entorno
Entortar
Entrada
Entraña
Entrar
Entre
Entreabierta/o
Entreabrir
Entrecana/o
Entrecomillas
Entrecortada/o
Entrega
Entregar
Entremedio
Entremeterse
Entremetida/o
Entreoír
Entreparéntesis
Entrepiernas
Entresacar
Entresaco
Entretejer
Entretener
Entretenimiento
Entrever
Entreverar
Entrevero
Entrevista
Entrevistar
Entristecer
Entumecer
Entumecerse
Entumecimiento
Enturbiar
Entusiasmar
Entusiasmarse
Entusiasmo
Entusiasta
Enumeración
Enumerar
Enumero
Envalentonar
Envanecerse
Envanecimiento
Envasar
Envase
Envejecer
Envenenamiento
Envenenar
Envergadura
Envergadura
Envés
Enviada/o
Enviar
Envidia
Envidiar
Envilecer
Envilecimiento
Envío
Envoltorio
Envoltura
Envolver
Envuelta/o
Epéntesis
Epiceno
Epidemia
Epígrafe
Epigrama
Epilepsia
Epitafio
Epíteto
Época
Equidad
Equilibrar
Equilibrio
Equimosis
Equinodermos
Equipado
Equipar
Equiparar
Equipo
Equitación
Equivocación
Equivocarse
Era
Erección
Erecta/o
Erectus
Erguida/o
Erguir
Erguirse
Erisípula
Erizo
Ermita
Erosión
Erótica/o
Errar
Error
Eructar
Eructo
Esa
Ésa
Esas
Ésas
Esbelto/a
Escabull
Escalar
Escalera
Escalinata
Escalofrío
Escalón
Escalonar
Escama
Escamotear
Escampar
Escanciar
Escandalizar
Escándalo
Escandaloso/a
Escaño
Escapar
Escaparse
Escape
Escápula
Escarabajo
Escarbadientes
Escarbar
Escarcha
Escarchar
Escarlatina
Escarnecer
Escarnecida/o
Escarnio
Escasa
Escasear
Escasez
Escaso
Escenario
Esclarecer
Esclarecida/o
Esclavo/a
Escoba
Escofina
Escoger
Escogida/o
Escolar
Escombro
Esconder
Esconderse
Escondida/o
Escondite
Escopeta
Escoplo
Escoria
Escoriación
Escorpión
Escozor
Escribanía
Escribir
Escrita
Escrito
Escritor/a

Escritorio
Escritura
Escrófula
Escroto
Escuadra
Escuálido
Escuchar
Escucho
Escudo
Escudriñar
Escuela
Escuelero/a
Esculpir
Escultor
Escultura
Escupir
Escurridiza/o
Escurrir
Ese (cosa)
Ése (ser humano)
Esencia
Esencial
Esfera
Esférica/o
Esforzarse
Esfuerzo
Esguince
Eslabón
Eslora
Esmalte
Esmeralda
Esmerarse
Esnobismo
Eso
Esófago
Esos
Esoterismo
Espacial
Espaciar
Espacio
Espaciosa/o
Espada
Espalda
Espamparía
Espantapájaros
Espantar
Espanto
Español
Esparcida/o
Esparcimiento
Esparcir
Espátula
Especial
Especialidad
Especialista
Especialización
Especializada/o

Especializarse
Especie
Espectacular
Espectáculo
Espectral
Espectro
Espejismo
Espejo
Espeluznante
Espera
Esperanza
Esperar
Esperma
Espermatozoide
Espesar
Espeso/a
Espesura
Espetar
Espía
Espiar
Espiga
Espina
Espinazo
Espinillo
Espino
Espinoso/a
Espiración
Espirar
Espiritar
Espíritu
Espiritual
Espiritualidad
Espiritualismo
Espiritualista
Espiritualización
Espiritualizar
Espiritualmente
Esplendor
Espolear
Esponja
Esponjar
Esponjosa/o
Espontánea/o
Esporádica/o
Esposa
Esposo
Espuela
Espulgar
Espulgarse
Espuma
Espumadera
Espumante
Espumar
Espumosa/o
Esputo
Esquela
Esqueleto
Esquema
Esqui
Esquilar
Esquilmar
Esquina
Esquivar
Esquivo/a
Está
Esta/e
Ésta/e
Estabilización
Estabilizador
Estabilizar
Establecer
Establecimiento
Establezco
Establo
Estaca
Estación
Estacionamiento
Estacionar
Estadía
Estadio
Estadística
Estado
Estafa
Estafada/o
Estafador/ra
Estafar
Estallar
Estallido
Estampa
Estampado/a
Estampar
Estamparía
Estampido
Estampilla
Estancado/a
Estancar
Estanco
Estanque
Estaño
Estar
Estás
Estas/os (cosas)
Éstas/os (personas)
Estatua
Estatura
Este
Éste/a
Estela
Estera
Esteral
Estercolar
Estereotipo
Estéril
Esterilidad
Esternoleidomastoideo
Estero
Estética
Estiba
Estibar
Estiércol
Estilar
Estilística
Estilo
Estima
Estimación
Estimada/o
Estimar
Estimular
Estío
Estirado
Estiramiento
Estirar
Estirarse
Estirón
Estironear
Estirpe
Esto
Estoicismo
Estómago
Estomas
Estopa
Estorbar
Estornudar
Estornudo
Estos
Éstos
Estrábico
Estrabismo
Estrago
Estrangular
Estratégia
Estrecha
Estrechar
Estrechez
Estrecho
Estregar
Estrella
Estrellado/a
Estrellar
Estremecer
Estremecerse
Estremecimiento
Estrenar
Estreno
Estreñimiento
Estrépito
Estribar
Estribo
Estrofa
Estropeada/o
Estropear
Estructura
Estructurada
Estructural
Estructuralismo
Estruendo
Estrujar
Estudiante
Estudiar
Estudio
Estudiosa/o
Estufa
Estúpida
Estupidez
Estúpido
Etapa
Etcétera
Éter
Eterna/o
Eternamente
Eternidad
Eternizar
Ethos
Ética
Etílico
Etimología
Etiqueta
Etiquetador
Etnocentrismo
Etnografía
Etnología
Etograma
Etología
Eufemismo
Eufonía
Eufónico
Euforia
Europa
Evacuar
Evadirse
Evaluación
Evaluante
Evaluar
Evangelio
Evaporación
Evaporador
Evaporar
Evaporarse
Evaporativo
Evasión
Evasiva
Evento
Eventualidad
Evidencia
Evidente
Evitar
Evocación
Evocar
Evolución
Ex
Exacerbar
Exacta
Exactamente
Exactitud
Exacto
Exaltar
Examen
Examinar
Examinarse
Excavación
Excavadora
Excavar
Excedente
Exceder
Excelente
Excepción
Excepcional
Excepcionalmente
Exceptuar
Excesivamente
Excitante
Exclamación
Exclamativa
Excluir
Exclusión
Exclusiva
Exclusivamente
Exclusivo
Excoriación
Excremento
Excursión
Excusado
Excusar
Excusarse
Exhortación
Exigencia
Exigente
Existe
Existencia
Existir
Exorcismo
Exorcista
Exorcizar
Exotérmico
Exóticas
Expandido
Expandir
Expansión
Expectorar
Expeler
Experiencia
Experimentada/o
Experimental
Experimentar
Experimento
Expirar
Explicación
Explicar
Explícitamente
Exploro
Explosión
Explosivo
Explota
Explotar
Exponer
Exportación
Exportado
Exportador
Exportar
Exposición
Expresar
Expresión
Expresividad
Exprimidor
Exprimir
Expropiación
Expulsado/a
Expulsar
Extasiado
Éxtasis
Extender
Extendida/o
Extensión
Extenuada/o
Extenuar
Exterior
Exterminación
Exterminar
Externo
Extinguir
Extinguirse
Extinta/o
Extintor
Extirpar
Extracción
Extractor
Extraer
Extragrupal
Extranjera
Extranjero
Extrañar
Extraordinaria
Extraordinariamente
Extraordinario
Extraviado/a
Extraviar
Extraviarse
Extrema
Extremidad
Extremo
Extrusión
Exudar
Eyaculación
Eyacular
Eyar
Eyector
Fabada
Fabla
Fabordón
Fábrica
Fabricación
Fabricada/o
Fabricador
Fabricante
Fabricar
Fabril
Fabriquero
Fabuco
Fábula
Fabulario
Fabulista
Fabulosa/o
Fabulosamente
Faca
Facción

Facciones
Facciosa/o
Facecia
Fachada
Facial
Fácil
Facilidad
Facilitar
Fácilmente
Facinerosa/o
Facón
Facsímil
Factible
Factor
Factoring
Factura
Facturación
Facturar
Facultad
Facultativo
Facundia
Faena
Faenar
Faisan
Faja
Fajar
Fajarse
Falange
Falaz
Falazmente
Falda
Faldero/a
Falibilidad
Falible
Falla
Fallar
Fallecer
Fallecimiento
Fallo
Falo
Falsa/o
Falsamente
Falsaria/o
Falta
Faltar
Falúa
Fama
Famélica/o
Familia
Familiar
Familiarizarse
Famosa/o
Fanfarrón/na
Fango
Fantasear
Fantasía
Fantasma
Fantasmal
Fardo
Faringe
Faringitis
Fariña
Farmacéutica

Farmacéutico
Farmacia
Faro
Farra
Fárrago
Fastidiado/a
Fastidiar
Fastidio
Fastidiosa/o
Fatal
Fatalidad
Fatídico
Fatiga
Fatigada/o
Fatigar
Fatigarse
Fatigoso
Fatua/o
Fauces
Fauna
Fausta/o
Favor
Favorecedor/a
Favorecer
Favorita/o
Fax
Faz
Fe
Fea/o
Feamente
Febrero
Febrífugo
Febril
Fecal
Fecha
Fechador
Fechar
Fechoría
Fécula
Fecunda/o
Fecundación
Fecundar
Fecundidad
Federación
Federado
Federar
Felicidad
Felicidades
Felicitación
Felicitada/o
Felicitar
Feliz
Felonía
Felpa
Felpudo
Femenina/o
Fémur
Fenómeno
Feria
Feriado
Fermentado
Fermentar
Fermento
Feroz
Ferozmente
Ferretería
Ferrita
Ferrocarril
Ferromodelismo
Ferroviario
Fértil
Fertilidad
Fertilizante
Fertilizar
Férula
Fervor
Festejante
Festejar
Festín
Fetal
Fétida/o
Fetidez
Feto
Fiabilidad
Fiambre
Fiar
Fiasco
Fibra
Fibroso
Ficción
Fichas
Fidelidad
Fiebre
Fiel
Fieles
Fielmente
Fieltro
Fiera
Fiesta
Figura
Figurada
Figurar
Figurillas
Fija
Fijación
Fijamente
Fijar
Fijarse
Fijo
Fila
Filamento
Filantropía
Filántropo
Filatelia
Filmación
Filmadora
Filmaje
Filo
Filología
Filón
Filosa/o
Filosofía
Filosófico
Filósofo/a
Filtrado
Filtrar
Filtro
Fin
Fina
Finada/o
Final
Finalidad
Finalizar
Finalmente
Financiación
Financiar
Financiera/o
Financista
Finca
Fines
Fineza
Fingida/o
Fingimiento
Fingir
Finiquitar
Finita/o
Fino
Fiordo
Firma
Firmamento
Firmante
Firmar
Firme
Firmeza
Firulete
Fiscal
Fiscalía
Fiscalización
Fiscalizador
Fiscalizar
Fisco
Fisgar
Fisiatría
Física
Físicamente
Físico
Fisiología
Fisioterapia
Fisonomía
Fisonomista
Fístula
Fisura
Fisurarse
Flácida/o
Flacidez
Flaco
Flacucho
Flagelación
Flagelar
Flagelo
Flamante
Flamear
Flamenco
Flanco
Flanquear
Flaqueza
Flats
Flatulencia
Flauta
Flautista
Flecha
Flechar
Flechazo
Flecmón
Fleco
Fleje
Flema
Flemático/a
Flemón
Fletar
Flete
Flexibilidad
Flexible
Flexión
Flexografía
Fliperama
Flirt
Flirtear
Floja/o
Flojedad
Flor
Flora
Floral
Florear
Florece
Florecer
Florecida/o
Floreciente
Florería
Florero
Floricultor
Floricultura
Florida/o
Florista
Flota
Flotador
Flotante
Flotar
Fluctuar
Fluidez
Fluido
Fluir
Flujo
Fluvial
Foco
Fofa/o
Fogata
Fogón
Fogoso/a
Fogueada/o
Folclore
Folclórico/a
Follaje
Fomentar
Fomento
Fondeadero
Fondo
Fonema
Fonética
Foniatría
Fonoaudiología
Fonología
Fontana
Fontanero
Forajida/o
Forastera/o
Forcejear
Forestal
Forja
Forjar
Forma
Formación
Formado/a
Formal
Formalidad
Formalizar
Formalmente
Formar
Formidable
Formón
Fórmula
Formular
Formulario
Formulismo
Fornicación
Fornicar
Fornida/o
Foro
Forraje
Forrajear
Forrar
Forro
Fortalecer
Fortaleza
Fortificar
Fortuita/o
Fortuna
Forúnculo
Forzar
Forzosamente
Forzudo/a
Fosa
Fosforescente
Fosfórico
Fósforo
Foso
Fotocomposición
Fotocopia
Fotocopiadora
Fotocopiar
Fotofabricación
Fotógrafa/o
Fotografía
Fotografiar
Fotográfica/o
Fotolito
Fotoperiodismo
Fotoperiodo
Fotostática
Fracasada/o
Fracasar
Fracaso
Fracción
Fraccionado
Fraccionar
Fractura
Fracturada/o
Fracturar
Fracturarse
Fragancia
Fragante
Fragata
Frágil
Fragmentación
Fragmentadora
Fragmentar
Fragmento
Fragor
Fragorosa/o
Fragoso
Fragua
Fraile
Francachela
Francamente
Francés
Franco
Franquear
Franqueza
Franquicia
Frasco
Frase
Fraternal
Fraternalmente
Fraternidad
Fraternizar
Fraterno 
Fraude
Frazada
Frecuencia
Frecuente
Frecuentemente
Freezer
Fregadero
Fregar
Freir
Frenar
Frenética/o
Freno
Frente
Fresa
Fresado
Fresadora
Fresco/a
Frescura
Fríamente
Fricción
Friccionar
Friccionarse
Frígida/o
Frigorífico
Frijol
Frío
Friso
Frita/o
Fronda
Frontera
Fronteriza/o
Frontispicio
Frotar
Frotarse
Fructífera/o
Fructífica/o
Fructificar
Frugal
Frugalidad
Frugalmente
Frugivoría
Fruición
Fruncida/o
Frustrada/o
Frustrar
Fruta
Frutal
Frutería
Fruticultor
Frutilla
Fruto
Fue
Fuego
Fuelle
Fuente
Fuera
Fueron
Fuerte
Fuerza
Fuga
Fugarse
Fugaz
Fulano
Fumador
Fumigación
Fumigar
Función
Funcional
Funda
Fundación
Fundamento
Fundición
Fundido
Fundir
Funeraria
Funerario
Furgón
Furia
Fusible
Fusil
Fusión
Fusionar
Fustigar
Fútbol
Futbolista
Futuro
Gabacho
Gabán
Gabardina
Gabarra
Gabarro
Gabinete
Gabriel
Gacel
Gacela
Gaceta
Gacetero
Gacetilla
Gacetillero
Gacha
Gacho
Gachón
Gachonada
Gachonería
Gafas
Gafo
Gage
Gaita
Gaitero
Gaje
Gajo
Gajoso
Gala
Galactorrea
Galactostasis
Galadornar
Galán
Galantear
Galardón
Galardonador
Galardonar
Galaxia
Galeno
Galería
Galgo
Galillo
Galimatías
Galleta
Gallina
Gallinazo
Gallinero
Gallineta
Gallo
Galpón
Galvanizado/a
Galvanoplastia
Gambeta
Gambetear
Gamitar
Gamo
Gamuza
Ganadera
Ganadería
Ganadero
Ganado
Ganancia
Ganancioso/a
Ganar
Ganas
Gancho
Gandul
Ganga
Gangoso/a
Gangrena
Ganguear
Gansa
Ganso
Gañido
Gañir
Gañon
Gañote
Garaje
Garante
Garantía
Garfio
Garganta
Gargantilla
Gárgara
Gárgarismo
Gargarizar
Garita
Garra
Garrapata
Garrocha
Garrón
Garrote
Garrotillo
Garúa
Garza
Gas
Gaseosa/o
Gasificación
Gasificar
Gasolina
Gasolinera
Gastada/o
Gastador/a
Gastar
Gastralgia
Gastroenterología
Gastronomía
Gata
Gatear
Gato
Gavilán
Gaviota
Gaznate
Gel
Gelatina
Gema
Gemelo
Gemido
Gemidor
Gemir
Gendarme
Generación
Generador
General
Generalización
Generalizar
Generar
Genérico
Género
Generosa/o
Generosidad
Génesis
Genética
Genial
Genio
Genitales
Gente
Gentil
Genuflexión
Genuino/a
Genuvalgum
Genuvarum
Geofagia
Geófago/a
Geografía
Geográfica
Geología
Geólogo
Geonemia
Geriatría
Geriátrica/o
Germen
Germina
Germinación
Germinado
Germinar
Gestación
Gestión
Gesto
Giba
Gibocidad
Gibosa
Giboso
Gigante
Gigantesca/o
Gimnasia
Ginecología
Ginescomastia
Girar
Girasol
Giratoria
Giro
Gitano
Glaciación
Glacial
Glaciar
Gladiador
Glande
Glándula
Glass
Glauco
Glaucoma
Gleba
Global
Globalización
Globalizar
Globo
Gloria
Gloriarse
Glorificación
Glorificar
Gloriosamente
Glorioso/a
Glosa
Glosalgia
Glosodinia
Glotal
Glotón
Glotonería
Glucosa
Gobernaba
Gobernación
Gobernador
Gobernar
Gobierno
Golf
Golfo
Golondrina
Golosina
Goloso/a
Golpe
Golpeado/a
Golpear
Goma
Gomería
Gomosa/o
Góndola
Gorda
Gordinflón/a
Gordo
Gordura
Gorgojo
Gorgotear
Gorgoteo
Gorjear
Gorjeo
Gorra
Gorrión
Gota
Gotea
Gotear
Gotera
Gozar
Gozo
Gozosa/o
Grabación
Grabado
Grabador
Grabadora
Grabar
Gracejo
Gracia
Gracias
Graciosa/o
Grada
Gradación
Gradería
Gradilla
Grado
Graduación
Graduada/o
Gradual
Graduar
Grafema
Grafía
Gráfica
Graficar
Gráfico
Grafito
Gramática
Gramil
Gramilla
Grampa
Grampadora
Grana
Granada
Granado
Granalla
Granate
Grande
Grandemente
Grandeza
Grandioso/a
Grandor
Granero
Granito
Granizar
Granizo
Granja
Granjero/a
Grano
Granulación
Granulador
Granular
Grasa
Grasera
Grasiento/a
Grasosa/o
Grata/o
Gratificar
Gratis
Gratitud
Gratuita/o
Grave
Grávida/o
Gravidez
Gravosa/o
Graznar
Graznido
Greda
Gregario
Greña
Grieta
Grifo
Grillo
Gringo
Gris
Gritar
Gritería
Grito
Grosería
Grosero/a
Grosor
Grúa
Gruesa/o
Grulla
Grumo
Grumosa/o
Gruñido
Gruñir
Grupa
Grupal
Grupo
Gruta
Guacamayo
Guacha/o
Guaira
Guaireña/o
Gualda
Guante
Guapa
Guapo
Guaraní
Guaraniólogo
Guarda
Guardabosque
Guardada/o
Guardadocumento
Guardador/a
Guardamuebles
Guardar
Guardería
Guardia
Guardián/a
Guarecer
Guarida
Guarnición
Guasca
Guayaba
Guayabo
Gubia
Guerra
Guerrear
Guerrero
Guía
Guiar
Guijarro
Guillotina
Guiñada
Guiñar
Guiño
Guión
Guirnalda
Guisado
Guisante
Guisar
Guitarra
Guitarreo
Guitarrero
Guitarrista
Gula
Gusanera
Gusano
Gustar
Gustativa
Gusto
Gustoso/a
Gutural
H
Ha
Haba
Habano
Habar
Habas
Haber
Haberío
Había
Habichuela
Hábil
Habilidad
Habilidoso/a
Habilis
Habilitación
Habilitado/a
Habilitar
Habilla
Habitación
Habitacional
Habitante
Habitar
Hábitat
Hábito
Habitual
Habitualmente
Habituar
Habituarse
Habla
Hablado/a
Hablador/a
Habladuría
Hablar
Hablarse
Hacedor/a
Hacendado/a
Hacendoso/a
Hacer
Hacerse
Hacha
Hachar
Hachazo
Hachear
Hachero
Hachón
Hachuela
Hacia
Hacienda
Hada
Halagador/a
Halagar
Halago
Halcón
Hálito
Halitosis
Hallar
Hallarse
Hallazgo
Halo
Hamaca
Hamacar
Hamacarse
Hambre
Hambriento/a
Hamburguesería
Hangar
Haragán/a
Haraganear
Haraganería
Harapo
Hardware
Harina
Harinero
Harta/o
Hartar
Hartarse
Hartazgo
Hartura
Hasta
Hastiado
Hastiar
Hastiarse
Hastío
Hato
Hay
Haz
Hazaña
Hazmerreír
Hebilla
Hebra
Hecatombe
Heces
Hecha
Hechicería
Hechicero/a
Hechizada/o
Hechizar
Hechizo
Hecho
Hechos
Hechura
Heder
Hediondez
Hediondo
Hedor
Helada
Heladera
Heladería
Heladillo
Helado
Helar
Helecho
Hélice
Helicóptero
Hematófago
Hematología
Hematoma
Hembra
Hemeroteca
Hemiatrofia
Hemisfério
Hemodiálisis
Hemoptisis
Hemorragia
Hemorroides
Hender
Hendido/a
Hendidura
Heno
Herbaje
Herbíboro/a
Herbicida
Herbor
Herboristería
Hercúleo/a
Heredad
Heredar
Heredero/a
Hereditario/a
Hereje
Herejía
Herencia
Herida
Herir
Hermafrodita
Hermana del varón
Hermana mayor de la mujer
Hermana menor de la mujer
Hermanas (genérico)
Hermano
Hermano de la mujer
Hermano mayor del varón
Hermano menor del varón
Hermanos (genérico)
Hermosamente
Hermosear
Hermoso/a
Hermosura
Hernia
Herniado/a
Héroe
Heroísmo
Herpes
Herraje
Herramienta
Herrería
Herrero
Herrumbre
Hervido/a
Hervir
Hervor
Hiato
Hidrante
Hidratado
Hidratador
Hidratar
Hidráulica/o
Hidrocefalia
Hidrófilo
Hidrófugo
Hidrografía
Hidrología
Hidromasaje
Hidrómetro
Hidromineral
Hidropesía
Hidrosembrado
Hiedra
Hiel
Hielo
Hierba
Hierro
Hígado
Higiene
Higienizar
Higienizarse
Higuera
Hijo
Hilacha
Hiladillo
Hilado
Hilandera
Hilandería
Hilar
Hilera
Hilo
Hilvanar
Himen
Himeneo
Himno
Hincapié
Hincar
Hinchado/a
Hinchar
Hincharse
Hinchazón
Hipérbaton
Hipérbole
Hiperestesia
Hiperestésico
Hipermercado
Hiperpirexia
Hipersomnia
Hipertermia
Hipértesis
Hípica
Hipismo
Hipnotizar
Hipo
Hipocondríaco/a
Hipocresía
Hipócrita
Hipódromo
Hipopótamo
Hipoteca
Hipótesis
Historia
Historiador/a
Historiar
Histórica
Historieta
Hocicar
Hocico
Hogar
Hoja
Hojalata
Hojarasca
Hojear
Hola
Holganza
Holgazan/a
Holgazanería
Holgura
Hollar
Hollejo
Hollín
Holocausto
Hombracho
Hombrada
Hombradía
Hombre
Hombrear
Hombrecillo
Hombrera
Hombro
Hombrón
Hombruna
Homenaje
Homeópata
Homeopatía
Homeopático
Homeotermia
Homicida
Homicidio
Homilía
Homocinética
Homófono/a
Homógrafo
Homologar
Homologia
Homólogo/a
Homonimia
Homónimo
Homosexual
Honda
Hondo/a
Hondura
Honesta/o
Honestidad
Hongo
Honor
Honorarios
Honra
Honradamente
Honradez
Honrado/a
Honrar
Hora
Horadado/a
Horadar
Horca
Horcajadas
Horcón
Horizontal
Horizonte
Hormiga
Hormigeo
Hormigón
Hormigonera
Hormiguear
Hormiguero
Hormiguicida
Hormona
Hornalla
Hornero
Hornillo
Horno
Horqueta
Horquilla
Horrendo/a
Horror
Hortaliza
Hortelano/a
Hosco/a
Hospedaje
Hospedar
Hospedero/a
Hospicio
Hospital
Hospitalidad
Hospitalizar
Hostia
Hostigar
Hotel
Hotelero/a
Hoy
Hoyo
Hoyuelo
Hueco
Huella
Huera
Huérfano
Huero
Huerta
Hueso
Huésped
Huevo
Huidizo/a
Huir
Hule
Humanidad
Humanizar
Humano/a
Humareda
Humea
Humear
Humedad
Humedal
Humedecer
Húmedo/a
Humildad
Humilde
Humillación
Humillar
Humillarse
Humo
Humor
Humorístico
Hundir
Huracán
Huraño/a
Hurgar
Hurón
Hurra!
Hurtadillas
Hurtar
Hurto
Husmear
Huso
Huy!
I
Iba
Ibérico/a
Íbice
Ibicenco
Ibídem
Ibijara
Ibis
Íceberg
Icica
Icón
Ícono
Iconoclasta
Iconografía
Ictericia
Íctico
Ictiófago/a
Ida
Idea
Ideal
Idealista
Idealizar
Idéntica/o
Identidad
Identificación
Identificador
Identificar
Identificarse
Ideología
Idilio
Idioma
Idiomática/o
Idiosincracia
Idiota
Idólatra
Idolatrar
Ídolo
Idoneidad
Idóneo/a
Iglesia
Ígneo/a
Ignominia
Ignominiosamente
Ignominioso/a
Ignorancia
Ignorante
Ignorar
Ignoto
Igual
Igualar
Igualdad
Igualmente
Iguana
Ijada
Ijar
Ilación
Ilegal
Ilícita/o
Ilícitamente
Ilimitado/a
Iluminación
Iluminado/a
Iluminar
Ilusión
Ilusionar
Iluso/a
Ilustrado/a
Ilustrador
Ilustrar
Ilustre
Ilustro
Imagen
Imaginación
Imaginada/o
Imaginar
Imaginario/a
Imán
Imbécil
Imberbe
Imborrable
Imitación
Imitada/o
Imitar
Impaciencia
Impacientar
Impactar
Impacto
Impalpable
Impar
Impartir
Impasible
Impedido/a
Impedimento
Impedir
Impenetrable
Impensadamente
Imperfectamente
Imperfecto/a
Imperio
Impermeabilización
Impermeabilizante
Impermeabilizar
Impermeable
Impertinente
Ímpetu
Impetuosamente
Impío/a
Implacable
Implantar
Implante
Implantodoncia
Implemento
Implicación
Implicado/a
Implicar
Implícitamente
Implícito/a
Implorar
Implosión
Imponente
Impopular
Importación
Importado/a
Importador
Importancia
Importante
Importar
Importunar
Imposibilidad
Imposibilitar
Imposible
Imposición
Impostergable
Impostor/a
Impostura
Impotencia
Impotente
Impregnación
Impregnar
Imprenta
Imprescindible
Impresión
Impresionante
Impresionar
Impreso/a
Impresora
Imprevisto/a
Imprimir
Improductivo/a
Improperio
Impropiamente
Impropio/a
Improvisado/a
Improvisar
Improviso
Imprudencia
Imprudente
Impúber
Impudicia
Impúdico/a
Impuesta
Impuesto
Impugnar
Impulsar
Impulso
Impune
Impunidad
Impureza
Impuro/a
Imputación
Imputar
Inacabable
Inacción
Inaguantable
Inalterable
Inapetencia
Inapetente
Inasequible
Inasistencia
Inaudito/a
Inauguración
Inaugurar
Incansable
Incapaz
Incautarse
Incauto
Incendiar
Incendiario/a
Incendiarse
Incendio
Incensario
Incentivación
Incentivar
Incentivo
Incertidumbre
Incesante
Incesantemente
Incienso
Incierto/a
Incinerador
Incinerar
Incisión
Incisivo/a
Inciso
Incitar
Inclinación
Inclinado/a
Inclinar
Incluido/a
Incluir
Inclusa
Inclusión
Inclusive
Incluso
Incognita/o
Incoherente
Incoloro/a
Incombustible
Incomodar
Incomodidad
Incomodo/a
Incomparable
Incompleto/a
Incomunicado/a
Incomunicar
Inconcebible
Inconciliable
Incondicional
Incondicionalmente
Inconmensurable
Inconsciente
Inconsolable
Inconstancia
Inconstante
Incontable
Incontinencia
Incordio
Incorporación
Incorporador
Incorporar
Incorpóreo/a
Incorrecto/a
Incorrupto
Incrédulo/a
Increíble
Incrementar
Increpar
Incriminar
Incruento/a
Incrustar
Incubación
Incubadora
Incubar
Inculpar
Incultura
Indagar
Indebidamente
Indecencia
Indecente
Indecible
Indeciso
Indefinido/a
Indeleble
Indemnizar
Independencia
Independiente
Indestructible
India
Indicación
Indicaciones
Indicador
Indicadores
Indicar
Indicativo
Indice
Indicio
Indiferencia
Indígena
Indigencia
Indigestar
Indigestibilidad
Indigestión
Indignación
Indio
Indirecta
Indirecto
Indisciplina
Indisciplinado/a
Indiscreto/a
Indiscutible
Indisoluble
Indispensable
Indisponer
Indisposición
Indispuesto
Indistintamente
Individual
Individuo
Indivisible
Indocumentado/a
Indolencia
Indolente
Indomable
Indómito/a
Inducción
Inducir
Indudable
Indulgencia
Indumentaria
Industria
Industrial
Industrialización
Industrializar
Industrializarse
Inédito/a
Inefable
Ineficiencia
Ineptitud
Inepto/a
Inerte
Inesperadamente
Inesperado/a
Inestable
Inexcusable
Inexistente
Inextinguible
Infalible
Infaliblemente
Infancia
Infante
Infanticida
Infantil
Infarto
Infatigable
Infausto/a
Infección
Infeccionar
Infectar
Infecundo/a
Infeliz
Inferior
Inferioridad
Inferir
Infernal
Infertilidad
Infestar
Infidelidad
Infiernillo
Infierno
Ínfima/o
Infinidad
Infinito/a
Inflable
Inflación
Inflada/o
Inflador
Inflamable
Inflamación
Inflamar
Inflar
Inflexible
Infexión
Influencia
Influir
Influyente
Infografía
Información
Informado/a
Informal
Informante
Informar
Informarse
Informática
Informativo
Informe
Infortunio
Infracción
Infraestructura
Infranqueable
Ínfulas
Infusión
Ingeniería
Ingeniero/a
Ingenio
Ingerir
Ingle
Ingratitud
Ingrato/a
Ingresar
Ingreso
Inhábil
Inhalador
Inhalar
Inhibir
Inhumar
Inicial
Iniciar
Inicio
Ininteligible
Injertar
Injuria
Injuriar
Injusticia
Inmaduro/a
Inmediatamente
Inmediato/a
Inmenso/a
Inmigración
Inminente
Inmiscuirse
Inmobiliaria
Inmobiliario
Inmoral
Inmortal
Inmóvil
Inmueble
Inmundo/a
Inmune
Inmunización
Innato/a
Innavegable
Innegable
Innoble
Innovación
Innovar
Innumerable
Inocencia
Inocente
Inodoro/a
Inofensivo/a
Inoportuno/a
Inorgánico/a
Inoxidable
Inquebrantable
Inquietar
Inquieto/a
Inquietud
Inquilino/a
Inquina
Inquirir
Inquisidor/a
Insaciable
Insanable
Inscribir
Inscripción
Insecticida
Insecto
Insensatez
Insensato/a
Insensibilidad
Insensible
Inseparable
Inservible
Insigne
Insignificancia
Insignificante
Insinuante
Insinuar
Insípido/a
Insistir
Insobrepasable
Insolación
Insólito/a
Insolvencia
Insolvente
Insomne
Insomnio
Insondable
Insoportable
Inspección
Inspeccionar
Inspector/a
Inspiración
Inspirador/a
Inspirar
Instalación
Instalar
Instantáneamente
Instantáneo/a
Instante
Instar
Instigar
Instinto
Institución
Institucional
Instituto
Institutriz
Instrucción
Instructor/a
Instruido/a
Instruir
Instruirse
Instrumental
Instrumentista
Instrumento
Insubordinado/a
Insufrible
Insultar
Insulto
Insumo
Intachable
Intacto/a
Intangible
Integrado
Íntegro/a
Intelecto
Intelectual
Inteligencia
Inteligente
Inteligible
Intemperie
Intención
Intendente/a
Intensa
Intensamente
Intenso
Intentar
Interactiva
Intercalar
Intercambiador
Intercambiar
Intercambio
Interceder
Interceptar
Intercesión
Intercesor/a
Intercomunicación
Interés
Interesante
Interfono
Interino/a
Interior
Interjección
Interlocutor/a
Interlocutores
Intermedia
Intermediario/a
Intermedio
Interminable
Intermitente
Interna
Internación
Internacional
Internar
Internet
Interno
Interpelación
Interpelar
Interponer
Interpretación
Interpretar
Interprete
Interpreto
Interprovincial
Interrogación
Interrogante
Interrogar
Interrogativa/o
Interrogatorio
Interrumpir
Interruptora
Intersticio
Interurbano
Intervalo
Intervengo
Intervenir
Interventor
Intestinal
Intestino
Intimar
Intimidad
Intimidar
Intolerable
Intolerancia
Intolerante
Intoxicación
Intoxicar
Intraducible
Intramuscular
Intranquilidad
Intranquilizar
Intranquilo
Intransigente
Intransitable
Intransitivo
Intrascendente
Intratable
Intratablemente
Intrépido/a
Intriga
Intrigante
Intrigar
Intrincado/a
Intrínsecamente
Intrínseco/a
Introducción
Introducido
Introducir
Introducirse
Introductor/a
Introito
Introspección
Intruso/a
Inundación
Inundado/a
Inundar
Inutil
Inutilizar
Inútilmente
Invadir
Inválido/a
Invariable
Invasor/a
Invención
Invensible
Inventado/a
Inventar
Invento
Invernadero
Invernal
Invernar
Inversión
Inverso/a
Invertido/a
Invertidor
Invertir
Investigación
Investigador
Investigar
Invierno
Inviolable
Invisible
Invitación
Invitar
Invocación
Invocar
Involuntario/a
Invulnerable
Inyección
Inyectar
Inyector/a
Ir
Ira
Iracundo/a
Irascible
Iremediable
Iris
Ironía
Irradiar
Irrealizable
Irreconciliable
Irreflexivo/a
Irrefrenable
Irrefutable
Irregular
Irremediablemente
Irresistible
Irrespetuosa
Irrespetuoso
Irresponsable
Irrevocable
Irrigar
Irritabilidad
Irritable
Irritación
Irritado
Irritador
Irritante
Irritar
Irritarse
Irrumpir
Irrupción
Isidro
Isla
Isósceles
Istiosis
Istmo
Itinerario
Izar
Izquierda/o
Izquierdista
J-
Jabado
Jabalcón
Jabalconar
Jabalí
Jabalina
Jabalo
Jabega
Jabón
Jabonar
Jaboncillo
Jabonera
Jabonería
Jabonoso/a
Jaborandi
Jaca
Jacal
Jacara
Jacaranda
Jacarandoso
Jacarero
Jacarrear
Jaco
Jactancia
Jactancioso
Jactarse
Jaculatoria
Jadeante
Jadear
Jadeo
Jaez
Jaguar
Jalapa
Jalar
Jalea
Jalón
Jalonar
Jamás
Jamelgo
Jangada
Jaqueca
Jaquima
Jaral
Jarana
Jardín
Jardinero/a
Jarra
Jarro
Jarrón
Jaspeado/a
Jaula
Jauría
Jazmín
Jeans
Jefa/e
Jefatura
Jején
Jeme
Jerarca
Jerarquía
Jerga
Jerigonza
Jeringa
Jeringar
Jerónimo
Jersey
Jesucristo
Jesuita
Jesús
Jet-ski
Jinete
Jirafa
Jirón
Jocoso/a
Joder
Jofaina
Joki
Jolgorio
Jornada
Jornal
Jornalero/a
Joroba
Jorobado/a
Jorobar
Joven
Jovenzuelo
Jovial
Joya
Joyera
Joyería
Joyero
Juanete
Jubilación
Jubilado/a
Júbilo
Judía
Judicial
Judío
Judo
Juego
Jueves
Juez/a
Jugador/a
Jugar
Jugarreta
Juglar
Jugo
Jugoso/a
Juguete
Juguetear
Jugueteria
Juguetón/a
Juicio
Juicioso/a
Julepe
Julio
Jumento
Juncal
Junco
Junio
Junta
Juntamente
Juntar
Juntarse
Juntas/os
Junto
Jura
Jurado
Juramentarse
Jurar
Jurídico/a
Jurisdicción
Jurisprudencia
Jurista
Justa
Justamente
Justicia
Justiciero/a
Justificación
Justificado/a
Justificar
Justipreciar
Justo
Juventud
Juzgado
Juzgar
Juzgo
Kadí
Kalium
Kaolín
Karate
Kart
Kayacs
Kepis
Keresa
Kermese
Kikiriki
Killinga
Kilo
Kilogramo
Kilométrico
Kit
La
Lábaro

Laberinto
Labia
Labial
Labihendido
Labio
Labiodental
Labor
Laborable
Laboral
Laboratorio
Laboriosidad
Laborioso/a
Labrado/a
Labrador/a
Labrandera
Labranza
Labrar
Labrete
Labriego/a
Lacayo
Lacerar
Lacero
Lacio/a
Lacónico/a
Lacra
Lacrar
Lacre
Lacrimal
Lacrimoso/a
Lactancia
Lactante
Lactar
Lácteo
Ladeado/a
Ladear
Ladearse
Ladera
Ladilla
Ladino/a
Lado
Ladrar
Ladrido
Ladrillo
Ladrón/a
Ladronzuelo/a
Lagaña
Lagartera
Lagartija
Lagarto
Lago
Lágrima
Lagrimal
Lagrimear
Laguna
Lagunillas
Lagunoso
Laico
Lalaleo
Lamentable
Lamentar
Lamentarse
Lamento
Lamer
Lamerse
Lámina
Laminacion
Laminado
Laminadora
Laminar
Lámpara
Lampiño/a
Lana
Lance
Lancear
Lancero
Lanceta
Lancha
Laneza
Langosta
Langostino
Languidecer
Languidez
Languido/a
Lanudo/a
Lanza
Lanzadera
Lanzar
Lanzarse
Lapacho
Lapicera
Lápida
Lapidar
Lapidario/a
Lápiz
Lapso
Largamente
Largar
Largarse
Largo/a
Largor
Larguirucho/a
Laringe
Laríngeo/a
Laringitis
Laringología
Laringólogo
Larva
Larval
Larvicida
Las
Lascivia
Laser
Láserterapia
Lasitud
Lástima
Lastimado
Lastimadura
Lastimar
Lastimero/a
Lastimosamente
Lastimoso/a
Lastre
Lata
Latente
Lateral
Lateralmente
Látex
Latido
Latifundio
Latigazo
Látigo
Latir
Latitud
Latón
Latoso
Latrocinio
Laucha
Laureado/a
Laurel
Lavable
Lavabo
Lavado/a
Lavadora
Lavandera
Lavandería
Lavar
Lavarropa
Lavativa
Lavatorio
Lavavajilla
Laxante
Laxar
Laya
Lazada
Lazar
Lazo

Le
Leal
Lealmente
Lealtad
Lección
Leche
Lechera
Lecherada
Lecherera
Lecho
Lechón
Lechoso/a
Lechuga
Lechuza
Lectivo
Lector/a
Lectura
Leer
Lega
Legado
Legajo
Legal
Legaña
Legañoso/a
Legendario/a
Legión
Legislador/a
Legislar
Legislativo
Legitimo/a
Lego
Legumbre
Leguminosa/o
Leído/a
Leishmaniasis
Lejanía
Lejano/a
Lejía
Lejos
Lelo/a
Lema
Lencería
Lengua
Lenguaje
Lenguaraz
Lengüetada
Lenta
Lentamente
Lente
Lenteja
Lentejuela
Lentitud
Lento
Leña
Leñador
Leño
Leñoso/a
León
Leopardo
Lepidóptero
Leporino
Lepra
Leprocomio
Leproso/a
Lerdo/a
Les
Lesión
Lesionar
Letal
Letanía
Letargo
Letra
Letrado/a
Letrero
Letrina
Leucocito
Leudar
Leudo
Levadizo/a
Levadura
Levantada/o
Levantamiento
Levantar
Levantarse
Levante
Levantino/a
Levantisca/o
Leve
Lexicicógrafa
Lexicicógrafo
Léxico
Lexicogénesis
Lexicografía
Ley

Leyenda
Lezna
Liana
Liar
Libar
Libélula
Liberación
Liberador/a
Liberal
Liberalidad
Liberar
Liberarse
Libertad
Libertador/a
Libertina/o
Libidinoso
Libido
Libraco
Librar
Librarse
Libre
Librera/o
Librería
Libreta
Libretista
Libreto
Libro
Licencia
Licenciada/o
Licenciamiento
Licenciar
Lícita
Lícitamente
Lícito
Licor
Licuadora
Licuar
Licuefacción
Lid
Líder
Liebre
Liendre
Lienzo
Liga
Ligado/a
Ligadura
Ligamento
Ligar
Ligereza
Ligero/a
Lija
Lijadora
Lijar
Lima
Limadura
Limar
Limbo
Limeta
Limitación
Limitado/a
Limitar
Límite
Limítrofe
Limo
Limón
Limonada
Limosna
Limosnero/a
Limpia
Limpiado
Limpiador/a
Limpiar
Límpido/a
Limpieza
Limpio
Linaje
Linaza
Lince
Linchar
Linda
Lindante
Lindar
Linde
Lindo
Línea
Lineal
Linfa
Linfático/a
Lingote
Lingual
Lingüista
Lingüística
Linguodental
Linguopalatal
Lino
Linterna
Liña
Liño
Lío
Líquen
Líquida
Liquidación
Liquidado
Liquidar
Líquido
Lira
Lírica/o
Liso/a
Lisiado/a
Lisiar
Lisonja
Lisonjear
Lista
Listado
Listo
Listón
Litera
Literal
Literalmente
Literario/a
Literato/a
Literatura
Litigar
Litoral
Litosfera
Litotropsia
Liviano/a
Lívida/o
Llabana
Llaca
Llaga
Llagada
Llagado
Llagar
Llagarse
Llama
Llamada
Llamado
Llamador
Llamamiento
Llamar
Llamarada
Llamativo/a
Llamazar
Llameante
Llamear
Llamearse
Llana
Llanero/a
Llano
Llanto
Llanura
Llave
Llavear
Llavero
Llegada
Llegar
Llena
Llenar
Lleno
Llevada/o
Llevadero/a
Llevar
Llorar
Lloriquear
Lloro
Llorón/a
Lloroso/a
Llovediza
Llover
Llovizna
Lloviznar
Lluvia
Lluvioso/a
Lo
Loa
Loable
Loado/a
Lobezno
Lobisón
Lobo
Lóbrego/a
Lóbulo
Loca
Locación
Local
Localidad
Localizar
Locamente
Loco
Locomoción
Locote
Locro
Locuaz
Locución
Locura
Locutor
Locutorio
Lodazal
Lodo
Logia
Lógica
Lógico
Logotipo
Lograr
Logro
Loma
Lomada
Lombriguera
Lombriz
Lomo
Lona
Longaniza
Longevidad
Longitud
Longitudinal
Lonja
Loquero
Loro
Los
Losa
Lote
Loteo
Lotería
Loza
Lozana
Lozanía
Lozano
Lubricación
Lubricado
Lubricante
Lubricar
Lucero
Lucha
Luchar
Luciérnaga
Lucifer
Luciferino
Lucífero
Lucrativo/a
Lucro
Luctuoso/a
Luego
Lugar
Lugareña/o
Lugarteniente
Lujo
Lujoso/a
Lujuria
Lujuriante
Lujurioso/a
Lumbre
Lumbrera
Luminaria
Luminosidad
Luminoso/a
Luna
Lunar
Lunático/a
Lunes
Lungo/a
Lupa
Lupanar
Lustrar
Lustre
Lustro
Lustroso/a
Luto
Luxación
Luxarse
Luz
Luzbel
Luzbelito
Maca
Macabro/a
Macaca
Macaco
Macadán
Macademizar
Macagua
Macal
Macana
Macanear
Macanudo/a
Macareno
Macarrón
Macarronea
Macarrónico
Macear
Macebía
Macelo
Maceración
Maceramiento
Macerar
Macerarse
Maceta
Machacado/a
Machacar
Machetazo
Machete
Machetero
Machihembrar
Macho
Machona
Machucado/a
Machucar
Machucarse
Macilento/a
Macizar
Macizo/a
Maclura
Macollar
Macona
Macrobio
Macrocardia
Macrocéfalo
Macrocosmo
Macrodáctilo
Mácula
Macular
Maculoso
Madama
Madeja
Madera
Madero
Madrastra
Madre
Madriguera
Madrina
Madrugada
Madrugador/a
Madrugar
Maduración
Madurar
Maduro/a
Maestra
Maestro
Maga
Magdalena
Magia
Mágico/a
Magisterio
Magistrado/a
Magistratura
Magna
Magnanimidad
Magnético/a
Magnificar
Magnitud
Magno
Mago
Magro/a
Magulladura
Magullar
Maicena
Maíz
Maizal
Majadero
Mal
Malaconsejar
Malamente
Malandrín/a
Malaria
Malcomer
Malcomido/a
Malcriado/a
Maldad
Maldecir
Maldiciente
Maldición
Maldito/a
Maleable
Maleante
Maledicencia
Maleficiar
Maleficio
Maléfico/a
Malestar
Maleta
Maletero/a
Maletín
Malevolencia
Malévolo/a
Maleza
Malgastar
Malhablado/a
Malhadado/a
Malhecho/a
Malhechor/a
Malhumorado/a
Malicia
Maliciar
Maliciosamente
Malicioso/a
Malintencionado/a
Malmirado/a
Malo/a
Malograda/o
Malograr
Maloliente
Malparir
Malquerencia
Malsonante
Maltratar
Maltrato
Malva
Malvado/a
Mama
Mamá
Mamada
Mamadera
Mamar
Mamarracho
Mamífero/a
Mamitis
Mamografía
Mamón
Mampara
Maná
Manada
Manantial
Manantío
Manar
Manca
Manceba
Mancebo
Mancha
Manchado/a
Manchar
Mancilla
Mancillar
Manco
Mancomunar
Manda
Mandadero
Mandado
Mandamás
Mandamiento
Mandante
Mandar
Mandatario/a
Mandato
Mandíbula
Mandioca
Mando
Mandolina
Mandón/a
Manducar
Manea
Manear
Manejar
Manejo
Manera
Manga
Mango
Mangrullo
Manguera
Maní
Manía
Maniatar
Maniático/a
Manicomio
Manicura
Manido/a
Manifestación
Manifestar
Manifiesto
Manija
Maniobrista
Manipulación
Manipulador
Manipular
Manipuleo
Manipulo
Maniquí
Manirroto/a
Manjar
Mano
Manojo
Manoseada/o
Manosear
Manotear
Mansa
Mansedumbre
Manso
Manta
Manteca
Mantel
Mantención
Mantener
Mantenerse
Mantenido
Mantenimiento
Mántido
Mantilla
Manto
Manual
Manufactura
Manutención
Manzana
Maña
Mañana
Mañanero/a
Mañero/a
Mapa
Mapamundi
Maqueta
Maquillaje
Maquillarse
Máquina
Maquinaria
Mar
Maraca
Maraña
Maravilla
Maravillar
Maravillarse
Maravillosamente
Marca
Marcación
Marcador
Marcapasos
Marcar
Marcha
Marchante
Marchar
Marchitar
Marchito
Marciano
Marco
Marear
Marearse
Margarita
Margen
Marginal
Marginar
Marica
Marido
Marihuana
Marimacho
Marina
Marinero
Marino
Marioneta
Mariposa
Mariposear
Marisco
Marítima
Marketing
Marlo
Marmita
Mármol
Marmolista
Marmota
Marquesina
Marrana
Marrano
Marrar
Marrón
Martes
Martillejo
Martillero
Martillo
Martineta
Mártir
Martirio
Martirizar
Marzo
Mas
Más
Masa
Masacre
Masaje
Masajear
Masajista
Mascada
Mascador/a
Mascar
Máscara
Mascota
Masculino/a
Mascullar
Masilla
Masticable
Masticar
Mástil
Mastitis
Mastoides
Mastología
Masturbar
Masturbarse
Mata
Matadero
Matador/a
Matambre
Matanza
Matar
Mate
Mateador/a
Matear
Matemática
Materia
Material
Maternal
Maternidad
Materno/a
Matices
Matinal
Matiz
Matizada/o
Matizar
Matorral
Matraca
Matraz
Matricería
Matricida
Matrícula
Matrimonial
Matrimonio
Matriz
Matrona
Maullar
Maullido
Mausoleo
Maxilar
Máxima
Máximo
Mayo
Mayor
Mayordomo
Mayoría
Mayúscula
Maza
Mazamorra
Mazamorrería
Mazmorra
Mazo
Mazorca
Me
Meada
Meadero
Meandro
Mear
Mecánica
Mecánico
Mecanización
Mecanizar
Mecanografía
Mecanografiar
Mecedora
Mecenas
Mecer
Mecha
Mechero
Medalla
Media
Mediación
Mediador
Mediana
Medianamente
Mediano
Medianoche
Mediante
Mediar
Mediativo
Mediato/a
Médica/o
Medicación
Medicamento
Medicar
Medicarse
Medicastro
Medicina
Medicinal
Medición
Medida
Medidor
Medieval
Medio
Mediodía
Medios
Medir
Meditación
Meditar
Meeting
Mejillón
Mejor
Mejora
Mejoramiento
Mejorar
Mejoría
Melancolía
Melancólico/a
Melaza
Melena
Melenudo/a
Melífero/a
Melifluo/a
Mella
Mellado/a
Mellar
Mellizo/a
Melodía
Melón
Membrana
Membrete
Membrudo/a
Memorable
Memorandu
Memorar
Memoria
Memorión/a
Memorizo
Menaje
Mención
Mencionado/a
Mencionar
Mendicante
Mendicidad
Mendigar
Mendigo/a
Mendrugo
Menear
Menester
Menesteroso/a
Mengano/a
Mengua
Menguante
Menjunje
Menor
Menos
Menoscabar
Menoscabo
Menospreciar
Menosprecio
Mensaje
Mensajero/a
Menstruación
Menstruar
Mensual
Mensualero/a
Mensualidad
Mensura
Mensurable
Menta
Mentado/a
Mental
Mentalidad
Mente
Mentecato/a
Mentir
Mentira
Mentiroso/a
Mentol
Mentón
Menú
Menudear
Menudencia
Menudo/a
Meña
Meñique
Meramente
Mercader
Mercadería
Mercado
Mercancía
Mercar
Merced
Mercería
Mercurio
Merecer
Merecida/o
Merendar
Meretriz
Meridiano
Merienda
Mérito
Meritorio/a
Mermar
Mermelada
Mermella
Merodear
Mes
Mesa
Meseta
Mesón
Mesonero/a
Mestizo/a
Mesura
Meta
Metacarpo
Metafísca
Metáfora
Metal
Metálica/o
Metalizado/a
Metalografía
Metalúrgica/o
Metamorfosis
Metaplasmo
Metátesis
Meteorismo
Meteorito
Meteorología
Meter
Meterse
Metódico/a
Método
Metodología
Metro
Mezcla
Mezclado/a
Mezcladora
Mezclar
Mezclarse
Mezclo
Mezcolanza
Mezquinar
Mezquinda
Mezquino/a
Mi
Miasis
Mica
Micción
Mico
Micosis
Microbicida
Microbio
Microcardia
Microcosmos
Microempresa
Microfilmaje
Micrófono
Microfusión
Micromecánica
Micrómetro
Micromotor
Microómnibus
Microondas
Microscópico/a
Microscopio
Miedo
Miedoso/a
Miel
Miembro
Mientras
Miércoles
Mierda
Mies
Miga
Migaja
Migración
Migrar
Migratoria/o
Mil
Milagro
Milano
Milenario/a
Milenio
Milicia
Milímetro
Militar
Millón
Mimado/a
Mimar
Mimbre
Mímica
Mimo
Mimosa
Mina
Minar
Mineral
Mineralizar
Minería
Minga
Mingitorio
Miniauto
Minifalda
Mínimo
Ministerio
Ministro/a
Minoría
Minusválido
Minuta
Minuto
Mío
Miópe
Miopía
Mirada
Mirador
Miramiento
Mirar
Mirasol
Miriápodo
Mirilla
Mirlo
Mirón/a
Mirra
Misa
Miscelánea
Miserable
Miserablemente
Miseria
Misericordia
Misericordioso/a
Misérrimo/a
Misil
Misión
Misionero
Misiva
Mismo
Misterio
Misterioso/a
Mística
Mitad
Mitigar
Mitin
Mito
Mitología
Mitológico/a
Mixta/o
Mixtura
Mocedad
Mochila
Mocho/a
Mochuelo
Moco
Mocoso/a
Moda
Modales
Modalidad
Modelado
Modelar
Modelismo
Modelista
Modelo
Moderación
Moderadamente
Moderado/a
Moderador
Moderar
Modernidad
Modernista
Modernización
Moderno/a
Modesto/a
Módica/o
Modificado/a
Modificar
Modista
Modo
Modorra
Modulación
Modulada
Modular
Módulo
Mofa
Mofarse
Mofeta
Moflete
Mofletudo/a
Mohín
Moho
Mohoso/a
Mojado/a
Mojar
Mojarse
Mojón
Molar
Molde
Moldeado/a
Moldear
Moldura
Molécula
Molecular
Moler
Molesta
Molestar
Molestarse
Molestia
Molesto
Molido/a
Molienda
Molino
Molleja
Mollera
Molusco
Momentáneo/a
Momento
Momia
Monarquía
Monasterio
Monástico/a
Mondadientes
Mondado/a
Mondadura
Mondar
Mondongo
Moneda
Monedero
Moniato
Monitor
Monitoreo
Monja
Monje
Mono
Monógamo
Monogenista
Monografía
Monográfica
Monolítera
Monolito
Monólogo
Monosilábico/a
Monótono/a
Monstruo
Montacargas
Montada
Montado
Montaje
Montaña
Montañés/a
Montañista
Montañosa
Montar
Montaraz
Monte
Montear
Montepío
Montés
Monto
Montón
Montón
Monumental
Monumento
Moño
Moqueta
Moquillo
Mora
Morada
Morado
Morador/a
Moral
Moraleja
Moralidad
Moralista
Moralizar
Moralmente
Morar
Morcilla
Mordaz
Mordaza
Mordedura
Morder
Morderse
Mordiscar
Mordisco
Mordisqueada
Mordisquear
Morena/o
Moretón
Morfema
Morfina
Morfología
Morfosintaxis
Moribunda/o
Morir
Morocha/o
Mortaja
Mortal
Mortalidad
Mortandad
Mortecina
Mortero
Mortificación
Mortificar
Mortuorio
Mosaico
Mosca
Moscardón
Mosquitero
Mosquito
Mostacho
Mosto
Mostrador
Mostrar
Mota
Mote
Moteado/a
Motejar
Motel
Motín
Motivación
Motivo
Moto
Motobombas
Motocicleta
Motonave
Motor
Motorista
Motosierra
Movediza
Mover
Moverse
Movible
Movido/a
Movilizar
Movimiento
Moza
Mozo
Mucama
Mucha
Muchacha
Muchacho
Muchedumbre
Muchísimo/a
Mucho
Muda
Mudable
Mudanza
Mudar
Mudarse
Mudez
Mudo
Mueble
Mueblería
Mueca
Muela
Muelle
Muerte
Muerto/a
Muestra
Muestreo
Mufla
Mugir
Mugre
Mugriento/a
Mujer
Mujeriego
Mujeril
Mujerzuela
Mula
Mulata
Mulato
Muleta
Mullido/a
Multa
Multicolor
Multicultural
Multimedia
Múltiple
Multiplicación
Multiplicar
Multitud
Mundial
Mundo
Munición
Municipal
Municipalidad
Municipio
Muñeca
Mural
Muralla
Murciélago
Murmullo
Murmuración
Murmurar
Muro
Músculo
Museo
Musgo
Música
Musical
Músico
Musitar
Muslo
Mustio/a
Mutación
Mutilación
Mutismo
Mutua/o
Mutuamente
Muy
N
Nácar
Nacer
Nacido
Naciente
Nacimiento
Nación
Nacional
Nacionalidad
Nacionalizar
Nada
Nadadero
Nadador/a
Nadar
Nadería
Nadie
Nadir
Nafta
Nailon
Naipe
Nalga
Nalgada
Nao
Naranja
Naranjada
Naranjo
Narcisismo
Narcótico
Narcotizar
Narcotraficante
Narigón/a
Narigudo/a
Nariz
Narración
Narrador/a
Narrar
Narrativa
Narrativo
Nasal
Nasalización
Nasalizar
Nasofaríngeo/a
Nata
Natación
Natal
Natalicio
Natalidad
Natatorio
Natividad
Nativo/a
Natura
Natural
Naturaleza
Naturalidad
Naturalista
Naturalizar
Naturalmente
Naufragar
Náusea
Nauseabundo/a
Nauta
Navaja
Naval
Nave
Navegación
Navegante
Navegar
Navidad
Naviero
Navío
Náyade
Neblina
Nebulizador
Nebuloso
Necedad
Necesariamente
Necesario
Necesidad
Necesitado/a
Necesitar
Necio/a
Necrófago/a
Néctar
Nefasto/a
Nefritis
Nefrología
Negación
Negar
Negativa
Negativo
Negligencia
Negligente
Negociable
Negociación
Negociante
Negociar
Negocio
Negro/a
Negrura
Negruzco
Nena
Nene
Nenúfar
Neófito/a
Neolítico/a
Neologismo
Neonatal
Nervio
Nervioso/a
Nervudo/a
Neto
Neumático
Neumología
Neuralgia
Neurastenia
Neurasténico/a
Neuritis
Neurocirugía
Neurolinguística
Neurología
Neurona
Neurótico/a
Neutral
Neutralizar
Neutro/a
Nevar
Nevera
Nexo
Ni
Nicho
Nicotina
Nidada
Nidal
Nido
Niebla
Nieta
Nieto
Nieve
Nigua
Nihilista
Nimbo
Nimiedad
Nimio/a
Ninfa
Ningún
Ninguna
Ninguno
Niña
Niñería
Niñez
Niño
Nítido/a
Nivel
Nivelación
Niveladora
Nivelar
No
Noble
Noblemente
Nobleza
Noche
Noción
Nocivo/a
Noctámbulo/a
Nocturno/a
Nodriza
Nómada
Nombrada
Nombradía
Nombrado
Nombrar
Nombre
Nomenclatura
Nómina
Nominado
Nominal
Nominalmente
Nominar
Nona/o
Nonada
Nonagésimo/a
Nonato/a
Nordeste
Norma
Normal
Normalmente
Norte
Norteño/a
Nos
Nosocomio
Nosotros/as
Nostalgia
Nostálgico/a
Nota
Notabilidad
Notable
Notar
Notaria/o
Notarial
Noticia
Noticiero
Notificar
Notorio/a
Novato/a
Novecientos
Novedad
Novel
Novela
Novelesco/a
Novelista
Novena
Noveno
Noventa
Novia
Noviazgo
Novicio/a
Noviembre
Novillo
Novio
Nubarrón
Nube
Nublado/a
Nuca
Nuclear
Núcleo
Nudillo
Nudo
Nudosidad
Nudoso/a
Nuera
Nuera de hombre
Nuera de mujer
Nuera del varón y de la mujer
Nuestra/o
Nueva
Nuevamente
Nueve
Nuevo
Nuez
Nula/o
Nulidad
Nulo/a
Numeración
Numerado/a
Numerador
Numeral
Numerar
Número
Numeroso/a
Numismática
Nunca
Nupcias
Nutria
Nutricionista
Nutrir
Nutritivo
Nylón
Ñ
Ñagaza
Ñakunda
Ñakunday
Ñanga
Ñangado
Ñango
Ñaña
Ñapa
Ñapango
Ñaque
Ñato/a
Ñisca
Ñoñería
Ñoño/a
Ñudo
O
Oasis

Obcecación

Obcecado
Obcecarse
Obduración
Obduración
Obedecer
Obediencia
Obediente
Obelisco
Obesidad
Obeso/a
Óbice
Obispo
Óbito
Objeción
Objetar
Objetivamente
Objetivo
Objeto
Oblicuo/a
Obligación
Obligado/a
Obligar
Obligarse
Obligatorio/a
Obliterar
Óbolo
Obra
Obraje
Obrajero
Obrar
Obrero/a
Obsceno/a
Obscurecer
Obscurecerse
Obscurecimiento
Obscuridad
Obscuro/a
Obsecuente
Obsequiado/a
Obsequiar
Obsequio
Observación
Observancia
Observante
Observar

Observatorio
Obsesión
Obstaculizar
Obstáculo
Obstante
Obstar
Obstetra
Obstetricia
Obstinación
Obstinado/a
Obstinarse
Obstrucción
Obstruccionista
Obstruir
Obtención
Obtener
Obturación
Obturar
Obtuso/a
Obviar
Obvio/a
Ocasión
Ocasional
Ocasionalmente
Ocasionar
Ocaso
Occidental
Occidente
Occipital
Occipucio
Océano
Oceanografía
Oceanógrafo
Ocelote
Ocena
Ochenta
Ocho
Ochocientos
Ocio
Ociosidad
Ocioso/a
Ocluir
Oclusión
Ocre
Octaedro
Octavo
Octubre
Oculista
Oculta
Ocultamiento
Ocultar
Ocultismo
Ocultista
Oculto
Ocupación
Ocupacional
Ocupado/a
Ocupar
Ocurrente
Ocurrir
Oda
Odiado/a
Odiar
Odio
Odiosamente
Odioso
Odisea
Odontalgia
Odontología
Odontológico/a
Odontólogo/a
Odontopedriatría
Odre
Oeste
Ofender
Ofendido/a
Ofensa
Ofensivo/a
Ofensor/a
Oferta
Ofertorio
Offset
Oficial
Oficialmente
Oficina
Oficio
Ofídico
Ofidio
Ofrecer
Ofrecimiento
Ofrenda
Ofrendar
Oftalmia
Oftalmología
Oftalmológico
Oftalmólogo
Ofuscación
Ofuscar
Oh!
Oíble
Oído
Oidor/a
Oiga!
Oír
Ojal
Ojalá
Ojeada
Ojear
Ojera
Ojeria
Ojeriza
Ojete
Ojituerto/a
Ojiva
Ojo
Ola
Oleada
Oleaginosa/o
Oleaje
Oleína
Óleo
Oleoducto
Oler
Olfatear
Olfato
Oliente
Olimpo
Oliva
Olla
Olor
Oloroso/a
Olvidadizo/a
Olvidado/a
Olvidar
Olvido
Ombligo
Ombliguero
Ominoso/a
Omitir
Ómnibus
Omnipotencia
Omnipotente
Omnipresencia
Omnipresente
Omnívoro
Omóplato
Onanismo
Once
Oncología
Onda
Ondeante
Ondear
Ondulado/a
Ondular
Oneroso/a
Onomástico/a
Onomatopeya
Onomatopéyica/a
Onza
Opa
Opaco/a
Opción
Ópera
Operación
Operar
Operario/a
Operatriz
Opinar
Opinión
Opíparo/a
Oponente
Oponer
Oportunamente
Oportunidad
Oportunista
Oportuno/a
Oposición
Opositor/a
Opresión
Opresor/a
Oprimido/a
Oprimir
Oprimirse
Oprobio
Oprobioso/a
Optación
Optar
Optativo/a
Óptica
Óptico
Optimismo
Optimista
Óptimo/a
Opuesto/a
Opulencia
Opulento/a
Oquedad
Ora
Oración
Orador/a
Oral
Oralmente
Orangután
Orar
Orate
Oratoria
Oratorio
Oratura
Orbe
Órbita
Orden
Ordenado/a
Ordenamiento
Ordenanza
Ordenar

Ordeñadora
Ordeñar
Ordinal
Ordinariamente
Ordinario/a
Orear
Oreja
Orejudo/a
Orfanato
Orfandad
Orfebre
Orgánico/a
Organismo
Organista
Organización

Organizado/a
Organizar

Organizarse
Órgano
Orgasmo
Orgía
Orgiástico/a
Orgullo
Orgulloso/a
Orientación
Oriental
Orientar
Oriente
Orificio
Origen
Original
Originalidad
Originar
Originario/a
Originarse
Orilla

Orillar
Orillarse
Orillero
Orina
Orinal
Orinar
Orinegro
Orla
Ornamentación
Ornamental
Ornamentar
Oro
Orografía
Orondo/a
Oropel
Orquesta
Orquídea
Orquitis
Ortiga
Ortodoncia
Ortodoxia
Ortodoxo/a
Ortofonía
Ortografía
Ortopedia
Ortopédico/a
Oruga
Orzuelo
Osada/o
Osadamente
Osadía
Osamenta
Osar
Osario
Oscilación
Oscilante
Oscilar
Ósculo
Oscurecer
Oscurecerse
Oscuridad
Oscuro/a
Ósea
Osificarse
Oso
Ostensible
Ostentación
Ostentar
Osteoporosis
Ostracismo
Osudo/a
Otitis
Otoñal
Otoño
Otorgamiento
Otorgar
Otorrino
Otorrinolaringología
Otorrinología
Otra/o
Otrora
Ovación
Ovario
Oveja
Ovejero/a
Ovejuno/a
Overo/a
Ovillar
Ovillo
Ovino/a
Ovíparo/a
Ovoide
Oxidar
Oxigenar
Oxígeno
Oxigenoterapia
Oyente
Ozono
Pabellón
Pabilo
Pablar
Pábulo
Paca
Pacato/a
Pacer
Pachorra
Paciencia
Paciente
Pacífica
Pacificación
Pacificado
Pacificador
Pacificar
Pacificarse
Pacífico
Pacifista
Pactar
Pacto
Pacú
Padecer
Padecimiento
Padrastro
Padre
Padrear
Padrillo
Padrinazgo
Padrino
Padrón
Paga
Pagadero/a
Pagador/a
Pagana
Pagar
Pagaré
Pagarse
Página
Pago
Paico
Paila
País
Paisaje
Paisano/a
Paja
Pajarera
Pájaro
Pajarraco
Pajero
Pajilla
Pajizo/a
Pajonal
Pala
Palabra
Palabrería
Palabrota
Palacio
Paladar
Paladear
Paladín
Palanca
Palangana
Palenque
Paleontólogo
Paliar
Paliativo
Palidecer
Palidez
Pálido/a
Paliza
Palizada
Palma
Palmada
Palmadita
Palmar
Palmear
Palmera
Palmípedo
Palmo
Palmotear
Palo
Paloma
Palomar
Palometa
Palpable
Palpablemente
Palpamiento
Palpar
Palparse
Palpitación
Palpitar
Paludismo
Palurdo/a
Pampa
Pamplina
Pan
Panacea
Panadería
Panadero/a
Panadizo
Panal
Páncreas
Pandereta
Pandilla
Pandorga
Panel
Panfleto
Pánico
Panorama
Pantalla
Pantalón
Pantano
Pantanoso/a
Pantógrafo
Pantorrilla
Pantufla
Panza
Panzada
Panzudo/a
Pañal
Paño
Pañuelo
Papa
Papá
Papada
Papagallo
Papaína
Papanatas
Papaya
Papel
Papelería
Papelón
Papera
Paquete
Paquidermo
Par
Para
Parabién
Parábola
Parabólica
Parabrisas
Paracaídas
Paracaidismo
Paracaidista
Parachoques
Parada

Paradero
Parado
Paradoja
Parador
Paragoge
Paraguas
Paraguay
Paraguayo/a
Paraíso
Paraje
Paralelo/a
Parálisis
Paralítico/a
Paralización
Paralizar
Páramo
Parangón
Parangonar
Parapeto
Parar
Pararrayos
Pararse
Parásito
Parasol
Parca/o
Parcela
Parcelación
Parche
Parcial
Parcialidad
Parcialmente
Pardo/a
Pareado/a
Parear
Parece
Parecer
Parecerse
Parecido/a
Pared
Paredón
Parejo/a
Parentela
Parentesco
Paréntesis
Paria
Paridad
Pariente
Parir
Parla
Parlamentar
Parlamento
Parlanchín
Parlar
Parodia
Parodiar
Parónima/o
Paronomasia
Parpadear
Parpadeo
Párpado
Parque
Parquedad
Parquímetro
Parra
Párrafo
Parral
Parralera
Parranda
Parricida
Párroco
Parroquia
Parsimonia
Parte
Partera/o
Partición
Participación
Participante
Participar
Partícula
Particular
Partida
Partidario/a
Partido

Partir

Partirse
Partitura
Parto
Párvulo/a
Pasa
Pasable
Pasablemente
Pasada
Pasadizo
Pasado
Pasador
Pasaje
Pasajero/a
Pasamanos
Pasar
Pasatiempo
Pasear
Paseo
Pasillo
Pasión
Pasionaria
Pasitos
Pasiva
Pasmado/a
Pasmadura
Pasmar
Pasmo
Paso
Pasquín
Pastar
Pastel
Pastelería
Pasteurizar
Pastilla
Pastizal
Pasto
Pastor
Pastorcillo
Pastorear
Pastoreo
Pastoso/a
Pata
Patada
Patalear
Patán
Patata
Patatús
Pateadura
Patear
Patentar
Patente
Patentizar
Pateo
Paterna
Paternal
Paternalmente
Paternidad
Paterno
Patético/a
Patilla
Patín
Patinar
Patio
Patitieso/a
Patizambo/a
Pato
Patología
Patológico/a
Patón/a
Patota
Patraña
Patria
Patriarca
Patricia
Patricio
Patrimonio
Patrio
Patriota
Patrocinar
Patrocinio
Patrón/a
Patrono/a
Patrulla
Patrullera
Paulatina/o
Paulatinamente
Paupérrimo/a
Pausa
Pausado/a
Pauta
Pava
Pavada
Pavear
Pavimentación
Pavimentar
Pavimento
Pavo
Pavonearse
Pavor
Pavoroso/a
Payada
Payasada
Payaso
Paz
Peaje
Peatón/a
Peca
Pecado
Pecador/a
Pecarí
Pececito
Pecera
Pechar
Pecho
Pechuga
Pecíolo
Pecoso/a
Pecuario/a
Peculiar
Peculio
Pecuniario/a
Pedacitos
Pedagoga/o
Pedagogía
Pedagógico
Pedal
Pedalear
Pedante
Pedar
Pedazar
Pedazo
Pedernal
Pedestal
Pedestre
Pediatra
Pediatría
Pediátrica
Pedicuro/a
Pedido
Pedigüeño/a
Pedir
Pedo
Pedrada
Pedregal
Pedregoso/a
Pedregullo
Pedúnculo
Pegadizo/a
Pegado/a
Pegajoso/a
Pegamento
Pegar
Pegarse
Peinado
Peinar
Peinarse
Peine
Peineta
Pelada
Peladura
Pelagatos
Pelaje
Pelar

Peldaño
Pelea
Peleador/a
Pelear
Peletería
Película
Peligro
Peligroso/a
Pelirrojo/a
Pellejo
Pellizcar
Pellizco
Pelmazo
Pelo
Pelón/na
Pelota
Pelotería
Pelotón
Peluca
Peludo/a
Peluqueada
Peluquera/o
Peluquería
Pelusa
Pena
Penacho
Penal
Penar
Pendeja/o
Pendencia
Pendenciero/a
Pender
Pendiente
Pendón
Péndulo
Pene
Penetrabilidad
Penetrable
Penetración
Penetrante
Penetrar
Península
Penitencia
Penitenciaría
Penitenciario
Penitente
Penosa/o
Penosamente
Pensado/a
Pensador/a
Pensamiento
Pensar
Pensión
Pensionato
Pensionista
Penúltimo/a
Penumbra
Peña
Peñasco
Peñón
Peón
Peor
Pepino
Pepita
Pequeña
Pequeñez
Pequeño
Percance
Percatarse
Percepción
Perceptible
Percha
Percibir

Percusión
Perdedor/a
Perder
Perderse
Pérdida
Perdido/a
Perdigón
Perdiguero
Perdiz
Perdón
Perdonado
Perdonador
Perdonar
Perdones
Perdurable
Perdurar
Perecedero/a
Perecible
Peregrinación
Peregrinaje
Peregrino/a
Perenne
Perentorio/a
Perezar
Perezosa
Perezosamente
Perezoso
Perfección
Perfeccionamiento
Perfeccionar
Perfectamente
Perfecto/a
Pérfida/o
Perfidia
Perfil
Perfilar
Perforación
Perforada/o
Perforadora
Perforar
Perfumado/a
Perfumar
Perfume
Pergamino
Pergeñar
Pericia
Pericón
Periferia
Periférico
Perifonear
Perífrasis
Perilla
Perímetro
Periné
Periódica
Periódicamente
Periódico

Periodismo
Periodista
Período
Peripecia
Periquete
Peritaje
Perito
Peritoneo
Peritonitis
Perjudicar
Perjudicial
Perjuicio
Perjurar
Perla
Permanecer
Permanencia
Permanente
Permanentemente
Permeable
Permisible
Permiso
Permitir
Permuta
Permutar
Pernicioso/a
Perno
Pernoctar
Pero
Perogrullada
Peroné
Perorata
Perpetrar
Perpetuamente
Perpetuar
Perpetuo
Perplejo
Perra
Perrera
Perrería
Perro
Perruno/a
Persecución
Perseguido/a
Perseguidor/a
Perseguir
Perseguirse
Perseverancia
Perseverante
Perseverar
Persignar
Persistencia
Persistir
Persona
Personalidad
Personalización
Personalizada
Personalizar
Personalmente
Personificación
Perspectiva
Perspicacia
Perspicaz
Persuadir
Pertenecer
Pertenencia
Pertinaz
Perturbación
Perturbada/o
Perturbar
Perturbarse
Perversión
Perverso/a
Pervertido/a
Pervertir
Pervertirse
Pesa
Pesadez
Pesadilla
Pesado/a
Pesadumbre
Pésame
Pesar
Pesaroso/a
Pesca
Pescadería
Pescadito
Pescado
Pescador
Pescar
Pescozón
Pescuezo
Pesebre
Pésimo/a
Peso
Pesquisa
Pesquisar
Pestaña
Pestañear
Pestañeo
Peste
Pestilencia
Pestilente
Pétalo
Petardo
Peterevi
Petición
Peticionar
Petiso/a
Petitgrain
Pétreo
Petrificar
Petróleo
Petroquímico
Petulancia
Pez
Pezón
Pezuña
Pía
Piadosa/o
Piano
Piar
Piara
Pibe
Pica
Picada
Picadillo
Picadura
Picaflor
Picana
Picanear
Picante
Picapedrero
Picaporte
Picar
Picardía
Picaresco/a
Pícaro/a
Picazón
Pichón
Pico
Picor
Picotazo
Picotear
Picudo/a
Pie
Piedad
Piedra
Piel
Pienso
Pierna
Pieza
Pifiar
Pigmentación
Pigmentar
Pigmento
Pijama
Pijotero/a
Pila
Pilar
Pilcha
Píldora
Pileta
Pilla
Pillaje
Pillar
Pillastre
Pillo
Pilón
Piloto

Pimienta/o
Pimpollo
Pináculo
Pinar
Pincel
Pinchar
Pinchazo
Pinche
Pincho
Pingüe
Pino
Pinta
Pintar
Pintón/na
Pintor
Pintura
Pinza
Piña
Piñata
Piojo
Piojoso/a
Piola
Piolín
Pipa
Pipeta
Pipí
Pique
Piquento/a
Piqueta
Piquete
Pira
Piragua
Piraña
Pirata
Piratear
Pirincho
Pirógrafo
Pirómetro
Piropear
Piropo
Pirueta
Pisada/o
Pisar
Pisar
Piscicultura
Piscina
Piso
Pisón
Pisotear
Pisotón
Pisseta
Pista
Pistola
Pistolero/a
Pitada
Pitar
Pituco/a
Pizarra
Pizarrón
Pizca
Placa
Pláceme
Placenta
Placentero/a
Placer
Placidez
Plácido/a
Plaga
Plagar
Plaguicida
Plan
Plana
Plancha
Planchado
Planchar
Planeamiento
Planear
Planeta
Planicie
Planificación
Planificar
Planifico
Planilla
Planisferio
Plano

Planta

Plantación
Plantador
Plantar
Plantarse
Planteamiento
Plantear
Plantificar
Plantilla
Plantío
Plantón
Plañidero/a
Plañido
Plasmar
Plástico
Plastificación
Plastificado
Plastificar
Plata
Plataforma
Platal
Plátano
Plática
Platicar
Plato
Platónico
Platudo/a
Plausible
Playa
Playo
Plaza
Plazo
Plebe
Plebeyo/a
Plebiscito
Plegable
Plegado/a
Plegar
Plegaria
Pleitear
Pleitesía
Pleito
Plena/o
Plenilunio
Plenitud
Pleonasmo
Pliego
Pliegue
Plisado
Plisar
Plomada
Plomero
Plomo
Pluma
Plumaje
Plumero
Plural
Pluralizar
Pluralizo
Plutocracia
Pluvial
Pluviómetro
Población
Poblado/a
Poblar
Pobre
Pobremente
Pobretón/na
Pobreza
Poca/o
Pocilga
Pocillo
Pócima
Poda
Podar
Poder
Poderoso/a
Podredumbre
Podrido/a
Podrir
Poema
Poesía
Poeta
Poetisa
Polarizado
Polarizar
Polémica
Polemizar
Polen
Polenta
Policía
Policromo/a
Poliedro
Polifonía
Poligamia
Polígamo
Polígono
Polilla
Polisemia
Polisílaba/o
Polisilábica
Polisíntesis
Politeísmo
Política
Político
Politiquería
Póliza
Polizón
Polizonte
Polla
Pollera
Pollino
Pollo
Polo
Poltrona
Polución
Poluido/a
Poluir
Polvareda
Polvo
Pólvora
Polvorín
Pomelo
Pómez
Pompa
Ponchada
Poncho
Ponderación
Ponderar
Ponedora
Poner
Poniente
Pontífice
Pontón
Ponzoña
Popa
Populacho
Popular

Popularidad
Populoso/a
Poquito/a
Por
Porcelana
Porcina/o
Porción
Pordiosera/o
Porfía
Porfiar
Pormenor
Pornográfico/a
Porongo
Porosa/o
Poroto
Porque
Porquería
Porra
Porrazo
Porrilla
Porrillo
Porrotada
Portaaviones
Portacable
Portacepillo
Portada
Portadocumento
Portador/ra
Porta-equipaje
Portal
Portar
Portarretrato
Portavaso
Portavoz
Portazo
Porte
Porteador/ra
Portento
Porteña/o
Portera/o
Portería
Pórtico
Portón
Porvenir
Pos
Posada
Posaderas
Posadero/a
Posar
Posavasos
Posdata
Pose
Poseedor/a
Poseer
Poseída/o
Posesión
Posesionarse
Posesiva/o
Poseso
Posguerra
Posibilidad
Posible
Posiblemente
Posición
Positivamente
Posponer
Posposición
Pospuesto/a
Posta
Postal
Poste
Postema
Postensado
Postergar
Posteridad
Posterior
Posteriormente
Postgrado
Postigo
Postizo/a
Postor/a
Postrado/a
Postrar
Postrarse
Postre
Postrer
Postrero/a
Postrimerías
Postulado/a
Postulante
Postular
Póstumo/a
Postura
Potable
Potaje
Pote
Potencial
Potencialidad
Potentado
Potente
Potes
Potestad
Potrero
Potro
Pozo
Práctica
Practicable
Prácticamente
Practicante
Practicar
Práctico
Pradera
Prado
Pragmática
Pre
Preámbulo
Precario/a
Precaverse
Precedente
Preceder

Precepto
Preceptor/a
Preces
Precio
Precioso/a
Precipicio
Precipitación
Precipitado/a
Precipitar
Precipitarse
Precisa/o
Precisamente
Precisar
Precisión
Precocidad
Precolombino/a
Preconizar
Precortada
Precoz
Precursor/a
Predecir
Predicación
Predicado
Predicador
Predicamento
Predicar
Predicción
Predilección
Predilecto/a
Predio
Predisponer
Predisposición
Predispuesto/a
Predominar
Predominio
Preexistencia
Preexistir
Prefabricado/a
Prefacio
Prefecto
Preferencia
Preferido/a
Preferir
Prefijo
Pregón
Pregonar
Pregonera/o
Pregunta
Preguntar
Prejuicio
Prelado
Preliminar
Preludio
Prematuro/a
Premeditar
Premezclado
Premiado/a
Premiar
Premio
Premolar
Premoldeado/a
Premura
Prenda
Prendar
Prendario
Prendarse
Prendedor
Prender
Prensa
Prensado
Prensadora
Prensar
Prensil
Prenupcial
Preñado/a
Preñar
Preñez
Preocupación
Preocupado/a
Preocupar
Preocuparse
Pre-paga
Preparación
Preparar
Prepararse
Preparatorio
Preponderancia
Preposición
Prepotencia
Prepotente
Prepucio
Prerrogativa
Presa
Presagiar
Presagio
Prescindir
Prescribir
Prescripción
Presencia
Presenciar
Presentación
Presentar
Presente
Presentimiento
Presentir
Preservación
Preservada
Preservar
Preservativo
Presidencia
Presidente
Presidio
Presilla
Presión
Presionado/a
Presionar
Preso
Prestado/a
Préstamo
Prestar
Prestarse
Presteza
Prestigio
Prestigioso/a
Presto/a
Presumido/a
Presumir
Presunción
Presunto
Presuntuoso/a
Presurizar
Presuroso/a
Pretencioso/a
Pretender
Pretendiente
Pretensión
Pretérito/a
Pretexto
Pretina
Prevalecer
Prevaricar
Prevención

Prevenir

Prevenirse
Preventivo/a
Prever

Previa/o
Previamente
Previsión
Primacía
Primaria/o
Primavera
Primer
Primera
Primeramente
Primerizo/a
Primero
Primicia
Primigenio
Primitivo/a
Primo
Primo (hijo del hermano del padre)

Primo (hijo del hermano de la madre)

Primo (hijo de la hermana del padre)

Primo (hijo de la hermana de la madre)

Primogénito
Primor
Primordial
Primorosa/o
Princesa
Principal
Principalmente
Príncipe
Principiante
Principiar
Principio
Prioridad
Prisa
Prisión
Prisionero/a
Privación
Privada/o
Privadamente
Privar
Privilegiado/a
Privilegio
Proa
Proba
Probable
Probablemente
Probado/a
Probar
Probeta
Probidad
Problema
Problemático
Probo
Procaz
Procedencia
Proceder
Procedimiento
Procesamiento
Procesar
Procesión
Proceso
Proclamar
Procrear
Procrearse
Proctología
Procurador/ra
Procurar
Prodigar
Prodigio
Pródigo/a
Producción
Producir
Producto
Productor/a
Proeza
Profanar
Profano/a
Profecía
Profesión
Profesional
Profesionalización
Profesionalizar
Profesor/a
Profeta
Profetisa
Profetizar
Profilaxis
Prófugo/a
Profundidad
Profundizar
Profundo
Profusamente
Profuso/a
Progenie
Progenitor
Progenitora
Programa

Programación
Progresar
Progresivamente
Progreso
Prohibido/a
Prohibir
Projimidad
Prójimo
Prolapso
Prole
Proletariado
Proletario/a
Prolífica
Prolífico
Prolijamente
Prolijo/a
Prólogo
Prolongación
Prolongar
Promedio
Promesa
Prometer
Prometida
Prometido
Promiscuidad
Promiscuo/a
Promoción

Promocionado
Promocional
Promocionar
Promontorio
Promotor/ra
Promover
Pronombre
Pronosticar
Pronóstico
Pronta
Prontitud
Pronto
Pronunciación
Pronunciar
Propagación
Propaganda
Propagar
Propalación
Propalar
Propasar
Propenso/a
Propia/o
Propiamente
Propiciar
Propiedad
Propietario/a
Propina
Propinar
Proporción
Proporcionado/a
Proporcionar
Proposición
Propósito
Propuesta
Propugnar
Propulsar
Propulsor/a
Prórroga
Prorrogar
Prorrumpir
Prosa
Proscribir
Proscrito/a
Prosecución
Proseguir
Proselitismo
Prosélito/a
Prosodia
Prospección
Prospecto
Prosperar
Prosperidad
Próspero/a

Prosternarse
Prostíbulo
Prostitución
Prostituir
Prostituta
Protagonista
Protección
Protector/ra
Proteger
Protegido/a
Protésico
Prótesis
Protesta
Protestante
Protestar
Protocolador
Protocolar
Prototipo
Protozoario
Protuberancia
Proveedor
Proveer
Proveniente
Provenir
Proverbial
Proverbio
Providencia
Providencial
Provincia
Provincial
Provisión
Provocación
Provocar
Provocativo/a
Próximo/a
Proyección
Proyectado
Proyectar
Proyectarse
Proyectil
Proyectista
Proyecto
Proyector
Prudencia
Prudente
Prueba
Pruebero
Prurito
Psicoanalista
Psicodrama
Psicología
Psicológico
Psicólogo
Psicosis
Psicosomática
Psicotécnico
Psicoterapia
Psiquiatría
Psiquiátrica/o
Púa
Pubis
Pública

Publicación
Públicamente
Publicar
Publicidad
Público

Puchero
Pucho
Púdico/a
Pudiente
Pudor
Pudrir
Pueblo
Puente
Puerca/o
Puercoespín
Puericultura
Pueril
Puerta
Puerto
Pues
Puesta/
Púgil
Pugna
Pugnar
Pujante
Pujanza
Pujar
Pulcro
Pulga
Pulgar
Pulgón
Pulido/a
Pulidor/a
Pulimentar
Pulimento
Pulir
Pulla
Pulmón
Pulmonado
Pulmonar
Pulmonía
Pulpa
Pulpería
Púlpito
Pulpo
Pulsación
Pulsar
Pulsera
Pulso
Pulular
Pulverizadora
Pulverizar
Puma
Punta
Puntada
Puntaje
Puntal
Puntapié
Puntear
Puntera
Puntería
Puntiagudo/a
Puntillas
Puntilloso/a
Punto
Puntos
Puntual
Puntualizar
Puntualmente
Punzada
Punzar
Punzó
Punzón
Puñado
Puñal
Puñalada
Puñeta
Puñetazo
Puño
Pupila
Pupilo
Pupitre
Pura
Puramente
Pureza
Purga
Purgador
Purgar
Purgatorio
Purificación
Purificador
Purificar
Purismo
Puro
Púrpura
Purpúreo/a
Purpurina
Pus
Pusilaminidad
Pusilánime
Pústula
Puta
Puto
Putrefacción
Putrefacto/a
Que

Qué?
Quebracho
Quebrada
Quebradero
Quebradizo
Quebrado
Quebradura
Quebraja
Quebrantado
Quebrantar
Quebrantarse
Quebranto
Quebrar
Quebrarse
Quedamente
Quedar
Quedarse
Quehacer
Quejarse
Quejido
Quejumbroso
Quemado/a
Quemador
Quemadura
Quemar
Quemarse
Quemazón
Querencia
Querer
Queresa
Querido/a
Queriendo
Queso
Quicio
Quiebra
Quien

Quién?
Quienquiera
Quietud
Quijada
Quilombo
Quimera
Química
Quimioterapia
Quince
Quincena
Quinientos/as
Quinqués
Quinto
Quiosco
Quirófano
Quisquilloso/a
Quitar
Quitarse
Quizá
Rabadán
Rabadilla
Rabanera/o
Rabear
Rabia

Rabiar
Rabiarse
Rabiatar
Rabicorto/a
Rabieta
Rabilargo
Rabillo
Rabiosamente
Rabioso/a
Rabo
Rabón
Rabonero/a
Racha
Racimo
Raciocinar
Raciocinio

Ración
Racionado
Racionalización
Racionar

Rada
Radar
Radiación
Radiado
Radiador
Radiante
Radiar
Radicado/a
Radicar
Radicarse
Radio

Radioaficionado
Radiocomunicación
Radiodifusión
Radiograbador
Radiografía
Radiollamada
Radiología
Radiotelefonía
Radioterapia
Raedura
Raer
Raez
Ráfaga
Ragbi
Raid
Raido/a
Raigambre
Raigón
Raíz
Raja
Rajada/o
Rajadura
Rajar
Rajarse
Rajatabla
Ralea
Ralear
Rallador
Rallar
Rallo
Ralo/a
Rama
Ramada
Ramaje
Rambla
Ramera
Ramificación
Ramificar
Ramificarse
Ramillete
Ramito
Ramo
Ramonear
Rampa
Rana
Rancho
Ranciar
Rancidez
Rancio/a
Randa
Rango
Ranilla
Ranura
Rapabarbas
Rapado/a
Rapar
Rapaz
Rapaza
Rape
Rapé
Rápida
Rápidamente
Rapidez
Rápido
Rapiña
Rapiñar
Raposa/o
Raposillo
Raptar
Rapto
Raptor
Raqueta
Raquítico/a
Rara/o
Raramente
Rarefacer
Rareza
Rarificar
Ras
Rasa
Rasar
Rascacielos
Rascador
Rascadura
Rascar
Rascarse
Rasgado/a
Rasgar
Rasgo
Rasgón
Rasguear
Rasguñar
Rasguño
Raso
Raspa
Raspado
Raspador
Raspadura
Rastrear
Rastrero/a
Rastro
Rastrojo
Rasurar
Rasurarse
Rata
Ratero/a
Raticida
Ratificar
Ratimago
Rato
Ratón
Ratonera
Raudal
Raudo/a
Raya
Rayador
Rayo
Raza
Raza
Razón
Razonable
Razonamiento
Razonar
Re
Rea
Reabrir
Reabsorber
Reacción
Reaccionar
Reaccionario/a
Reacio/a
Reacondicionada
Reacondicionamiento
Reacondicionar
Reactivar
Reactivo
Reactor
Reafirmar
Real
Realce
Realeza
Realidad
Realismo
Realizable
Realización
Realizado/a
Realizar
Realmente
Realzar
Reanimar
Reanudar
Reaparecer
Reasumir
Reata
Reato
Reavivar
Rebaja
Rebajamiento
Rebajar
Rebalsarse
Rebanada
Rebanar
Rebaño
Rebasar
Rebate
Rebatible
Rebatir
Rebato
Rebautizar
Rebelarse
Rebelde
Rebeldía
Rebelión
Rebenque
Reblandecer
Reblandecimiento
Rebobinado
Rebobinar
Rebollar
Reboque
Reborde
Rebosar
Rebotar
Rebote
Rebozar
Rebozarse
Rebozo
Rebramar
Rebramo
Rebujín
Rebullir
Rebullirse
Rebusca
Rebuscar
Rebuscarse
Rebuznar
Rebuzno
Recabar
Recado

Recaer
Recaída
Recalada
Recalar
Recalcadura
Recalcar
Recalcarse
Recalcitrante
Recalcitrar
Recalentar
Recamar
Recámara
Recambio
Recapacitar
Recapado
Recapar
Recapitular
Recargar
Recargo
Recatado
Recato
Recauchutaje
Recazo
Recelar
Recelo
Receloso/a
Recepción
Recepcionar
Receptáculo
Receptibilidad
Receptor
Receso
Receta
Recetar
Rechazado/a
Rechazar
Rechazo
Rechinar
Rechoncho
Recia
Recibido
Recibidor
Recibimiento
Recibir
Recibo
Reciclado
Reciclaje
Reciclamiento
Reciclar
Recién
Reciencito
Reciente
Recientemente
Recienvenido
Recinto
Recio
Recipiente
Recíprocamente
Reciprocidad
Recíproco
Recitado
Recitar
Reclamación
Reclamar
Reclinar
Reclinarse
Recluir
Recluirse
Reclusión
Recluta
Recobrar
Recodo
Recoger
Recogida
Recogido
Recolección
Recolectar
Recomendable
Recomendación
Recomendar
Recompensa
Recompensado
Recompensar
Reconcentrar
Reconciliado
Reconciliador
Reconciliar
Reconciliarse
Reconcomio
Recóndita
Reconditez
Recóndito/a
Reconfortar
Reconocer
Reconocerse
Reconocido/a
Reconocimiento
Reconozco
Reconquista
Reconquistado
Reconquistar
Reconstrucción
Reconstruido
Reconstruir
Recontar
Recontento
Reconvenir
Recopilar
Récord
Recordado
Recordar
Recorrer
Recorrido
Recortar
Recorte
Recostadero
Recostar
Recostarse
Recoveco
Recreación
Recrear
Recreativo/a
Recreo
Recta
Rectamente
Rectángulo
Rectificación
Rectificado
Rectificador
Rectificar
Rectilíneo/a
Rectitud
Recto
Rector
Recubrir
Recuento
Recuerdo
Recular
Recuperación
Recuperar
Recurrente
Recurrir
Recurso
Recusar
Red
Redacción
Redactar
Rededor
Redención
Redentor/a
Redil
Redimir
Redoblar
Redomada/o
Redomón/na
Redonda/o
Redondear
Redondel
Reducción
Reducciones
Reducido/a
Reducir
Redundar
Reeditar
Reelección
Reelecto
Reelegir
Reemplazante
Reemplazar
Reemplazo
Reencarnación
Reencarnarse
Reencontrar
Refacción
Refaccionar
Refección
Refectorio
Réfere
Referencia
Referido/a
Referir
Refinado/a
Refinar
Refinería
Reflector
Reflejar
Reflejo
Reflexión
Reflexionar
Reflexivo/a
Reflujo
Refocilar
Reforestación
Reforestar
Reforma
Reformar
Reformatorio
Reformista
Reforzado/a
Reforzar
Refractar
Refractario
Refrán
Refranero
Refregar
Refrenar
Refrenarse
Refrendar
Refrescante
Refrescar
Refresco
Refresquera
Refrigeración
Refrigerar
Refrigerio
Refuerzo
Refugiar
Refugio
Refunfuñar
Refutación
Refutar
Regadera
Regadío
Regalar
Regalo
Regalón/a
Regañar
Regar
Regatear
Regazo
Regencia
Regenerar
Regido/a
Regio/a
Región
Regional
Regiones
Regir
Registradora
Registrar
Registro
Regla
Reglamentar
Reglamento
Regocijar
Regordete
Regosijo
Regresar
Regresión
Regreso
Reguero
Regulador
Regular
Regularidad
Regurgitar
Rehabilitación
Rehabilitar
Rehacer
Rehecho
Rehuir
Rehusar
Reidero/a
Reina
Reinar
Reincidir
Reino
Reintegrar
Reír
Reiterar
Reivindicar
Reja
Rejilla
Rejuvenecer
Rejuvenecerse
Relación
Relacionado/a
Relacionar
Relaciones
Relajación
Relajar
Relajarse
Relamer
Relamerse
Relámpago
Relampaguear
Relatar
Relato
Relator
Relegar
Relente
Relevante
Relevar
Relevo
Relieve
Religión
Religioso/a
Reliquia
Rellenar
Relleno
Reloj
Relojería
Relojero/a
Reluciente
Relucir
Relumbrar
Remachadera
Remachar
Remache
Remanente
Remangar
Remanso
Remar
Rematado/a
Rematador
Rematar
Remate
Remecer
Remedar
Remediar
Remedio
Remedo
Remembranza
Rememorar
Remendar
Remero
Remiendo
Reminiscencia
Remirar
Remisa
Remisión
Remiso
Remitir
Remo
Remoción
Remojar
Remojo
Remolcar
Remolino
Remolón/a
Remolque
Remontar
Rémora
Remorder
Remordimiento
Remoto/a
Removedor
Remover
Remozado/a
Remozar
Rempujar
Rempujón
Remunerar
Renacer
Renacimiento
Renacuajo
Renal
Rencauchado
Rencauchar
Rencilla
Rencor
Rencoroso/a
Rendición
Rendido/a

Rendija
Rendimiento
Rendir

Rendirse
Renegado/a
Renegar
Renga/o
Renglón
Renguear
Reno
Renombrado/a
Renombre
Renovación
Renovar
Renta
Renuevo
Renunciar
Reñir
Reo
Reojo
Reordenar
Reorganizar
Reostato
Reparación
Reparar
Repartidor
Repartir
Reparto
Repasar
Repatriar
Repeler
Repente
Repentinamente
Repetición
Repetido/a
Repetir
Repiquetear
Repisa
Replantar
Replegarse
Réplica
Replicar
Repliegue
Repollo
Reponer
Reportaje
Reportear
Reportero
Reposar
Reposo
Repostería
Reprender
Represa
Represalia
Represar
Representación
Representante
Representar
Representativo/a
Represión
Represivo/a
Represor/a
Reprimenda
Reprimir
Reprobado/a
Reprobar
Reprochar
Reproche
Reproducción
Reproducir
Reproductor/a
Reptar
Reptil
Repudiar
Repuesto
Repugnancia
Repugnar
Repulsa
Repulsivo/a
Repuntar
Reputación
Requebrar
Requerir
Réquiem
Requisito
Res
Resaltar
Resaltar
Resarcir
Resbaladizo/a
Resbalar
Resbalón
Rescatar
Rescate
Rescoldo
Resecar
Reseco/a
Resentido/a
Resentimiento
Resentirse
Reserva
Reservado/a
Reservar
Resfriado/a
Resfriarse
Resfrío
Resguardar
Resguardo
Residencia
Residir
Resíduo
Resignación
Resignarse
Resina
Resinoso/a
Resistencia

Resistente
Resistir
Resolana
Resollar
Resolución
Resolver
Resonancia
Resonar
Resoplar
Resoplido
Resorte
Respaldar
Respaldo
Respetar
Respeto
Respiración
Respirar
Respiratorio
Respiro
Resplandecer
Resplandeciente
Resplandor
Responder
Responsabilidad
Responsable
Responso
Respuesta
Resquebrajadura
Resquebrajar
Resquemor
Resquicio
Resta
Restablecer
Restablecimiento
Restante
Restañar
Restar
Restauración
Restauradora
Restaurante
Restaurar
Resto
Restregar
Restringida/o
Restringir
Resucitar
Resuello
Resuelto
Resultado
Resultante
Resultar
Resumen
Resumir
Resurgir
Resurrección
Retacón/a
Retaguardia
Retar
Retardar
Retardo
Retazo
Retén
Retener
Reticencia
Retirada/o
Retirador
Retirar
Retirarse
Retiro
Reto
Retobado/a
Retobarse
Retoño
Retorcer
Retorcerse
Retorcido/a
Retorcijón
Retornar
Retorno
Retozar
Retractarse
Retraer
Retraerse
Retraído/a
Retrasado/a
Retrasar
Retrasarse
Retraso
Retratar
Retratarse
Retratista
Retrato
Retreta
Retrete
Retribución
Retribuir
Retroceder
Retroceso
Retrógado/a
Retroproyector
Retrucar
Retumbar
Retumbo
Reumatismo
Reumatología
Reunión
Reunir
Reunirse
Revelación
Revelar
Revendedor/a
Revender
Reventar
Reventarse
Rever
Reverberar
Reverbero
Reverdecer
Reverencia
Reverenciar
Reverso
Revertir
Reververo
Revés
Revesado/a
Revestimiento
Revestir
Revisar

Revisión
Revista
Revitalización
Revivir
Revocar
Revolcar
Revolcarse
Revolotear
Revoltoso/a
Revolución
Revolver
Revólver
Revuelta
Revuelto
Rey
Reyerta
Rezador/a
Rezagado
Rezagarse
Rezar
Rezo
Rezongar
Rezuma
Rezumar
Riacho
Ribera
Ribereño/a
Ricino
Rico/a
Ridiculizar
Ridículo/a
Riego
Riel
Rienda
Riesgo
Rifa
Rifar
Rifle
Rígido/a
Rigor
Riguroso/a
Rima
Rimbombante
Rincón
Riña
Riñón
Río
Riqueza
Risa
Risco
Risible
Risotada
Ristra
Risueño/a
Ritmo
Rito
Rival
Rivalidad
Rizado/a
Rizar
Rizo
Robar
Robo
Robot
Robustecer
Robusto/a
Roca
Roce
Rociadura
Rociar
Rocío
Rodado
Rodaja
Rodante
Rodar
Rodear
Rodeo
Rodete
Rodilla
Rodillo
Roer
Rogar
Roja/o
Rojizo/a
Roldana
Rollizo
Rollo
Roma/o
Romadizo
Romana
Romance
Romper
Romperse
Roncar
Roncha
Ronco/a
Ronda
Rondar
Ronquera
Ronquido
Roña
Roñoso/a
Ropa
Ropaje
Ropavejero
Ropería
Ropero
Rosa
Rosado/a
Rosario
Roseta
Rostro
Rota
Rotación
Rotisería
Roto/a
Rótula
Rótulo
Rotura
Roturar
Roza
Rozado
Rozamiento
Rozar
Rubí
Rubio/a
Rubor
Ruborizar
Rudimentario
Rudimento
Rudo/a
Rueca
Rueda
Ruedita
Ruedo
Ruego
Rufián
Rugido
Rugir
Rugoso/a
Ruido
Ruidosamente
Ruin
Ruina
Ruindad
Ruiseñor
Rulemán
Ruleta
Rumbear
Rumbo
Rumiante
Rumiar
Rumor
Rumorear
Ruptura
Rural
Rústico/a
Ruta
Rutilar
Rutina
Rutinario/a
Sábado
Sábalo
Sábana
Sabañón
Sabatina
Sabedor/a
Saber
Saberse
Sabiamente
Sabidillo
Sabido/a
Sabiduría
Sabiendas
Sabiondo
Sabio/a
Sable
Sabor
Saborear
Sabotaje
Sabotear
Sabroso/a
Sabueso
Sacar
Sacarina
Sacerdocio
Sacerdote
Sacerdotisa
Saciar
Saciedad
Saco
Sacramento
Sacrificar
Sacrificio
Sacristán
Sacudidamente
Sacudir
Sacudirse
Sádico/a
Sadismo
Saeta
Sagacidad
Sagaz
Sagrada/o
Sagrario
Sahumar
Sajar
Sal
Sala
Salado/a
Salamanca
Salamandra
Salar
Salario
Salchicha
Saldo
Salero
Saleroso
Salida
Saliente
Salina
Salir
Salitre
Saliva
Salivar
Salmodiar
Salmón
Salmuera
Salobre
Salón
Salpicar
Salpullido
Salsa
Saltamontes
Saltar
Saltarín/a
Salto
Saltones
Salud
Saludable
Saludar
Saludo
Salutación
Salva
Salvación
Salvada/o
Salvador/a
Salvaje
Salvar
Salvavidas
Sanar
Sanarse
Sanatorio
Sanción
Sancionar
Sancochado/a
Sancochar
Sandalia
Sandía
Saneamiento
Sanear
Sangrar
Sangre
Sangriento/a
Sanguijuela
Sanidad
Sanitaria
Sanitario
Sano
Santa
Santería
Santiamén
Santidad
Santificar
Santiguar
Santiguarse
Santo
Saña
Sapiencia
Sapiens
Sapo
Saquear
Saqueo
Sarampión
Sarcasmo
Sarcástico/a
Sarcófago
Sardina
Sargento
Sarna
Sarnoso/a
Sarta
Sartén
Sastre
Sastrería
Satán
Satanás
Satánica/o
Satélite
Sátira
Sátiro
Satisfacción
Satisfacer
Satisfecho/a
Saturar
Sauce
Saudade
Sauna
Saurio
Savia
Sayo/a
Sazón
Sazonado/a
Sazonar
Se
Sebo
Seca
Secado
Secador
Secar
Secarse
Sección
Seccionar
Seco
Secreta
Secretamente
Secretario/a
Secretear
Secreto
Sector
Secuaz
Secuela
Secuencia
Secuestrado/a
Secuestrar
Secuestro
Secundar
Secundario/a
Sed
Seda
Sedar
Sede
Sedentario/a
Sedería
Sedición
Sedicioso/a
Sediento/a
Sedimentarse
Sedimento
Seducir
Seductor/ra
Segable
Segador/ra
Segar
Segmentación
Segmento
Segregar
Seguida/o
Seguidamente
Seguidor/a
Seguimiento
Seguir
Según
Segundo/a
Segura
Seguramente
Seguridad
Seguro

Seis
Seiscientos
Selección
Seleccionado/a
Seleccionar
Selecto/a
Sellado
Sellar
Sello
Selva
Selvático/a
Semáforo
Semana
Semántica
Semblante
Semblanza
Sembrado/a
Sembrador/a
Sembrar
Semejante
Semejanza
Semen
Semental
Sementera
Semestre
Semi
Semiabierto/a
Semicírculo
Semiconductor
Semidulce
Semilla
Seminario
Seminarista
Semioscuro/a
Semiseco/a
Senado
Senador/a
Sencilla/o
Sencillez
Senda
Sendero
Sendos
Senil
Seno
Sensación
Sensacional
Sensatez
Sensato/a
Sensibilidad
Sensible
Sensitiva
Sensor
Sensual
Sensualidad
Sentaderas
Sentado/a
Sentar
Sentarse
Sentencia
Sentenciar
Sentido
Sentidos
Sentimental
Sentimiento
Sentir
Sentirse
Seña
Señal
Señalado/a
Señalar
Señalarse
Señalización
Señalizar
Señor
Señora
Señorial
Señorío
Señorita
Señuelo
Sépalo
Separación
Separado/a
Separar

Separarse
Sepelio
Séptimo/a
Sepulcral
Sepulcro
Sepultar
Sepultarse
Sepulto
Sepultura
Sepulturero
Sequedad
Sequía
Ser
Serenar
Serenata
Serenidad
Sereno/a
Seria/o
Seriamente
Serie
Seriedad
Serigrafía
Sermón
Sermonear
Serpentear
Serpiente
Serranía
Serrería
Serruchar
Serrucho
Servicial
Servicio
Servidas
Servidor/a
Servil
Servilleta
Servir
Sesear
Sesenta
Sesgar
Sesgo
Sesión
Seso
Sestear
Sesudo/a
Seta
Setecientos/as
Setenta
Setiembre
Seto
Seudo
Seudónimo
Severa/o
Severidad
Sexo
Sexología
Sexto/a
Sexual
Si

Sibilante
Sicología
Sida
Sideral
Siderurgia
Siderúrgica
Siega
Siembra
Siempre
Sien
Sierra
Siervo/a
Siesta
Siete
Sietemesino/a
Sífilis
Siglo
Significación
Significado
Significar
Signo
Siguiente
Sílaba
Silabación
Silbar
Silbato
Silbido
Silenciador
Silenciar
Silencio
Silenciosamente
Silencioso/a
Silícico
Silicona
Silla
Silleta
Sillón
Silo
Silueta
Silvestre
Simbolismo
Simbolizar
Símbolo
Simetría
Simiente
Simil
Similar
Similitud
Simio
Simpatía
Simpático/a
Simpatizar
Simple
Simpleza
Simplicidad
Simplificar
Simulado/a
Simular
Simultáneamente
Simultáneo/a
Sin
Sinalefa
Sinceridad
Sincero/a
Síncopa
Sincopar
Síncope
Sindicato
Síndrome
Sinestesia
Sinfonía
Singular
Singularidad
Siniestro/a
Sinnúmero
Sino
Sinonimia
Sinónimo
Sinopsis
Sinsabor
Sintagma
Sintaxis
Síntesis
Sintético/a
Sintetizar
Síntoma
Sintonizar
Sinuosa/o
Sinvergüenza
Siquiera
Sirena
Sirviente/a
Sismo
Sistema
Sistematización
Sistematizado
Sistematizar
Sitiado/a
Sitial
Sitiar
Sitio
Situación
Situar
Sobaco
Sobaquina
Sobar
Soberano/a
Soberbia/o
Sobornar
Soborno
Sobra
Sobrado
Sobrante
Sobrar
Sobras
Sobre
Sobrecama
Sobrecargar
Sobrecargo
Sobrecogerse
Sobreentender
Sobremanera
Sobrenadar
Sobrenatural
Sobrenombre
Sobrepasar
Sobreponer
Sobresaliente
Sobresalir
Sobresaltarse
Sobresalto
Sobrevenir
Sobreviviente
Sobrevivir
Sobriedad
Sobrina (de la mujer, hija de su hermana)

Sobrina (de la mujer, hija de su


hermano)
Sobrina (del varón, hija de su hermana)

Sobrina (del varón, hija de su hermano)

Sobrino (de la mujer, hijo de su


hermana)
Sobrino (de la mujer, hijo de su
hermano)
Sobrino (del varón, hijo de su hermana)

Sobrino (del varón, hijo de su hermano)

Sobrio/a
Socaire
Socarrón/a
Socavón
Socia/o
Sociabilidad
Sociable
Social
Socialismo
Socialista
Socializar
Sociedad
Societario
Sociodrama
Sociología
Sociometría
Socorrer
Socorro
Sodomía
Sodomita
Soez
Sofá
Sofocar
Sofrenar
Software
Soga
Sol
Solamente
Solapadamente
Solar
Solaz
Solazo
Soldado
Soldadura
Soldar
Solear
Soledad
Soler
Solicitar
Solícito/a
Solicitud
Sólidamente
Solidaridad
Solidario
Solidarizarse
Solidez
Solidificación
Solidificar
Sólido/a
Soliloquio
Solista
Solitaria/o
Solitariamente
Soliviantar
Sollozar
Sollozo
Solo
Sólo
Soltar
Soltarse
Soltero/a
Soltura
Solución
Solvente
Sombra
Sombrear
Sombrero
Sombrilla
Someter
Someterse
Sometimiento
Somnífero/a
Somnolencia
Son
Sonado/a
Sonámbulo/a
Sonar
Sonda
Sondaje
Sondeo
Sonido
Sonorización
Sonoro/a
Sonreír
Sonrisa
Sonrojar
Sonrojarse
Sonsacar
Sonso/a
Soñado/a
Soñar
Soñoliento/a
Sopa
Sopápo
Sopesar
Sopetón
Soplante
Soplar
Soplarse
Soplete
Soplo
Soplón/na
Sopor
Soporífero/a

Soporte
Sorber
Sorbo
Sordera
Sórdido/a
Sordina
Sordo/a
Sordomuda/o
Sorgo
Sorna
Sorprendente
Sorprender
Sorpresa
Sortear
Sorteo
Sortija
Sortilegio
Sosa
Sosegado/a
Sosegar
Sosiego
Soslayar
Soslayo
Soso
Sospecha
Sospechar
Sospechoso/a
Sostén
Sostener
Sostenerse
Sostenido/a
Sostenimiento
Sotana
Sótano
Soterrado/a
Stand
Su
Suave
Suavemente
Suavizar
Sub
Subalterno/a
Subcultura
Subcutáneo
Súbdito
Subdividir
Subida
Subir
Súbito
Súbitamente
Subjetividad
Sublevación
Sublevar
Sublevarse
Sublimación
Sublimar
Sublime
Submarino
Subordinar
Subrayar
Subrepticio
Subsanar
Subscripción
Subsidio
Subsiguiente
Subsistencia
Subsistir
Substancia
Subsuelo
Subsuntiva
Subterfugio
Subterráneo
Subtítulo
Suburbio
Subvención
Subvenir
Subyugante
Subyugar
Succión
Succionar
Suceder
Sucederse
Sucesión
Sucesivo
Sucesivamente
Suceso
Sucesor/a
Suciedad
Sucinto
Sucintamente
Sucio/a
Suculento
Suculentamente
Sucumbir
Sucursal
Sud
Sudamericano
Sudar
Sudario
Sudor
Sudoroso
Suegra de la mujer
Suegra del varón
Suegro de la mujer
Suegro del varón
Suela
Sueldo
Suelo
Suelto/a
Sueño
Suero
Suerte
Suficiencia
Suficiente
Sufijo
Sufragar
Sufrido/a
Sufrimiento
Sufrir
Sugerir
Suicida
Suicidarse
Suicidio
Suinocultura
Sujeción
Sujeta
Sujetar
Sujetarse
Sujeto
Suma
Sumamente
Sumar
Sumergir
Sumergirse
Sumidero
Suministrar
Suministro
Sumisión
Sumiso
Sumisamente
Superar
Superficie
Superior/ra
Superioridad
Supermercado
Superponer
Superposición
Superpuesto
Supersticiones
Suplemento
Súplica
Suplicar
Suponer
Suposición
Supositivo
Supresión
Suprimir
Sur
Surcar
Surgir
Surtido/a
Sus
Suspender
Suspensión
Suspirar
Suspiro
Sustancia
Sustancioso/a
Sustantivo
Sustento
Sustituir
Sustituirse
Sustituto/a
Susto
Sustraer
Susurrar
Sutil
Sutura
Suturar
Suyo
Taba
Tabacal
Tabacalera
Tabacalero
Tabaco
Tabanazo
Tabanera
Tábano
Tabaquera
Tabaquero
Taberna
Tabernario
Tabernemontana
Tabla
Tablaje
Tabique
Tableado/a
Tablear
Tablero
Tableteado
Tabletear
Tablón
Tabú
Tabuco
Taburete
Tacañear
Tacañería
Tacaño/a
Tacar
Tacha
Tachadura
Tachar
Tacho
Tachón
Tácito

Tácitamente
Taciturno
Taciturnidad
Taco
Tacón
Taconear
Taconeo
Táctica
Táctil
Tacto
Tahúr
Taimado
Taja
Tajada
Tajamar
Tajante
Tajar
Tajo
Tal/es
Tala
Talabartería
Taladrar
Taladro
Tálamo
Talante
Talar
Talco
Talega/o
Talento
Talentoso/a
Talismán
Talla
Tallar
Talle
Taller
Tallo
Talmente
Talón
Tamango
Tamaño
Tambalear
También
Tambo
Tambor
Tamiz
Tamizar
Tampoco
Tan
Tanda
Tangible
Tango
Tanque
Tantear
Tanteo
Tanto
Tañer
Tañido
Tapa
Tapado
Tapar
Taparrabo
Tapera
Tapete
Tapiar
Tapicería
Tapicero
Tapir
Tapizado
Tapón
Taponar
Taquicardia
Taquígrafo
Tarado/a
Tarambana
Tarántula
Tardador
Tardanza
Tardar
Tarde
Tardíamente
Tardío/a
Tardo
Tarea
Tarifa
Tarima
Tarjeta
Tarta
Tártago
Tartamudear
Tartamudo/a
Tarugo
Tasa
Tasación
Tasador
Tasajo
Tasar
Tatarabuela
Tatarabuelo
Tatuador
Tatuaje
Tatuar
Taxi
Taxidermista
Taxímetro
Taza
Tazón
Te

Tea
Teatral
Teatralizada
Teatralizar
Teatro
Techar
Techo
Techumbre
Tecla
Teclado
Técnica
Técnicamente
Tecnicismo
Técnico
Tecnificación
Tecnificar
Tecnocracia
Tecnocrático
Tecnología
Tecnológica
Tedio
Tegumento
Teja
Tejado
Tejedor/a
Tejemaneje
Tejer
Tejido
Tela
Telar
Telaraña
Telecomunicación
Teledifusión
Teleférico
Telefonear
Telefonía
Telefónica/o
Teléfono
Telegrafía
Telegrafiar
Telégrafo
Telegrama
Telescopio
Televenta
Televisión
Telón
Tema
Tembladeral
Temblar
Tembleque
Temblor
Temer
Temerario/a
Temeroso/a
Temible
Temor
Témpano
Temperamento
Temperancia
Temperatura
Tempestad
Tempestuosa/o
Templado
Templanza
Templar
Temple
Templo
Temporada
Temporal
Temporalidad
Temporario
Temporizador
Temprano
Tenaz
Tenaza
Tendal
Tendedero
Tender
Tendero
Tenderse
Tendido/a
Tendidamente
Tendinitis
Tendón
Tenebroso
Tenebrosamente
Tenedor
Teneduría
Tenencia
Tener
Tenerse
Tenis
Tenor
Tenorio
Tensa
Tensado
Tensar
Tensión
Tenso
Tentación
Tentáculo
Tentador
Tentar
Tentativa
Tenue
Teñir
Teodolito
Teología
Teoría
Terapéutico
Terapia
Tercamente
Tercer
Tercero/a
Terciada
Terciopelo
terco
Tergiversar
Termas
Termes
Térmico
Terminación
Terminado
Terminal
Terminar
Terminarse
Término

Termita/termes
Termitero
Termo
Termómetro
Termostato
Terna
Ternero
Ternura
Tero
Terotero
Terquedad
Terraja
Terraplen
Terráqueo
Terrateniente
Terraza
Terremoto
Terrenal
Terreno
Térreo
Terrestre
Terrible
Terrícola
Territorio
Terrón
Terror
Terrorífico
Terruño
Terso
Tertulia
Tesina
Tesis
Tesón
Tesonero
Tesonería
Tesoro
Test
Testa
Testaferro
Testamento
Testarudo
Testarudez
Teste
Testículo
Testigo
Testimoniar
Testimonio
Teta
Tétano
Tetera
Tetina
Tétrico
Textil
Texto
Tez
Thinner
Ti
Tía
Tibia
Tibio
Tiburón
Tiempo
Tienda
Tierna
Tiernamente
Tierno
Tierra
Tieso
Tiesto
Tifo
Tifón
Tifus
Tigre
Tijera
Tijereta
Tijeretazo
Tijeretear
Tildar
Tilde
Tilingo
Timador
Timar
Timbal
Timbó
Timbre
Timidez
Tímido
Tímidamente
Timón
Timonel
Timorato
Tímpano
Tina
Tinaja
Tiniebla
Tino
Tinta
Tintinear
Tinto
Tintorería
Tintura
Tiña
Tío
Tío materno
Tío paterno
Típico
Tipicidad
Tiple
Tipo
Tipografía
Tipográfica
Tira
Tirada
Tirado
Tirador
Tiradora
Tiranía
Tirano/a
Tirante
Tirantez
Tirar
Tirarse
Tiritar
Tiro
Tirón
Tirotear
Tiroteo
Tirria
Tisana
Tísico
Tisiología
Tisis
Titán
Titilante
Titilar
Titubear
Titular
Título
Tiza
Tiznado
Tiznar
Tizne
Tizón
Tizoncillo
Toalla
Toallero
Tobillo
Tobogán
Tocacinta
Tocadisco
Tocado
Tocador
Tocar
Tocayo/a
Tocino
Todavía
Todo
Toldería
Toldo
Tolerable
Tolerancia
Tolerante
Tolerar
Tolete
Tolvanera
Toma
Tomachapa
Tomado/a
Tomar
Tomo
Tomografía
Tonada
Tonel
Tonelada
Tonelería
Tónico/a
Tonificar
Tono
Tontamente
Tontear
Tontera
Tontería
Tonto
Toparse
Tope
Topetarse
Tópico
Topografía
Toponimia
Topónimo
Toque
Toquetear
Tórax
Torbellino
Torcaza
Torcedor
Torcedura
Torcer
Torcerse
Torcido/a
Tordo
Tormenta
Tormento
Tornadizo/a
Tornado
Tornar
Torneado
Tornear
Torneo
Tornería
Tornero/a
Tornillo
Torniquete
Torno
Toro
Toronja
Torpe
Torpedo
Torpeza
Torrar
Torre
Torrefacción
Torrente
Tórrido
Torsión
Torta
Tortícolis
Tortilla
Tórtola
Tortuga
Tortuoso
Tortuosamente
Tortura
Torturar
Torva
Torvo
Tos
Tosco/a
Toser
Tostada/o
Tostadora
Tostar
Total
Totalitario
Totalitarismo
Totalitativo
Totalizar
Totalmente
Totora
Tóxico
Toxicología
Toxicomanía
Tozudo/a
Traba
Trabajado/a
Trabajador/a
Trabajar
Trabajo
Trabajosamente
Trabalenguas
Trabar
Trabarse
Trabuco
Tracción
Tractor
Tradición
Tradicional
Traducción
Traducir
Traductor
Traer
Traficante
Traficar
Tráfico
Tragadera
Tragar
Tragedia
Trágico/a
Trago
Tragón
Tragonear
Traición
Traicionar
Traido
Traidor/a
Traílla
Traje
Trajín
Trama
Tramar
Trámite
Tramo
Tramoya
Trampa
Trampear
Trampolín
Tramposo/a
Tranca
Trancadura
Trancar
Trancarse
Trance
Tranco
Tranquila
Tranquilamente
Tranquilidad
Tranquilizar
Tranquilo/a
Trans
Transacción
Transar
Transbordador
Transcripciones
Transculturación
Transcurrir
Transcurso
Transeúnte
Transferencia
Transferir
Transfiguración
Transformación
Transformador
Transformar
Transformarse
Tránsfuga
Transfusión
Transganado
Transición
Transido
Transigir
Transitar
Transitivo
Tránsito
Transitorio/a
Translúcido/a
Transmisión
Transmisor/a
Transmitir
Transmutar
Transnochador
Transparencia
Transparentar
Transparente
Transpiración
Transpirar
Transponer
Transportadora
Transportar
Transporte
Transposición
Transvasar
Transversal
Trapería
Trapiche
Trapisonda
Trapo
Tráquea
Traquetear
Tras
Trascendente
Trascender
Trascordarse
Trasegar
Trasero/a
Trasladar
Traslado
Traslucir
Traslucirse
Trasnochar
Traspapelarse
Trasparencia
Trasparentar
Trasparente
Traspasar
Traspaso
Traspié
Traspiración
Traspirar
Trasplantar
Trasponer
Trasportar
Trasporte
Trasposición
Trasquilar
Traste
Trasto
Trastornar
Trastorno
Trastrabillar
Trastrocar
Trasudar
Trasvasar
Trasversal
Trata
Tratable
Tratado
Tratamiento
Tratar
Trato
Traumatología
Través
Travesaño
Travesura
Travieso/a
Trayecto
Traza
Trazar
Trazo
Trébol
Trece
Trecho
Trefilación
Trefilado
Trefilar
Tregua
Treinta
Tremebundo/a
Tremedal
Tremendo
Trementina
Tremolar
Trémulo
Tren
Trenza
Trenzado
Trenzadora
Trenzar
Trepador/a
Trepanar
Trepar
Trepidar
Tres
Treta
Triángulo
Tribu
Tribulación
Tribunal
Tributaria
Tributo
Triciclo
Tricolor
Tridente
Triduo
Triforme
Trifulca
Trigo
Trillar
Trillón
Trinchar
Trinchera
Trincheta
Trineo
Trinidad
Trino
Trío
Tripa
Tripartito
Triple
Trípode
Triptongo
Tripulante
Tris
Trisilabas
Triste
Tristemente
Tristeza
Triturado/a
Triturador/a
Triturar
Triunfador/a
Triunfar
Triunfo
Trivial
Trocar
Trocha
Trofeo
Trompa
Trompada
Trompeta
Trompo
Tronar
Tronchar
Tronco
Tronera
Trono
Tropa
Tropel
Tropero
Tropezar
Tropezón
Trópico
Tropiezo
Tropilla
Tropo
Trotar
Trote
Trovador
Trovar
Trozar
Trozo
Trueno
Trueque
Truhan
Truncar
Tu
Tubérculo
Tuberculosis
Tubería
Tubo
Tucán
Tuerca
Tuerto
Tuétano
Tufo
Tullido
Tullimiento
Tullir
Tumba
Tumbar
Tumbarse
Tumefacción
Tumefacto
Tumor
Túmulo
Tumulto
Túnel
Túnica
Tupido
Tupidez
Turbado
Turbarse
Turbio/a
Turismo
Turista
Turistear
Turística
Turnar
Turno
Tutela
Tuyo/a
U
Ubérrimo
Ubí
Ubicación
Ubicado
Ubicar
Ubicarse
Ubicuidad
Ubicuo
Ubre
Ubrera
Udómetro
Ufana
Ufanarse
Ufano
Ujier
Ulalgia
Úlcera
Ulceración
Ulcerar
Ulcerarse
Ulcerosa/o
Ulterior
Ulteriormente
Última
Últimamente
Ultimar
Último
Ultra
Ultrajar
Ultraligero
Ultramarino
Ultramontano
Ultranza
Ultrasonido
Ultrasonografía
Ultratumba
Ultravioleta
Ulular
Umbilicado
Umbilical
Umbral
Umbrío
Umbroso
Un/a
Unánime
Unánimemente
Unanimidad
Unción
Uncir
Ungido
Ungir
Ungüento
Ungular
Únicamente
Único/a
Unicornio
Unidad
Unidades
Unido/a
Unificar
Uniformar
Uniforme
Unigénita
Unigénito
Unilateral
Unimembre
Unión
Unipersonal
Unir
Unirse
Unisex
Unísono
Universal
Universalizar
Universidad
Universitario/a
Universo
Unívoco/a
Uno
Untar
Untuoso
Untuosidad
Uña
Upa
Urbana
Urbanidad
Urbanización
Urbanizar
Urbano/a
Urbe
Urdimbre
Urdir
Urea
Uretra
Urgencia
Urgente
Urgir
Urinario/a
Urna
Urología
Urraca
Urticante
Urticaria
Urubú
Urutaú
Usado/a
Usanza
Usar
Uso
Usted
Ustedes
Usual
Usualmente
Usuario/a
Usufructo
Usufructuar
Usura
Usurero/a
Usurpar
Utensilio
Utente
Útero
Útil
Utilidad
Utilitario
Utilizable
Utilizar
Utopía
Uva
Úvula
Uxoricida
Uxoricidio
Vaca
Vacación
Vacada
Vacante
Vacar
Vaciada
Vaciadero
Vaciado
Vaciador
Vaciamiento
Vaciar
Vaciedad
Vacilación
Vacilante
Vacilar
Vacío
Vacuna
Vacunar
Vacuno
Vacuo
Vadeable
Vadear
Vado
Vaga
Vagabundo
Vagabundear
Vagancia
Vagar
Vagaso
Vagido
Vagina
Vaginal
Vago
Vagón
Vahear
Vahído
Vaho
Vaina
Vainica
Vaivén
Vajilla
Vale
Valedero
Valentía
Valentón
Valer
Valeroso
Valerosamente
Valerse
Validez
Valiente
Valientemente
Valija
Valimiento
Valioso/a
Valla
Vallado
Vallar
Valle
Valor
Valorado
Valorar
Valorarse
Válvula
Vampiro
Vanagloria
Vanagloriarse
Vanguardia
Vanguardista
Vanidad
Vanidoso/a
Vano
Vapor
Vaporización
Vaporizador
Vaporizar
Vaporoso
Vapulear
Vapuleo
Vaquería
Vaquero
Vaqueta
Vaquillona
Vara
Varada
Varadero
Varado
Varar
Vararse
Variabilidad
Variable
Variación
Variada/o
Variador
Variar
Várice
Varicela
Varicocele
Variedad
Varilla
Vario
Varón
Varonil
Varonilmente
Vasallo
Vaselina
Vasija
Vaso
Vástago
Vastedad
Vasto
Vate
Vaticinar
Vaticinio
Vatio
Veces
Vecina/o
Vecindad
Vecindario
Vecino/a
Veda
Vedado
Vedar
Veedor
Vegetación
Vegetal
Vegetar
Vegetariana
Vehemente
Vehículo
Veinte
Vejar
Vejez
Vejiga
Vela
Velada
Velado
Velador
Velar
Veleidoso
Velero
Veleta
Vello
Vellón
Velludo
Velo
Velocidad
Velocímetro
Veloz
Vena
Venado
Venaje
Venal
Vencedor/a
Vencer
Vencido/a
Venda
Vendar
Vendaval
Vendedor/a
Vender
Veneno
Venenosa/o
Venerable
Venerada/o
Venerar
Venéreo
Venereología
Venero
Venganza
Vengar
Vengarse
Venida
Venidero/a
Venir
Venta
Ventaja
Ventajoso/a
Ventana
Ventanilla
Ventarrón
Ventear
Ventilación
Ventilada/o
Ventilador
Ventilar
Ventilarse
Ventosa
Ventosear
Ventosidad
Ventral
Ventrílocuo/a
Ventrudo/a
Ventura
Venturoso/a
Venus
Ver
Vera
Veranear
Verano
Veras
Veraz
Verbal
Verbalmente
Verbo
Verborrea
Verboso/a
Verdad
Verdaderamente
Verdadero/a
Verde
Verdolaga
Verdor
Verdoso/a
Verdugo
Verdugón
Verdura
Vereda
Veredicto
Verga
Vergel
Vergonzoso/a
Vergüenza
Vericueto
Verídico/a
Verificación
Verificar
Verme
Vermicular
Vermiforme
Vermífugo
Verminoso
Vermis
Vernáculo
Verosímil
Verruga
Versado/a
Versátil
Versear
Versículo
Versificar
Verso
Vértebra
Vertebrado
Vertebral
Vertedero
Verter
Vertical
Vértice
Vertiente
Vertiginoso/a
Vértigo
Vespertino/a
Vestíbulo
Vestido/a
Vestidura
Vestigio
Vestimenta
Vestir
Vestirse
Vestuario
Veterana
Veterano
Veterinaria
Veterinario
Veto
Vetusto/a
Vez
Vía
Viable
Viaducto
Viajar
Viaje
Viajero/a
Vial
Vianda
Viandante
Víbora
Vibración
Vibrador
Vibrar
Vibratorio
Vice
Viceversa
Vichear
Viciado/a
Viciar
Vicio
Vicioso/a
Vicisitud
Víctima
Victimario
Victoria
Victoriosa/o
Vida
Vidente
Vídeo
Videotexto
Vidriera
Vidrio
Vidrioso/a
Vieja
Viejo
Viento
Vientre
Viernes
Viga
Vigente
Vigésimo/a
Vigía
Vigilancia
Vigilante
Vigilar
Vigilia
Vigor
Vigorizar
Vigoroso/a
Vil
Vilipendiado/a
Vilipendiar
Villa
Villancico
Villano/a
Vinagre
Vincha
Vinchuca
Vincular
Vínculo
Vindicar
Vino
Viña
Viñeta
Violación
Violar
Violencia
Violentamente
Violentar
Violento/a
Violeta
Violín
Vira
Virago
Viraje
Virar
Virarse
Virgen

Virginal
Virginidad
Viril
Virilidad
Virtual
Virtud
Virtuoso/a
Viruela
Virulento/a
Viruta
Visaje
Visar
Víscera
Viscoso/a
Visibilidad
Visible
Visiblemente
Visión
Visita
Visitante
Visitar
Vislumbrar
Vislumbre
Visor
Víspera
Vista
Vistazo
Visto
Vistoso
Visual
Vital
Vitalicio
Vitalidad
Vitamina
Vitiligo
Vitorear
Vitral
Vitrificación
Vitrina
Vituallas
Vituperar
Vituperio
Viuda
Viudez
Viudo
Viva
Vivacidad
Vivaracho/a
Viváz
Vivencia
Víveres
Viveza
Vividor/a
Vivienda
Vivificar
Vivir
Vivo
Vizcacha
Vocablo
Vocabulario
Vocación
Vocacional
Vocal
Vocear
Vocerío
Vociferar
Vocinglero/a
Volada
Volante
Volar
Volátil
Volatilizar
Volcán
Volcar
Volcarse
Voleo
Voley
Volitivo
Volquete
Voltaje
Voltear
Voltereta
Voluble
Volumen
Volumétrica
Voluminoso/a
Voluntad
Voluntariamente
Voluntario/a
Volver
Vomitar
Vómito
Vorágine
Voraz
Vórtice
Vos
Vosotros
Voto
Voz
Vozarrón
Vuelco
Vuelo
Vuelta
Vuelto
Vuestro/a
Vulcanización
Vulcanizador
Vulgar
Vulgarizar
Vulgarmente
Vulgo
Vulnerable
Vulva
Xantoma
Xantoxilo
Xenofilia
Xenófilo/a
Xenófoba
Xenofobia
Xenófobo/a
Xenómano/a
Xerófilas
Xerófilo
Xilófago
Xilofón
Xilografía
Y
Ya

Yacare
Yacente
Yacer
Yacija
Yacimiento
Yagure
Yantar
Yapa
Yapar
Yate
Yedra
Yegua
Yelmo
Yema
Yerba
Yerbal
Yerbatera
Yerbatero
Yermo/a
Yerno
Yerro
Yerto/a
Yesca
Yeso
Yeta
Yetudo/a
Yo
Yogurt
Yuca
Yucal
Yugo
Yugular
Yunque
Yunta
Yuxtaponer
Yuxtapuesto/a
Yuyal
Yuyo
Za
Zabordar
Zabucar
Zabullir
Zabullón
Zabuqueo
Zacapela
Zafado/a
Zafaduría
Zafar
Zafarrancho
Zafarse
Zafio/a
Zafiro
Zafra
Zaga
Zagal
Zagala
Zaguán
Zaguero/a

Zahareño
Zaherir
Zalamería
Zalamero/a
Zamaragullón
Zamarra
Zamarrear
Zamba
Zambo/a
Zambomba
Zambullir
Zambullirse
Zampar
Zamparse
Zampoña
Zanca
Zancada
Zancadilla
Zancanear
Zancarrón
Zanco
Zancudo/a
Zángano/a
Zangolotear
Zanguango
Zanja
Zapa
Zapallo
Zapapico
Zapar
Zaparrastroso/a
Zapata
Zapateado
Zapatear
Zapatería

Zapatero/a
Zapatilla
Zapato
Zaranda
Zarandear
Zarandeo
Zarca
Zarcillo
Zarco
Zarigüeya
Zarpa
Zarza
Zarzal
Zarzamora
Zarzaparrilla
Zigzag
Zinc
Zincado
Zoncera
Zonza
Zonzo
Zoología
Zoológico
Zopenco/a
Zopilote
Zoquete
Zoquetero/a
Zorra
Zorrillo
Zorrino
Zorro
Zorzal
Zozobra
Zozobrar
Zueco
Zumbar
Zumbido
Zumo
Zunco
Zurcido
Zurcir
Zurdo/a
Zurrar
Zutano/a
Nanga, na.
Néi, néina, néike, néikena, néitekena, néipy, nápy, nápue.
Hépa, hípa, cháke, háke.
Hũ, hũhũhũu.
Néina, néike, nápy, néina, néipy.
Ajépa, aje, mañeipa, añetépa.
1. Tai peteîha avañe'ê acheguetýpe. 2. Pu'ae jurugua.
Yvýpe, yvýri, guýpe, guy.
Mombo, mýi.
Ñemombo, ñemomýi, jeity, çuahẽ, çuahẽmba.
Itavera gua’u, jeguakarei, jegua, mbo’y, ajurigua.
Poyvi rerahaha.
Itaperéva, jehejarei.
Heja, hejarei, pe’a, moha’eño, motyre’ÿ, jei, noñeñangarekovéi, momarã'ÿ.
Jeheja, jehayhu'ÿ.
Tapere, jehejarei, jeheja, pore’ỹ, ñemomombyry, apo’ỹ.
v. Peju, mboyvytu.
v. Jepeju, ñemboyvytu.
s. Jepejuha, pejuha, mboyvytuha.
v. Hepyguejy, hepyvevyive, hepyvevuive, hepy’o, mbohepyguejy.
s. Sapatupe.
v. Ha’ãmba, hupyty, japyhy, ñuvã, ñuã, mongora.
s. Ñemyenyhẽ, ñemuanyhê, myanyhê, muanyhê.
v. Myenyhẽ, muanyhê, mbochovi, jopy, mboheta.
s. Ohypytyukáva, omoíva tekotevẽrã.
v. Hupyty, hupytyuka, gueruyka, reru, reruka, mba’egueru, tekotevẽ rahauka, me’ẽ.
v. Mo’ã, mongora.
s. Tembi'urenda, hi’upyrãrenda.
adj. Tî, otîva, jepicha, chuchu, kyhyje.
v. Picha, motĩ, mbochuchu, mongyhyje.
adj. Kãngy, tĩndy, soso, sosopa, pepo’a.
v. Mbososo, motĩndy, mokãngy, mbopepo’a, momirĩ.
adj. Výro, tavy, tavyrai.
v. Jei, tĩmbo, ñani, heja, ñemboyke, ñembotapykue.
s. Tye, tyeguy.
s. neol. Achegety.
s. Káva, eiru, jate’i, eirarúa.
s. Eiraity, Eirarúa raity, káva raity.
s. Mamanga.
s. Guyra káva.
s. Káva raity, káva renda.
s. Eiru’i, káva'i.
s. Mamanga.
s. Mamanga.
s. Eiru’i, káva'i.
s. Jejavy guasu, jejavy rei.
adv. Ojavýva.
v. Jejavy.
s. neol. Pa’û, jurupe’a, pe’a, jei, jeka, juru, kua, kuára, ikuaha, tiri.
adj. Ojepe’a, ojepe’áva, jepe’a, ojei, jurujái, noñembotýi.
adj. neol. Para, iparaparáva, iparahetáva, mbatara, piti, pititi.
v. Mboparapara.
v. Mymba monda.
s. neol. Mymba ñemonda, mymbaje’u, vaka mondaha, Vaka’uha.
s. neol. Vaka’uha, mymba’uha, mymba mondaha.
adj. Potapaha’ỹre, techagui.
adj. neol. Hekove’ỹva.
adj. Oñakângetáva, ojepy'amonguetáva.
adj. Yvykua ijapyra’ỹva rehegua.
v. Mondýi, mbopypuku.
s. 1. Yvykua, yvykua hugua’ỹva, apyra’ỹva, 2. Añaretâ.
s. Ñemohu’û.
v. Mohu’û, mboypy'û, mbyaruru.
v. Ñemohu’ũ, ñembyaruru.
s. Johéi, jejohéi. Ánga ñemopotî.
adj. Ijurujáiva, itavyraíva. Jurujái, tavyrai.
v. Mbotavyrai, mbojurujái, mbohekotavy.
v. Juru mo'açui, juru ñemo'açui. Y jehykuavo ambue kambuchípe térâ mba'yrúpe.
v. Ñemo'açui, ñemboja.
adj. Hekopirevaíva, hakuvopáva.
v. Motĩ, mbopireakuvo, mbopy’aperere, mboapijoha, mbohovapytã.
v. Ñemotî, ñembopireakuvo, ñembopy'aperere.
s. Oporohovapetéva, ohovanupâva.
v. Hovapete, tovapete, tovanupã.
v. Johovapete, ojohovapete.
s. Mo'âhára.
v. Ñe’ẽ máva rehehápe, jerure, jerure mávare, mo’ã, tekopytyvõ.
s. Ypykuéra, ñemoñanganguéra, ypykuéra poravopyréva.
v. Pe’a, mboje’o, mbojei, mbogue, hejarei, mbyai, mbuai.
v. Oñeñembyai, oñeñembuai, ojehejarei.
adj. Pyko’ẽmbyre, pyguapyre, cha'îmbyre, kandupyre.
s. neol. Ñembope, mbope, ñembota hague, pyko’ẽ, pyko’ẽngue, pygua, ñemokãndu.
v. Mbope, mbota, mbopygua, mocha’ĩ, mokandu.
s. Ypykue, ypykue joheipyre.
v. Ñembohyru, ñembovu, ñemboruru.
adj. Akãnga’u, tesakuaguyry, tavyrai.
v. Mboapysakuamboty, mboapysakua ryapu, mbotavyrai, moakãtavy, moakãtavyrai.
v. Ñemokane’õ, ñembotavyrai, ka’uvy, kane’õ, pichoro.
adj. Hayhupy’ỹva, hayhupy’ỹrã, royrõmbyrã.
s. Py’aro, Py'avai, jejahéi.
v. Py’aro, cha’e’ỹ, py’avai.
adj. 1. Imbojeroviapy, moporâmbyre, Terame'ê (tekove) 2. Mboavevopyre, emboavevova’ekue, yvy moporãmby

v. 1. Mboavevo, yvymboavevo, yvymoporã. 2. Pohãno. 3. Hepyme’ẽ. 4. Hekopytyvõ, hekorepy.


s. Yty, yvymboavevoha, yvymoporãha.
s. Ypykue, ypykuéra.
v. Hayhu’ỹ, jehayhupe’a, hechase’ỹ, py'aro.
v. Ñembotavyrai, ñembotavy.
1. Oñemomembykua, membyreity. 2. Mba'e oikótava jejoko, pane. 3. jeharu.
v. 1. Ñemomembykua. 2. Oñemopane.
adj. Oporomomembykuáva, membykuarã, poromembykuaha.
s. 1. Membykua. 2. membykuare.
v. Teterurupa, (mymba térâ tekove).
s. 1. Yvyty pa’ũ, yvytyrokái, 2. Ka’aguy ñu, ka’aguy pa’ũ.
v. 1. Hapypa, hapy, kái, myandy. 2. Jope rasa, jehovere. 3. Mborayhu rata.
v. Ñañuã, ñañuvã, ñañuvanga, añuã, ñuã, ñuvã.
s. Ñeñañuvã, ñeñañuã, ñeñuvã.
s. Ñañuã, ñañuvã, ñeñuvã, ñeñuã, ñeñañuvã, ñeñañuã.
s. Ygua, y’uha, mymba ygua.
v. Vaka mboy’u.
s. Ñemombyky, ñemomichî.
adv. Mbykyhápe, michîháme.
adj. Mombykypyre, mombykyre, iñyñyingue, momichîmbyre.
v. Mombyky, momichĩ, mbopya’e.
s. Haimbykypy, haimbykypyre.
s. Pe’aha, oipe’áva, mba’epe’aha
s. 1. Tenda mamo haku porãha. 2. adj. Jaho’ipa.
v. Jaho’i, aho’i, ñuvã, ñuã, moñuvã, moñuã.
v. 1. Jejaho’i, jeaho’i, ñeñuvã, ñeñuã. 2. Ñemo'â.
s. Ahoja, jejaho’iha, ñeñuvãha, ñuãha, mo’ãha, ñemo’ãha, ao anambusu, ao'aku.
s. Jasyrundy.
v. Mbovera, mopotî, moporã.
v. Pe’a, peka, mbovo, mbojuru, mbojurupe'a, tesape'a., mopa'û, mbohape, mboja'o, mbojurujái.
v. Jepe’a, jeka, vo, jera.
adj. Ivotõ.
v. Mboty, movotõ.
v. Jeaomboty, ñemovotô.
v. Pe’a, mboje’o, mbojei, mbogue, hejarei, mbyai, mbuai.
s. neol. Ñuatîndy.
s. Ñuatî, ñana'imimi hatĩva osêva kapi'ipekuáre.
v. Moñeko’õi, mbopochy.
adj. Ñuvãmbyre, mo’ãmbyre, ñemo’ãmbyre.
v. Mo’ã.
v. Ñeñuvã, ñemo’ã.
adj. Heko asýva, mbopohyipyre, imbojopyre, ikane'õmbyréva.
s. Ipohyiete, oporomokane’õ asýva, ñandejopy asýva.
v. Jopy, jopypy, momba’apo asy, mbojepy’apy: Ipohýi che rembiapo.
v. Jepy’apy.
med. s. Susu’a, kuru, jati’i, péu, mbéu.
s. Ñemopore'ỹ, tembiapo térâ mba'e jeheja.
s.Ãngaipajejora, ãngaipa’o, ãngaipape’a, jejora, ñyrõ, ñembogue, tembiapo vaikue jepe'a.
adv. 1. Mba’evete asy. 2. Añetete, aroviaite asy.
adj. Katuete, pavẽ, pu'aka pavê, pu'akapaite, apyra’ỹ.
v. Ãngaipajora, moñyrõ, ñyrõ, mosãso, jora, pe’a, ãngaipa’o, mbogue, tembiapo vaikue ñemondo.
v. Pyte, mboy'u, syryku.
s. Jeisyryku, jeipyte, jepyte, ñekambu.
v. Mbopy’areraha, mbojurujái.
adj. Ãreraha, py’areraha, ñe’ãngaraha, jepy’areraha, mbojurujái. Nde jurujái mbyjáre.
adj. Y'uha. Ýnte omboy'úva.
v. Jejoko, heja, jeheja, jei, jere, ñe'ãngatu, ñemomombyry, poi.
s. Jejoko, jepoko’ỹ, poko’ỹ, joko, karu’i, karurã’i.
adj. Hekotee'ỹva, hekoteeãndu'ỹva, hypy'û, ñypytû, hasy.
adj. Hypy'û, iñypytû, hasy.
adj. Ha’e’ỹva, ndaha’éiva, ikatu’ỹva, ñe’ẽrei, hekope’ỹ, hekopegua’ỹ.
s. Jarýi, machu, machu guasu.
s. Taitaguasu, taitachu, tamói, ramói.
adj. Ñyrõ, pochyjera, ñembopochyjera, ñemomarãngatu, ipochyjeráva.
v. Moñyrõ, mbopochyjera, mbopochypoi, moñeko’õimboi.
v. Ñembopochyjera, jera, pochyjera, poroñyrõ, ñyrõ.
adj. Ruru.
s. Kaigue, pytu’utu'u, mbegue.
adj. Kandu, chivu, ruru, tuvicha.
s. Ñemboruru, ñembokate, ñembovu, atýra.
v. Mbotuicha, mbotuvicha, mboavevo, mbovu, momba’e.
v. Ñemomba’eguasu.
s. Mba’ereta, teta, heta, tuvicha, hemby, api’i, mboriahu’ỹ.
adj. Heta, hetaiterei.
adv. Heta, hetaiterei, popy’ỹi.
v. neol. Mumu, reta, rekoheta, heta.
v. Ñembokate, ñembohepy.
adj. Kaigue, kuerái, oporomongueráiva, mbyaju, ay, kane’õ, porombyajuha.
s. Poromokane’õva, poromongueráiva, porombyajúva.
s. Kaiguereko, kaigue, mbyaju, mbuaju, ñembyaju, ñembuaju, kuerái, kane’õ, juku’a, soso.
v. Monguerái, mbokuerái, mbokaigue, mbyaju, mboaju, mbuaju, moñeko’õi.
v. Kuerái, ñembuaju, ahéi.
v. Puruvai, poruvai, ñemombarete, mbotavy.
s. Poruvai, puruvai, jeporuvai, jepuruvai, jeporu megua, jeporu vaieterei, jepuru vaieterei, ñembyai, ñembuai.

s. Ñemomirĩ, ñemotî, ñemokachiãi.


adj. Kachiãi, teko marâ.
adv. Kyvõ, ápe, ko’ápe.
adj.Apyrapy, mohu’ãmbyre, ñemohu’ãmbyre, apyporãmby, opa, opáma, oimbáma, oikopa, oikopáma, ip
hekopa, hekopaite, hekoporãmbáva.
s. neol. Paha, ñemboapýra, ñembopaha, opa, jejapopa, jeikopa.
v. Mbopaha, japopa, mohu’ã, mbohekopa, pa, opa, momba.
v. Opa, pa, oikopa, oso, ogue.
s. Kurupa’y, chiváto guasu.
s. Mbo’ehao.
v. Ojehu, jehu, oikova’ekue.
v. Jehýi.
v. Mokirirĩ, mbojahe’opoi, mombytu’u, mbopy’aguapy, jurumboty.
v. Ñemokirirĩ.
adj. Mbyry’ái, pire aku, ruguy raku, pireakuvo.
s. Py’araku, akãraku, ñembyaku, mbyry’ái, huguyraku, pochy, ñeko’õi .
v. Mbyaku, mombyry’ái, mbohuguyraku, myakãraku.
v. Ñembyaku, ñembohuguyraku, ñemombyry'ái.
v. Pyta, ojepyta peteĩ hendápe, ha’ãrõ.
adj. mbohapepyre, mopyko’ẽmbyre, karâ.
v. Mbohape, mbopyko’ẽ, ymbohape.
adj. Akãpicha’ĩ, ava apopẽ, iñapopẽva.
v. Moapopẽ, mopicha’ĩ.
adj. Nupãmbore, apenombyre, humby, ñenupãhague.
v. Mohumby, moapeno.
v. Apeno, ñehunga, ñemoapeno.
v. Havi’u, japichy, pichy, mokunu’ũ, mochichĩ, mbovy’a, ñemochichĩ, japichy, pete, rekokatu, tekoporayhu.

s. Kura’ỹi, kura’ỹi chipape.


adj. Terupy, rerojapyre.
adj. Terojaha, rerojaha, guerojaha.
v. Roja, gueroja, rova, guerova, raha.
v. Jereroja, jerova, gueru.
adj. Hypa, ikãnguekue, piru, po’i.
adv. Herungua, ikatu, nune, mañeípa, nga’u, añei, añeípa, sapy’areigua.
s. Mboajehára, porombojeroviahára, ñe'êrendu, iñe'êrendúva.
S. Ñakãity, jayvy, jaivy, momba’eguasu.
v. Mboaje, mboete, jaivy, jayvy, ñe’ẽrendu, ñakãity, guevi, mbojerovia, poihu, porângereko, momba'eguasu.

adj. Mba’eta rerekoha, ipirapire hetáva, iviruretáva, henyhẽmba, imba'e hetáva.


v. Sãmbyhy, myenonde, mohenonde, guarini sãmbyhy, motendota, ñemomburuvicha.
v. Neĩ, néi, moneĩ, monéi, mboaje, ñeme’ẽ, me’ẽ, heja.
adj. 1. Ikatuhápe ndeja, ikatúvape jeike, jeikekuaahápe. 2. Neiséva, moneĩse.
s. Jeikeha, jaikeha, hasaha, tape, pa’u.
adj. Joapy, joapyha, ñembojoapy, mbojapyre, mbojoapypyre, irũ, ndivegua, temiirũ, jykepegua, mba’ep
natekotevẽi guasúva, oîreíva.
adj. Joja’ỹ.
adj. Ñemoambue rehegua, sapy’areínte.
adv. Sapy’arei, sapy’ánte, mba’e oureíva, tekotevẽramo ĝuarã.
s. Sapy’areigua, sapy’anguei, peichahágui reínte oikóva, oiko’ỹkatúva, moambueha, ñemoambue, joapy, tembi
mba’asy sapy’agua, teko’ỹngatu, jehasa’asy, tembiasa asy, jehusapy’áva, jehureíva.

s. Tembiapo, mba’eapo, mba’e apopy, apopy, ñeha’ã, viruñemoĩ, teko, tekojera, ñemomýi.
s. 1. Mba’aporeko. 2. Mba’emyigua viruñemoinguéra, mba’emyigua repykuéra.
adj. Mañaha, ma’ẽha, oporomoñuhãva, oporohapera’ãrõva, oporoha’ãrõñemíva, kotyruhára.
s. Ñemaña ñemi.
v. Ma’ẽ ma’ẽ, ma’ẽñemi, ma’ẽsuguy, ma’ẽñanga, maña, mañanga, maña ñemi, moñuhã, hapera’ãrõ, h
ha’ãrõñemi, oĩ hi’ári, kotyru.
adj. Mbohaipyre, hái, itaipyre.
v. Mbohái, mboro.
v. Ñembohái, ñemboro.
s. Hái, py’ahái.
adj. Hái, ro.
adj. Naiñakãiva, hendota’ỹva, tendota’ỹ, akã’ỹ, aty opytáva isãmbyhyha’ỹre.
s. neol. Ñandyry, ñandyryku, ñandy, taruma rykue.
adj. Ñandy, iñandy.
s. Taruma’a, taruma rehegua.
adv. Pya’e, taçepópe, pojava.
adj. Sa’i, ku’i, kuta’î, michi, karape, hesa’i, kytã’i.
v. Mbopya’e, mokyre’ỹ, myaña, mbopojava, karãi, kutu, myaĝe, moaĝe, muaĝe, mohaĝe, raĝe, ñemoaĝe.

s. Mburika.
adj. Hekopegua, hekoporã, iporãitevéva, kotyngopy, ojehe’a’ỹva, marã’ỹ, potĩ, iky’a’ỹva.
v. Mopotĩ, ky’a’o, mbovera, momimbi, kytyngo, momarã’ỹ.
v. Ñemongarai, ñembokarai.
s. Muanduhe, pytuhẽ, ti, tyvyta, akã, hai, pu, pu’a, ñe’ẽngyapu. Péva oî ojehai ha ojehai'ÿva.
v. Momuãnduhe, mbojekuaave, myesakãve, mbopohyive, mbotyvyta, motî, hai, purahéi.
s. He’iséva.
v. Mosỹi, mbojoja.
v. Neĩ, moneĩ, guerohory, rohory, mboaje, pyhy.
v. Amboaje, amoneî, aguerohory.
v. Omoneĩ, omboaje, oguerohory.
s. Yrape, ysyryrape, ysyryka, yvykua.
v. Mboja, moaçui, rojaja, roĝuahẽ, mboypy.
v. Ja, ñemboja.
s. Itaete, kuarepotiete, kuarepotipyu, kuarepotiatã, itakãnduaite.
s. Ypuakatu.
v. Japi, japiporã, japi hendápe, japihesakuápe, mombyte, ha’etépe, tesakua’o, jokua, ñyvõ, api, api porã, mo
mbohesakua.
s. Kuaapyrã, kuaara’ã, porãndu asy, maravichu.
s. Jukyambue.
s. Pytutĩmbo.
s. Yvyrapirury.
s. Ykarai ryru.
v. Juku’a, ãmbu.
v. Mboja, jopy.
adj. Hasykatu, hasyasy, hasyjopara, hasytapiáva, hasypu’ãva, marachachã, ikangueratãmbáva.
s. Mba’asy, mba’asy tapiagua, jepyaha, tujamba’asy, tasy’i, tasykatu.
adj. Pe, ipe, ipepyre, mbopepyre, ñemombe.
v. Mbope, mombe, mopẽ, mopererĩ.
v. Momichĩ, momichĩve, ñemomichĩ, ñemomirĩ, momirĩ, mombyky, mbokarape, mbo’i, mboaturi.
v. Ñemomichĩ, ñembo’i, ñemomirĩ, ñyñýi, ñeñyñýi.
v. Moka’ẽ, motini.
s. Ka’anaguai.
s. Uruku. Peteî yvyramáta réra ojepurúva sa'yrâ térâ pohâramo.
adj. Oka'uvýva, pichoro, opichoróva.
v. Pichoro, piguy, ka’uvy, kane’õ, ñemokane’õ, tiri.
adj. Pane, vai, pochy, po’a’ỹ.
s. Mba’ero, ro, hái.
v. Mboro, mbopy’aro, mbopy’arasy.
v. Moporã, moporã asy, mbojegua, mopotî, mopotîmba, mbovera, myatyrõ, mbokate, moendypu, kyty, kytyngo.

s. Mokyre’ỹha, moakãrakuha, myati.


v. Mboguata, karãi, kutu, kutu kutu, myaña, mbohetya’e, mokyre'ÿ, myakãraku, hapyña, mboha’eve, moaçe.

s. Haipy, hái, py’ahái.


s. Ate’ỹ, kaigue, mba'apose'ÿ.
s. Mba’ehai, tái, hái.
v. Mbohái, mboro.
s. Ijapiporãmbyre, japiporãha, añetegua, apoporãmbyre, tembiapo hekopeguare, hekopeguáva, hekoitépe apopyr

v. Guerohory, guerosapukái.
s. Ñemohesakã, hakãsa’i.
adj. Hesakãma, mohakãsa’ipyréma.
v.Myesakã, mohesakã, muesakã, mosakã, mohakãsa’i, mbovera, mbohesapepa, mbohesape, hesape, hes
mopykytyngo, mbojekuaa, mbojehechauka, pytuvô, ñuã’o, jaho’i’o, pepi.
v. Ñemohesakã, ñemuesakâ.
s. Jari’i.
adj. Oñemondýiva, henyhêva kyhyjégui.
v. Mongyhyje, mondýi, mbopy’amirĩ, ñemomirĩ, motĩndy, mboguapy, mboguevi, mbochuchu.
v. Kyhyje.
v. Muña, tapykuéri jeho.
v. Pyvoi, pyrû, pyrûpyrû.
v. Hakãñotỹ, mbohoky, mboyvyroky, jatyko, jyvajoko.
v. Jejyvajoko, jejyvangako, jejyvajeko.
v. Moĝuahẽ, pyhy, ñangareko, mohenda, mbohupa, mombyta, mbokoty.
s. Atyha, je’oiha, ñemombytaporã, jejupa.
s. Mombytapyre, mombytapyra, imbohupáva.
v. Jura’o, juvy, juvoka, jajuvoka.
adj. Ñemboahojapyre, ijavevóva.
s. Pytyvõhára, irũ, tembiguái, moirûhára, pa’i pytyvõha.
v. Japyaty, jaty.
adj. Mbojuajupyre, mbojoajupyre, mbojoajupyrâ, ojoajúva, ojuajúva, joaju, juaju.
v. Mbojoaju, mbojuaju, mosã, porombo’y. Emoiî mbo'y ajúrare.
v. Hua'î, Taky, jepoi, ĝuahẽmba, ñembojapaite, ñereroĝuahẽ, ndyry, ko’i, kaguai, hepeña. Añemombo hi'ári.

v. Mohenda, mombyta, moĩporã.


v. Ñemohenda, ñemoîporâ.
adj. Moirũmbyre, iñirũndive, iñirũ, iñirũva, oñoirũ, ñoirũirũ, mokõi mokõi, hendiveguáva, ha’eño’ỹva.
s. Ñemoirũ, moirũva, jeroguata.
s. Irũ, yrũ.
v. Moirũ, ñemoirũ, moñoirũ, jykeko, jogueraha.
v. Ñemoirû, ñomoirû.
adv. Mbopujoja, ñembopujoja.
adj. Ipujojáva, purahéi mboja’o, purahéi mboja’opy, purahéi mboja’opyre.
v. Mbopujoja, mboysýi, ha’ãjoja, mopa’ûpa’ûjoja, mopa’ûjoja.
adj. Ñemohendapy.
s. Mohendaha.
v. Moãngata, mbojepy’apy, moñe’ãngasy, moñembyasy, mbopy’apy.
v. Ñemoãngata.
s. Porombo’ehára, ñemoñe'êhára.
v. Hekombo’e, mbo’e, ñemoñe’ẽ, moarandu, porombohesape’a, tekorâchauka, mbohekokuaa.
v. Ñe’ẽpyhy.
v. Jehu, ojehu, ko, oiko, ndaje, oikova’ekue.
s. Tembiasa, ojehúva, ojehuva’ekue, oikóva, apopyre, mba’ejehu, mba’eruha, mba’erurã.
v. Mbyaty, mbuaty, mono’õ.
s. Ñemono’õ, mba’eñemono’õ, ñembyaty, ñembuaty.
s. Joapypy.
s. Ñembojoapy.
v. Mbojoapy, mbojoaju, mbojoyvy, mbojoivy, mbojuevi, mbojuehe, mboysýi, mboja, mbojo’a, moirũ, ñome.

adv. Kyhyjepópe, iñotîva.


v. Motĩ, mbopoyhu.
s. Ygarusu mboka, ygarusu imbokáva.
v. Momandu’a, mandu’a, ñemoñe’ẽpeteĩ, py’aho. Peteĩ ñe’ẽme ñemoî. Me'ê.
v. Mandu’a, mandu’aho, jepy’amondo, jesareko, jepy’areraha, jokupyty, ñemomandu’a, momandu’a, romandu’a
momarãndu, py’aho, ñanga’u, nambi mbyaku, mandu’a, ñemoĩ peteĩ ñe’ẽme.
v. Mongora, mbokora, jopyvai, mongorapy, mbojere.
v. Mombyky, momichî, mbokarape.
v. Ñemombyky.
v. Ko’i, moña, mbyapura, moage, moangeko, myangekói.
adj. Ñeno, ñenohápe.
v. Moñeno.
adj. Jepokuaa, jepokuaáva.
adv. Jepi, jepiguáicha, jepiveguáicha, jepokuaaháicha.
adj. Jepokuaa, jepokuaáva, jepiverõgua.
v. Pokuaa, mbojepokuaa.
v. Jepokuaa, ñembohekojepigua, ñembohekotapia.
adj. Joapy, ojoapýva, mongakuaapy, mongakuaapyre.
v. Mboheta, mbohetave, mbotuicha, mbovuve, mbojo’a, mbojoapy, mbojuapy, moñemoña, mbokakuaa, mong
moñoirû, mboaty, mbyaty, mbopyrusu.
adj. Jeroviaha, jeroviapy.
v. Mbojerovia, moañete, moherakuãporã, tekombojehu.
s. Jepyve’ẽukaha.
v. Kutukutu, japiapi, mondyry, mbokuaheta, mbokuapara.
s. Myendyva.
s. Jururo, py’ahái, joha. Mb'e térâ màva ijoháva.
adj. Marã’ỹ, joheipyre, potĩmbyre, iky’a’ỹva.
v. Mopotĩ, ky’a’o, moporã, momarã’ỹ.
s. Py’aro, py’ahái.
s. Teraguigua, teraku’i.
s. Jehupyrehai, kuatiajehukue.
s. Apopyre, ojehuva’ekue.
s. Ñembopy’apeteĩ.
adj. Mbopya’evepy, mokyre’ỹmbyre.
v. Moaĝe, myaĝe. Momýi. Mboguata, motenondeve, mbopya’e. Mokyre’ỹ.
v. 1. Tekoaku. 2. Ñemboguata, ñemomýi, ñemokyre'ÿ.
s. Tembiapo, tembiapo katui, mba’apo, japo, apopy, mýi.
s. Tembiaporã, apopyrã, tembiapo.
adj. 1. Ñe’ẽapohaite. 2. Naiñate’ỹiva, kyre’ỹ, ha’eve, ra’eve, naikane’õiva, rari, ojapóva, ojapo pya’éva.

s. Tembiapo, apopy.
adj. Ko’açagua, aĝagua.
s. Aĝagua.
v. Japo, mba’eapo, mba’apo, ñemongu’e, jeity tembiapópe, ndyry tembiapóre, mbohovái.
s. y adj. Mba’aporembiguái.
s. Piraryru, yrenda.
adj. Ypegua, yrehegua.
adj. Ypegua, yrehegua.
v. Kutu, kysépe jeikutu, porokutu, mba’ekutu.
v. Myaĝe, moaĝe, mbopya’e, kutu, kutukatu, nupãnupã, hatapyña.
v. Je’ói, ojeho, hua’ĩ, ko’i, ju, ho, ĝuahẽ, ñeçuahè.
s. Yrape, yrapeñemboty, ysyryrape, ysyryka.
s. Ñemoñe’ẽpeteĩ, ñe’ẽpeteĩ, tembipotajoja, jekupytyha, oñoñe’ẽme ñeime, ñembopy’apeteĩ.
adv. Atúa ári, atúare, atúa rehe.
adv. Amogotyove, mboypýri, akóipe, aipo, pépe, amo, amóme.
s. Tembiapoñemoambue.
s. Ñaniryimono’õha.
v. Mbyaty, mboaty, mbuaty, mono’õ, mbojo’a, mbochovi.
v. Ñembyaty, ñemono’õ.
v. Torore, mbohupa, hupapo, mokunu’û, myatymói.
adj. Yrei, ay, ymeme, ita’y.
s. Pirekutukuaa pohânorâ.
adj. Aturu, akuruchĩ.
v. Ñemboapu’a, aturu, ñemboaturu, ñemoakuruchĩ.
s. Kuaavuka, mombe’uai, mba’emboja, mba’e mbojakue.
s. Mombe’uaipyrâ, henoimby. Jekaguaiha.
s. Kaguaiha. Okaguaíva hapicháre.
v. Mombe’u, mboja, kuaauka, kuauka, mombe’uai, kaguai, mombe’u mohendahápe, mbojekuauka.
v. Ñemombe’u.
adj. Tyapukue.
s. Akuti. Peteî mymba oñapi'ûva réra, akuti mburika, arambyta.
s. Yvytu mbegue puraheipegua, ñe’ênga, ñe’êkyra.
s. Mburuvicha, tuvicha, tendota, terekuára, sãmbyhyha, sãmbyhyhára, myenondehára, ýva.
s. Ñembojehegua, jepokuaa.
adj. Ñoñemboja, joja, jo’aha, ojo’áva.
v. Mbojehegua, mohenda, mbojuehe, mbojepokuaa, mbojoja.
s. Mo’ãha, ñuvãha, guarakape.
v. Mbokate, moporã.
s. Jo’aha, jo’a, ñembojo’a, ñapa, popegua, joapypyre, mbojoapyha.
s. Tenonde’a.
v. Motenonde, mohenonde, henonde’a.
v. Ñemotenonde, henonde’a, jehenonde’a, hapejoko, ñemohenonde, ñemotenonde.
adv. 1. Tenonde, tenondépe. 2. Nápy.
s. Ñembopo’i.
v. Ñembopo’i, mbopo’i, ñembopiru, mbopiru, mboypi, mopererî, mbohakua, movo’i.
v. Ñembopo’i.
s. 1. Tetemýi, teteñe’ê. 2. Ñemombe'u.
conj. Ha, avei, ave, hi’ári, hi’ariete, kóva rire, oimeve, péva ave.
adv. Pype, tyepýpe, tyepývo.
s. Kotyguára, irû, moirûha, tapykueigua. Katuete oiko hapykuéri.
adj. Mbojeguapyre, mohe'êmbyre, mbokatupyrypyrâ, ñemyatyrõpyre, ojeguáva.
v. Myatyrõ, mbojegua, moporã.
v. Ñemyatyrõ, ñembojegua, ñemongatupyry.
s. 1. Jeguaka, jeguaka apesâ. 2. Temikotevê. 3. Mohe'êha.
v. Hepyve’ẽre’ÿ.
adj. Joaju, juaju.
v. Mboja, joaju, ja, na, mboja, mona.
v. Ja, ke. 1. Avei jaike ñande. 2. Ñame'ê avei ñande réra.
s. Joaju, juaju.
adj. Mbojaha. Mba'e iñapovôva ojeiporúva oñemboja haçua mokôi mba'e ojuehe.
adj. Katupyry, ikatupyrýva, katupyrypyre, hekombo’epyre, imbo’epyre, ijepokuaáva.
s. Ñembokatupyry.
v. Mbokatupyry, mbo’e, hekombo’e, mbopu’aka.
v. Ñembokatupyry, ñembo’e, jepokuaa.
adj. Ipirapire hetáva, iñemurepy hetáva, poguasu, imba’eretáva.
s. Mba’ekyra, kyrakue, ikyrakue, teko kyra.
s. Kyra, ñandy, iñandy térâ ikyra hetáva, kyrakue hetáva.
s. Pukõi’ỹ.
s. Mbojehe’aha, mbojo’aha, mbojo’aharã.
s. Jurupyasy, techavy, oikova’erã, techamby, tekokatu, tekoupyty, ijajeva’erã, ñeminguekuaa, ñemingu
porãndupyrã, kuaapyrã, ñemingakuaa, mba’emotepa.
v. Jurupyasy, hechamby, hechavy, hekoupyty, hekokatu, mba’eouava’erã, ijajeva’erã, oikova’erã, ñemingu
ñeminguepyhy.
s. Avapaje, máva omomarãndúva tenonderãre.
s. Teroja, terairũ, teraykegua.
s. Ñeñangareko, motenondéva.
s. Ñangarekohára, sãmbyhyha, mba’eñangarekohára.
v. neol. Moãngapyhy, ñangareko, sãmbyhy, javyky, porokuái.
adj. Hechapyrã, momorãmbyrã.
s. Porãngareko, ñeporãngareko, ñemomorã, techaramo, jehecharamo.
s. Momorã, mopõrã, guerohory, momba’e, porãngareko, porãngereko, jesareko. v. Mbojurujái.
v. Ñemondýi, ñemoma’ẽguasúva.
v. Amomba’e.
s. Jeja’o, ñembokavaju, ñemomarãndu.
adj. Myatyrõmbyre, moatyrõmbyre.
v. Myatyrõ, mbohe, mohe'ê.
s. Yvyatãmbe, tuju ñemyatâmbyre ojeipurúva ogarâ.
s. Yvyatãpoha.
s. Mboheha, mohe'êha.
v. Mbo’e, hekombo’e.
s. Ta’yrusu, peky, rusu.
s. y adj. 1. Mitãkuña, kuñataî, peky. 2. Mitãrusu, mitãkaria’y, ta’yrusu, .
v. Tasy, rasy.
adj. Hasýva.
adv. Moõ, mamo, mamópa, mamópiko.
Oimehápe, oimehárupi.
adj. Ñemotuvangáva, ñesyangáva, ra'yanga térâ tajyranga.
v. Pyhy, ñemomba’e. Máva térâ mba'ére ñemomba'e.
adj. 1. Máva térâ mba'e jeporavopyre. 2. Ãnga.
s. Itape, ita akytâ.
v. Tape ñembo'ita.
s. Tupãitũ, jeayvyha, jeayhuvetei, ñemomba’eguasu, jerojy.
v. Tupãitũ, hayhurasa, hayhuvetei, momba’eguasu, ñesũ, ñesũnga, jerojy.
v. Monge, mongevy, mbohopehýi, mbojehýi.
v. Jehýi. Aguata cheretyma jehyipa peve.
s. Ñerambi, kevy, jehýi.
s. Ka’avo oporomongéva, ke reruha, ke me'êha.
adj. Kerai, topevy.
adj. Jegua, ojeguáva, imbojeguapy, jeguaka.
v. Mbojegua, mbojeguaka, moporã, mbokate, mbovera, mongatupyry, mboguakatu, myatyrõ.
v. Ñembojegua, ñembokate, jegua.
s. Jeguaka, jegua, jeguaha, jeguakarei, ñembokatupyryha, mbo’y, itavera gua’u, ajurigua.
v. Mboja, jeko, mbojeko, mondive.
v. concep. Ajapyhy, areko, ajogua.
v. Jogua, hupyty, hupyty, ñemomba’e, ñembojára, pyhy, japyhy.
adv. Potávo, pota, japopotahápe.
v. Ñembojára, ñemomba’e.
s. Poroapichyjapu.
adj. Mboaguarapyre, mbojuruhe’ẽmbyre.
adj. Oporomboaguaráva, ombojuruhe’ẽva, porombojuruhe’ẽva.
v. Juruhe’ẽ, mbojuruhe’ẽ, mboaguara, mbokele’e, mongele’e, rochichĩ, pichy, japichy, ñe’ẽrei.
s. Kele’e, ñemongele’e, aguara, juruhe’ẽ.
adj. Omboaguaraséva, mbojuruhe'êha.
adj. Omoakãrativa, kuña omyakãrativa iménape.
v. Moambue, mbyai, mongy’a, momarâ.
adj. Ñemingue, mitã ñemingue, mitã okára.
adj. Omoakãrativa, kuimba’e hembireko omyakãratĩva, kuimba’e guata okára.
adj. Kakuaa, tyarõ, ikaria’ypámava.
v. Mbyaty, mopeteĩ.
v. Ñomono’õ.
adj. 1. Ouramóva, ramongue. 2. Pytagua. 3. Mombyrygua. 4. Výro chúko.
s. Ĝuahẽ, ñeĝuahẽ, jeju, mba’ejehu, ñepyrũngague.
s.Ñe’ẽteja, ñe’ẽteykegua.
s. Tovaigua, tovaira’ãhára, mbohovaihára, ja’ohára, ja’e’ỹha, ñemoihára. Noîriva peteî ndive.
s. Tekoasy, tekotevẽ, tekomarã.
adj. Mbohováiva, pane.
s. Jehesape’a, ñemomarãndu, poromandu’aha, poromomarãnduha, ñembocháke.
adj. Momarãndúma, kuaáma, ñeñatóima, mboapysapy.
v. 1. Momarãndu, kuaauka, mboapysaka, moarandu, moma’ẽ, mbohesa’ã, momandu’aho, hechauka, ñatõi, resa
Ma'ê, ñandu, hecha.
adj. 1. Yvyturehegua, arapytu, arapytu rehegua. 2. Yvyturei.
s. Pepoatãguejyha, vevengaróga, mba’yruveve oguejyha.
adj. Veverekogua.
s. Mba’yruveve, pepoatã, guyrata.
s. Mba’yruveveguejyha, mba’yruveverenda, veveguarenda, mba’eveveguejyha.
s. Tĩmboveve.
adj. Horýva, hekororýva, hetia’éva, py’aporã, pireporã, tekorory, marangatu.
adj. Herakuã, herakuãva, moherakuãmby, herakuãngatúva, imoherakuãmby, herakuãngatúva.
v. Moherakuã, moherakuãngatu, hekomombe’u.
s. 1. Tembiapo. 2. Tembipota. 3. Tembiapo heta.
v. 1. Mokyre'ÿ, ñepia'â jehupytyrâ. 2. Monda, mondapy, avyky, ñembotavy, mbotavy.
v. Ñepia'â.
adj. Hasykue apo, ñeha’ãngue, kane’õmby.
adj. Oñe'ê'ÿva, ñe’ẽngu.
adj. Momarâmby, imarâva, mbovaipyre, iky'áva, mongy'apyre.
v. Mbovai, mbyai, momegua, momengua, momeĝuai.
v. Ñembovai, ñembyai.
s. 1. Ñandukatu, hayhu, ñandukatuha, mba’eñandu. 2. Mba’asy, mba'asy tucha, mba'asy yma guare.
adj. 1. Jejapo, ha'enteséva. 2. iñeko'ôiva.
v. 1. Jejapo. 2. Mbopy'aropu.
s. Kunu’û, porayhu, mborayhu.
adv. Tayhupápe, mborayhupápe, torypápe.
adj. Oporohayhúva, oporohayhukatúva, oporombohetia’éva, hekoayhúva.
v. Rendyva’o, hendyva’o, tendyva'o, ñapi, moperõ.
v. Tendyvapo.
v. Ñendyva'o, ñendyva’apî, tendyva'o.
s. Tendyva'o, ñerendyva’o, ñehendyva’o.
adj. Kuñareko, ikuñarekóva, hekokuñáva.
v. Kuãcha’i, pyhyvatã.
v. Jepytaso, ñombopireatã.
v. 1. Mbojerovia. 2. Mohatã, myatâ, mopyatã, moĩ hatã, jatyka.
v. Ñemoatã, ñemyatã, jepytaso, jetu’u.
s. Marãndupy kuatiápe, marãndu’anga, marãnduhai kuatiáre.
s. Ae, a'e, mborayhu, akâraku, akâvai, kunu'û, hayhu.
adj. 1. Tayhupára, hayhu, ikyre'ÿva, lñakârakúva. 2. Japo vaivai, ojapóva tembiapo kyre'ÿguirei.
adj. Akãnunduvy, iñakãnunduvýva.
v. Akãnundunundu, iñakanunduramóva, heteraku ñepyrûva.
s. Ñe’ẽpẽhẽtai.
s. Ñehãimbe’e.
s. Itaky.
adj. Hãimbe, hâimbe'embyre, hãimbe’epyre.
s. 1. Itaky, ñehãimbe’eha, mohãimbe’eha, ita térâ ambue mba'e ojeiporúva oñehâimbe'e haçua. 2. Máva ohâimb
tapicha ohâimbe'ekuaáva.
v. 1. Hãimbe’e, mohãimbe. 2. Ñemboki, ñemboaguara.
v. 1. Mosỹi, mopererĩ. 2. Mbojoja, ñatõi, mbopujoja. 3. Mbokate, tavy'o. 4. Mopotî.
adj. 1. Heseguáva. 2. Açuíva, namombyrýiba.
s. Ñemoañete, monei, néi, he’ẽ, heẽ, ta, katu, upéicha.
v. 1. Joko, ñemohatã, mohatã, ñemyatâ, mopa'â, jatyka, pytaso, jepytaso, mopa’ã, jekutu. 2. Moañete, mb
mboaje, moañeĩ, moneĩ, ha'e.
adj. 1. Tape atâ. 2. Ñemoañetembyre.
v. Jejoko, jepytaso, ñemohatã, japokói.
adj. Moneĩ, moñeíva.
s. Py’apy, jepy’apy, py’angekói, py’a ãngeko, py’angata, py’añyñýi, ãngata, ãngekói, vy’a’ỹ, tembiasy, ñem
tekotevẽ.
adj. Py’angata, py’apy, jepy’apy, moãngekopyrâ.
v. Mbojahe’o, moãngata, moãngeko, myangekói, mbopy’angata, mbopy’atyai, mbopy’arasy, mbyasy, ñem
moñembyasy, jepy’apy, py’apy.
v. Jepy’apy, py’angata, ñembyasy, ñembopy, ãngekói, py’apu.
v. Mongu’e, poi, jora, mbovyu, mbopyu, mombyu, momboi, ku’e, mongy.
s. Ahy’opyáu, ahy’o ñemboty, ahy’okorõrõ, pygáu, pyáu, ñe’ẽpyáu.
adj. Ahy’o kororõ, ahy’o pyáu, ñe’ẽguyguy.
s. Ñe’ẽnga, ñe’ẽkyra, ñe’ẽmonde, oje’éva, ñe’ẽtapia.
adj. Ijapéva, mboapepyre, oñemonde porâva, oñemongaru katúva, ho'uhatâva.
s. Ape, mboapepyre.
v. Ñuvã, ñuvãnga, mbyape.
adv. Ha'evéma katu.
adj. Ipo’áva, ika’avóva, hembiasa porâva.
s. Sapire, rora, rorakue, irorakue, ikurekue, kurekue, kurerã, hevora, hatykue, typyraty.
v. Ja’o, kaguai, ayi, momarã, motĩ, poromotĩ, hova’api.
v. Hovake, mbohovake, mbohovái, ñemoĩ.
s. Ai morotîngy.
s. 1. Pysãpêku’e, mymba pysâpâku'e.
adv. Okápe, oka, okára, okárape.
adv. Karapã, jayvy, jaivy, atuape, tîndy.
v. Mokarapã, mbojayvy, mboivy, mboapipe, moñakâity, mongarape, motîndy, jayvy, mbojayvy.
v. Jaivy, jayvy, ñemboapipe, ñemokarapã, ñemombe, ñembokarape, ñakãity, ñemotîndy.
s. 1. Pira ahy’o, apykua’ỹi, ajura’ỹi. 2. Py'aguasu.
s. Karuguasu.
s. Sâ, ýva, jyva, jepyhyha, jejapyhyha.
adj. Pojopy, takate’ỹ, mo'opy.
v. Pyhy, japyhy, jopyhy, pojái, kuãcha’î, javo’o, ñakãrama, jepokói, poko, monambi.
v. Jejapyhy, jejapokói, ñemokuruchĩ.
adj. Jererohorýva.
v. Mbovy’a, mborory, guerohory, mokunu’ũ, pojera, mbojerovia, mborerekua.
s. Mbohoryha, mbovy’aha, mborerekoha, jererohory,ñembojerovia, jopói, temime'ê.
s. Ita hepy, ita porâ.
s. Karaguata.
v. Moapesã, mbyaty, mbojo'a.
v. Popa'â.
v. Ñembogua, ñemokarãpã, ñembyatyru.
s. Tembiapoha, myakãha, mba’apoha, ñangarekoha.
v. Japo, japouka, tembiapo ñembohape, hupytyuka.
s. Tembiaporã, apopyrã, mandu’arã.
s. Jeporekahára, tahachi, mba’e apohára, ñangarekohára, jokuaipy.
adj. Hova porâva, hova vaíva.
adj. Ikatúva ojejapo, ijapopyrâ, ikatúva jahupyty, hupytypyrâ.
adj. Tuicháva, hete guasúva, mba’e ñembotuichapyre.
v. Ñembotuicha, ñemomba’eguasu, ñembovu.
adj. Pyryrỹi, katupyry, ikatupyrýva, rari, kyre’ỹ, vevúi, vevýi, pyu, ha’eve, hete vevúiva.
s. Pyryrỹi, rari, sỹi, tekorari.
v. Myaçe, mborari, mbopya'e.
Adv. Pya'e, taçepópe.
s. Mono'ô pokarê, ñemomba'e joja'ÿ. Mba'e ojehupytýva pokarême.
s. Juku’a, py’atarova, ñemomýi, ñemongu’e.
adj. Ñoko’ẽtytýi, ñembokuchu, akâraku, py'ataropva, py'atyai.
v. Mbokacha, mbovava, mbojehe’a, mbokuchu, momýi.
v. Kacha, ñembokacha, kuchu, ñembokuchu.
s. Ñembojo’a, ñembyaty, aty, ndy, jehe’a.
adj. Mbojo’apyre, mbochovipyre, mbyatymbyre, mbochovimbyre.
v. Mbojo’a, mbyaty, ko’i, mbochovi, mono'ô.
v. Ñembyaty, ñemono'ô, ñembochovi.
Adj. Mbojaha, mopeteîha, mbojoapyha.
s. Ñe’ẽjehe’a, ñe’ẽrapoty’apo rupi. Ojeiporu mokôi ñe'êgui ojejapo haçua peteî.
v. Mbyaty, mboja, mopeteî, mbojehe’a, mbojo’a.
v. Mokarapã, mboapa, mombe, mbopohýi, jopy, py’apy, mbojayvy, moakãity, moangata.
s. Kuaapavê'ÿrape. Mba'ekuaa rupive ikatu'ÿva jahechauka. Jagueroviáva jahecha'ÿre.
s. Araity karai.
Adj. Momba'apopyre, kane'ômba, mbopohyipyre, jopypyre.
v. Ñemokarapã, ñemokane'ô.
s. Ãngata, py’angata, jepy’apy, kane’õ.
s. Yrape yvyguypegua.
v. Ko’i, titi, ñembyatypa, je'oipa, hua'îmba.
s. Manombota, pytuhê'asy, jehekyipota.
v. Manombota, manovaivai, jehekyipota, pytupapota.
s. Ára resa kyhyje
v. Ha’uvõ, ha'yvô porâ, ha'yvô vai.
adj. Avapaje, avare, morauvijára, ta’uvombára, oha’uvõva, jurupyasy, po’avai motenondehára.
adj. Javiru, piru, ipirúva, pirupyre, haviru.
v. Mbopiru, mombiru, mohakatî, mohotî.
s. 1. Jasypoapy. 2. Viru mono'ô, mba'eno'ô.
adj. Hypa, hypáva, hypapyre, opáva, kane’õ, ka'apa, gue, so, soite.
s. Kãngy, kane’õngue, kaigue, hypa.
v. Mbohypa, momba, mbopaha, mokangypa, paha..
v. Kane’õ, typa.
adj. Juky, ijukýva, hekororýva, heteporâ jojáva, hova porâva, joja porâva.
adj. 1. Horýva, oporombohorýva, porã, ho’aporãva, imba’eporãva, porãngareko, aruangatu, ãngaturã, horykatú
Héva, piro’y.
v. Mbovy’a, mbohory, iporã.
v. Mboaguyje, hechakuaa, aguyje me’ẽ, jokupyty, kuaa, hepyme’ẽ, guyjeve’ẽ, hechakatu, guyjevete.
adj. Ohechakuaáva, kuaapyre, ipy’aporãva, poropoepyhára.
s. Aguyjeveme’ẽ, aguyjeve’ẽ, jechakuaa, jehechakuaa, jopói, py’aporã, poepy, myengoviakuaa.
s. Ñembotuvicha, ñemboruru, atyra, ñembovu.
s. Rembipota, vy'aha.
v. Mbotuicha, mbotuvicha, mongakuaa, mbopy, mbopyguasu, mbokakuaa, mbovopy, hova’o, mbo
momba’eguasu, popyru.
adj. Okaragua, kokuegua, oka rehegua, ñemitỹ rehegua.
adj.Ombovaivéva, ombyaivéva.
v. Mbovaive, mbyaive, mbopohyive, mbohasyve.
v. Ñembovaive.
s. Oñemyrôva, moñemyrômbyre, ipy'avaíva, ipy'aróva, ipy'aháiva.
v. Ñemyrõ, ja’o, moti, moñemyrõ, mbopy’avai, mbopochy, momarã.
s. Poromomarã, ñemyrõ, jeja’o, ñeko’õi.
v. Mbopy'aro, moñemyrô.
adj. 1. Úva aky. Yva "parralª hi'aju'ÿva. 2. Ñeko'ôi reruha, mbyaju me'êha, joha me'êha.
v. Rãirõ, jepoi, hepeña, nupã, havira rei.
Adj. Apipyre, ojejapiva'ekue.
adj. Mbojoapypyre, karapachãi, itykuapyréma, ñembojoapy, mbojapyre, joapy, temirũ, tembipuru juapyha, tem
juapyha, tembiporu joapyha, tembipuru joapyha, tembiporu ykepegua, tembiporu ykepegua, mba’ep
pẽhẽpururã.
v. Mbojo’a, mbojoapy, moĩve, moñoirũ, moirũ, mbojehe’a, mboykue, mokarapachâi, tykua.
v. Ñembojo’a.
s. Ñerãirõ, ñepeña, ñenupã, rairôrei, havirarei.
Adj. Ha'âséva.
s. Poronupãñepyruhára, poroha’ãraẽvéva, porojapiraẽvéva, kutuha, apiha.
adj. Koygua, hesaite, sagua’a, havara.
v. Mbohái, mboro, mbopochy, mbopy'ahái.
Adj. 1. Háima, oñembohaihína, háiva. 2. Ipochy, ojahéiva.
v. Ñembohái, ñemboro.
adj. Kokuerekogua, kokueguáva, kokuegua, ñemitỹ rehegua.
s. Chokokue, kokueguára, kokuépe omba’apóva, kopihára, temitỹhára, ñemitỹhára, oñemitỹva.
s. Temitỹmby, ñemitỹ, ñemitỹ rehegua.
s. Py’ahái.
Adj. He'êvaivai, he'êjopara, he'êmby.
adj. Vo, tiri, jeka.
v. Mbojeka, mbotiri, mbovo, joka, jokajoka.
v. Vo, tiri, jeka, jekajeka.
s. Yvyra’ãkuaahára, yvyra’ãha, yvy oha’ãva ha omboja’óva.
s. Yvyra’ãkuaa. Yvy ñeha'â rehegua.
adj. 1. Hái, háiva, ro, joha. 2. Heko aýva, heko joháva.
adj. Morotiû, apatĩ, hûngy.
v. Moapatĩ, mohũngy.
s. Ñu, okára, yvy, kogaty, yvyñemitỹha.
s. Temitỹkuaa, ñemitÿmbo'e, ñemitÿrape, ñemitỹreko, temitỹrekokuaa.
s. Temitỹkuaáva. Temitÿkuaa rehegua.
s. Ñemitỹrekokuaaha, temitỹkuaahára.
adj. Ñemitỹmymbakuaa. Ñemitÿ ha mymbakuaa rehegua.
s. Aty, no’õ, no’õngára, ñembyaty.
adj. Mono'ômbyre, mbyatypyre.
v. Mbyaty, mbyatypa, mbyatytyaty, mono’õno’õ.
v. Ambyaty, amono'ô.
s. Y.
s. Karive.
s. Amarei, amasapy’a, amapororo, ama charara, amangy, hayvipororo, amachororo.
adj. Ay, yrei, ijaýva, hi’ýva, ita’ýva.
s. Ñahatî.
s. Ygua.
adj. Yrei, hi’yreíva, hi’ýva, ymeme, yreikue, mbo'ypyre.
s. Yreruha, yñemuha, yrenohẽhára.
adj. Vy’ambyaiha, vy'aharuha.
s. Poheiha, pojoheiha, jepoheiha.
s. Eikanguy, eirykue, alóha.
adv. Pu’akakuaaha, ikatúva ojegueropu’aka.
v. Gueropu’aka, pytaso, joko, jejoko, ropu’aka, rosã, ñemyatã.
v. Jejoko, jepytaso, ñemyatâ.
s. Pu’akareko, omyatãkuaáva, hosãva, heropu’akakuaáva, ipyatãva, imbaretéva, ojejokokuaáva.
v. Mboykue, mbo’y, tykua.
v. Ha’arõ, hapera’ãrõ, ma’ẽ ma’ẽ, maña, maña ñemi, moñuhã, oî hi’ári, kotyru.
s. Guari, guaripóla, jakare ry’ái, taguato resay, jaguarete ruguy.
s. Aguarivái, aguara'ýva. Ka'avo iky'ÿva réra.
s. Sa’yrãmboryha.
s. Yrojaha, yrahaha.
adj. 1. Akua, hakua, hakuáva, tatî, tatîhakua, mba’ehakua. 2. Ha’eve, ha’evéva, techapuku, ohechapukúva, tes
3. Mba'asy hasy'asýva, mba'asyvai ndahi'aréiva. 4. Tyakuâ mbarete. 5. Tyapu yvate ha tuicháva.

s. 1. Mba'ehakua, apýra akua. 2. Ñe’ẽ arandu, arakuaa, katupyry, tekoãndu, tekokatupyry, tekopyryrÿi.

s. 1. Mborau, ha’uvõ, mbora’uvõ, ta’uvõ, ñera’uvõ, morandu’ai. Mba'e oikótava. 2. Téra joapy.
s. Popía, ju, tatî, kutuha, mba’eakua.
v. 1. Kutu, myaçe. 2. Mokyre’ỹ, moñerã, myañañam, mopeñerã
s. Taguato, japakani, taguato’i, taguatohũ, taguatohovy, taguatopytã.
adj. 1. Tîkarê, tîkarapâ. 2. Tovapuku. .
s. Ka'avo ipotýva réra ojeiporúva jaguakarâ.
s. Taguatora'y.
s. Arypahajopói.
s. Ju.
adj. Kua, ikuáva, kuapyre, mombupy, opúva.
v. Mbokua, mombu, mbokuára.
v. Kua, ñembokua.
s. Kua, ngua, kuára, nguára, pa’û, jepe’a, jepe’aha, pe’a, jei, jeka, juru, mbiti.
s. Musurã, perevypu'â.
adj. Haso, taso, hasóva, tîgua'â.
s. Taso.
v. Mbohaso.
v. Raso, haso, taso, ñembohaso.
adj. Hakuaovi, hakuáva.
v. Mbohakua, mbohakua ovi, mohatî, mohãimbe, mboapyterakua, apymi.
interj. E’a, ha, mba’étepa.
v. Mbohái, mboro, moaheko, momby'aro, mbopy'aro.
adj. Mosâmbyre, isâva, ñapytî, jokua.
adj Pépe, upépe, upe, koinahína, pepete, péina, pepemive, peinahína, upepete.
adj. 1. Memby’ãnga. (syangápe çuarâ). 2. Ta'yra'ânga. (ruangápe çuarâ).
adj. 1. Memby’ãnga. (syangápe çuarâ). 2. Tajyra'ânga. (ruangápe çuarâ).
v. Moñemoña.
v. 1. Ñembopo’i, ñemboinimbo. 2. Ñemboysýi. 3. Kangy, kytomi okakuaa.
v. Mohyĝuatã, mohyvatã, mbohyvatã, mbohyĝuatã, moyvatã, mbotyevu, mopunga.
v. Tyvatã, tyĝuatã, ñemohyvatã, ñemohyĝuatã, ñemopunga.
s. 1. Ipungáva. 2. Tyvatã, tyĝuatã, hyvatãva, henyhẽva. 3. Ikueráiva.
adj. 1. Ipytupáva. 2. Ipy’aropúva, py'aku'i, ojepy'apýva hembiapo heta rupi. 3. Omanóva hoy'upa rupi, omanóva

v. 1. Moñapymi mbopytupa peve, mbo’yguy, juvy. 2. Pyty, pytuhopa, mbopytupa. 3. Mbopy’aropu. 4. Tata m
tata ñembogue.
s. 1. Pytuhê'asy, pytumbo, pytupa, py’aropu, pytuho. 2. Jepy'apy.
v. Mbohypy, mbopyko’ẽ, mbopypuku, jo’opypuku.
adv. Áĝa, ko’áĝa, açaite, aguive, açamive, açaguive, rire, açakatu, açaramo, ange, ánga.
adj. Juvypyre, jejuvypyre, jejuvýva, ojejuvýva, jejuvyva’ekue.
v. Juvy, jejuvy.
v. Jejuvy.
adj. Ñongatupyre, mono’õmbyre, mohembypyre, mbohyrupyre.
v. Ñongatu, mba’eñongatu, mono’õ, mohemby, myakate’ỹ, ñemoakate’ỹ, pojopy, mbohyru.
s. 1. Viruñongatukuaa, ñeñongatukue, ñeñongatu, ñemono’õ, pojopy. 2. Hechakuaa.
v. Mbokuarekuare, mboyvykuaykua.
v. Ñongatu, mbohyru.
adj. Pyko’ê, pygua.
v. Mopyko’ê, mbopypo’ê, mbopypo, mbokua, pygua, ñembopyko'ê.
adj. Myatatĩmbyre, japiche, piche, mbiche, mohatatĩngapyre.
v. Mohatatĩ, moatatĩ, myatatĩ, motĩmbo, mbojapiche, mboapiche.
s. Tatykue, yty, huguare.
v. Mondýi, mongyhyje, mosãrambi, mbojava, moñemi, mokañy, mondo, momombyry, mosẽ.
v. Kañy, java.
adv. Pochyhápe, ñemyrõaihápe.
adj. Pochy, pochypyre.
v. Mbopochy, pochy, jahéi, moñeko’õi, moñemyrõ, mo’yrõnde.
v. Pochy, jahéi, ñemombochy, ñemyrõ.
s. Yvypytu, pytu, yvytu, arapytu.
s. Moendapytu.
s. Ñemboyvytu.
s. Mboyvytuha.
v. Mboyvytu, peju, jepeju.
v. Ñemboyvytu.
adj. Ha’eño, ha’eñóva, iñirũ'ÿva.
s. Ñemoha’eño.
s. Moha’eñoha.
v. Moha’eño, ñemopeteĩ, mopeteĩ, moaño, moirũ’ỹ, mbojei, momombyry.
v. Ñemoha’eño, ñemomombyry.
v. Mbyai, mbopiru, mbojeharu, haru, javyky, javyky vai, momarã.
Adj. Mano, piru, ñyñýi.
adj. Mba’e’ỹ, ambue mba’e, ijára ambuéva.
v. Momba'aporei, mokane’õ, mba'apo'asy, mbojuku’a.
s. Kane'ô, kane'ôngue.
s. Ky'ÿi, kumbari.
v. Mondyryry, mondoro.
s. Ky’ỹindy, kumbarity.
s. Sevoiry, áho.
s. Pyapykyja, poapykyja, mbo’y, po’y, pyapy jeguaka.
s. neol. Ogapepuruha, tembiporu ogapy, aotembiporu, aomenda, guar. ant. opypiara.
adj. Ojoapyporâ, imbojoja, hesegua, hesete, ha’etépe, oñomboja.
v. Mbojoja, mopa’ã, mbojuaju, mboapyjoja.
s. Muendaporâ, mohendaporã, joja, jejooapy, ñemuengovia, ñehepyve’ẽruka.
v. Jukauka, mbojepy, juvyuka, ñakã’ouka.
s. Jukapyre, ojejukava'ekue.
...Pe, Paraguaý(pe), jurugua. ...me, Hetymá(me), tîgua. ...vo Ahakueté(vo).
s. Pepo.
adj. Jererohory, ñemomorãmby.
s. Momorâhára.
s. 1. Kele’e, ñemongele’e, aguara.. 2. Momba’eguasu, ñemomba’eguasu, mombe’ukatu, ñeporãngereko, jerer
jejapo, jerovu.
v. Mombe’ukatu, momorã, momarãngatu, momba’e, momba’eguasu, mboaguara, mongele’e, mbo
mbojuruhe’ẽ, moporã, mbotuvicha, porãngereko, rohory, mbojerovia.
v. Jererovu, ñemombe’ukatu, jemombe’ujerovia, ñemomarãngatu.
s. Itatî'hu'û. Ojeporu ojejapo haçua ta'anga térâ jeguakarâ.
s. Takãpemby, yvyrarakãpemby, takãñyvýi.
s. Mba’erenda, tembiporurenda, tembipururenda.
s. Japeusa.
v. Tyrã, arambi.
adj. Pepóva, ipepóva, ovevéva.
s. Juruhe’ê.
v. Ambopi.
s. Ñemondykyha.
s. Inimbo’atãmby.
s. Inimbo’atã, itaembo, itaembopo’i.
adj. Myme kutupyre. Mimbo.
v. Kutumyme, mýpe, mykutu.
v. Ogaguy, ogapepo, ogapepoguy.
s. Ñemongaria’y, jejapo, jerovu, ñembotuicha, jehechaukakatu.
v. Ñemongaria’y, jehevechauka, poroheka, guarinira’ã, hechaukakatu.
s. Ñembopuku, ñemombuku.
v. Momboku, mbopuku, mboare, pyso, vyso, mosãmbuku, mbojoapy.
Adj. Ipukúma, oñembopukumahína.
s. Sapukái, jahe’o, guahu, guahupuku, ñarõ, tasẽ, tasẽmbuku.
s. Tyapurenoiha, momarãnduha, porohenoiha, mondyipa.
v. Mondýi, momarãndu, mongyhyje, myangekói.
s. Ko’ẽtĩ, ko’ẽtĩ sakã, ko’ẽmby, ko’ẽvy, ko’ẽmbota, ko’ẽju, ko’ẽtĩramo, arasẽ, arapysẽ, arajekuaa.
s. Yky’asyryha, ysyryka.
s. Oga’apohára, óga’apoha, ogapohára.
s. Oga’aporeko.
s. Ypajuky.
v. Ko’ẽ, ko’ẽmby, ko’ẽtĩramo.
s. Tembipota.
s. Yryruguasu.
s. Oporomoĝuahẽva.
v. Moĝuahẽ, mbohóga, mbohupa, mbokoty, mohenda, mombyta.
s. Çuahẽha.
Adj. Morotîngy.
adj. Pytãtĩ, pytã morotĩ.
adj. Tĩ, morotĩ.
s. 1. So’o apu’a. 2. Vori vori.
s. Ko’ẽju, ko’ẽtĩ, ko’ẽmby, ko’ẽmbota.
v. Ko’ẽtĩ, ko’ẽtĩ sakã, ko’ẽju, ko’ẽvy, ko’ẽmbota, ko'ê sakâ, ko’ẽ.
Adj. Ipy'atarova, tavahúpe oikóva, itararáva.
adj. Poromondýiva.
v. 1. Ayvuapo, mboayvu, mbopere, mosãrambi, mondýi, mbohesaite. 2. Moakârapu'â, ñakârapu'â, pu'â, ñemoî.

s. Ayvu, ayvu guasu, tyapu, sununu, sarambi, guyryry, tekotarova, ñemondýi, churuchuchu.
v. Mbopy’arory, mbovy’a, mborory.
s. Vy’a, tory, py’arory, jopói.
s. Jeguerohorueta, toryeta.
s. Ta’ãngatyenda.
adj. Pyrague, jurupipi, jurumby’ýi, jurumy’ỹi, tembiguái, kurupi, jaguaperõ.
s. Jurumy'ÿi rembiapo.
s. Ogaguasu ruvicha, ka'irâi rerekua.
s. Tavarerekua, tavaruvicha.
s.Mborasyrã.
s. Hupytykue, jehupytykue, hupyty.
s. Karameĝua’i, viru ryru, viru ñongatuha.
s. Yrapekua.
s. Yrapekuamby.
v. Hupyty, hupity, hupityuka, rupyty, jehupyty, reko, ĝuahẽ, moingo, pojái, jeheka, jerure, mbohasa, tekopyty.

s. Kotykeha, ynimbero.
s. 1. Alkoo, alko, mohu'ûha, tatarâ. 2. Kaçui, tykue oporomonga'úva.
v. Tesamohũ.
S. Ka’uvai, ka’ureko, ka’upy.
s. Yvyty'i, yvyty atukupe.
s. Ypykuereko, ñemoñangague.
s. Ñandyryru
s. Tavy, kuaa'ÿ, tavyrai.
s. Okẽmbotaha, henoiha.
s. Tava’i, táva, tavamirĩ, tetã’i, tapỹi, tekoha, oka.
adj. Tava’igua, tavaokaygua, okaraygua, okaygua, tekohaygua.
s. Jehe’a, ñembojehe’a.
v. 1. Kyre'ÿ, ñemokyre'ÿ. 2. Mbojehe’a.
Adj. Ojehureíva, ikatu'ÿva jaikuaa, herungua.
v. Mbo’e, hekombo’e, kuaauka, tavy’o.
adj. Ojoykereguáva, ypýrupi, ijypýrupi, ogajerére.
v. Kuaauka, hechauka, ñe’ẽaje, ñe’ẽ.
s. Ñeha'ângagua'u.
v. Mbovy’a, mbyetia'e, mborory, rohory, rovy’a, mbopy’arory, moãngapyhy, porombovy’a, mbohetia’e, vy’a, ro
jererohory.
adj. Horýva, ovy’áva, hekororýva, ijukýva, tetia’e, tory, rory, vy’a, tekorory.
s. Tory, tekorory, vy’a, akãrapu’ã, tetia’e.
Adj. Mombyry.
s. Tapere, jehejarei, jeheja, ñemomombyry.
v. Momombyry, mboyke, mbojei, jehekýi.
v. Ñemomombyry, heja, jeheja, jei, jere, ñemboyke, piã, poi, jejoko.
interj. Vy’achauka.
v. Mokyre’ỹ, mbopy’aguasu, mbohetia’e, moaĝe, moakãraku, pytuhẽ, mopy’a’atã, mbopy’ambarete, mbyetia’e.

s. Joha.
s. Pepo, amandykyha, ogapepo, ogaguy.
s. Jejapysaka, ñeñangareko, marandu.
v. Momarandu.
s. Pirapepo, pepogua.
v. Pepe, perere, perepepe, jetyvyro.
s. Guasu'api.
adj. Py’amokõi, py’ajoyvy, tovamokôi.
s. Ñepyrû.
s. Moñe’ẽhai, ñehekombo’epy.
s. Kapi'i, mymba rembi'u.
s. Kysekarêvuku
s. Achegety.
s. Ñai’ũjyrenda.
s. Ñai’ũmba'apoha, omba'apóva ñai'ûre.
v. Po'i, ñembopo'i.
s. Poyvija, poyvi rerekua.
s. Juakã, ju iñakãva, juakãvotõ’i.
s. Aopyrũha, yvyao.
s. Sapikuajovái, vuruháka, mba’eyru, pyjuru, guasupykuajovái.
s. Ygáu.
s. Ayvu, ayvuvy’a, ayvu guasu, ñe’ẽjoa, sapukaijoa, guarara.
s. Yvopety, kurupa'yty.
s. Kurupa'y'a, inga'a.
s. Yvyramáta réra. Kurupa’y, yvope, yvopey, ñanduvay.
s. Ayvu, ayvu guasu, vy’a guasu, ñe’ẽjoa, ñe’ẽmbajoa.
s. Yno’õha, ykua.
adj. Ho’ysãitereíva.
pron. 1. Peteĩ mba’e, mba’e, mba’émo. 2. Adv. Hetamive, rei, nunga, gy, ngy, vy, katu, mi.
s. Mandyju.
s. Mandyjuty.
v. Momandyju
s. 1. Ñahatĩ. 2. Tahachi.
pron. Máva, ava, peteĩ.
adj. Oimeraẽ.
adj. 1. Oimeraẽ. 2. pron. Oimeraẽva, peteĩ, amo, ñavõ, nañói.
s. Jeguaka, mba’ehepy, hechapyrã, mbo’y.
s. Ayvukueraño, tasẽsoro, sapukaisoro.
s. Ka'avo ipotýva, ojeiporu jeguakarâ.
adj. Ndivegua, ñondiegua, irũ, kotyhára, ñe’ẽñome’ẽngue, mba’apo irũ.
Adj. Hyakuâ áhova, hyakuâ sevoirýva.
s. Joaju, juaju, ñembojuaju, ñembojoaju, pepojoaju.
v. Jokupyty, mbojuaju, mbojoaju, mbojopopyhy, moirũ.
Adv. Hero, heropyre.
s. Ka'avo ipotyryakuâva.
adj. Pepo’a, ipepokangýva, tĩndy, soso.
s. Mokyre’ỹha.
s. Kypa'i.
Adj. 1. Pepombyky, pepokytîmbyre. 2. Naikyre'ÿiva.
adj. Tavy, tarova.
s. Pytu, pytuhẽ, pytusẽ, ãmbu.
v. Japopya’e, mbopya’e, mbovevúi.
s. Mymbavai, tymbavai, mymba hekora'ÿva.
s. Mongarupy, ñemongaru, jekaru, ñemohembi’u, tembi’uje’u.
s. Mongaruha.
v. Mongaru, mohembi’u, hembi’ume’ẽ, jopói, mongakuaa, mokambu.
s. Hi’upy, je’upy, tembi’u, hi’upyrã, mongarurã.
v. Mbojuajuhára, muesakâ.
s. Ñembojoja.
v. Mbohysýi, mboysýi, mbojuevi, mbojoapykue.
v. Myatyrõ, mbojegua, moporã, mbokate, mbohe.
adj. Pepopytã.
s. Moapesỹihára.
s. Ñemoapesỹi.
v. Moapesỹi, korocho’o, mosỹi, mbojoja, moendypu, mopererĩ.
s. Yvyramáta ijyvatéva, yvyravevýi.
v. 1. Moñemoĩ. 2. Mbosako’i.
Adj. Omboysýiva téra.
v. Ñembosako’i, ñemoĩ, jepy’amoĩ.
s. Jeyjey, taije’ejey.
v. Mbovevýi, mbovevúi.
v. Pytu'u me'êha, tasy joraha.
v. Mombytu’u, mbopytu’u, aguyjei, mbovevýi, mbovevúi, pytyvô, jora.
v. Pytu’u, jepytu'u, jejora, jora, jera.
s. Tasyjera, pytu’u, jora, jera.
s. Hu’yryru.
s. Amangyryru, ymono’õha, yno’õngua, yno’õha, ykuára, ykua.
adv. Amo, upépe, peamo.
V. Mosỹi, mbope, mombe, moapesỹi, mbojoja, jesuru, suro.
s. Jesurupy, ñeçuahêmby, Jeikepy.
s. Pẽhẽngue, oñopehêngue.
v. Mboja, mbyaty, mono’õ, moaĝui, gueroja, moñoirũ.
adv. Mboypýri, koguive.
adv. Upépe, pépe, amo.
s. Ãnga, ãngue, ãĝa, ã, py’apy, pytu, teko.
s. Ñemuha, tetyrõnda, hi'upyrenda.
s. Iñeñongatupy, ñongatupy, ñeñongatu.
v. Ñongatu.
s. Ñemitỹ renda, ñemitỹha, ñeñotỹha, yvy avevo.
s. Itanupãha.
s. Itapa, yga.
v. Ñemopytã, pytã, mopytã.
s. 1. Tapyta, itapytã. 2. Uruku. 3. Itakanduaravêngue.
s. Arambo’eha, ararechaukaha.
s. Ytã, ytâramba.
s. Mbokajara’ỹi.
s. Akãngao'atã.
s. Eirarykue, eiratãry, asukary.
adj. 1. He’ẽtereíva, he’ẽmbýva, he’ẽmbochýva. 2. Juruhe’ẽ.
s. Hu’ĩpo, mandi’o hu’itĩ, aramirõ.
v. Moaramirõ.
s. Angu’akandua, soka, josoha, itasoka, itaangu'a..
s. Akãngyta, akãngata, akãrupa, aramboha.
s. Aramboha’i, akãngyta’i, apyteao.
s. Guapyhahoja, guapyha'ao.
s. Kavajukygua, taguemosỹiha.
s. Teviruguy, tevikytã, tevisẽ, tevikytãsẽ.
adj. Karúma, jekarupáma.
v. Karu, karuasaje, jekaru asajegua.
s. Jekaru, karuasaje, karu.
Adj. Akâhatâ, tavy, tavyrai, tarova, teko tarova.
s. Ñemoñe’ẽ, ñe’ ẽ.
s. Karaguatarẽ, aloe.
s. Jeikoha, koty.
v. Mbohupa, moĝuahẽ.
s. Guyraju.
s. Ogaraity.
s. Akã perõ.
s. Yvytyjupi, yvytyjupireko, yvytyjupikuaa.
s. Yvytyjupiha.
v. 1. Porukavepy. 2. Poruvepy.
s. Mba’erysyhũ.
adv. Jerére, jere, jerekuévo, ijerehárupi.
adj. 1. Mbarete, katukuaa, porãve. 2. Yvate.
adj. Jero, juru atâ.
s. Jero, jerovu, jerovia, jejapo, juru atã, tĩ’atã.
s. Itakarai, itamarãngatu, yvyramarãngatu.
s. 1. Ñe’ẽhatãveha. 2. Ñe’ẽhatã.
v. Mombyta, mbopyta, joko.
s. 1. jeharu, taĝuino. 2. Ñemoambue, ñemomarã. 3. Py’apere, py’atarova. 4. Jeharu.
Adj. Iñambuekuaáva.
s. Moakãjavýva.
v. 1. Mbopy’atarova, ñorãirõ, juavy, ñe’ẽjuapi, ja’o, ñe’ẽñombojevy, ñoñe’ẽmbojovái, ñoñe’ẽmboepy. 2. Moa
myengovia. 3. Momarã, moingoe, hekoe. 4. Haru, mbyai.
v. 1. Ñembohovasy, ñembohovapochy. 2. Ñemondýi, jepy’amondýi. 3. Ha’o, ñembyai, haçuino.
s. Ñorãirõ.
s. Jopyru, hendague.
v. Pyru, mbojopyru, mopa’ũ, ñomyengovia, mohendague.
s. Ipyrupýva, jeporavokuaapy.
s. 1. Joja'ÿ, ojupi ha oguejýva, susũ, yvysusũ, kuru. 2. Ndahekojojáiva, hekojoja'ÿva, pytepo, kytâkytâ.
s. 1. Yvyty'i, tenda yvate. 2. Koty’i yvate, óga yvateveha.
s. Apipe’y, yvytyapype.
s. Yvatekue, yvatereko.
s. Tekotîatâ, ñembojerovia, jererovu, jejapo, ñembotuicha, jeroviaiteiha.
adj. Jeroviarei, jerovia, jero, ñemboyvate, ñembojeroviaguasúva.
adj. Yvate, ijyvatéva, puku, ipukúva, yvuku.
s. Oñe’ẽyvatéva.
s. Tapicharayhu, pojera, py’aporã, tekorayhu, teko pytyvõngatu.
s. Yvatekue, yvate, yvateha, pukuha.
s. Ãndugua’u.
adj. Ãndugua’uhára.
v. Ñandugua’u.
s. Guarara.
v. neol. Ñe’ẽreity.
adj. Jehesapepy. s. Tesapehaita.
s. Membyrã. Jehesape, tesape.
v. 1. Hesape, hesapepa, myandy, myesakã. 2. pytũvo, Memby.
s. Kuarepotitĩvevýi, itatĩmembe.
s. Temimbo’e, temimbo’epy, mbo’epy.
s. Mbohéra.
s. 1. Ysyryguasu. 2. Aty, máva ýrô mba'e jo'aita.
s. Ysyryrape, ysyryrugua, yrendasy.
s. 1. Mbore, ku'i, kuára. 2. kambuchi.
s. Kumandape, kumandasyiresa, kumanda ro’ĩ, kumanda piraresa, kumandapopeju, kumanda cha’ĩ,.
s. Pu’ã, ñepu’ã.
v. Mopu’ã, hupi, mboyvate, mboguy, mbojupi.
v. 1. Jupi, jehupi, pu’ã, ñembo’y. 2. Rebelarse.
adj. Hory, horýva, jehayukáva, hayhupavẽmby, hayhupýva, juky, hetia’éva, py’arechaukaha.
adj. Ojehayhúva, hayhupyre, hayhupy, hecharamomby, ka’avo, tembiayhu, tayhupára, tayhupy, momorãmby.

adj. Mborayhupára.
v. Ha’ãnga, moha’ãnga.
s. Hevora, ha’ãngamby.
s. Jehe’a.
v. Mokambu.
adj. Oñemokuimba’éva, oikóva kuimba’éndi omenda’ỹre.
adj. Oñemokuñáva, oikóva kuñándi omenda’ỹre.
v. Ñemboaguasa.
v.Ko’ẽ, ko’ẽtĩ, ko’ẽju, ko’ẽmby, ko’ẽmba, ko’ẽvy, ko’ẽngy, arasẽ, ko’ẽpytã, ko’ẽsoro, ko’ẽtĩsoro, ko’ẽsakã.

v. Mbopochypoi, moñarõjera, momarãngatu, momymba, mboarakuaa, mbyesaitehára, hekombo’e.


adj. Ndivegua, irũ, kerairũ, mborayhu, tembiayhu, ñembokiha, oporohayhúva.
adj. Pokarẽ.
s. Ka’amonge.
v. Hayhu.
s. Ka'aruru.
adj. Sa'y pytâ.
adj. Py’aro. Resentido, en actitud hostil, hacia la sociedad y el mundo.
v. Mboro, mbopy’aro, momby’aro, moaĝeko, mbopy’arasy, mbopy’ajuka, mbohái. Dar sabor amargo a algo. Ac

adj. Ro, mba’ero, iróva.


s. Py’arokue, py’aro..
v. Mbosa’yju, mboaju.
adj. Sa’yjungy, sa’yjuvy, sa’yju nunga, tesayjuvy, apeju.
adj. Ju, sa’yju, hesa’yju, mboajupyre.
s. Temiapytĩ, sã.
s. Jejokuaha, ñeñapytĩha.
v. Mosã, joko, jokua, jura, ñapytĩ. Asegurar por medio de cuerdas, alambres, cadenas, etc.
s. Apytĩmby, ñemosã.
v. Joayhu, juayhu, johayhu.
v. Ñemboki, aguara, mongeta, hayhu, py'areraha.
s. Jokuapy, ñapytî, jokua.
v. Mbojehe’a, sova, patuka, jopy.
fig. Jopara, jehe'a.
s. Hovytâ, hovy pytângy, itapytãũ, pytâovy.
Adj. Mborayhu rehegua.
s. Tesa’ỹ, hecha’ỹ.
s. Kuña kavaju arigua, kuña oikóva kavaju ári.
s. Ñe’ẽ ypytũ, ñe’ẽjere, ñe’ẽrapa, ñe’ẽresakã’ỹ.
s. Tyakuâ'asy.
s. Mba’epotapa.
v. Pota taryrýi, potavai.
adj. Oipotapáva, taryrýi.
adj. IPoakatuajováiva, Ipoporujojáva.
adj. Tekoháva.
s. Tekoha, arapytu, jere, koty.
s. Tekohajeguahára.
s. Tekohañembojegua.
v. Jepokuaa, ñemboarapytu.
s. Hesak'ÿva, añetegua'ÿ, herungua.
s. Pa'û, kotypy, okypy.
adj. Mokõive, mokôivéva.
fig. Yvágarembi'u, Tupãnguérarembi’u.
s. Tasyomýi, hasýva mba’yrumýi, hasyvaryru, mba’eyru hasýva ojererahaha.
v. Tavahu, tavahureko.
v. Mongyhyje, mopy’amirĩ, mbopy’amirĩ, mbopy’atytýi, mbopy’aryrýi, mondýi.
v. Kyhyje.
s. 1. Taupéicha.
v. 1. Ñeha’ãnga, jeja’o, henopu’ã, ñemoñe’ẽngai, ñe’ẽngaireity.
v. Ha’ãnga, ja’o, henopu’ã, ñe’ẽngai, ñe’ẽngaity.
v. Momichî, apo'i,
v. Mbovy’a, porombovy’a, mbyetia’e, porombyetia’e, mborory, moporã.

s. Tyguyrekove’ÿ, kuña mba'asy pyta, kuña ndahasyvéiva.


s. Apeika.
s. Apeika mbytegua.
s. Apeika yvateogua.
s. Apeika yguygotyogua.
adj. Apeikagua.
adj. Ava’apeikagua.
s. Piripipi.
s. Ãngirũ.
v. Ñemoangirû.
s. Hay'o'a, ahy’ora’ỹi, ajurara’ỹi.
s. Hay'o'aruru, ahy’oruru, ahy'orasy, ahy'okerésa.
s. Ñembokiha, kichiha.
v. Ñemongyhyje, ñembopy’amirĩ.
v. Mboguejyve, momichĩve.
s. Tekoayhu, joayhu.
s. Mba’asytesarái, tesarái sapy'a.
s. Ñyrõ.
v. Mbyesarái, poroñyrõ.
s. Jára, terekua.
v. Picha, moãngekói, moãngeko.
adj. Piru, ypi, piruchĩ, kã.
v.Mboyvyja, mohembe’ychauka.
v. Hãimbe’e.
v. Ñemoĩ porã, ñembojoja, ñemohenda, ñemboysaja.
s. Korói, ja'o, marãndu, marãndupochy.
v. Momarãndu, ñemoñe’ẽ, mbojehekorãkuaa, ja’o.
v. Mondo, moñani.
s. Ñembyaty, ñemono’õ, ñembojo’a.
v. Mbyaty, mbuaty, mbojo’a, mono’õ, mbochovi, mboapyterakua.
s. Mborayhu, tembiayhu, mborerekua, tayhu.
adj. Heko porã’ỹva, heko tie’ỹva, tekoe.
adj. Hovytâ.
v. Ñemohovytâ, ñembohovy pytâ, ñemohũngy.
v. Jurujokua, jurumboty.
fig. Ndahekorâiva.
s. Ñemboki, ñemboaguara.
adv. Mborayhupápe, tayhupápe, ñemokunu’ũhápe.
adj. Oporohayhukuaáva, porayhukuaa, iporohayhukatúva.
v. Ñembokoygua, tĩndy, ñetĩnga.
v. Te’õngueñuvã.
v. Py’amano, te’õ’a, re’õ’a.
s. Mbovevyiha.
v. Mombegue, mbovevýi, mbogue, mano.
adj. Ñemoîmby, ñepu'âmby, sununumby, churuchuchupy.
v. Mopu’ã, mopu’ãndai, mo’ãngekói.
v. Myengovia, mbopaha, mboje'o.
v. Mbopochy, jahéi, mbopy'avai.
v. Ñemoangaipa, jogueropu’ã, ñemosâso.
v. Ma'ê, pytyvõ, pysyrõ, ñangareko, hekopytyvõ, mo’ã.
s. Ñemo’ã, ñeñuvã, ñepytyvõ.
s. Ñembotuichave.
v. Pyso, mbotuichave, mbotuvichave, mbotuicha, mongakua, mbopy, mbope, mbopeve.
v. Mbotuicha, mbotuichave, mbopuhatãve, mbokakua, pyso, mbopysove, mbopy, mbopyve, mbope, mbopeve.

adj. Pyrusu, ipy, py, pe, ojepysóva, ipéva. Extenso, dilatado.


s. Ipysokue, ipykue, pyrusukue.
s. Piru’a, mbiru’a, apiru’a, akãmambu, kãmambu.
v. Ñemboapiru’a, mboavevo, mbovu, moakãmambu.
s. Ñekytĩ.
adj. kytĩmbyre.
v. Hetekytĩ, kytĩ, ñapî.
s. Kurundu, mbo’ypaje.
v. Mohembiporu.
v. Mongora, mbohokái'ita.
v. Ñemongorapyre, ñembohoka'itapyre.
s. Kuriju.
adj. Ymaguare, hi’arahasámava.
s. Ype, guarymbe, kaukáu, ype rehegua.
adj. Kaukaura'y, ypegua’y.
adj. Tatarapo’ỹ.
s. Tatakua’i.
s. Pokoãndukuaa’ỹ.
s. Moñepyrũjojáva.
s. Ty’aikuaa’ỹ.
s. Porenose’ỹ.
Adj.Tevirehegua.
adj. Achegetykuaa’ỹ, moñe’ehaikuaa’ỹva, omoñe’ẽ’ỹ ha ohai’ỹva kuatia.
s. Andu’ỹ, máva noñandúiva tasy, naimba'erasýiva.
adj. Tasymbogueha, mba’erasy pe’aha, tasype’aha.
s. Ñehesa’ỹijo, tesa’ỹijo.
v. Hesa’ỹijo, sa’ỹijo, mba’ekuaaha’ã.
v. Ahesa’ỹijo.
s. Jojakuaa, jehesa’ỹikuaa.
adj. Ojojoguáva, joja.
s. Avakachi, yvíra.
adj. Pytãju, vira, narâ sa'y joguaha.
s. Joja’ỹ, teko mburuvicha’ỹ.
s. Retepykuaa, tetekuaapy.
s. Tumby, apýri, tenangupy.
s. Ypykue.
adj. Py, ipýva, pe, ipe, pyrusu, peguasu, pyguasu, pykatu.
s. Pykatu, pyguasuha.
s. y adj. Ĝuaiĝui, ĝuaimi, lechãi.
s. y adj. Tuja, karai tuja, lekaja, lepiju.
s. Ygasã, ygaty’ãi, ty’ãirusu.
s. Ygamombyta.
v. Tereho, néike.
s. Mitã mboguataha, mboguataha.
s. Guatahayvate, óga apoha opytaha yvate omba’apo haĝua.
s. Tembiasa.
v. Pykúi, ho, mýi, ko, kove.
s. Guatahára, opyta’ỹva, opykúiva, guatase, oguatáva.
s. Sãmbyhyha.
s. Jereroguataha, tembireroguataha, roguataha.
s. Aosoro, aokue, sorokue, aosorokue, aosorokuepa, aoku’ikue.
adj. Ijaosorokuepáva, ijaokue, chalái, soro.
s. Mombe’upy’i, ñemombe’u’i.
adj. Yvype, yvy karape, ysêmbarei, ysẽmbague.
v. 1. Mboy'upa, mboy’u, moñapymi, ñapymi, mbo’y. 2. Myangekói.
s. Ysoreheguakuéra.
s. Tuguykãngy, tuguypokã, tesa’yju.
Adj. Huguykãngýva, huguypokãva, hesa’yju.
s. Ysypoñarõ.
s. Andu'ÿapoha, pohãandu'ÿha, mongeha.
v. Monge, moandu’ỹ.
s. Andu’ỹapohára, mongehára.
v. Mbojoapy, mbojuapy, mbojoaju.
adj. Joapy, joajúva.
s. Hekovekõiva, mymba oikokuaáva ýpe ha yvyape'ári.
s. Kambuchiyma, kambuchiguasu.
s. Yvapóra, yvagapóra, Tupãrymba, Tupãrymbami, guar. ñand. Ñandejára rembiguái. Cordero de Dios, c
puramente espiritual.
s. Ahy’orasy, ahy’okerésa.
s. Tuguyrapekuaapy.
v. Mbopo’i, mbopyka’i, mbopy’i.
adj. Pa’ũ’i, pyka’i, py’i, pychi’ĩ, pymirĩ, po’i.
s. Ñovaũmirĩ.
s. Mbusu. Pera ndaipepòiva mboijoguaha.
s. Apy, takãmby.
s. Tyasy, kuaru asy.
s. Py’apy, py’angata, ãngata, ãngeko, techavai, vy’a’ỹ, tekotevẽ, py’arekotevẽ.
v. Py’apy, mbojepy’apy, moãngata, mopy’angasy, moñembyasy, moingotevẽ.
v. Jepy’apy, jepy’angata, ñemoãngekói.
s. Potapy, mba’epotapy, techaga’u.
v. Pota, pota’asy, mba’epota.
s. Mba’epota, potapy, tembipota, py’aho, py’auhéi, ãngata, ãpota.
s. Ty’ai’ỹ, ndahy'áiva.
v. Jaitypo, jupapo, jehupapo, hupapo, haitypo, jehaitypo, mbohupa.
s. Mbosa’yha.
s. Kuãirũ.
s. Ãnga, ã. Ângue, amyrỹi.
s. Ñemokyre’ỹ.
adj. 1. Tetia’e, kyre’ỹ. 2. Oikovéva. Dotado de vida.
adj. Ombyetia'éva, omokyre'ÿva.
s. Mymba, tymba.
v. 1. Mokyre’ỹ, mborari, mbopy’aguasu, moakãrapu’ã, moakãraku, mbyetia’e. 2. Moingove, mbohekove.

v. Ñemokyre’ỹ, ñemoakãrapu’ã, ñemoñembohetea’e, ñemborari, ñemopyatã, ñembosysýi.


s. 1. Kyre’ỹ, kyhyje’ỹ, ãngapyhy. 2. Interj. Néike, néi, néina, nápy, nápue, néipy.
adj. Mitãreko, imitãrekóva.
v. Momitareko.
v. Ñemomitãreko, ñemokunumi.
v. Mbopaha, hekomokañy, hekope’a, juka, mbokusugue.
s. Ani. Pohâ ñana hyakuâ porâva.
s. Arymboty, aramboty.
s. Tevi, tevikua, tyekuejere.
adv. Ange pyhare.
v. pytũmby, ñemoypytũ, ka’arupytũ, pytũĝuahẽ, pyharepota.
adj. Chu'i, michî.
s. Aratiku.
s. Tera’ỹ, terajekuaa’ỹ.
s. Hera’ỹva, herajekuaa’ỹva.
s. Juruhe’ỹ, karuse’ỹ.
adj. Hekope’ỹ. Irregular, contra la regla.
s. Ndahekopeguáiva.
v. Hai, moĩ kuatiáre, mboguapy.
s. Atã.
s.Sevo’i.
s. Sevo’itatĩ, mba’asy sevo'i ome’ẽva, sevo’i pytã.
s. Mba’epota, tembipota, potaiterei, py’apy.
v. Potaiterei, ñehi’ã.
s. Jepy’apy, py’atarova.
adj. Ipy’atarováva, hi’ãngatáva.
s. Mborevi.
adv. Ymaite, ymaguare, ymaguaréva.
s. Moko'ôihára, moagêhára.
prep. 1. Tovake, továi, tenonde. 2. adv. Mboyve.
adv. Kuehepyhare.
adv. Kueheambueteve.
adv. Kueheambue.
s. Jyvanga.
s. Tenondegua, mboyvegua, oikova’ekue.
v. Tenonde’a, ñemotenonde, motenonde.
s. y adj. 1. Tenondegua, mboyveguáva. 2. Mboyveguare, , tenondeguare.
s. Ñemotenondegua.
s. neol. Tesairũ, tesajo’a.
s. Ypykue, ypykuéra, ypyre, tamói.
v. Henonde’a, motenonde.
v. Ñemotenonde.
s. Okê tenondegua.
adj. Tenondegua, ange, mboyvegua, raẽ.
adv. 1. Ymaguare, mboyve, kuri, raka’e, akue, yma guare, angete, ramo, aje’i, kuehe, kokuehe.
s. Pohãrekoitegua, tymbachu’ijukaha.
v. Motenonde, japo mboyve.
s. 1. Tenondegua, hi'ára mboyvegua. 2. Ñemotenonde.
s. Pohã memby’ỹrã.
s. Havẽñepohãno.
adj. 1. Ymagua, mba’eyma, mba’etuja, teko avẽ. 2. Ojepuruve’ỹva, ndojepuruvéimava, mba’etuja.
s. Pohãpochy mbogueha.
adj. Ipora’ỹva.
s. Tovara’anga.
adv. Yma, raka’e.
s. Ymaguare, ymareko.
adj. Ymaguare, ymaguáva, kuriguare, itujáva, tuja.
adj. Ky’a, ipotĩreko’ỹva.
s. Kuarepotikãngymby.
s. Ja’e’ỹ, a’e’ỹ, jae’ỹ, ae’ỹ, johakue.
adj. Ay, a’e’ỹha, tuguy vai, pochy, ñaña, aña, ahẽ, tie’ỹ, joha, mbohái.
adj. Tetãrayhuha’ỹ, hetãme ohayhu’ỹva.
s. Ñemonda’ỹrã, ani haĝua oñemondáti, monda’ỹrã.
s. Péu mbogueha.
s. Mbojoavýva, mboje’eavýva.
s. Tekotee’ỹva.
v. Hi’ã, hi’ãchéve, mo’ã.
s. Tembipotarei, mba’epota, hi’ã.
s. Ñe’ẽyvoty poravopyre.
s. Ñe’ẽ he’iavýva.
s. Tovaigua, he’iavýva.
s. Mboherotee ýrô mbohera'avy, omoambuéva téra terojáre térâ teroja térare.
s. Ta’yrendy.
adj. Ikusuguereíva, mba'e nahendyséiva.
s. Jati’i.
s. Itakua, kuára.
s. Tapichakaru rehegua.
s. Okarúva hapicha ro'óre, ho'úva hapicha ro'o.
s. Avarekokuaa, avakuaaty
s. Avakuaahára, avareheguakuaahára.
s. Mymbarekopy.
adj. Mymbareko.
adj. Aryñavõgua.
adj. Akytã, ñapytîmbyre.
v. Ñapytĩ, moapokytã, mbojoaju, mbojoapy, apytîsu’u.
v. Ñemoapokytã, mboapy.
s. 1. Kuãmbyterire, kuãyrũrenda. 2. v. Pe’a, mboje’o, momba’eve.
s. Mombe’upyre.
v. Kuaauka, momorandu, ñanduka, mombe’u.
s. Marãndu, ñemomarãndu.
s. Kuaru'ÿ.
adj. Mymba huguá'ÿva.
s. Herekua, kupe.
s. Pindamoi.
s. Pinda, ty’ãi pira reityha.
adj. Ijuajupy, joapy, ojoapýva, mbojoapypyre, jokuapy, ñembopohyive, mbohepyve, mbohetavepy, mongak
mongakuaapyre, karapachãi.
s. Jo’aha, jo’a, ñembojo’a, joapypyre, mbojoapyha.
v. Mbojo’a, mbojuapy, mbopyguasu, moĩve, moirũ, mbohetave, mokarapachãi.
v. Mbotuja.
s. Ku’ipa, ku’i.
s. Ka’ahovy, hovy.
s. Ary.
s. Techaga’u, techase, ãho, py’aho, mandu’a.
v. Hechaga’u, hechase, ãho, nga’u.
adj. Ñakytãkytã, apokytã.
v. Ñemoapokytã.
v. Mbyesarasy, haru.
s. Tuguyrapevusu.
v. Mbo’a, mymba remimbo'a. Ombo'a ryguasu ha guyrakuéra.
v. Mongaru, mymba mongaru.
adj. Tovaresãingatu, tovarorykatu.
v. Mbopy’aguapy, mbopytu’u, mombytu’u, moñyrõ, mokirirĩ, mbopochyjera, mbojoayhu.
adj. Oguéva, oguepyre.
v. Mbogue.
v. Ñemoñe’ẽ, mongeta.
v. Nupã, mbyepoti.
s. Tembipururenda.
s. Mba’ejepuruha, mba’epururã.
s. Irũ.
adj. Ñembojuaju, ñemoirũ.
v. Mbojoja, moirũ, moñoirũ.
v. Ñemoirû, ñembojoja.
v. Jekuaa, sẽ, ñapysẽ, jechauka.
v. Moĩ, mbosako’i.
v. Ñemoĩ, ñembonkatupyry, ñembosako’i.
v. Jejapo, ñeimo’ã, jechauka gua’u.
adv. Vaicha.
s. Jechauka, ñapysẽ, ãngue, póra.
s. Vaicha, joguaha.
adj. Mboja'oha, ojeréva, oñemomombyrýva hapichágui.
adj. Ha’eño, mombyry.
s. Kotyyvate, jeikoha michîva.
s. Jepe’a, jei, mombyry. 2. Pytu’u.
v. Mboyke, moha’eño, mbotove, mbojevy, mbojei, mbosyry, mbou, mboi, mbova, momombyry, mosẽ, pe’a,
poravo, jaty’o.
v. Jei, jehekýi, jepe’a, ñemoha’eño, ñemomombyry, heja.
adv. Ambue tendápe.
s. Akãraku, akãvai.
adj. Tembiapoita hekopegua'ÿva.
v. Moakãraku, ñemoakãraku.
s. Ate’ỹ, kaigue, mbegue.
v. Mboguejy.
v. Guejy.
v. Mbo'ita, itara'â.
v. Mboherajoapy.
s. Terajoapy, terajoapyha.
v. Chichĩ.
v. Mbopy’apy, mo’ãngata, ñembyasy, moñembyasy, jepy’apy, myangekói.
v. Jepy’apy, py’angata, py’ajuka, py’apy, ñembyasy.
adv. Haimete, háime, mante, hasýpe.
s. Tuguái, apy riregua.
s. Tyekue'apyrasy, tyejoapyruru.
v. Ñembojo’a, jejopyjoa, ñomboapu’a, ñombyaty, ñemboapesã.
s. Marãndu.
v. Ñembosako’i, ñemomarãndu,
v. Ñembosako’i, jehecha.
s. Mbojuruheha, vare'areruha.
s. Jepe’a, ñepyrũ.
adj. Hovasy, ñembyasy, hovapuku, aturu.
v. Mbojepy’apy, moñembyasy, mbohovasy, mboaturu, mbohovapuku.
v. Jepy’apy, ñembyasy.
v. Mone, pyti’u.
v. Pota, hi’ã, se.
v. Yuhéi.
adj. Jepotaukáva.
s. Juruhe, karuse, use, kũremói, ñembyahýi, vare’a.
adj. He, héva.
v. Poriahuvereko.
s. Apy, apýra, apỹi, tembe’y, tĩ, hu’ã.
s. Kavarekokuaa.
s. y adj. Mbojo’aha.
v. Mbojo’a, mbyaty, mbochovi, moapesã.
v. Moapesã, moapytã, mbyaty, mboapytekua.
s. Yvyjosoha, yvysoka.
v. Jaty, yvyjoso, ñembiso.
v. Moñyrõ, mbopy’aguapy, mboapyrive, mbopochypoi, mombytu’u, mokirirĩ.
v. Ñomoñyrõ.
v. Mbope, mombe, mbojoja.
adj. Pe, mbe, mbojopypyre, mombepy, mbopepy.
v. Mbochipe, mbope, mombe, jopy, mbojoja.
v. Jepopete, guerohory.
s. Popete, jepopete.
v. Mboare, pyta, mbopuku, mbotapykue, mombyta.
s. Jeikutu, ñemoĩ, ñemboja, jepuru, ñemba’apoporã.
adj. Purupýva, ikyre'ÿva, omba'apoporâva, iñaaranduséva, oikuaaséva.
v. Jopy, mboja, poru, moĩ, purukuaa.
v. Mbojoja, moñembo'y porâ.
s. Py’aguapy.
adj. Mirĩ, michĩ, pyka’i.
v. Momichĩ, momirĩ, mopy’amirî, mbopyka’i, momba’e’ỹ, momba’eve’ỹ, mongyhyje.
v. Jepokuaa, ñembohekoita.
adj. Ñyñyingue, ikaiguéva, iñe'âkangýva.
v. Moñyñýi, ñe’ẽkytĩ, apykytî.
s. Kytîmbyre, .
adj. Añetegua’ỹ.
v. Hero, mbohero, mbohéra.
adj. Ñangarekohára, terekua.
jur. v. Ñemomba’e, ñembojára.
s. Hero.
adj. Tĩĝua’ã.
v. Ñemotĩĝua’ã.
v. Jaty, hapyaty, japyaty, yvyaty.
v. Jatyka, kaguai, nupã.
v. Me’ẽ, moĩ.
v. Jereroja.
v. Mohenda, mbohupa, mbokoty.
s. Koty, kotykeha.
s. Moĩmbaha teróva.
s. Terojeýva, teróva.
v. moĩ, ha’ã, ñembosarái, jerovia, ñembosako’i.
s. Tupã rerovia’ỹ.
s. Teko jerovia’ỹ.
s. Susu’a, ai, , jati’i, jari'i.
v. Ñsusu’a, ñemboruru, ñemboai.
s. Tupãremimbou.
v. Ja’o.
s. Ñemoñe’ẽ, mbogueromandu’áva.
s. Puso, ñe'ê mopa'ûha.
v. Mbojeko, pytyvõ, jeko, joko, japokói, jatyko, moañete, remimombe’u.
v. Jeko, jatyko.
s. Jekoha, ñepytyvõ.
adj. Hayhupy, momorãmby, hecharamomby.
v. Hayhu, momba’e, momba’ete, momba’eguasu, momba’ekatu, mboaje, mbojerovia, porãngareko, mbo’ete.

s. Jeroviaha, ñemomba’e.
v. Pyhy, japyhy.
s. Mo’ãngetei, poyhu, jepoyhu
v. Myaĝe, moaĝe, mbopya’e.
v. Ñemoarandu, jekuaave, kuaapyhy, jetavy’o, jehekombo’e, ñeikumby.
adj. Kuaapy.
adj. Kuaapyre.
s. Temimbo’e, omba’aporamóva.
s. Jekuaave, kuaapavẽ, kuaapyhy, ñemoaranduha, jetavy’oha.
v. Japyhy, joko, myakãsã, monambi, moka’irãi, mokuâcha'î.
v. Mbosako’i, moĩ.
v. Ñemoĩ, ñembosako’i.
v. Myaĝe, mbopya’e, mbohetya’e, mboguata, mokyre’ỹ, myaña, kutu.
v. Jopy, ñembopya’e, ñemoaĝe, pojava.
s. Jopyha, jopyhára.
s. Kuatiajopyha.
v. Jopy, mbotu’u.
v. Jejopy.
s. Jejopy, jopyhatã.
s. Jejopy, jopy, tesapara, jechavai, py’angeko, jepy’apy.
s. Kora.
s. Porâsê, aguyjetei.
v. Moneĩ, momorã, moporã, mohe’ẽ, mbokatu, mboaje, mbohasa, mboaguyjetei.
v. Mbosako’i, mbopya’e.
v. Ñemoĩ, ñembosako’i.
s. Ñemomba’e.
adv. Hekópe.
v. Momba’e, mbojára.
v. Ñemomba’e, ñembojára.
adj. Juru’akua.
v. Poru, porukuaa, poruporã.
v. Ñemotenonde.
v. Tekotevẽ ñembyaty.
s. Ñemboja, ñemoaçui.
v. Mboja, moaĝui.
v. Ñemboja, ñemoaĝui.
s. Katupyry.
s. Ha’ã, ñua’ã, ñoa’ãha.
adj. Heteñembo’ýva.
s. Oñe'êraêva, motenondéva.
s. Jokohatãmby.
v. Mbojetu’u, mbojekutu, mbojeko, ñepyta’ã, pytaso.
v. Moma’ẽ.
s. Jehaipyre.
v. Kutu, kysekutu, porokutu.
v. Pojopy.
adj. Ipy’araĝéva, jopy, py'atarova.
v. Mbopya’e, mbohetia’e, mokyre’ỹ, myaña, kutu, moaĝe, mboguata, moingotevẽ.
v. Ñembopya’e, ñemoaĝe, guatakyre’ỹ.
s. Taĝe, pya’e, jechavai, jejopyvai.
v. Py’apy, mbojepy’apy, moñembyasy
adj y pron. 1. Amo, upe, ku, umi. 2. Amóva, aipóva, upéva, akói, umíva.
v. Mbovy’a, mohenda.
v. Vy’a, ñemohenda.
adv. Ápe, na'ápe, kóina, ko’ápe, kyvõ.
v. Mbopy’aguapy, mokirirĩ, mombyta, mombytu’u, moñyrõ.
s. 1. Yvymbovoha, yvyjo’oha. 2. Yvy jo’opyre, yvymbovopyre.
s. 1. Yvyjo'oha. 2. Kura'ÿi, temói.
s. Ñandu.
v. Karãi, hai, ñakãrãi.
v. Ñekarãi, jehai.
v. Jo’o, hyvykói, yvyjo’o, yvymbovo.
s. kuri’y.
s. Ñembojojareko.
adv. Rei, hekope’ỹ, hendape’ỹ.
s. Temimbota.
s. Mbojojahára.
s. Yvyra, yvyramáta, yvyrarakã.
s. Yvyraty.
s. Yvyra’i, ka’avo’i.
s. Yvyrañotỹ.
s. Yvyrarakãsa’i.
s. Karameĝua.
s. 1. Karameçua, mba'ekarapâ ojeiporúva yjehasaha jokorâ. 2. Py’ajere, py’avai.
s. Ñe’ẽ ymaguare, ñe'ê ndojeiporuvéimava.
adj. Mbykyrasa.
s. Ypa’ũndy.
v. Ñongatu.
s. Mba’eñongatuha, ñeñongatuha, ñongatuha.
s. Ñay’ũ, tujusýî.
v. Ñai’ũngua, tujukua, ñai’ũty.
s. Yvyrapã, yvyra karapã.
s. Karameĝua guasu.
v. Kái, jepota, rendy.
s. Ñuhã.
adj. Hendýva, okáiva, ojepotáva.
s. Kuatî.
s. 1. Jope, takuvo, ñembyaku, mbyry’ái. 2. Tuguyraku, pochy, ñeko’õi. 3. Py’araku. 4. Akãraku.
adj. Hasyeterei, yvykandupa.
s. Yvyku’i.
s. Yvyku’ity.
s. Ñemoñe’ẽ.
v. Ñemoñe’ẽ, jererovu.
s. Yvyku’iku’i.
adj. Ijyvyku’i, ijyvyku’ireko.
s. Namichãi.
s. Tuju'itakái, itaku’iapovõ.
s. Mburuháka, vuruháka.
adj. Ay, pochy, ñaña, aña, ahẽ, tie’ỹ, jukyvosa, tuguy vai, tãi rasy.
s. Kuarepotimbo’y.
adj. Kurepi.
s. Apu’akua, namichãi.
v. Ñe’ẽpoepy, ñoepẽñanga.
adj. Sagua’a, saite, tesaite, rari.
s. Papapy, papapykuaa, papapy rehegua, papyrekokuaa.
s. Mboka, kyse.
s. Ygape, itapa.
s. Tatu.
s. y adj. 1. Itagua. 2. tembiapopyrã, apopyrã. 3. Imbokáva, ikyséva.
s. Aovatã.
s. Mba’eñongatuha, mba’erenda, mba’yruñongatuha, tembipururenda.
s. Yta, tendarã, tyrurã.
s. Pupõrã, ipu põrãva, juayhu, jokupyty.
adj. Põrãmbaite.
s. Namichãi, mba’e apu’a, apu’a.
s. Tyakuãporã, hyakuã põrãva.
adj. Tyakuãvupõrã.
s. Mohyakuãha.
s. Ysapyu, mbaraka guasu.
s. Pupopo, puraréi popo, tembipu saraki.
s. 1. Juru'akua. 2. Kuñavai.
s. Aochara, ivipyaha.
s. Mbaraka guasu mbopuha.
s Ty'âi.
v. Moty'âi, pyhy.
adj. Karã, karapã, karẽ.
v.Pepy, mokarẽ, mokarapã, japa.
v. Ñemokarapã, ñemokarẽ, jepepy.
s. Hembe’y, táva apýra, Jerére.
v. Ñembohapo, moatã, mopyenda.
s. Ñembohapo.
v. Pe'apa, ñembotyryry.
v. Mondyryry, mondoro.
v. Moperõ, hovapy’o, mbope.
v. Mbotyryry, tyryry, poñy.
v. Tyryry, ñemboapajere, jetyryry, poñy.
s. Ñangapiry.
s. Tukumbo.
v. Raha, mboguata.
v. Pe’a, nohẽ, po’o, japyhy, hekýi.
s. Takuvo, py’araku, akãraku, ñembyaku, jope, mbyry’ái, tuguyraku, pochy, ñeko’õi.
s. Kuarahyreikepytã, arapytûpytâ.
v. Ñemondepa, ñeñuvâmba.
s. Ytu, ita ypa.
v. Mongyhyje, mopy’amirĩ, mbyesarea.
v. Pepi, aopepi, mbopepi.
v. Jeaopepi.
v. Myatyrõ.
v. Ñemyatyrõ.
s. Ñemyatyrõ.
v. Mohembe’yjere, pepi.
v. Jeaopepi.
v. Çuahêmba, jepoi, ndyry, rairõ.
s. Porukapy.
s. Porukaha.
s. Yvyrepy.
s. Mymbañembyaty.
s. Ñe’ãngajevypy, ñembyasy, ñembyasyha.
v. Ñembyasy, ñe’ãngajevy, jepy’ambyasy.
v. Mboguejy.
v. Ñemyakÿmba.
adv. Yvate, ári.
s. Tapeyvate.
v. Ĝuahẽ, jupi, ñemboja.
s. Mombyrygua, arupigua’ỹ, yvategua.
s. Ñembyaty.
s. Rerahaha, roguataha.
v. Mboja, roja, myaña, moaĝui, roĝuahẽ, mboypy, ñemomboja, mbojeko.
v. Ñemboja, ñemoaĝui, ñemoirũ.
s. Ñemboja, jekoha.
v. Mbohugua.
s. Tytyijoavy.
v. Moñesũ.
v. Ñesũ.
s. Jererovu, ñembotuicha.
adj. 1. Jejapo, jererovu, ñembotuvicha, ñemboete. 2. Ipy'aguasúva.
adj. Py’aguasu, kyhyjekuaa’ỹva.
v. Mombo, poi, japi, mosẽ, mboapakúi.
v. Jeity, ñemombo, ñeñohẽ, jepoi, ĝuahẽ, ĝuahẽmba.
s.Py’aguasu.
s. Apakuapy.
v. Mboapakua, ñemboapakua, mbyapu’a.
v. Jeapakua, japoapy.
v. Jaho’i, monde, ñuvã, mbyao.
v. Jejaho’i, jeaho’i, ñembyao, ñeñuvã
s. Torore, myatymói.
v. 1. Jehasa'asy. 2. Mbohovái, ñemoĩ.
s. Ysyry, yakã.
s. Avati’y, arro.
s. Cha’ĩ, ñyñýi.
s. Cha’ĩ, apicha’ĩ, ñyñýi.
v. Mocha’ĩ, moñyñýi, mokuruchĩ.
v. Ñecha’ĩ, ñemokuruchĩ, ñemoñyñýi.
adj. Chavi, pitua, sogue, ypi.
v. Mbosogue, mbovai, mbyai, mongy’a.
v. Mbotorore, mochichĩ, moñe’ẽ, myatymói.
s. Torore, myatymói, pykasurasê.
s. Ñemokunu’ũ, juayhu, ñembotorore.
s. Temipõrã, põrãguerojera, katupyry, mba’apokuaa, ra’eve.
s. Mba’epurupy.
s. Akytâ, kangueakâ, poakâ, pysâakâ.
s. Tajygue, tuguyrape.
s. Tembiapojegua rehegua.
s. Tembiapojegua, tembijegua, mba’eapokuaa.
s. adj. Jeguakapy, Jegua’apohára.
s. Kângue joajuha, poakã, pysã'akã.
s. Mba’epururã.
s. Mba’eapohára, apohára.
adj. Apopyréva, jeguakarã.
s. Mbokaguasuty.
s. Mbokavusumbopuha.
s. Pokarẽ, ñuhã.
s. Temipõrãhára, ikatupyrýva, oikokuaáva.
adj. Apokuaapygua.
s. Kãnguejoajurasy, Joajurasy.
s. Kumandachu.
s. Ýva, nambi, pyhyha, jyva, poakã.
s. y adj.Ka’ẽ, mbichy, maimbe.
s. Moka’ẽha, hesyha.
s. Py’akue.
v. Hu’yvõ, mbohu’y, nyvõ, hu’y api.
s. adj. Mba’apohára.
v. Rãirõ, kaguai, monda.
s. Amandaje, aty.
v. Moka’ẽ, mbichy, hesy.
adv. Ikoe, eterei.
s. Sevo’ipytã.
s. Tyerasypytâ.
s. Ypykue, ñemoñanga.
adj. Ojupíva.
v. Jupi, hupi, mopu’ã, mboyvate.
s. Ypykue.
s. Jejupi.
s. Hupiha.
s. Jeguaru.
s. Tatapỹirendy, tatapỹi.
adj. Potĩ, potĩmbyre.
v. Mopotĩ, ñemopotĩ, mbojegua, moporã, mbokatupyry.
v. Ñemopotĩ.
v. Mongora, mongorapy, jopy, mbyapura.
v. Ñangareko, mombarete, mohatã, myatã, moañete, mboaje, mbojetu’u.
v. Tekombojoja, mbohekojogua, mbojoja, mbojojogua.
v. Ñembojogua, ñemboha’ete, ñembojoja.
s. Teviro'o, tapykue.
adj. Moimbyre, apyrive.
s. Tenda, ñemeha.
v. Mboguapy, hãimbe’e, mboapesỹi.
s. Ñemoneĩ.
v. Moneĩ, mohe’ẽ.
s. Potĩreko, tekoresâi.
adj. Jehupytykuaa.
s. Yvyraguasukytĩha, tenda yvara ñeikytîha.
s. Yvyraku’ikue, kui'ikue.
v. Yvyrakytĩ, kytĩ.
s. Yvyraku’i, yvyraku’ikue
v. Juka, porojuka, guasu api.
s. Jejuka, jeporojuka.
s. y adj. Oporojukáva, porojukahare, apiha, apihare.
s. Tekombo’ehára, pytyvõhára.
v. Tekombo’e, pytyvõ.
s. Tekombo’epy, tekombo’eha.
v. Moañete.
s. adj. Tapehũ.
v. Mboapehũ.
s. Tapehû, Itary, itarykukue, itañandyry.
s. Pytupa, pytujoko.
v. Mbopytupa, mbopytujoko, mbopytuhẽmba.
v. Pytupa, pytuhẽmba.
adv. Kóicha, péicha, upéicha.
s. Ýva, jyva, pyhyha, ygue.
adv. Meme, py’ỹi, manterei.
adj. Meme, memeguáva, py’ỹi, py’ỹingua.
s. Apyka, jeguapyha.
s. Yvyrakytĩha.
s. Mbo’erã.
s. Pytyvõha.
s. Juavy, pẽhẽ.
adj. Pẽhẽ, ndojojáiva.
adv. Upeichaite.
s. Moñe’ẽjoajuha’ỹva.
adj. Mbojojapyrâ.
V. Mbojoja.
v. Pyhy, japyhy, pojái, jeko, joko, japokói.
v. Jejapokói, jejapyhy, jepyhy, jepoko.
s. Ñepytyvõ.
v. Pytyvõ.
v. Ñangareko, pytyvõ.
s. Pytumbo, pyti’achiã, hu’uvai, pyti’akororõ, ahy’okororõ.
s. Chavuro, chambalái.
s. Ñemoirũnga, atyha, no’õngára.
s. y adj. Moirũha.
v. Moirũ, moñombyaty, mbojuaju.
v. Ñomoirũ, juaju.
v. Ñemoirũnga, atyha, no’õngára.
v. Jukapa, momba, motave’ỹ, mbotapere, mbapa, tavaity, mbotapere, japaraity, mbyai, hundi.
v. neol. Mbokuarahy, monguarahy, mopiryvytũ.
v. Piryvytũ, ñemokuarahykã, ñemonguarahy.
v. Mboapysẽ, apysẽ, ñakãsẽ, ñemoakãsẽ, ñemoapysẽ, jekuaa, hovapo, po.
v. Ñemoapysẽ, ñapysẽ, apysẽ, akãsẽ, ñemyakãsẽ, ja.
adj. Mondyipy.
s. Poromondyihára, poromongyhyjehára.
v. Mo’ã, mokuarahy’ã. / v. Mondýi.
v. Ñe’ãhera, momba’eguasu.
s. Ñemondýi, mondýi, ndýi, poromondýivaha, poromondýivaha, oñeha’ãrõ’ỹva, mba’eñeha’ãrõ’ỹ.
adj. Mba’eguasu, mba’eguasuete, poromondyitáva, ñeha’ãrõ’ỹháva.
s. neol. Sununu, churuchuchu.
s. neol. Pujoja.
adj. Ipujoguáva, ipujojáva, hyapujoguáva.
v. Mbopujogua, mbopujoja, mbohyapujogua.
v. Moakãtavy, moakãguyry.
v. Mboapysakuamboty.
s. Yvyrajoasa.
s. neol. Pararã, láta pararã.
s. Tova, rova, hova, ape, jehechaukaha, jekuaaha.
s. neol. Havarakue.
v. Typýi.
adj. neol. Havara, korócho, joha, joja’ỹ, hãimbe, japekorõi, haju. No suave al tacto.
s. neol. Ñe’ãreko, ãngapota.
s. neol. Ytypyteha, mba’epytyha, pyteha.
v. (aireal) (i) Pyte, pytunge, pytuhẽ, avu, tembipota, jepy’amondo, jepy’areraha, ñe’ãngeraha.
v. Mbojeguaru, mbopy’ajere.
v. Mbopy’ajere, mbojeguaru.
adj. Tajasu, porombojeguarúva, porombopy’arũ, porombopy’achyvy.
s. neol. Ýva, y, ygue, tatĩ, hatĩ, ratĩ, yvyra puku oñembo’ýva, poyvi ratĩ.
s. neol. Mbyja’i.
s. Y, ýva, jy’y.
s. neol. Yvyraku’ikue, yvyrapẽhẽngue, yvyraraikue.
s. neol. Ygamyatyrõha, ygajejapoha, ygarupa.
s. Pyta, pyta kangue, pyñuã, pyñuã kangue.
adj. neol. Mbyjarekóva.
s. Momby, mby.
s. neol. Yvagarata, yvága resa, mbyjagua, mbyja, jasytata, jasyrata.
s. neol. Mbyjarendakuaapy.
s. neol. Mbyjarekokuaapy, jasyratakuaa.
s. Ñuhãkuaa, akãporã, katupyry, karakatu, aranduka’aty, kararai, avarui, avakarakatu.
adv. Katuhápe, karakatuhápe.
adj. Iñuhãkuaáva, iñaranduka’atýva, ikatupyrýva, ikarakatúva, iñakãporã, kararai, avarui, avakarakatu.

s. neol. Pytu’u, jepytu’u. / s. Arapytu’u, pytu’uha.


v. Ru, pyhy, ñemomba’e.
adj. Paraguaygua.
s. Paraguay. / v. Jejupi, jeupi, ñemboyvate.
s. neol. Mba’e.
v. Momeĝua, mbojapiche.
adj. Ñemondyireíva.
v. Mondýi, mongyhyje, ñemondýi, pytaryrýi, py’andýi, ndýi.
v. Ñemondýi, mondýi, ndýi, py’atytýi, py’aryrýi, pirĩ.
s. Angu’a, ñeatapu, kurugu, mburembure, angu’apararã.
s. Angu’ambopuhára.
v. Rãirõ, taky, ndyry, kaguai, jepoi, ĝuahẽmba, ñembojapaite, ñereroĝuahẽ.
adj. Apytĩmby, apakuapy, ojejokuáva, oñeñapytĩva, mosãmby, ñemosãva, jokuapyre, apakua, ñapytĩmby, jokuap
mba’ejokuapy, mba’erapytĩmby.
s. Ñeñapytĩ, ñemosã, jejokua, jokuapy.
adj. Yñemby.
v. Joko, mombyta, jepytaso, jejoko, hokesy, henonde’a, hovajepia.
s. neol. Tapembyky, tapembykyveha, tapepia, jepiaha, taperajei, tape raje’i, peraje, haje, hajei.
s. neol. Ñema’ẽha, ma’ẽha, ñemañaha, mañandáva, mañanda, mañaha, korumba, kurumba. s. Manguru.

s. Mañandára, mañaha, ma’ẽhára, ma’ẽha, oma’ẽva, omañáva.


v. Ma’ẽ, maña, mana, ma’ẽña, ma’ẽna, ma’ẽnga, ma’ẽnguru. Mirar./ v. Ma’ẽ põrã.
s. Tambóra, angu’a.
v. ...pegua,...pehegua, ...rehegua.
s. Ñorãirõ, jetaky, jekaguai, ndyry, jepoi, ñeĝuahẽmba, ñembojapaite, ñereroĝuahẽ.
v. Jokua, ñapytĩ, mosã.
adj. Akãtavy, tavyrai.
v. Mbotavyrai.
v. Ka’arupytũ.
adj. neol. Hembiapoheta.
v. neol. Momba’apo, mba’apo, mohembiapo, mohembiapoheta.
v. Ñeñapytĩ, jejokua.
s. Ñepa’ã.
v. neol. Mopa’ã.
v. Pa’ã, pytỹ, ãmby.
s. neol. Te’õngueryru.
v. neol. Mboapoporã, mbyao, moporã, mbojegua, ñembojegua, ñemondeporã.
v. Jegua, ñemondekatu, ñemoporã, ñemyatyrõ.
s. neol. Jeguaka, aoporã, ao, myatyrõha.
s. neol. Ypykuéra reko.
s. Tupã jererovia’ỹ, Tupã rerovia’ỹ, Ñandejára rerovia’ỹ.
adj. Kyhyje.
v. Mongyhyje, mondýi, mbochuchu, mbopy’amirĩ, mbopy’atytýi. Causar temor.
v. Mbovevúi.
v. Pichãi, pichãikypapype.
s. Ñeñangareko. s. Japysaka, jepysaka, jeapysavy. / s. Sareko. Chareko, tesareko, jesareko. / v. Ñangareko. /
Cháke, háke.
v. Ñangareko. / v. Ñangareko. / v. Ñangareko.
adv. neol. Jesarekohápe, jeapysakahápe, japysakatuhápe, jeapysavyhápe, tayhupápe, torypópe.
v. Rãirõ, hunga, javyky, ndyry, japi, ha’ã.
adj. neol. Py’arehaukaha, py’arechakuaáva.
v. neol. Momichĩ, mbovevúi, mopererĩ.
v. Ñemopererĩ, pu’ã, momichĩ, mboguejy.
adj. Tupãre ndojeroviáiva.
adj. Ro’ysãmba, ratã, ratãmba.
v. Mongyhyje, mbopy’atytýi, jaty.
v. neol. Guejy, yvyguejy, pyrũ, mboyvy, ñemboyvy
v. Ñongatu, mbyaty, mbohyru, mbojo’a, mboheta, ñemomba’eheta.
v. neol. Mohenyhẽ, myenyhẽ, japypy.
v. neol. Mombe’u, moañete, moneĩ, mboaje, hecha, hechauka, hechavuka, techa, tendu, hendu, kuaa, e.

v. Mohũ, mohũngy.
v. Mohatã, pyso, mboyepyso.
adj. neol. Jaguarete joguaha.
adj. Hekopote, ñemomarã, ñemopotĩ, ñembokate.
v. Momarã, mopotĩ, mbokate, ñemyatyrõ.
v. neol. Maña, techa, ha’arõ, mangea, ma’ẽ, ma’ẽ ma’ẽ, ma’ẽguyguy, ma’eñemi, maña ñemi, moñuhã, hapera’
hi’ári, kotyru, vichea.
s. Tatapỹiñandára.
v. neol. Ñatõi, hapỹiña, hapyña, mbohata, mbojepota, jatapy.
s. Antiguo continente real o metafórico undido en el mar, en el bosque o en el tiempo.
s. neol. Yvyra’ãnga atýra.
s. neol. Oñorãirõva. / s. neol. Oñaníva. / s. neol. Opokuaáva. / s. neol. Oytáva. ./ s. neol. Ava mbvarete. / s
Ombohováiva.
s. neol. Arapytu, araguy, yvy ahoja, pytu mboguaha.
adj. neol. Araguýva.
s. neol. Pa’ãha, karuga, karaguataty, apasuruha, tujuapasuru.
v. neol. Mopa’ã, mboapasuru.
v. Pa’ã, japasuru.
adj. Akãtarova, tavyrai, sarigue, sagua’a, akãkuchu, púa, puatarara.
v. Mbotavyrai.
s. neol. Ymotĩmboha.
s. neol. Pẽhẽ’ãngueve’ỹ, tumimbyte, tumingue’a, ndaikatuvéimava oñemboja’o.
s. Teko kãngy, kaigue, ate’ỹ.
adj. neol. Jurujái, ñemondýi, py’andýi, mo’ã’ỹnguka.
adj. Akãtavy, akãnga’u, tovatavy, tavyrai, tesakuaguyry.
v. Moakãtarova, mbotavyrai, moakãtavy, myakãtavy, moakãnga’u, moakãtavyrai, moarakañy.
v. Ñembotavyrai.
s. Ahy’opa’ã, pytỹ, ñepytỹ, py’aka, atoro. / s. Ñepa’ã, pa’ã.
v. Mboahy’opa’ã, mboahy’oapi. / v. Mopa’ã.
v. ãmeoho, ahy’opa’ã, ahy’o’api. / v. Pa’ã.
adj. Py’ajuka.
v. Hapy, nupã, mbyepoti, py’ajuka, moingo asy, mbohasa asy.
v. Jererekoasy, jererekovai.
s. neol. Aña mbaraka, ãña mbaraka.
s. Tekojoja, tekoamburu, py’aro, ñemyronde.
s. neol. Yga ñembojaha.
v. neol. Ygamboja, jeygamboja, monda mbaretépe, mbohyvatã, mohyĝuatã, mopa’ã.
s. y adj. neol. Ra’ã, reraha, juky, ka’avo, kavure’i.
s. Ñemonda mbaretépe, ñemonda, ñerãirõ.
s. y adj. neol. Oporopy’ara’ãva, juky, jukykue, ijukýva, ja’ekatuháva, ka’avo, oporopy’areraháva, tek
apoporãmby, ñeme’ẽrei, kavure’i.
v. Hetera’ã, porogueru, mbou, mbojaity, gueru, ru, py’areraha, potaruka.
s. Ahy’opa’ã, pytỹ, ñepytỹ, atoro. / s. Py’aka.
v. Py’aka, mopytỹ, pytỹ. / v. Popa’ã, mboahy’opa’ã, mboahy’o’api./ v. Mokõasy.
v. Jyryvipa’ã.
v. neol. Mboty, mopa’ã.
v. Pyhy, pojái, japyhy, popa’ã, kuãcha’ĩ.
adv. Tapykuépe, rapykuépe, tapykue, rapekue, takykue, takykuévo, takykuéri, rakykuéri, takykuépe, rakykuépe,
tapykuévo, atukupe, kupe, kupépe, tapykuéri, ropyta.
adj. Mba’etakykuepegua, itapykuéva, tapykuegua, tapykueguára, hasapy.
v. Mbotapykue, mbotakykue, mborakykue, mbo’are, mombegue, mbyaje.
adj. Oyvávo, oyvavogua, oyvavoguára, oyvavo’oi.
Hasapáva.
v. Hasa, sa, hasapa, tapeasa. / v. Hesyvõ, mbohasa.
v. Oyvavoaĩ.
s. y adj. neol. Oporopy’ara’ãva, ijukýva, ika’avóva, oporopy’areraháva, ikavure’íva
v. Tova, poyhukañy, poyhupe’a, jepoyhu, jepoyhuvekýi, ñemohova’atã, ñanima.
adj. Hova’atãva, otĩ’ỹva, ojepoyhu’ỹva, tĩhave’ỹ, itie’ỹva, ikachiãiva, hekorã’ỹva, moñái.
s. Tova’atã, tovahatã, py’aguasu, tie’ỹ, kachiãi.
v. neol. Mboja, jopy, ja.
v. Mbopy’ambuasy, moingotevẽ, py’amoangekói, mbopy’arasy, mbopy’aangekói, mbohasa asy, moãngata, moã
py’apy, mbojepy’apy.
v. Py’ambyasy.
s. Tekome’ẽva.
s. Teko.
s. neol. Kuatiarupa.
s. neol. Tupãojeikeha, ogaguy, okypy.
med. s. Ñyñýi, kakuaa meĝua, apa.
adv. Sorohápe.
adj. Púa, puatarara.
v. Japi, rãirõ, mbota, mbotarasa, ndyry, jeity...ári, api, api porã, juhu, hepeña.
s. Ñembota, tembiapo vai.
adj. Pohyiete, hasyete.
s. Ao.
adj. Akãtavy, arakuaa kañy.
s. Akãnga’u, akãtavy, ñeakãtavy, ñeakãka’u.
v. Moakãnga’u, moakãtavy, mbotavyrai, moakãnguyry, mbohesakuaguyry, moesaguyry, mboakãguyry, moak
mboarakuaakañy, mbohesapytũmby, apysakuaho, mboapysakuamboty, picha, motĩndy.

v. Ñapĩ, ñopẽ.
s. Py’aguasu, kyhyje’ỹ.
adj. Ipy’aguasúva, okyhyje’ỹva.
s. neol. Tendu, ñehendu./ s. neol. Puhoerembiapo.
s. neol. Mohenduha, . apysa joapy.
s. neol. Hendura’ãkuaa, henduñeha’ã.
s. neol. Henduhecha.
s. neol. Henduhára, ohendúva.
s. Avarenduhára, hendurenda, hendupára, ãnduhára, tenduha.
v. neol. Ha’uvõ.
s. Ta’uvõ.
s. Mbo’ehakoty, mbo’eha, mbo’erenda, mbo’evenda.
v. Guahu, rasẽ, jahe’o, ñe’ẽjahe’o.
s. Guahu, tasẽ.
adj. neol. Ñembohetave, mbovu, ijuajupy, ijoajupy, joapy, ojoapýva, mbojoapypyre, jokuapy, ñembopo
mbohepyve, pohyive, mbohetavepy, mbohetavepyre, mongakuaapy, mongakuaapyre.
v. Mbohetave, retave, mbohetave.
v. Kakuaa. / v. Ñemongakuaa, ñembokakuaa./ v. Ñemboheta, ñembohetave, , ñembotuicha, ñembojoapy.

s. Mbouvichaha, ñembotuvichave, ñembohetave, aty jupi. / s. Ñembojo’a.


adv. Avei, jepe, ko’ýte.
adv. Gueteri, vyteri, vyte, ne’ĩrã, ne’ĩrã gueteri, jepe.
v. Mopeteĩ, mono’õ, moyrũ, mbojoaju, moñondive.
v. Ñomopeteĩ, ñopytyvõ, ñembojehe’a, ñembojese’a, ñembohory.
conj. Jepe, ramo jepe, ramo.
v. Hupi, mopu’ã.
s. neol. Yvytu pytu, yvytu po’i, yvytumi, mimbi gua’u.
adj. Sa’yju.
s. neol. Mimbi jeregua, mimbi, jegua, aĝua mimbi, ama.
v. Moama, moakãma.
s. neol. Nambikua, henduha.
s. Ko’ẽtĩ, ko’ẽju, ko’ẽmby, ko’ẽmba, ko’ẽpytã, arasẽ, ko’ẽpytãngy.
s. neol. Pore’ỹ, pore’ỹnguépe, ỹ, tesa’ã, piã, kupe, ã, akykue, tapere, jehejarei, jeheja, ñemomombyry.

v. Mopore’ỹ.
adj. neol. Pore’ỹ, ipore’ỹva, oĩ’ỹva, ndaipóri, tesa’ãme, mombyrygua, kupegua.
s. Ñemopore’ỹ.
v. neol. Pytyvõ.
adj. Marãngatu, hekoatã.
v. neol. Moañete.
adj. neol. Añetegua, añeteguáva, añete, ha’ete.
Tekovekuejehai.
s. neol. Mba’yrumýi, kamiõ.
s. neol. Mba’yru-ta’ãngaryrýi.
s. neol. Mba’yrumopotĩha.
s. neol. Jokupyty ondive.
adj. neol. Tetãygua, ypykueñemoñare, ...ygua, ...rehegua, yvyrehegua.
adj. neol. Ha’eño oñembo’éva, ijeheguíva, iñarandúva ijehegui, ha’e ae, oñemoarandúva ha’e ae.
s. neol. Mba’yrumbo’ehao, mbo’ehaomýi.
s. neol. Temiandukuaapy.
s. y adj. neol. Ijeheguíva.
s. neol. Ñembojehegui.
s. neol. Mba’yrumyihechauka.
s. neol. Mba’yrumýi, mba’yrujerejehegui, guatajehegui, kauchujere, mangaysyjere.
s. Temiñekuái, ñekuaijehegui, ñekuaiño.
adj. Ha’eñóva, ijehegui oikóva, isã’ỹva, isãsóva, tekosã’ỹ, sãve’ỹ.
s. neol. Te’õngueñekytĩ.
s. neol. Apoha, apohára, apohare, mba’e apoha, haihára, moingohára, moñangára, mbohekoypyhára.

s. Mburuvicha, tendota, kuái, poyhu, po’aka.


adj. Oñemomburuvicháva, imbaretéva, oñemombaretéva.
s. neol. Mbaretereko.
s. Ñe’ẽme’ẽ, kuatia ojehejaha oiko térã ojejapo peteĩ mba’e, ñemoneĩha.
adj. ãngaturã.
v. Mbojerovia, jokuái, mbotuvicha, moherakuãporã, moneĩ, ojeheja ojejapo.
s. neol. Jupeñepytyvõ, ñemuha ijeheguirã, ñemuhaño.
adj. neol. Hi’upy ijeheguíva.
v. neol. Ñangareko, pytyvõ, oipytyvõva, pytyvõhára.
s. neol. Ñepytyvõ, ñeñangareko, ñemo’ã.
s. neol. Jeroviaha, jeroviaukaha.
v. Mbojerovia.
v. Mbohepy, oñemoĩ hepy, oje’e mba’épa hepy.
v. neol. Mbohepy, ojehecha hepy.
s. Ñemotenonde.
v. Motenonde, ñemotenonde, renonde, ojeho tenonderãvo
s. Takate’ỹ, taryrýi, teko potarei, mba’epota, pojopy, guar. jeh. hisp. platapota;.
adj. Hakate’ỹva, imba’epotáva.
adj. Hakate’ỹva, imba’epotáva, avarakate’ỹ, oipotapáva, itaryrýiva, takate’ỹ, ijopýva, ipojopýva, tekoverak
chi’õ, pihotéro.
v. Ñemomba’e, mbopoguy, ñembovoja, jopy, motembiguái.
s. Guyra, ovevéva, ipepóva, uru.
v. Moaĝui, mo’ambýi.
v. Ñemoaĝui, ñemoambyijo, ñoambyijo, ñoamunda, ñemoañembotapia, ñemoyma, va.
adj. Ñemoĝuaiĝui, ĝuaiĝuireko, ojekuaáva iĝuaiĝuiha
v. Mbotuja, mbotujareko, moĝuaiĝui.
v. Ñembotuja, ñemoĝuaiĝui.
s. Kumandape’i.
s. neol. Tapeguasu, okausu.
v. Moingoporã, mbopopyhy.
v. Joayhu, joguerekokatu, py’ajoja, py’apeteĩjoja, jojakatu, temimbotajoja.
s. Pejuha, tatapejuha.
v. neol. Ñemotenonde, hasa ambuépe, motenonde.
v. Ñekuã, porokua, jeapyraha, jeahose.
v. Mboyvytu, mboveve, mbovu, peju.
v. Vu.
s. Tekokue, neol. tembiasa, tembiasakue.
v. Jehekoha’ã, hekoha’ã, heko’ã, ha’ãnga.
s. neol. Po’arekahára.
adj. Oñemotĩva, otĩ, ñemotĩ, jepicha, tĩ.
v. Motĩ, moñemotĩ, motĩndy, mbopicha, picha, mbyakuvo, mbopy’atarova, mbotyai, mokañy, hesarea, mbojuk
mbopy’apererepa, mbopoyhu, mbohovapytã.
v. Tĩ, jepicha, tĩndy, ñemotĩ, ñomotĩ, mborovapytã, rotĩ.
s. Ñembyai, ñembyaikue.
adj. neol. Oñembyaíva, ha’o.
v. Jeharu, meĝua, japiche, ñembyai, ñemarã.
s. Ñeporãndu, porãndu.
v. Porãndu. / v. Typeka, jeporeka. / v. Poreka, hyvykói, hechauka, mbojehu, teka, vichea u./ v. Kuaarek
Pyguara. / v. Heka. / v. Kundaha. / v. Kuaa, hecha. Mbojehu.
s. Añaretã, mba’epochyretã, mba’epochykuára.
s. neol. Jeguaru, ja’e’ỹ, jepy’arerova, hayhujei, ñemotare’ỹ, royrõ.
s. Ñandu guasu, ñandu, suri, churi.
v. Mbojepokuaa, mbokatupyry, mbokarakatu.
s. neol. Mba’yruveveguejyha, mba’eveverenda, vevereko.
s. Mba’yrumbovevehára, vevehára, vevengára, mba’yruveve mboguataha.
adj. neol. Guyra rehegua, guyrarekogua.
v. neol. Mbosako’i, oñeme’ẽ tapére oje’uva’erã.
adj. neol. Guyrarekogua, guyrareko, guyrañemoña, guyramoñemoña rehegua mba’ekuaa.
s. Guyra moñemoñaha, ikatupýva guyra moñemoñáme, ha’evéva guyra moñemoñáme.
s. neol. Guyrarekokuaapy.
s. Taryrýi, mba’epota, potaiterei.
adj. Imba’epotáva, oipotaitereíva, py’ataryrýi, taryrýi, iñembyahýiva peteĩ mba’ére, iji’yuhéiva.
adj. Hekokarẽva, ijapeguypeguáva.
s. Ñembojeroviarei.
adj. Mbohaipyre, hái.
v. Mbohái, oñemoĩ kaguyhái tembi’úpe.
s. Hi’upytaperererã, oñeñembosako’iha, tembi’u ojereraháva tapépe ĝuarã, kokavi, húra.
s. neol. Mba’yruveve, pepoatã, guyratã, vevenga, aviõ.
adj. Oñemomarãndúva, momarãndupyre.
v. Momarãndu, ñatõi, mombe’uuka, kuaauka, mombe’u, momandu’a, mbojekuaa. Dar noticia de algún hecho.

v. Ñemomarãndu, euka.
s. neol. Marãndu, marãndupy, momarãndu, ñemomarãndu, marãndu.
s. Káva, kavichu’i, ka.
s. Hetia’éva, ikatupyrýva.
v. neol. Mbokatupyry, mboakatupyry, mboarakuaa, mbohetia’e, hesape’a, tesape’a, momarãndu.
s. Kavaraity, kavakua, karetã, karetãma, kavaretã.
s. Mamanga.
v. Hecha. / v. Hecha mombyry guive. / v. Hecha vai vai.
v. Motembi’u, mohembi’u.
v. neol. Mborari, mboyvytu, peju, mokyre’ỹ, mbohetia’e, moarandu, mbokatupyry, hesape’a, mboasapu.
v. neol. Mangea, ma’ẽ ma’ẽ, ma’ẽsuguy, ma’ẽñanga, maña, mañanga, maña ñemi, moñuhã, hapera’ãrõ, ha’
hi’ári, kotyru, vichea, hechamby, hecha mombyry.
s. Pa’ã.
s. Jyvaguy, jyguavy, sováko.
interj. Ha, aína, áina, ai, ãngai.
s. Mitãrerekua.
adv. Kuehe, kurivévo.
s. Ñepytyvõ, pytyvõ, jekokuaa.
s. Pytyvõhára, pytyvõha, pytyvõva, pysyrõha, pysyrõva, tekojoja pytyvõha, oporomo’ãva, mo’ãhára, ñuvãha, jer
terekua, terekuára, terekuahára, tembiguái, ñembo’eha.
v. Pytyvõ, hekopytyvõ, minga, pysyrõ.
v. Ñepytyvõ, ñopytyvõ, rojopyru, aminga.
v. Jekoaku, jeko, koaku, py’anandi, ñeĩ py’anandíre.
s. Jekoaku, koaku, jeko, guar. par. py’anandi.
s. neol. Ñemoirũrenda, ñomoirũ, ñembyaty, mbyatypyre, ñemono’õ, mono’õmbyre, no’õ, ñomono’õha, tavakuai

v. neol. Moirũ, moyrũ, mbojuaju, mbojoaju, mondivegua


v. Ñemoirũ, ñemoonga.
s. Yrenohẽhára.
s. Sype, itasype, neol. yvyapichaha, ka’apiha, asáda.
s. Itasypevo.
s. Araso, uruku, tesa’yjupa pohã, pohã ñana imba’asy sa’yjúvape ĝuarã.
s. Narãyvoty, narãpoty, asaha.
s. Sapy’agua, ojehureíva, oikosapy’ánteva, oiko ha ndoikóiva.
v. Ñemopiry, ñemondýi.
v. Ñembohesaite.
s. Itatĩmembe, itamembe, itatĩomymýiva.
v. Mbovýro.
v. Mondýi, mbopy’a tarova, mopy’andýi
v. neol. Nupã, nupãvai, mbyepoti, mbuepoti, havira, motukumbo, mbyape, apatuka, poronupã tukumbópe.

s. neol. Tukumbo, ñembyepoti, ñenupã, nupãha, poronupãha, mborevi, asote’y.


s. neol. Oguarapemby, akã.
s. Eiratã, neol. mba’ehe’ẽ, eirypy’a, mye’ẽnga, asuka.
s. Jyapa, purure, mburure.
s. Itasy, itaysy, itajuysy, añarata, itaysyne, itayju, itaneysy.
adj. Hovy, hũovy, ovy, chovy.
adj. neol. Hovyngy, chovy, tovyũ.
v. Chovymby.
s. neol. Ogykejeguarã, itarovy, itaovy.
Humby.
v. Muña, moñarõ, moñorãirõ, mbopochy, mbotulituli, ha hapykuéri, mbonambiakỹ, teka, poromoin
poromyakãraku, mbo’e, mboliga.
s. Ñaña, jurupipi.
s. Tendysyry, tendyryjúi, tendya, juruay, juruaysy, syjuasy, jururyjúi, jysyry, tembe’y, tembe’ay.
v. Hendysyry.
v. Rendysyry, hendysyry, juruay, juruaysy, rendyvapo.
v. Ijavo’ói, javo’ói, iñapañuãi, apañuãi, apañuãi guasu, ijapajuái, sarambi, sarambi guasu, ñypytũ, ayvu ruvicha,
ñemuaña hatã.
v. Ndajapysakái, jurujái, ijurujáiva.
adj. Itavy, ivýrova, výro, hovatavýva, tovatavy.
s. Ysaykeasu, ygaykeasu, yga asu, yga asúpe.
molusc. s. Jatyta, jatyta perõ, jatyta hoga’ỹva, jatyta ipire’ỹva./ adj. Hendysyrýva, tendysyrýva, oje’e hendysyrýv
ijuruaýa, ijuruaysýva, ikuimba’erayhureíva, jeguaru, jetyryry.
s. Mba’evai.
v. Mohendysyry, juruaysy./ v. Rendysyry.
adj. Hendysyrýva, tendysyrýva, ijurua, ijuruaysýva, ikuñarayhureíva.
s. neol. Pyryru, pyao, sapatupe.
s. neol. Yvyrajere ahoja.
s. neol. Karu guasu ayvu, karu guasu ka’u guasu revé, ka’u guasu sarambi ha ka’u apytépe, hi’upy sapukáipe, ho
okarúva aty sapukáipe, aty sapukáiva.
s. Yvykua. / s. Yno’õngue.
s. neol. Ñemby’i./ s. neol. mbo’eha’i. / s. Ñe’ẽngatu, avañe’ẽngatu.
s. Mba’yru.
s. Pokoka’i, pokoka michĩetereíva./ 2. s. Parral ra'y, parral roky.
s. Tyryru, kuarechaha, tepotiryru.
s. Mymbachu’i, kove’i, pokoka’i.
s. Pokoka, jejokoha. / 2. Irũ, ñeipytyvõrâ, pytyvõha.
s. Itambopuha, mbopuha, itapurãi, itapurembo, itapu jyva. s. Ava ñe’ẽngatu, ñe’ẽngatu.
s. Ovecha pire myatÿrôpyre./ 2. adj. Ikangy ha iñate'ÿva
s. Hatapỹiñaha, tata rapyña, tatapỹi oñehatapyñaha.
adj. Tovatavy, výro, tavy, tekorei, tavyrai, akãne, tie’ỹ, kachiãi.
s. Mba’e apakuapy, tembipurukuéra.
s. Mba’erei, mba’everei, mavei, hepy’ỹva.
s. Hatykue, tatykue, typyraty, hevorakue, kurekue.
s. Mandi’i, jurundi’a, ñundi’a, ñurundi’a, karimbata.
s. Kavaju saite, kavaju ñarõ.
s. Yjere, jeikeharenda, yrevichuã, ygaraity.
adv. Jerokyrã, jeroky haĝua, ikatúva ojejeroky.
v. Jeroky, pyryrỹi.
adj. Jerokyhára, ojerokykuaáva, ojerokýva.
s. Jeroky, jerokyha.
s. Churuchuchu, jerokypaguasu
adv. Mbegue./ v. guejy./ s. Kuatia kuartelpe oñeme'êva, kuartelpe guare kuatia./ adj. Karape.
s. Tape guejy./ 2. Jeguejyha, jeguejyhápe, guejyha, yvyapyguejy, jeguejy.
adj. Jerojy, jeguerojypyre.
v. Mboguejy, rojy, guejy, jepoi.
v. Guejy, ñemboapipe, ñemomirĩ, ñemombe, rerojy.
s. Yga, ygatĩ.
adj. y s. Tembiapo vai, tembiapo ky’a, tembiapo kachiãi, tekotie’ỹ, tekoaivy./ 2. s. Ñemomirĩ.
s. Itaypa./ 2. s. Yvy karape, tapeyvype./
adj. Guejy, mbeguemi, hyapu’i./ 2. adj. Karape’i.
adv. Mbegue, vai, guýpe, poguýpe./ adj. Karape, ikarapéva, pe, aturi, tupe, tupi, yvỹi, ñyvỹi./ 3. s. Yvy’ã.

s. Tyeguy, tyepore’ỹ.
s. Mboka ra’ỹi, mboka rembi’u, va’ỹ, hoka.
s. Purahéi, purahéi yma.
adj. Vyrorei, mba’everei, mba’erei, ndaha’éi mba’eve, rei, chavi.
s. y adj. neol. Ñemohendapyre, mbojojapy.
s. Máva omohendáva, ombojojara'âva.
v. Mbovava, vava, rari, ñembokacha.
s. Ñemyatimói, vava, ojakuera’ã, jevava, ñembojoja.
s. Ñemyatimoiha.
s. neol. Ha’ãha, mba’era’ãha, pohyira’ãha, pohyikue ra’ãha.
v. Rasẽ, ñe’ẽ, ovecha rasẽ.
s. Yvyrakua aĝua’a/ 2. neol. korajegua.
v. Ñe’ẽtavy, ñe’ẽpyta, ñe’ẽpa’ã, kũmbe, ñe'êramo.
s. Ogajuru, okẽ yvate, ovetã yvate.
s. neol. Yryru, ryru, hyrusãingo.
adj. Nandi./ s. Yvynandi, korapy nandi.
s. Itape.
v. Mbokapu, japi.
s. Ovecha rasẽ.
s. neol. Jerokypy.
s. neol. Jejahuha, jahuha, maymáva jejahuha, yrembe’y. Donde se baña.
s. Vakapipopo, manga, mangapopo, pelóta.
s. Pelotañeha’ã, húvol, mangapykuaa.
s. Ygape, yga, ysyry jahasaha, ysyry mbohasaha.
v. Ku’e, kacha, kuchu, vava.
s. Takuára, takuavusu.
s. Pakova, pakova’a, pakovakuã.
s. Pakovaty.
s. Pakova’ýva, pakova’y, pakova.
s. Ñe’ẽrape, tenda.
s. neol. Apykapuku./ 2. Aty ojoeheguáva
adj. neol. Virurendagua.
s. Apykapuku, apyka, guapyha./ s. 2. Viruróga, viruo, virurenda, pirapireróga.
adj. Aty, atýra, mymba aty ovevéva.
s. neol. Ña’ẽmberu.
s. Poyvi, tetãpoyvi, aoveve, tetã aoveve.
adj. Moñái, hekovaíva, mondaha, iñañaikoéva, mba’evai apoha, oikoreíva
s. Ñandéva, ñandekuéra.
Guitarrita, instrumento musical.
s. neol. Kuatiapuku.
s. Apyka.
s. Karuguasu.
s. Apyka’i. Banquito.
s. Jajuha, jejahuha, jahu haĝua.
s. Yapo, ygapo, yñupyso
v. Mbojahu
v. Jahu.
s. neol. Jahuha renda.
s. neol. Oñangarekóva ojahúva rehe .
s. Ojahúva.
s. Jahu, jejahu./ 2. s. Jahuha, koty jahuha, ñemopotĩha./ 3. s. Jekakaha, tepoti renda.
s. neol. Hi’upyñemuha, karuha.
s. Kavajupara./ varáha
s. Itavera gua’u, jeguakarei, mba’erepy sa’i aty.
adj. Ndahepýi, ndahepýiri, hepy’i, hepymichĩva.
s. Tendyva, tendyva’a, tovarague./ 2. Tañykãguy.
adj. Hendyváva, hendyva’a.
v. Tendyvaosẽ, tendyva’a, rendyvaroky, hokyramo, ñembohapo.
adj. Jero, ñarõ, vaieterei, mba’e jeroite, tova’atãieterei, tembiapo vai, sagua’a rembiapo, tarova rembiapo.

adj. Jero, ñarõ, sagua’a, tie’ỹ, okyhyje’ỹva, havara, kachiãi.


v. Hendyvapo, ñehendyvapo.
v. Ñehendyvapo.
s. neol. Apĩhaenda, tendyva apĩha, tendyvaapĩva, ñeñapĩhápe.
s. y adj. Hendyva’oha, hendyva apoha, tendyvaapĩha./ s. Oporo’apĩva, apĩha, poroapĩha, oñapĩva.
adj. Hendyva’ỹ, hendyva pokãva, hendyva sakã.
s. Tañykã, añykã.
v. Ñe’ẽngu, ñe’ẽngururu, ñe’ẽtavy.
adj. Hendyváva, hendyvapukúva, hendyvavukúva.
s. Yga’i.
s. Ygarata, ygarata mirĩ, ygaratausu, ygarusu, yga guasu, yga.
s. neol. Varioravẽ.
s. neol. Sa’ymboveraha, sa’ysakã ape rehegua, mboveraha, moporãha.
s. neol. Pytupohyira’ãha, arapytu ra’ãha.
adj. neol. Ygajára, ygamboguataha.
s. neol. Mba’epuku, pẽhẽngue po’i puku./ 2. s. Haiguy.
s. Yvy’ã, yvysoro.
s. Typeiha, oitypeíva.
s. neol. Mbokuaha, yvyrambokuaha, itambokuaha.
adj. neol. Mbokuapyre.
v. neol. Mbokua.
s. neol. Oitypeíva, yty mbytyha, yty mono’õha.
v. Typei, mopotĩ.
s. Jokoha, yvyra ñeno tapépe.
s. Tujukua, ñai’ũngua, ñae’ũngua, akãngua.
s. Karugua jasuru, apasusũ, tujukua.
s. Jeitypei, typeipyre.
s. Tye.
adj. Hye guasu, hye sãingo, hyepo, hye gua’a.
s. Mba’yruyvyra, hyru yvyra.
s. Tavapy, tekoha, tavarembe’y, tava apýra.
s. Jari’i.
s. Japasuruhápe, apasuru, jasuru, apasusũ. / s. Tujukua.
s. Tuju./ s. Ñai’ũ, ñay’ũ.
adj. Iñay’ũrekóva, yvy pohýi, itujúva./ s. Ijari’íva.
s. Ayvu, churuchuchu, sununu, pararã, láta pararã.
s. Itahũ.
s. Pohyiveha’ãha, pohyikue tuvicha ra’aha.
s. Pohyira’ãhamby, ha’ãpyrã.
s. Topyta, rapyta, hopyta, py./ s. Guapyha, tevi.
s. Kuaa’ypy, ijypýva, ñepyrũ haĝua.
s. Mangajakaha’ã, avoañembosarái.
interj. Ha’evéma, péante, iporãma, ja, ko’apeve.
adv. Heta porã, iporãma.
adj. Ñemoña rekope’ỹ, itúva mendare’ ỹ, itúva nomendaiva’ekue
s. Hi’upy, hy’upyrã./ s. Tembi’u./ s. Ñemoĩ tekotevẽrã./ s. Ao.
s. Pokoka, mbokokáva.
s. Pokoka’i, pokoka michĩetereíva.
s. Yty.
s. Ytyapy, ytyñembyatyhápe, ytyñemombohápe.
s. Ytyryru, ytyapy, yty mono’õha, yty mbyatyha.
s. Ayvu tuicha, ayvu tuvicha, sarambi guasu.
s. Ñorãirõ, ñeñorãirõ.
s. Jety.
s. Jetyty.
s. Ka’apari.
s. Ña’ẽyvyra, ña’ẽ guasu, kanéka, kaĝuiryru.
s. Ñaniryiryru.
s. Kavaju revisã.
s. Mbojehe’aha, pyvuha.
s. Okẽmbotyha.
v. Mbovujehe’a, mbojehe’a, mbovu, pyvu, pyguara. Revolver.
s. Kãrãmeĝua, kãrãmengua, aoñongatuha.
s. Karai, ñemongarai.
adj. Karai, ñemongaraíva, ikaraímava.
v. Mongarai./ v. Mbohéra.
s. Itamembeatãrã.
adj. Morotĩsa’yju. Blanco-amarillo.
s. Kysepuku.
s. Ñemuhapavẽ, opaichaguañemuha, ñemuha jopara para.
s. Perevy.
v. Mbokacha kacha, mbokuchu kuchu, mbojehe’a, mbojopara.
s. Ñembokacha kacha, ñembokuchu kuchu, jopara.
s. Mitãra’y, kunumi, mitã.
s. Jey’uha, ygua.
adj. Hoy’úva./ adj. Oka’úva, ika’úva, oipytéva.
v. Mboy’u, syryku, pyte, u, jopy, ñatõi.
s. Mboy’urã, ygua, jey’urã, jesyrukurã.
adj. Ka’u, piguy, pichoro.
s. Jakavere.
s. Vakara’y.
s. Ysypoty.
s. Ysypo.
adj. Porã, porãiterei.
adj. Guarini rehegua, ñorãirõ rehegua.
adj. neol. Oñorãirõséva.
adj. Kachiãi, ñaña, aña, tie’ỹ, katupyry ñembotavýpe.
s. Mba’eporã, põrãngue, põrã, tekopõrã, aruã, taru’ã.
adj. Porã.
v. Hovasa, mbohovasa, mongarai, porãngareko.
s. Tobaza, jovasa, jeovasa, rovasa, hovasa.
adj. Hovasapyre, karai, marãngatu.
v. Japo porã, pojopy, moporãve.
s. Py’aporã, marãngatu.
adj. Ipy’aporãva, imarãngatúva.
adj. Py’a marãngatu, heko pochy’ỹva./ Ndaipochýiva, ipy’aguapýva.
s. Pitogue.
adj. Ka’u, pichoro, opichoróva, oka’úva.
s. Ygarata. Buque.
adj. Pytã. Rojo.
adj. Mba’epytãite, pytãite.
s. Ka’apetái.
v. Hetũ, jurumboja.
s. Ñehetũ, jurupyte.
s. Mymba vai, tekove ñaña.
adj. Tajasu reko, tymba reko, mymba reko, ñarõite. adj. Kakuaa, popeno.
s. Ysyhũ, mboveraha, vera apoha, sapatu mopotĩha.
adj. Ysyhũmbyre.
s. Kaguapyterã, kaguakami, kaguakamirã.
s. Tupã ñe’ẽngueryru, Tupã ñe’ẽ, Tupã ãnduka, Ñandejára ñe’ẽ.
s. Arandukapurupyre, kuatiañe’ẽita.
adj. Arandukagua.
s. Kuatiañe’ẽnda, kuatiañe’ẽndy, kuatiagupa, arandukarenda, aranduka rysýi renda, aranduryru renda.

s. Kuatiañe’ẽ ñangarekohára.
s. Tymba’i, vícho.
s. Apajerekõi, apajerekã, rapakõi, kõiriri.
s. Kõiririrenda.
adj. Hatĩkõiva. De dos cuernos.
s. Mba’e. Mueble, prenda./ s. Mba’e porã./ interj. Néi, iporã./ adv. Porã, katu, ngatu.
s. Tekorory, tekohory, vy’a.
s. Vy’a, tory, jeiko porã./ 2. s. Akãrapu’ã, py’aguapy.
s. Jeguerohory, ñehuĝuaitĩporã, maiteiñepyrũ, ñeĝuahẽ porã, jerohory ñeĝuahẽ porãre.
s. Aorembe’yrã.
s. So’ovore, so’o pẽhẽngue, so’o akytã, so’ope, so’o chyryry./ 2. fig. s. Tovapete.
adj. Ysajakõi.
v. Ñemohakãmby, ñembohape mokõi.
s. neol. Tembireko mokõi.
adj. Hembireko mokõiva.
s. Temberague, temberaviju, ambota, tendyva.
s. Mba’erepy’irenda, mba’erepy’i.
s. Chulu’i.
adj. Ñe’ẽkõi, ñe’ẽ mokõi, oikuaáva mokõi ñe’ ẽ.
s. Ñe’ẽkõi rehegua, ñe’ẽkõikuaa, ñe’ekõireko.
s. Mba’ero.
s. Taikõi.
s. Aripakaha’ãrã.
s. Mba’erepykue, viru, pirapire kuatiaviru.
s. Pirapire ryru, viruryru.
s. Suakõijo’a.
adj. Hetepykõiva.
s. Po’aha’ãha.
s. Tesapysokõi.
s. Tekopy’arã.
s. neol. Tekoeta.
s. Tekovekuemombe’u, rekovekue, tekorapykuere, hekovekue haipyre.
s. Tekovekuaaty, tekovekuaa.
s. Tekoñemindu’uhára.
s. Tekokímika.
adj. Py mokõi, pykõi, tetyma mokõi.
s. Mokõijey, mokõi jevy.
s. Jaryiguasu, jaryisy, jaryijoapy, tamoijoapy, machu.
s. Taitaguasu, tamoipavẽ, tamoiru, taitachu, tamoijoapy, ruramói.
s. Okẽjokoha.
s. Kytĩkõi, mboja’oha, omboja’óva, ñemboja’o joja.
adj. Ñe’ẽpẽhẽkõi.
s. Memby membyre, temiarirõarirõjoapy, temiarirõarirõ.
s. Temiarirõrirõ, temimenojoapy.
s. Memby membyre, temiarirõjoapy, temiarirõarirõ.
s. Temiarirõrirõ, temimenojoapy.
adj. Pyahu, katupyry’ỹ.
s. Pohãnohára kyse, mbovoha pohãnohára oipurúva, kytĩha, kyse’i.
adj. neol. Py’aguasu. Valeroso./ adj. Hete ñembo’y porã. Gallardo.
adj. Hesavãva, hesavíva, tesa ñapẽ.
s. Tesavã, tesavi.
adj. Morotĩ
s. Ko’ẽtĩ.
s. Karai.
adj. Morotĩngy, apatĩ.
v. Mbovava, momýi./ v. Mboryrýi.
adj. Hu’ũ, nahatãi/ adj. Hypa, haviru, vevýi, vevúi.
s. Hu’ũreko, hu’ũ, tu’ũ, hu’ũngue./ 2. s. Horýva, oporohayhukatúva.
v. Momorotĩ./ v. Mbokuatia.
adj. Apatĩ, morotĩngy, apatĩvy, apatĩguy.
v. Ñe’ẽngai, ñe’ẽvai, juruky’a, ñemotie’ỹ tupãme.
s. Apehatãvepy, apemohatãve, ñemboapemoatãveha.
v. Mboapemoatãve.
s. Vore./ 2. s. Ita guasu, ijatyháicha.
s. Tapejokoha.
v. Mongora, mboty. Kytĩ, joko.
s. Typói.
s. Kuriju, mboijagua.
s. Inimboapakuapy.
adj. y s. Apakuanimbopy’i.
v. Mboinimboapakua, mboapakua inimbo.
adj. Tavy, itavýva, ikatu’ỹva oikuaa mba’eve./ adj. Tavyrai, tavyete, tarova, itavyraívava, tavyron.
s. Juru./ 2. s. Kua, kuára, pa’ũ, jepe’a, jepe’aha, pe’a, jei, jeka, mbiti./ 3. s. Jeikeha, ñesẽha.
s. Hi’upyrã’i.
s. Jurupota, tembi’u michĩmi, py’ajokorã, juruka, je’úva peteĩ ñemokõme, jeisu’u.
s. Hyrujopygua.
s. Ayvu, apajuái, javo’ói, kaguyjy./ s. Sarambi. / s. Churuchuchu.
s. neol. Puatõiha./ s. Hatĩ. / s. Turu./ s. Mbure mbure.
s. Ju’ái, ajukãndu, ajuru’i, tajyruru, jyryviruru.
adj. Juruguasu.
s. Menda, mendaha, ñemenda.
s. Kaĝuiñongatuha, kaguy renda.
s. Yvy’apu’apy, ñay’ũ akytã, ñay’ũ apu’a. / s. Nambikua./ Tavy, výro.
adj. Tembi’u apovaipy, tembi’u apopyvai, tembi’u vai.
s. Py’avevúi, vevuikue. / s. Vevúi, vevýi, ñe’ã vevúi.
s. Tovapete, tova jepete, saple.
s. Tovapete hatã, tova jepete kakua, posu’u.
s. Ypyáu. / s. Pykúi. ./ s. Po’a. / s. Jepokuaa, jeporu.
s. neol. Ñaniryimoingoha.
s. Akã ao apu’a, akã ao syva’ỹre. / s. Akã ao.
s. neol. Jerokypyharegua.
s. Mba’e apu’a./ s. Japu. / s. Jaguaveve apu’a. / s. Sãmbari.
s. neol. Ñemuha’i./ s. Volícho.
s. Haiha.
s. Ita apu’ami, valíta.
s. Sapikua, voko, mba’yru ao, vosa./ 2. s. Vuruháka, ryru, hyru.
s. Aokua, aomba’yru, mba’yru ao, voko’ityepy.
s. Vona, mba’yru’i.
s. Mba’yru ao.
s. Mba’yru sãingo, hyru sãingo, sapikuasãingo, voko.
adj. Mbóre.
s. Mba’enohẽha, mba’eryruha./ s. Mba’epu, tembipu, mbokapurã.
s. Chulu, kasõ'î.
s. neol. Tatamboguehára, tatambogueha, jehapymbogueha.
s. Pyteha, jeipyteha, kay’uha, takuapi, takua’i, mombílla.
s. neol. Angu’a, angu’atarara.
s. neol. Mahe’ẽapu’a.
s. Py’aporã, teko porã, teko marãngatu, marãngatu, mba’eporã.
s. Jety. Batata.
adj. Porã. Lindo.
s. neol. Virurã, virurãngue, kuatia.
s. Tepoti, vaka rekaka. / s. Mymba repoti, mymba rekaka, tymba repoti.
s. Juru’ai.
s. Kua, kuára. /s. Juru. / s. Jepe’a. / s. Jeikeha.
adj. Jurujái. / adj. Jurupe’a, hãimbiti.
s. Motĩmboha, pitaha.
v. Tororõ.
s. Tororõ, chororo.
s. Aombovyvyjeguapy.
v. Mbovyvyjegua, mbojegua ao, aojegua, aombojegua./ v. Pire mbojegua.
s. Opaha, tembe’y, rembe’y, hembe’y, apýra, apy, apỹi, jeja, rapyre.
s. Hembe’y’i, aorembe’y, ogykere, ogykerembe’y, korarembe’y.
s. Mbarakasã poguasu.
s. Huguare. / s. Hatykue. / s. Haviju, raviju. / s. Ñe’ẽrei. / s. Mba’erei.
s. Ka’u, jeka’u, pichoro, savãypo.
adj. Ka’u, pichoro, piguy, topĩ, tĩchorõ. / adj. Oñandu’ỹva. / adj. Tavy.
s. Mbogueha, mboje’oha, haipyre mbojeoha.
v. Mbogue, haimbogue, mboje’o. / v. Pe’a. / v. Nohẽ. / v. Mosẽ. / v. Johéi.
v. Je’o.
s. Yvytu pochy. / s. Yvytu hatã. / s. Aravai.
s. Ovecha ra’y.
adj. Ka’aguyha.
s. Ka’aguy.
s. Marãnduhai, jeikuaaporã’ỹ.
s. Vaka rekaka; tekaka, kaka, tepoti, tymba rekaka, tymba repoti./ s. Kavaju ha mburika rekaka.
v. Jejurupe’a, guar. ant. jejurupeka.
s. Jurupe’a, jurupekakue./ s. Topehýi. ./ s. Kane’õ./ s. Kaigue.
s. Sapatupuku, pyryruvusu.
s. Ka’avokuaaty, yvyrarakã ha ñana mbo’e.
v. Poi, mombo. / v. Popo. / v. Mosẽ.
s. Yga, yga’i, kachivéo, kanóa.
s. Mbyruka, kaguaka, tykueryru, mba’erykue ryru, mba’yru itaverápe apopyre, liméta.
s. Kaguakaguasu.
s. Kambuchi’i. / s. Mba’yru. / s. Yro’ysã.
s. Pohãryru. / s. Pohãrenda.
s. Aombotyha, aombotypáva, potãi, kytã, akytã, votõ.
s. Aoñemuha.
s. Mba’e ovevýiva parápe, mba’e ovevýiva ysyrýpe, mba’evevýi ýpe tape rechaukaha.
v. Vevýi, vevúi.
s. Jurujokoha. / adj. Pyahu. / adj. Tavy.
v. Jepoyru, jepokuita, jyvamomýi, jejyvamomýi, jejyvambovava. / v. Ñeha’ã.
s. Kasõ’i.
adj. Hyjuimby.
v. Mburea. / v. Kororõ.
s. Kororõ, py’ambu. / s. Mburea.
s. Tatapỹi, tatapỹi rendy, ratapỹi, hatapỹi.
s. Tatapỹi rendy ryru.
adj. Ñarõ, ñarõite. / 2. adj. Havara. /3. adj. Pochy. / 4. adj. Joha. /5. adj. Jero./ 6. adj. Pyaguasu. / 7. adj. Põrã,
põrãiterei.
s. Pyapy jegua, pyapykyha.
s. Jyva.
s. Aysy, ysy. /2. s. Mangaysy, kuri’iysy.
s. Ñuatĩndy, ñanandy, yvyjai. /2. s. Jai. /3. s. Karaguataty. /4. s. Itayvate./5. s. Itaty.
adj. Mbyky. /2. adj. Sapy’agua.
adv. Mbykyhápe.
adj. Añambaraka, tekorei, tie’ỹ, akãhatã, tajasu, moñái, kachiãi.
s. neol. Kavajujurukaha, kavajumombytaha. Freno del caballo.
v. Overa, omimbi.
adj. Vera, mimbi, omimbíva, ojajáiva./2. adj. Porãiterei.
v. Mimbi, vera, jajái, hesape. /2. s. Mimbi, jajái./3. s. Hendy, hendypu.
s. Vera, jajái, mimbi, tesape, tatarendy, rataindy, rendy.
adj. Vera.
s. Aopererĩ.
v. Popo, saraki, ñembopochyeterei.
v. Me’ẽ, mba’eporâpota jerure.
s. Kaguañemopu’ãvo oje’éva, mba’eporãpota jey’úvo oje’éva.
s. Kyre’ỹ, tetia’e, rari, mbarete, py’aguasu.
adj. Hetia’éva, imbaretéva, ikyre’ỹva, iraríva.
s. Tatapỹiaty.
s. Yvytukãngy, yvytuvevúi, yvotypiro’y.
s. Kapi’ichini ( peteì ka’avo réra).
s. Hyvi, inimbopo’i./2. adj. Hembyre, sa’ikue, michimi, vevúi.
s. Ykuarembe, ykuajuru, ykuaita.
s. Tembiporu ojejapóva taguégui./2. s. Tovambohyjuiha./3. s. Oguykembosa’yha.
s. Ñembojaru, jaru, mbojaru./2. s. Ñembohory./3. s. Je’egua’u, gua’u.
v. Mbojaru, ñembohory.
s. Karaguata.
s. y adj. Kuarepotiju’atã.
s. neol. Kuarepotijuatãrenda.
s. Pyti’arape.
s. Pyti’achiã, hu’uvai.
s. Guarakapa./2. s. Mo’ãha, ñuvãha.
v. Hoky, hokypu, yvotyja./2. v. Heñói, ipoty./3. v. Sẽ.
s. Yvoty kuru./2. s. Teñói, kuru, toky.
adv. Ñetìnga, ovapývo, hovapývo./ 2. adv. Ñakãtĩparo.
s. Kuñapaje./ 2. s. Ĝuiĝui vai./ 3. s. Urukure’a.
s. Paje.
s. Avapaje.
s. Taperechaukaha.
s. Aratĩmbo./ s. Arapytũ.
adj. Hi’aratĩmbo.
s. Mboveraha.
v. Mbovera, moporà, mohendypu.
s. Tajasureko.
adj. Tajasu, ñarõ, tie’ỹ./ 2. adj. Výro./ 3. adj. Tarova./ 4. adj. Sagua’a.
s. Mopotìha./2. s. Kavajuky’a’oha.
v. Mopotì, johéi, typei.
s. Jari’i.
s. Jati’ipochy, jati’i, mba’asy ka’aty./2. s. Karugua./ 3. s. Jari’i.
s. Jati’i, susu’a, takoruru.
adj. Juru rehegua, juruguáva.
s. Ijytáva.
v. Heka, typeka, hatapyña.
s. Ytareko.
s. Jurujohéi./ 2. s. Tye guasu./ 3. s. Ju’ái.
s. Avakua. Áva apytekua.
adj. Põrã, marãngatu, py’apõrã, katupyry.
adv. Hasy’ỹre./ 2. adv. Kane’õ’ỹre.
s. Po’a, po’aporà./ 2. s. Py’arory.
s. Tekoaguyje, tekopõrã.
interj. Néi./2. adj. Porã./ 3. adj. Marãngatu, py’aporã./ 4. Marãne’ỹ, marã’ỹ./5. adj. Katu, katupyry./ 6. adv. Ipor
7. adv. Hesãi.
s. Toro ra’ỹi’opyre, guéi.
s. Ao ajúra ma'àha.
v. Àmbu, py’ambu, ñembepy./ 2. s. Mburea/ 3. s. Kororõ.
s. Tembi’ujeporavorã.
s. Tĩmbu, ãmbu, mburea, py’ambu.
s. Toryjára / v. Oporombopukáva.
s. Ñakurutũ, kavure, kavure’i, urukure’a, suinda.
s. Yryvu ruvicha, karakara, yryvu.
s. Tataindy.
s. Yvy’a.
s. Ayvu, ayvu tuvicha, sapukái.
s. Ayvu, churuchuchu, sarambi.
v. Pupu, mumu.
s. neol. Kutujerehaguasu.
s. Jokuapy, apakuapy. / 2. s. Ruru, kãndu.
s. Tembiapi oho ha ojepepýva.
s. neol. Ygarata, ygarusu.
s. Tyjúi, kamambu.
v. Mbohyjúi, moakãmambu.
s. kuña rekovai róga.
s. Ao oipurúva kuña afganistan-pegua ojaho'i haçua hete.
s. Ñembohory, ñembojaru. / s. Mbotavy, ñembotavy, japu.
v. Mbotavy, ñembohory, ñembosarái.
s. Mamymba, chambalái, chavurro, chavurri, vúrro.
v. Heka, typeka, mangea, mboguyguy, poreka, povyvy.
adj. Saraki, oporohekáva, ohekáva.
s. Reka, jeheka.
s. Apyka'i, guapyha, apyka.
s. Mbusia kure ro' oguigua.
s. Omba’apóva ýpe ñapymiháme
s. neol. Maranduryru.
adv. neol. Tove, ahániri, ndaupéichai.
s. Yvyrajere kate.
adj. Hekoporã, hekópe, marãngatu, oĩmba, añetegua.
s. Mba’e ñemimby, mbarete, jerovia, paje.
adj. Ipy’atarovahína, itarovakatu, noimbaáiva iñakãme.
s. Kavaju arigua, oikóva kavaju ári.
s. Tenda, kavaju.
v. Kavaju ári jeiko.
s. Ava atýra oikóva kavaju ári.
adj. Kavaju atýra.
Kavaju rehegua, kavaju saite.
adj. Marãngatúpe.
s. Tenda, kavaju. / 2. s. Tetã rembiguái hendáva.
s. Karai marãngatu, kuimba’e marangatu, ãngirũ./ 2. s.Kavaju ári oikóva.
s. neol. Apykayvate, guapyha, apyka mbohapy hetymáva, ogapyterakua.
s. Tenda, renda, henda, sakandu, kavaju.
adv. Ha’etépe, hesakuaitépe.
s. Tapỹi, óga okára, óga kapi’i, ráncho.
v. Akãmbovava, ñakàmbota. / 2. v. pirakutu.
s. Ñakãmbovava.
s. Akã, hu'à, apýra.
s. Apyterao, apyteao.
s. Uru, mburuvicha.
s. Akãrague puku, avuku, áva puku.
s. Akãrague, tague, áva.
v. Ke, ja.
v. Sãmbyhy, ñetĩngua, myakãsã.
s. Sã, akãsã, ñetĩnguaha.
s. Akã. / s. Ypy. / 2. s. Tenonde. / 3. s. Hu’ã. / 4. s. Mburuvicha.
s. Ñakãmbota.
adj. Akãguasu.
adj. Akãhatã. / 2. adj. Iñakãguasúva.
s. Táva róga / 2. ñembyaty amandaje.
s. Koty’i, kotymi. / 2. s. Ygakeha.
adj. Tĩndy, aturu, jaivy, pepo’a, / 2. adj. Ñembyasy, vy’a’ỹ.
s. Kuarepoti inimbo, inimbope, tukumbo poguasu.
s. Inimbosã. / 2. s. Yvy akua, yvy apy. / 3. s. Apy, apýra, tembe’y, / 4. s. Mburuvicha imbokáva./ 5. s. Ýva, pyh

s. Kavara.
s. Kavara rerekua.
s. Mbojupiha, mopu'àha.
s. Eichu. / 2. s. Yvága. / 3. s. Mbyja, jasyrata.
adj. Saraki, popo.
v. Mbosaraki, ñakàtîparo.
s. Kavarapire.
s. Kavara ra’y.
s. Manduvi.
s. Kuvuasu.
v. Kokore, karakaka. / 2. v. Tokoro’o.
s. Mymba’api, mymbara’ã, / 2. s. Guyra’api, guyrara’ã.
s. neol. Tekove kachiãiva, tova’atãva, aña mbaraka, áva hi’otĩva.
s. Mba’yru tuja. / 2. s. Mba’yru jekakue.
s. Tovapete, rovapete.
v. Hovapete.
s. Yvyra nupãha.
s. Mymba ra’y, ta’yrusu.
s. Mburuvicha.
s. Mondaha, mondaha ikatupyrýva.
s. Túna.
adv. Mayma, ñavò, opaitéva.
s. Te’õngue, tetekue.
s. Itasã.
s. Tumby, humby, rumby.
v. Akãtavy, akãkuchu, kaluka.
adj. Opáva. / 2. adj. Okúiva, tujaiterei, ĝuaiĝuieterei, okalukáva.
v. Ho’a.
v. 'A./ 2. v. Kúi, kukúi.
v. 'A, je’a.
s. Taperyva.
s. Tekaka, rekaka, hekaka, tepoti, repoti, hepoti.
s. Tepotiryru, tepotirenda, tekakarenda.
v. Poti, kaka.
s. A, je’a, jekúi./ 2. s. Jeguejy.
adj. Kúi, kukúi, ho’áva.
s. Jakare.
s. Mba’yru, mba’e’yru, karameguà.
s. Viruryru.
s. Mba’yru, kahõ.
s. Itakái, itatĩku’i.
s. Hy’a, ka’ygua. Ndoje'úiva ha ojeporúva mba'yrúramo./ 2. s. Andai, kurapepè, andai.
s. Kotyũ, koty ypytũ, ka'irài.
s. Jekamboty.
s. Kuruchĩ, apa, japa, jehýi.
s. Chochĩ, havía.
s. Akãngue, kãnguekue./ 2. s. Kuimba’e heko vaíva.
s. Pytakãngue.
s. Pyta.
v. Pyrũ, ha’ã.
s. neol. Itakaireko.
s. Pyao, pyryru, sapatu.
v. Hapy, jehapy, kái.
s. neol. Papaha.
v. neol. Apytu’ũmba’apo, papa.
s. . Apytu’ũmba’aporã. / 2. s. Jeipapa. / 3. s. Py’amongeta.
s. Mbyakuha, hapyha.
s. Itakairenda.
s. Jukysy, hykuere.
s. Ñembyaku, ñembyakuha, jepe'eha.
s. Arapapaha, jasypapaha.
s. Mbyakuha, ñembyakuha, jepe’eha.
s. Ñembyaku, ñembohaku.
v. Mbyaku, jope, jepe'e. / 2. ñeko'ôi, pochy.
s. Akãnundu. / 3. s. Taku.
s. Itakairupa.
s. neol. Jereha.
s. neol. Vura’ãha.
adj. Hakúva. / 2. s. Akãraku.
s. Porãngue, / 3. s. Tekoporà.
adj. Haku, aku.
s. Ñemoporã, ñembovai, jehepyme’ẽ.
v. Momarãngatu. / 2. v. Momorã, moporã, mbovai.
s. Tekome’ẽva, hero.
s. neol. Haihechakuaahára.
adj. Ikirirĩva, heko kirirĩva./ 2. s. Kirirĩ.
adv. Kirirĩhápe./ 2. adv. Ñemihápe.
v. Kirirĩ, rokirirĩ, ñe'êngu.
s. Tavarape, tape, guataha.
adj. Itapevy’áva, tape rupi oikóva, osẽ reíva, oikoreíva, oguatáva.
s. Táva tape po’i, tape po’i puku tape ñesè'ỹha.
s. Apiru’a, kytã, akytã.
s. Pytu’u./ 2. s. Py’aguapy, ñorãirõ’ỹ, joayhu, teko joaju./ 3. s. ãngapyhy, akãguapy./ 4. adv. Mbegue, ate’ỹ, kaig
Jejoko./ 5. s. Kirirĩ./ 6. s. Yvytu pore’ỹ.
adj. Tasype’aha, mombytu’uha, ombopytu’úva.
v. Mombytu’u, mbopy’aguapy./ 2. v. Py’apytu’u.
s. Pirĩ, ty’ái ro’ysã./ 2. s. Akànundu ro’y.
s. Taku, jope./ s. Mbyry’ái, taku./ 2. s. Py’araku. / 3. s. Tuguyraku.
s. Ay./ 2. s. Kuña kamby.
s. Ñemomarà, japu, ñemombe’u vai, ñembotavy.
v. Momarà, mombe’u vai.
adj. Mbyry’ái, haku, aku.
adj. Akãperõ, iñakãperõva.
s. Kurusu rape./ 2. s. Jehasa asy rape, jehasa vai rysýi, jepy’apy rysýi.
s. Pyryru, pyrehegua, sapatu.
v. Mbosapatu, ñembosapatu, ñembopyryru, sapatuñemonde.
s. Kasõ.
s. Kasõ’i, kasõ mbyky, chulu.
s. Tupa. / 2. s. Inimbe, tenimbe.
s. Tejutara, teju lele.
s. Aguapety.
s. Aguape.
s. Aty guasu, amandaje. /2. s. Pa’ù, tenda. / 3. s. Ta’anga apoha. /4. s. Pytu ryru.
s. Tyechivi.
s. Irũ, ãngirũ, kompi./ 2. s. Javeve, joja.
s. Joahu oñoirù ndive.
s. Kuñatembiguái.
s. Tembiguái, pytyvõhára.
s. Koty’i, koty michimi.
s. Inimbe mboriahu, inimbe tuja, inimbe vai, kehasoro.
adj. Ñemyegoviakuaáva.
adj. Mbatara. /2. adj. Tarara, puatarara. /3. adj. Pyta’ỹ, ipy’ahetáva, ojeréva.
adj. Iñambuepyréva.
s. Omyengoviáva. /2. s. Ñemuhára.
s. Jajái, mimbi.
v. Rova, guerova. /2. v. Jere./ 3. v. Mbova. /4. v. Roja /5. v. Moambue, koe./6. v. Myengovia, mbojopyru.

v. Va, ñembova. / 2. s. Jopyru, ñemoambue.


s. Ñemoambue, ambue. s. Guerovapy, s. Tekovia./ 2. s. Ñemyengovia.
s. Ñemuha, ñemuhára, omyegoviáva.
s. Inimbe’i, inimbe hasýva rerahaha.
v. Guata, pykúi.
s. Jeguata.
s. Guataha, tapeguataha.
s. Tape, guataha.
s. Mba’yrumýi, mba’yruguata, kamiõ.
s. neol. Mba’yrumýi.
s. Kamisa.
s. neol. Kamisarenda./ s. neol. Kamisa’apohára.
s. Kamiséta, kamisa’i, kamisa mbyky.
s. Jety.
s. Tapỹi sapy’agua./ 2. s. Okajehoha./ 3. s. Ñume.
s. Itapu, itamaraka./2. s. Omombe’úva, omomarãndúva, tĩro’ysã.
s. Itapurenda, itapu'ýva.
s. Itambopuha./2. s. Guyra põ, guyra pu, guyra tupi, guyrakãy.
s. Itapu’i./2. s. Ahy’otĩ, apekũnguy, ãtĩ, ñoko’ẽkytã.
s. Okára, oka./2. s. Guarini guataha.
s. Ipu’akavéva.
adj. Okaraygua, okaygua, chokokue.
adj. Okaraygua, okaygua, chokokue, okára.
s. Ñu michì, ñu’imi.
s. Ogañu.
s. Okára, ñu.
s. Ñu./2. s. Okára, oka.
s. Tyvyty, te’õngue renda.
s. Jagua.
s. Atĩ, akãtĩ./2. s. Tahachi.
s. Yrape, y mbosyryha./2. s. Yga rape./3. s. Ypa’ũ./4. s. Tape./5. s. Ñe’ẽrape.
v. Guatarei.
v. Mbuai, mbyai.
s. neol. Mba’eraperã.
v. Mbohape.
adj. Ayvi, ayvy, tekove ayvi, avayvi./ 2. adj. Chavi, kachape, michĩ./3. adj. Ava vai, ava tie’ỹ, aña, kachiãi, temb
vai, popchy, ay.
s. Kachiãi rembiapo./ s. Kachiãi ñe’ẽ.
s. Guyraju, tyeju, guyra ñe’ẽngatu.
s. Ajaka.
s. neol. Ñembopaha.
s. Mba’asyvai, ai vai, to’oku’ivai, to’okuipa, ñembyai.
s. neol. Mba’asyvaikuaa.
s. Korapy, mangara’àha.
s. Purahéi./ 2. s. Guahu.
s. Purahéi ryru, purahéi apesã, purahéi aty.
adj. Opurahéiva./ 2. adj. Purahéi apoha.
s. Okẽmbotyha, ñokẽndaha.
s. Tataindy.
s. Tataindyrenda, tataindyryru.
adj. Marã’ỹ, marã’ỹva, marãngatu, potĩ, py’aporã, porã, katupyry, marãne’ỹ./2. s. Kuñataĩ pyahu./3. adj. Pyahu.

s. Jerureha, poravorã, ojeruréva./ 2. s. Ñekuave’ẽva./ 3. s. Ohupytyséva.


s. Lampiũ.
s. Kamba jeroky./ 2. s. Sarambi.
s. Yvyrapetái.
s. Japeusa.
adj. Ho’úva avaro’o, ava ro’o’uha./2. adj. Ñarõite.
s. Kupy, tetyma kãngue./ 2. s. neol. Yme’ẽha.
s. Jagua repoti.
s. Jagua rehegua./ s. Tài.
v. Myengovia.
s. Yga, ygára, kachivéo.
s. Ygarerekua, ygajára./2. s. Yga mboguataha.
v. neol. Momarãngatu, momorã.
adj. Hendupyrà asy, opurahéi asýva.
adj. Atì, akàtì, hi'atì hetáva.
adj. Kane’õ, kane’õngue, ikane’õva, kaigue.
s. Omokane’õva./2. s. Poromongueráiva, porombyajúva.
s. Kane’õ, kane’õngue, juku’a./ 2. s. Soso, kangy, pila’i./3. s. Kuerái, kaigue.
v. Mokane’õ./ 2. v. Monguerái./3. v. Mbojuku’a, mbososo./4. v. Mbyaju.
v. Kane’õ./ 2. v. Ñemokane’õ./ 3. v. Kuerái./ 4. v. Kaigue.
s. Mbyaju, mbuaju.
s. Puraheihára, opurahéiva.
v. Purahéi, guahu, gueropurahéi, sapukái.
s. Kãmbuchi, yryru guasu.
s. Itaty, itakua, ita renda.
s. Papapy, ty./ 2. adj. Heta, hetakue./ 3. s. Mbovy.
s. Kambuchi’i, kambuchitĩmbuku, yryru’isãingo.
s. Kaguyrenda, kaguyñemuha, hi’upyrenda.
s. Purahéi, guahu, sapukái./ 2. s. Tembe’y, tembe’y./ 3. s. Hakua./ 4. s. Hãimbe’ỹhaguio.
adj. Opurahéiva, puraheiha./ s. Korochire, gyuraù, luilui, havía, guyra pong.
s. Puraheimbegue.
s. Takua pehẽngue.
s. Kaĝui, guaripóla, guari, taguato resay, jakare ry’ái, sevo’i jukaha, jaguarete ruguy./ 2. s. Takuare’è./ s. pinda ý

s. Yvypa’ũ, yvypyko’ẽ.
s. Yvyty pa’ũ, ka’aguy ñu, yvytyrokái, ñupa’ũ.
s. Takuare’ẽndy.
s. neol. Kuapuku.
s. Mbokavusu, mbokaguasu./ 2. s. Itapa’ũ, yvytypa’ũ./3. s. Mboka juru.
s. Tovatĩ, ñai’ù, tuju, yvy.
s. Apañuãi, typy’ũvusu./ 2. s. Sarambi, jehe’apavè.
s. Aopuku, ahoja, ao’arigua./ 2. s. Ape./ 3. s. Jaho’iha./4. s. Akãhoja.
s. Arandu, katupyry./2. s. Pukukue./3. s. Pa’ũ./4. s. Akà.
s. Tekombo’e.
v. Mbokatupyry.
adj. Kapõ, ñeha’ỹi’ombyre.
v. Ta’ỹi’o, ha’ỹi’o, kapa, api’a’o./2. v. Kytĩ./3. v. Apyra’o.
s. Ape, apekue. /2. s. Jaho’iha.
s. Uru, tendota, ruvicha. /2. s. Ýva.
adj. Katupyry, ha’eve, pojava, pu’aka, japokuaa./2. adj. Arandu.
adj. neol. Oporombotavýva, ikatupyrýva ñembotavýpe.
s. Pa’i.
s. Áva rehegua.
s. Tupão’i.
s. Táva guasu, tetã guasu./2. s. Pirapire heta, pirapire.
s. Ava ipirapire hetáva.
s. neol. Virumba’apopy.
s. Mburuvicha, kapitã./2. s. Uru.
s. Ñembyaty./2. s. Aranduryru, aranduka./3. s. Pẽhẽngue, vore./4. s. Ñemboja’o./4. s. Ñe’ẽ.
s. Ñeha’ỹi’opyre, kapõ.
s. Mba’yruhoja.
s. Ao anambusu, ao ro'yrà.
s. Tembipota rei, potaiterei, pota hekope’ỹ, mborayhu rei.
adj. Hekoita, ojapóva ha’e he’íva, ojapo reíva.
s. Hyru./2. s. Kãmambu’i./3. s. Pohã./4. s. Ñemboty./5. s. Pygua.
v. Pyhy.
v. Pyhy, popa’ã, monambi.
s. Temitỹndy, temitỹngue, kokue.
s. Kuru, potykuru, yvoty kuru, yvoty akytã.
adj. Ypi.
s. Tova./2. adj. Hepy./3. s. Ape./4. s. Tenonde.
s. Mbokapuku.
s. Jatyta.
s. Teko.
s. Tekopytee, tekochauka, techaukapy, heko rehegua.
adj. Tova atã./2. adj. Tie’ỹ.
interj. Tembo, mbóre.
s. Yryru.
interj. Aña mechu, ãñame’ũ, ãñara’y.
s. neol. Mba’ehe’ẽryru.
s. Mahe’ẽ’i.
s. Karakara.
s. Karapeguaygua.
s. Arandukarova./ 2. s. Tovara’ãnga.
s. Atyguata, oguatáva no’ò./2. s. Namichãi.
s. Tatapỹirã, tatapỹi, tatapỹi resa.
s. neol. Tatapỹirãrenda.
s. Tatapỹi’apoha./2. s. Tatapỹi ñemuha./3. s. Tatapỹi rehegua.
s. neol. Tatapỹire.
s. neol. Tatapỹihũ.
s. Jati’i./2. s. Añangusu.
s. Itavera pytà, itaveratà./2. s. Jati’i.
s. Mbojehe’aha.
s. Pukapuku, pukapo, pukasororo.
s. ka’irãi, ogaguasu, yvyrakua róga.
s. Tĩĝua’ã, kupi’i./2. s. Yvyraku’i./3. s. Yvyraraso./4. s. Ky’a./5. s. Ñembyai.
v. Guy’u./2. v. Ñamindu’u, ñapi’ũ./3. v. Karu./4. s. Py’ajuka, py’ako’ò.
s. Karaguataty.
s. neol. Jeremyiha.
v. Mosusũ, hesa’ỹ’o.
s Pa’iruvicha./2. s. Guyra akã pytã, kavytã./3. s. Apeno, hũnguy.
s. Ñe’ãrasy, korasõrasy.
adj. Papýva.
s. neol. Ñe’ãryepykuaa.
s. Ñe’ãrasy, korasõrasy.
s. Karaguata, yvíra.
s. Pira atýra, pirano’õ.
v. Mbojovake./2. v. Mbohovái.
v. Guereko’ỹ, tekotevè.
s. Jokuapy, mba’epohýi./2. s. Kane’õ./3. s. Jepy’apy.
s. Hupiha, Myanyhẽha, ygajára.
s. Mba’ereru, mba’epohýi, mba’erepy, pohýi.
v. Hupi, moĩ, raha,myangekói.
s. Tembiapo, hembiapo, rembiapo, / 2. s. Mba’eapohára./3. s. Pohýi.
adj. Oporombyajúva. /2. adj. Pohýi, ava pohýi. /3. adj. Oporomokane’õva.
s. Ta’ãngagua’u, ta’ãnga pukarã.
s. Kunu’ũ, juruhe’ê. /2. s. Havi’u, pokovevyimi, chichĩ. /3. s. Porohayhu.
s. Mborayhu, Tapichareko, tapicharayhu. /2. s. Tupãrayhu. ./3. s. Poriahuvereko. /4. s. Py’a porã.
s. Kuatia rova. /2. s. Tova’i.
s. Mborayhu. /2. s. Tembiayhu.
adj. Porohayhúva, hekorayhúva.
adj. Tupãmba’eme’êha. /2. adj. Porohayhúva.
adj. Ku' ipytã, pytâ, mba’erykue pytã.
s. Pirarembi’u, pindarembi' u.
s. neol. Vy’ajerokypu, pukarã ára.
s. So’o.
s. neol.Kuatiachauka’i.
s.Ovechame.
s.So’oñemuha, so’orenda./2. s. Jejuka heta.
adj. So' ome'êha, so’oñemuha, so'ombo' iha. /2. So'o' uha.
adj. So’o’uha.
adj. Ho’o hetáva, ho’o anambusu, ho’ógui.
adj. Hepy.
s. Karóna.
s. Jyryvi, jyryvisã./2. s. Akâ./3. s. Kù.
s. Ta’ỹingue, ra’ỹingue, ha’ỹingue./2. s. Kã, kãngue.
s. neol. Ogao.
s. Oka’apíva, ka’apiha.
s. Kapi’yva, kapi’ygua.
s. neol. Yvyramba’apoha.
s. neol. Yvyramba’apohára./2. s. Ypekù.
v. Ka’api.
v. Ahy’opykarãi, ahy’opyáu.
s. Ahy’opykài, ahy’opyáu, ahy’oko’õ.
s. Ñani./2. s. Ñeñani.
s. Yvyrajere, mba ’yru’ygue, karréta.
s. Mba’emboapakuaha.
s. Inimboapakuaha.
s. Tapeguasu, tapepya’e, tapehũpya’e, tape’atà.
s. Mba’yru’i, yvyrajere’i./2. s. Tañykã, hañykã, rañykã.
s. Kachape’i, yvyrajere kate.
s. Mba’yru, yvyrajere, kachape, kárro.
s. Mba’yrumyi’ape.
s. So’o ra’o, so’o ha’óva, so’one, so’o tuju, so’o ñembyai.
s. neol. Kachapejegua.
s. Kuatiañe’ẽ./2. s. Ñemomarãndu, marãndu./3. s. Ñemoherakuã./4. s. Ñemyasãi, ñemosãrambi.
s. Kavaju para.
s. Mba’echaukaha, kuatiañe’ẽguasu, ñemomarãnduha, marãndu oñembojáva tápiare.
s. Voko, kuatiaryru, kuatia ryru’i.
s. Mondaha, pokarẽ.
s. neol. Kuatiañe’ẽme’èteĩteĩ.
s. Kyrýũ.
s. neol. Kuatiahaikuaa.
s. Kuatia’atã, kuatia anambusu, kartõ.
s. neol. Kuatiatãnguéra.
s. neol. Kuatia’atãpererĩ.
s. Oga, ráncho, tataypy, tataupa, tapỹi.
adj. Omendáva.
s. Kuña ha kuimba’e oikóva oñondive./2. s. Tymba júnta.
s. Ñemenda, menda, ñembojoaju, joaju.
v. Momenda, mbojoaju.
v. Menda, joaju.
s. Mbói chini, chinini, aguai, katakata, mba’e ochiníva, tamaraka.
s. Ytu, yje’a, yguasu, ypya’e, ysyrytororõ.
s. Itakuruvi, kuruvi, itaku’i.
s. Pire, tope, ape./2. s. Pirekue, apekue.
s. Sapire.
s. Akão’atã, ñemo’ãha./2. s. Akãngajape, akã ape.
s. Itarembyre.
s. Ogarerekua, óga ñangarekoha./2. s. Ogajára./ 3. adj. Ogapygua, ojejapóva ógape, ogaguare./4. adj. Ñemongak
ógape.
s. Puraheiryru’i.
adv. Háime, haimete, nunga, mo’ã.
s. Koty’i./2. s. Oga’imi.
s. Ogaha’ãha.
s. Tapỹi, oga’i, ogami.
s. Ojehuva’ekue, ojehúva, káso.
s. Apiku’i.
interj. E’a.
adj. Mara’ỹ, tekopotĩ./2. adj. Potĩ./3. s.Te’ýi./4. s. Ñemoñare./5. s. Ypykue.
v. neol. Mbokaraiñe’ẽ.
s. Karaiñe’ẽ.
s. Marã’ỹ, marãne’ỹ, tekopotĩ.
v. Nupã, mbyepoti, mbuepoti, ravira.
v. Ñenupã.
s. Ñeinupã, ñembuepoti, ravira./2. s. Ñemboty.
s. Ogaguasuete.
adj. Kapõ, ojekapáva, oñeha’ỹi’óva.
v. Ha’ỹi’o, hapi’a’o, ta’ỹi’o, tapi’a’o, kapa.
adj. Sapy’agua./2. adj. Ñeimo’ã’ỹva./3. adj. Tapia’ỹva./4. adj. Rei, ojehu reíva.
s. Sapy’a, sapy’agua reíva, ñeimo’ã’ỹva.
s. y adj. Oha’ãva, ha’ãha, oipyteha’ãva.
s. Py’amano./2. s. Myi’ỹ./3. s. Ikatu’ỹ./4. s. Mba’easy./5. s. Kãngy./6. s. Ñeñandu’ỹ./7. s. Hatã.
s. Mbopya’eveha.
v. Tekome’è./2. v. Arandukamohenda, mbohysýi kuatiápe arandukakuéra réra.
s. neol. Mba'eñemohenda, techaukapyrà, arandukaréra.
v. Ha’ã, hykuera’ã, pytera’ã.
s. Ytu, yje’a./2. s. Tesaravẽ, hesaravẽ, resaravẽ.
adj. Hu’u pararã, hu’u.
s. Ãmbýu, ãmby./2. s. Tĩsyry./3. s. Tĩpa’ã./4. s. Ahy’opykarãi, ahy’oko’õ, ahy’oygáu./5. s. Ahy’okarãi, ahy’o
pararã./6. s. Hu’u pararã, hu’u meme, hu’u.
s. Yvyrendarecha.
s. Vai tuvicha, pane tuvicha.
s. Tupãrapembo’e.
s. Mbo’erã, mbo’epy.
s. Tupãoguasu, tupãovusu.
s. Mbo’ehára, ombo’éva.
s. Teko, reko, heko, tenda.
adj. Koichaite, ete, ha'ete./2. adj. Hesakã./3. adv. Añete./4. adv. Ikatu’ỹva ñembotove./5. adv. Ojekuaakatúva./6.
Ha’eteguáva.
s. Heka, jeporeka, jetypeka.
s. Tupãñe’ẽ myesakãha, Tupãrekombo’eha.
v. Tupãrapembo’e.
s. Katĩ, tyakuà vai.
adj. Ikatĩva, hyakuàvaíva.
s. Parundy.
s. Inimbe, tenimbe, heninbe, renimbe./2. s. Tupa, rupa, hupa.
s. Yrape, ysyryha.
s. Kambysy, ysy, yvyraysy, yvyrakamby, mangaysy, mba’e apovõ.
s. Syry, teta./2. s. Pirapireheta, viruheta, viru, pirapire.
adj. Hi’yhetáva, ysyry hatâ.
s. Mburuvicha, tuvicha, huvicha, tendota, rendota, hendota.
s. Ypy./2. s. Mba’ereguáva, mba’égui./3. s. Mba’e oikóva, mba’e apoukáva, gui, apohare./4. s. Ñepyrũ.

adj. Ypygua, apohare./2. s. Reruha.


v. Mbojehu./2. v. Mbovy’a./3. v. Mbyai.
v. Hapy./2. v. Pohãno.
v. Jurapyre, monambipyre, tembijokuái.
adj. Ika’avóva, ipajéva, py’areraháva, ãngajuráva, ãngapyhýva./2. s. Anguja./3. s. Pyhyha.
adj. Ika’avóva, py’areraháva, ãngajuráva, ãngapyhýva, ipajéva./ s. Pyhyha.
v. Jura, mosã, pyhy./2. v. Monambi./3. v. Moĩ poguýpe./4. v. Mbojurujái./5. v. Mbopaje.
s. Ka’irãi./ s. Kotyhũ./ s. Ñemboty.
adj. Jurapyre, monambipyre, ñemonambíva, ka’irãimegua.
v. Jo’o, jatyka.
s. Itakua, yvykua, kuára./2. s. Yvykuapypuku.
s. Kuára, kua./2. s. Pyko’ẽ./3. s. Pa’ũ, nandi.
adj. Jepy’amongeta, jepy’apy.
s. Mymbajuka, tymba api, guyra api, marika.
s. Porakára, tymba apiha, guyra apiha, mymba jukaha.
s. neol. Mberuñuhã.
v. Poraka, japi, tymba api, guyra api, marika, mymbajuka.
s. Ña’ẽypyvù, ña’êyvy, ña’ê, japepo.
s. Avatiryku, avatimirĩmbuku.
v. Mongyra./2. Tykua.
s. Kurupa’y.
s. Sevói.
s. Sevoity.
s. So’opiru.
s. Yrupẽ, mboguaha.
v. Me’ẽ, ñeme’ẽ./2. Guevi, ñembopo’i.
s. Ygary.
s. neol. Kuatia.
s. Akãrasy.
s. Yvytu vevui’asy, yvytu kãngyporã.
v. Mohesatũ./2. s. Mopytù.
s. Techave’ỹ, techa’ỹ, hecha’ỹ, recha’ỹ, tesatũ, satũ.
s. Syiñandy.
s. Tyvyta.
s. Ñuhã.
s. Koty’iñemboty, ka’irãi.
s. Jererohory./2. Jegueromandu’a./3. Jepopete.
v. Rerohory./2. v. Guerovy’a./3. v. Mbotuvicha, mboete, momba’e, mandu’a./4. v. Momorã.
adj. Momorãmbyre, herakuã guasúva.
s. Terakuã.
s. Pya’ekue, voikue.
adj. Hovyngy, hovykãngy.
s. Kuña reko vaíva./2. s. Mbytepegua.
adj. Nomendáiva.
s. Takate’ỹ, pota./2. Taku, taguyrò.
adj. Hakate’ỹva./2. adj. Hakúva.
s. neol. Pumbyrymýi.
s. Tyvyty, te’õnguety.
s. Itaku’ijy, itaminiku’i.
s. Tembi’upyhare.
s. Karugua, tujurugua, tujurupa.
v. Karu pyhare, sena.
s. Kusugueryru, tanimburyru.
adj. Apatĩ, havẽ.
s. Tanimbu, kusugue.
s. neol. Avajeipapa.
s. Aratiri.
v. Mimbi.
s. neol. Pukukuera’ãha.
s. Mañandára, mañangára, ma’ẽha.
adj. Mbytegua./2. s. Tendaguasu.
v. Mombyte.
adj. Mbytéguio ojeíva.
s. Mbojerembyteha.
s. Mbyte, apyte, apytere, puru’ã./2. Tavambyte.
v. Jopy, jokua.
s. Syvacha’ĩ.
adj. Hovasy.
s. Kytyha, mosỹiha, joheiha.
s. Yvyrakua.
s. Araity, eiraity.
s. Tovatĩjyha./2. s. Tovatìjy, ñai’ũjypyre, tovatĩjýva.
adv. Aĝui, apete./2. s. Kora, roka, tokái, rokái.
s. Kora.
s. Ypy, aĝui.
adj. Aĝuigua, ypygua.
v. Mongora.
adj. Mombykypyre, mbykyve, iñyñyingue.
v. Mombyky, kytĩ.
s. Kora, roka, tokái, rokái.
s. Tague./2. Kavaju áva./3. s. Kure kuña.
s. Kure.
s. Mba’era’ỹi, avatireko, avatirekora’ỹi.
s. Ãpytu’ũ.
s. Mboguaha, yrupe.
v. Mbogua.
adj. Mboguapyre.
s. Mba’eve, papa’ỹ, papapy’ỹ.
adj. Ñembotypyre, oñemboty.
s. Mbotyha, okẽndavorenda, okẽmbotyha.
s. Mbotyha’apoha.
v. Mboty.
v. Ñemboty.
s. Ypytũ, ára ypytũ.
adj. Hesaite, sagua’a.
s. Yvyty.
s. Mopa’ãha, mbotyha.
s. Jekuaaporã, jekuaa añete.
s. Ñemoañete, ñembokuatia’atã.
v. Moañete, mbokuatia.
s. Kuatia’atã.
s. Mbokuatia’atãha.
s. Apysaky’a, apysakuary.
s. Kaguy, kau’y.
s. Atúa./2. s. Ajúra./3. adj. Akàhatà.
s. Jeheja, ñemosẽ.
adj. Hembiapove’ỹva, tekorei.
v. Pa, pi.
s.Yembovo, tyembovo.
s. Ñeme’ẽ.
s. Kapi’ipe.
s. Ajaka.
s. Ajakaguasu.
s. Verapy, yvyra’i pokatu ome’ẽva, mburuvicha pokoka.
adv. Kachiãime, oimehaicharei.
adj. Kachiãi, pitua, ay, sagua’a, mba’erei, mba’egua’u.
s. Chokokue, ñemitỹhára.
s. Temitỹndy, temitỹngue, kokue, kóga.
s. Hãimbe’eha.
s. neol. Ati'yguao.
s. Avatipire.
s. Tamói, pa’i ka’aguy.
adj.Pituva, pitua, katupyry' ỹ.
s. neol. Kaĝuikate.
s. neol. Urupetĩ.
adj.Hoverepyre, haverepy.
v. Hovere, havere, mboapiche.
v. Jehavere, jesapeka.
s. Haverehague, ñembyai.
v. Mbojaru.
s. Mbojaruséva, mbojaruha.
s. Kure, tajasu, tajykatî, ta' ytetu.
s. neol. Sapatupe.
s. Pukarã, ñembojaru, ñembohory. /2. s. mbotavy, japu.
s. Ita’ape, ape, mbopepy, apepy.
s. Kambara’y.
s. Amasapy’a, amangy.
v. Mboape.
s. Ita’apemyatyrõha, apemyatyrõrã.
adj.Pyahu, oçuahêramóva, ipyahúva, oikoramóva.
s. Kuñapyrendavuku, chapĩ.
s. y adj. Ita’apemyatyrõhára, apemyatyrõha.
s. Apyterakua.
v. Hakã’o.
adj Hembiapovaíva. /2. adj Ndaipohéiva.
v. Ñapymi, jahu.
s. Yno’õ, yno’õngue.
s. Ñemoñe’ẽ, ñomongeta.
v. Ñe’ẽ, ñemongeta.
adj. Ñe’ẽngatu, ñe’ẽrei, jurumy’ỹi, jurupipi.
s. So’o piru.
s. Ñembohory, ñembotavy, po’ a’ỹ.
s. Pareha.
s. Tyapu
s. neol. Mbayru’ape.
s. Ygape./2. adj. Mombe, tĩmbe, jurupe.
v. neol. Ñemongetahai.
adj. Tĩmbe, jurupe, mombe.
s. Topeky, kumanda rope, kumanda peky.
s. Akàtavy. /2. s. Tapyguajokorã.
s. Virume’ẽukarã, virume’ẽukaha.
adj. Michĩ, chu’ĩ./2. Peky, kuñataì, mitàkuña.
s. Avati kaguyjy, Kaguy, kaĝui.
s. Ñakyrã.
s. Chicharõ, so’o kyrakue chyryry.
s. Akãndu, kãndu, kãnduruguy, syvakãndu, apeno, ruru.
adj. I, mi, mimi, michĩ, chu’ĩ. / s. Mità, mitâmi,
s. Tukumbo mbyky, tukumbo.
v. Nupã, mbyepoti.
adj. Tavyrai, tarova, tavy.
v. Chi’õ, chiã, chyryry.
s. Chiã.
s. Tatatĩrape, tatatĩsẽha, tatatĩmborape.
s. Tapesu’a, chichã, tambeju'a, vichuka.
s. neol. Kutujopyha.
s. Chichã’i.
s. Hyekuepo’i.
s. Chesyasy.
s. Kurekua.
s. Mitã, mitã’i, kunumi.
s. Mitã, mitãkuña’i.
adj. Mini, michĩmi, chirigui’i.
s. Aratiku.
v. Chiã, chi’õ, piriri.
s. Ñe’ẽngue, jurumy’ỹi.
v. Kẽkẽ, kaguai.
adj. Jurumy’ỹi, ñe’ẽngatu, kũmby’ỹi, juruvera.
s. Piriri, tatapiriri.
v. Piriri, pororo.
v. Piriri, pororo.
s. Pukarã, ñe’ẽ pykarã, ñemombe’u pukarã.
s. Kavarame, kavara ra’y.
v. Mbota, topeta, ñembota, jetopeta, choka.
v. Kaluka.
s. Avatiky.
s. Kaĝuiryjúi.
s. Kaĝuiryjuirenda.
s. Mbusia, votifárra.
v. Chororo, chivivi, chivi, tororõ.
s. Chororo, tororò, chivi.
s. Tapỹi, óga.
s. Amangy.
adj. Saite, sagua’a, sarigue, saraki.
s. Jeguakarei, mba’ehepy’y.
s. Akãnunduro’y.
adj. Pytavà, pyrùvai, tetymakarẽ.
v. Pyte, kambu./2. v. Mboy’u, syryku.
s. neol.Pytepy.
s. neol. So’oka’ẽ, so’ombichy.
s. neol. So’oka’ẽrenda.
s. Guyrapytã.
adj. Oñemondeporãva, chúko/a.
adj. Kachiãire, koKachiãi atýra.
adj. neol. Ijeheguíva.
s. neol. Ijeheguikuaáva.
s. Pere, mbore.
v. Ñemboty, kuera.
s. Yvytupochy.
adj. Hesa’ỹ, hesatũ, hecha’ỹ, hesakuape.
s. Yvága, yva, ára, arapy, yvymarãe’ỹ.
s. neol. Ogahojaguyrã.
s. Japeusa, ambu’a.
adj. Sa.
s. Karugua, tujukua, tuju rupa.
s. Kuaapy, tembikuaa, arandu.
s. neol. Tembikuaahára, mba’ekuaavetehára.
s. Ñemboty, ñembotyha, ijapu’a.
adv. Añetehápe.
adj. Añetegua, katuete.
s. Guasu, guasuvira.
v. Rovia.
s. Ñakyrã.
s. neol. Petỹtĩmboryru, petytĩmborenda.
s. Pita’irã, pitarã’i.
s. Pitarã, petỹtĩmbo.
s. Tujuju, mbagari, kuarahy mimby.
s. neol. Mba’yrumomyiha.
s. neol. Hyru’apu’a.
s. Hu’ã, tu’ã.
s. Ñuha. /2. s. Karãpãmby.
v. Mbohopyta, mbohapo.
s. Opy, pyrenda, ogarapo, hopyta.
s. Kuarepotihaiha.
s. Haikuaáva.
adj.Po, pandepo.
adj.Popa.
s. Ta’ãngaryrýi, ta’ãngamýi.
s. Ta’ãngambyrymandu’a, ta’ãngaryryigua.
adj. Hova’atã, otĩ’ỹva, tovamokõi.
s. Apytĩha, apoype, inimbope. /2. s. Ha’ãha.
s. Ku’asã, ku’akuaha, ku’ajopyha, ku’ajokuaha, chumbe.
s. Ku’a, tũmby.
s. Ku’akuaha, ku’asã, ku’ajopyha.
s. Tapejere, yvyjere, tapereko.
s. Syry, ñembojere, ñemomýi, ñemboguata.
s. Mbojereha, myañaha, guenohẽha.
s. Ñe’ẽjere, apu’arekogua, jekuaaykajere, kuatiahaijere./2. v. Syry, guata, jere, mýi.
s. Apu’a, kora, jere, apu’akuakora, jerepy, rokái, joaju.
adj. Mboapiapyre, apía.
v. Mboapía.
adj. Ombojeréva.
v. Mongora, mbojere.
s. Jerepy, apu’a.
s. Javérõ.
adj. Henduha, hechaha, tovakegua.
s. Tatarendy, tataindy, tataindypuku
s. neol. Pirekytĩ, pireñekytĩ, tetekytĩ, mba’ekytĩ.
s. neol. Pirekytĩhára.
s. Gutratî, guyratîete guasu, ype ajúra puku.
s. Yno' oryru, mba’yruyvategua.
s. neol. Pirekuaapy.
s Yvarekóva.
s. Táva, tavaguasu.
adj. Tetãgua, tavagua.
s. Avarekogua, tetãgua, tetãmba’e’ỹva. /2. adj. Tetâ rehegua,
s. Avarekopygua.
s. Teko ava'y, teko kate, teko arandu, avareko’apo.
s. Ikatéva, heko ava'ỹra.
s. Tetãrayhu.
s. Kapiatĩ, ñatiuna,
v. Sapukái asy, henói asy, pyahê.
s. Sapukái, tasê, pyahê.
s. Te’ýi.
adj. Ñemi, ñemihapegua, syvy.
adv. Tesakãme, tesakã porãme, jekuaa porâ.
v. Mohesakâ, Ko’ẽtĩsakã.
s. Tesakã, tesape, tembipe.
v. Myesakã.
s. Mimby, turututû
s. Mimbypo’i puku.
adj. Sakã, satĩ, hesakã, tesakã, potî.
s. . Mbo’epy, mbo’esyry, mbo’eha./ 2. s. Teko, lája.
adj. Poravopyre, ojepokuaáva, ymaguare, porâ.
s. Ñemohenda.
adj. Poravopy, ñemohendapy.
v. Mbohysýi, poravo, mohenda.
v. Amohenda.
s. Ñemohu’ã, ñemboty. /2. s. Kuña jeike’ỹha, kuimba’e jeike’ũha.
v. Mboty. ./2. v. Japopa, mohu’ã, mboapýra.
v. Ñemboty.
v. Kutu, jatyka, ñyvõ.
s. Karave.
s. Ilílla.
s. Itapygua, tapygua, kutuha.
s. Ñyrõha, poriahuvereko, py’a porã, marãngatu.
s. Mondase, pokovireko.
adj. Mondaha, pokovi.
s. Pa’i, avare.
s. neol. Ta’ãngaypy’i.
s. neol. Arapyturekopuku.
s. neol. Mboypytupiro’y.
s. neol. Tasyo’i, sa’ỹijopyguara.
s. neol. Tetepygua, mba’asyrekaha.
s. Takotĩ, takokũ, tapypikũ, tambatĩ, tambakũ.
s. neol. Yky’arape.
s. neol. Ñemoirũrenda, klu.
adj. Kuru, ryguasukuru.
s. Ñe’ẽapoukaha (mbo-mo). Oporomboguata, oporomokañy.
s. Typy’a.
adj. Hypy’a.
s. Typy’a.
adj. Sãmbyky.
s. Kuati.
s. Mbyteguakõi.
adj. Py’amirĩ, py’aju, py’a mandyju, kyhyje.
s. Py’amirĩ, py’a mandyju, py’aju, kyhyje.
s. Apere’a.
s. Ogaguy.
s. Tupa ahoja, ahoja, ñemamaha.
s. Ahoja./2. s. Mo’ãmba, jehechapa.
s. Ahoja, ñuvàha, mamaha.
v. Ñuvã, jaho’i, mbohupa.
s. neol. Virupyhy, pirapirepyhy.
v. Mono'ò, virupyhy, pirapire pyhy.
s. Kuarepotine, kuarepotipytã.
s. adj. Pytãngy.
v. Pyvoi.
v. Mbojy, momimói, mbopupu, jy.
s. Mba’yrumýi, mba’yrujere.
s. Mba’yrumyirenda, mba’yrujere renda.
s. Kure, , kure kuña, heko kure.
s. Tajasu, kure, heko kure.
adj. Mimói, jy, jygue./2. s. Ñembovyvy.
s. Ka’ary, kosído.
s. Tataypy, kosina.
v. Tembi’u’apo, mbojy, jy.
adj. Tembi’u’apoha, machu.
adj. Tembi’u’apoha.
s. Mbokaja’a, mbokaja, akã.
s. Jakare.
s. Mbokajaty.
s. Mbokaja, mbokaja máta.
s. Muã, ysoindy.
s. Taryrýi, jepota.
adj. Potapy.
v. Pota, taryrýi.
adj. Taryrýi, hakate’ỹ.
s. neol. Ñembopapapy.
s. neol. Mboherapapapyha.
v. neol. Pyaha, mboherakañy, mbopapapy.
s. neol. Ñe’ẽ, ñe’ẽhai, terapapapy, papapy, marãndu jepuru.
s. Jyvanga, teñyvanga, poapĩ./ 2. s. Tevichuã.
s. Ynambu.
s. Juaju, juapy.
s. neol. Jejapouka mbaretépe.
adj. Javegua.
s. Karamegua.
v. Pyhy, pojái, jagarra.
s. Ru’ã.
s. Atúa.
s. Joaju, joapy.
s. Tataveve, mbokapurãveve, mbokavícho.
v. Joja, ñe’ẽjoja.
s. Poreno, jopyhy, je’u.
adj. Karẽ, parì, .
v. Parì, guata karẽ.
s. Karẽngue, parikue.
s. neol. Akãngyta’ita.
adj. Karẽ, parì./ 2. v. Aporo’u, aporeno.
adj. Ha’ỹiva, ndojekapáiva.
s. neol. Mbojaha, mba’embojaha, mba’eapovõ, ysy./ 2. s. Tuguái, apýra, opa, sãingo.
s. Ñepytyvõ, ñopytyvõ.
v. Pytyvõ.
s. neol. Mbo’ehaopaha, tekombo’e apy, tekombo'ehu'â.
adj. neol. Mboguapyre./ 2. s. Oikéreíva.
s. Mopotîha, Mboguaha, yrupe.
v. Mbogua, mbohasa, ku’i mbovava, Jasuru.
s. Tupahoja, ahoja.
s. Kochõ.
v. Huguaimbovava.
s. Aty, mono’õmbyre.
v. Mbyaty, mono’õ, poravo.
s. Mba’eñemono’õ, ñembyaty, ñemono’õ.
adj. neol. Ñondivepagua.
s. Mbyatyha.
s. Irũ, javegua.
s. Mbo’ehao.
s. Tyero, teko pochy, ñeko’õi.
adj. Sãingo, saingopyre, Oñasãingohápe.
adj. Osãingóva, sãingomby, sãingo.
v. Mosãingo.
v. Ñasãingo, sãingo.
s. Mainumby.
s. Tyerasy, tyevuvai.
s. Kusugue,Petỹ tĩmbo rembyre, petỹkusugue.
s. Yvytymi, yvyty’i, yvyty karape.
s. Tye, tyerasy.
s. neol. Tembiapo ñembojapy.
s. Jegua, mbo’y, jeguakarei, ajurigua.
adj. Henyhẽ.
v. Myenyhẽ, mbochovi.
s. Eireteraity, kavarupa, kavaraity, eiruraity, eireterenda.
s. Tãimbuku.
s. Tenyhẽ, chovi, mba’evai rasa.
s. Ñemoĩ, mba’eñemoĩ.
s. Omoĩva, moĩhára, mohendahára.
v. Mohenda, moĩ./ 2. v. Kuapytĩ, mbyepoti./ 3. v. Juhu, mbohupa./ 4. v. ñemohenda, pyta.
v. Ñemoĩ.
s. Tevikuapuku./ 2. Kytà.
s. Tekohaguasu.
s. neol. Yvyjeiko.
s. Sa’y.
adj. Pytã, kolo’o.
s. neol. Mbosa’yhary.
v. neol. Mbosa’y, mongolo.
adj. neol. Mbosa’ýva.
adj. Poro’o, kakuaa jepéva, popeno.
s. Yvyrapuku, tesapejokoha, yta./ 2. s. Atukupe kangue.
v. Myatymói, mbovava.
s. Myatymoiha, kyha.
s. Kyguái./ 2. s. Kemano./ 3. v. He’u.
s. Komáyre, komái.
s. Mykurẽ./ 2. s Guaiki.
s. Mburuvicha.
s. Ruvicha.
s. neol. Tavayke, táva, tetã.
s. Tavaykegua, tavaygua, tavayguára, tetãygua, .
v. Mokarẽ.
s. Ñorãirõ, jetu’u.
adj. Oñorãirõva.
s. Jopara.
s. neol. Puhoejoapy.
v. Mbojehe'a, mbojuaju, mbopara.
v. Ambojopara, ambojuaju, ambojehe'a.
s. Hendyreíva, jehapyrã, tatarã, jepe’a.
s. Jekái, jehapy, kái.
v. Ho’u./ 2. v. He’u.
v. He’u.
s. Karuha.
s. Pukarã.
s. Karuha, kotykaruha.
v. Ñepyrũ, mboypy.
v. U, ñapi’ũ./ 2. v. Karu, jepy’ajoko.
adj. neol. Ñemurekogua.
s. Ñemu, ñemureko’apo.
s. y adj. Oñemúva, ñemurekohára, ñemuha, ñemuhára, ojoguáva.
v. Jeheka, ñemukuaa, ñemu.
s. Ñemukuaareko, ñemureko, nemuha, ñemu, makáte.
adj. Hi’upyrã, hi’upy, je’upy, ja’upyrã, upyrã, tembi’u, tembi’urã, oje’ukuaáva.
s. Tataveve, mbyja huguáiva.
s. Temói, pijoha, ko’õ.
adj. Oporombopukakuaáva, ombopukáva, pukarã.
s. Tembi’u, hi’upy, upy, upyrã, je’upy, hi’upyrã, karurã, portiju.
s. Ñepyrũ, ypy./ 2. v. Amoñepyrû.
s. Taikõi.
adj. Karu, kuimba’e ikarúva.
s. Karuguasu, karu./ 2. adj. kuña ikarúva.
s. Tahachiróga.
s. Tahachiruvicha, mburuvicha.
s. neol. Mba’aporepy.
adv. Icha, háicha, guáicha, haguéicha, vaicha, javeve./ 2. v. Ha’u.
s. neol. Mba’ejejopy.
s. neol. Mba’ejopyha.
v. Poriahuvereko, mbyasy, ñembyasy, poyhu.
v. Jeporiahuvereko.
s. Ta’ýra rupiha, kompái, kompáyre.
s. Irũ, ãngirũ, ndivegua, ke’irũ, vy’a’irũ./ 2. s. Kompi, mitã.
s. neol. Moirũguáva, myakãha’aty, myakãhairũ, jeikoñondive.
s. Mbojojáva, moñondivéva, ha’ãngajojáva.
v. Mbojoja, mbojogua, mbojovake.
s. Ñembojojáva.
v. Ambojoja.
v. Mboja’o.
v. Amboja’o.
s. Takãmbyhai,
s. Poriahuvereko, mbyasy.
s. Tetãygua.
s. Ñemombykypy.
s. Tekovia, mbyekovia.
adj. neol. Yvyrajopykuepy.
adj. Katupyry, ha’eve.
s. neol. Mba’emono’õhára, mbyatyha.
v. Mbyaty,mba’emono’õ, mbojoaju, mono’õ.
v. Añeha’ã.
adj. neol. Pytyvõrã.
s. Moĩmbaha.
adv. Pa, mba, paite, mbaite, asy, vera, oĩmbaite.
v. Myanyhẽ, japopa, moĩmba, momba.
adj.Amoĩmba, oĩmbáva, henyhẽva, japopa.
s. Jehe’a, apañuãi.
v. Mbohasy, mbojehe’a.
adj. Pytyvohare,mba’eapovai irũngue, apovai irũngue.
s. neol. Mba’eguerekoha, pypegua, gua.
v. Myatyrô, moporâ, pyaha, mba’eapo, myatyrõ, mosusù.
s. Tekorã, teko, tembiapo.
s. Ñe’ẽpyaha, ijejapo, ñe’ẽjoaju, ñe’ẽrapojoajutee, pyahapy, jejapo, jehaijegua./ 2. s. Tembiapopy.
s. Apohare, purahéi apoha.
s. Ñemyatyrõ.
s. Kosereva, mahe'êjypyre, yva ojyva'ekue ýpe asukáre.
s. Jejogua, joguapy, mba’ejogua.
adj. Jejoguapyre.
s. Mba’ejoguaha, joguaha potaha, oñemúva.
s. Joguahára, oñemúva.
v. Jogua, mba’ejogua.
s. Ñemu.
v. Kũmby, jokupyty, kuaa, hechakuaa, hechakatu.
v. Aikũmby.
s. Jekupyty, techakuaa.
s. neol. Jejopy.
s. Ojopývha, jopyha, jopymyañaha.
adj. neol. Jopypy.
v. Jopy, japypy.
v. Porojokua, Poroapytĩ.
s. Ñe’ẽme’ẽ.
s. neol. Papañemohenda.
s. neol. Ayvuryru’ive, papañemohendaha.
v. Papa, mohenda.
adj. neol. Momba’epapapyre.
s. Jepapa, mohendapyre.
v. Tupãra’ã.
adj. Tapiagua, jepigua, no’òmba’e.
s. Tavaróga.
adj. Tavamba’éva.
s. Momarãndupy, ñemomarãndu, marandukuaa, momarãndu, momarãnduha, ñemongeta, kuaaukaha, kuaaukapy

s. Ñemomarãndu, momarãnduha.
v. Momarãndu, mombe’u, kuaauka, ñe’ẽ, mongeta.
v. Ñemomarãndu.
s. Tekoha.
s. Tupara’à.
posp. Reheve, rehe, re. Pe, me./ 2. prep. Ndive, ndie, ndi.
s. Ñembojuaju, ñembojoapy.
s. Pygua, kuára, pyko’è.
adj. Pygua, pyko’ẽ.
v. Hechakuaa./ 2. Puru’a, ryeguasu.
v. Me’ẽ, moneĩ.
s. Kuaapavẽ./ 2. Puru’a.
s. He’iséva, ñeimo’ã.
v. Peteìñ’èmoì, jojakatu, py’ajoja.
s. Mba’eñeme’ẽ, ñeme’ẽ.
s. neol. Myakãha, motenondeha, mba’eñeme’ẽha.
s. Tako. s. Yta, jatyta pire.
s. Py’a. s. neol. Tekoãnduha, tekoñe’ẽ.
s. neol. Tembipuporã.
v. Moingoporã, mborayhuka.
adj. Mbyky.
s. Atyñembotypy.
v. Mohu’ã, japopa, momba.
s. Mohu’ãpy, mombe’upaha, mohu’ã, paha.
s. Tekojuaju./ 2. s. neol. Ñembojoja.
s. Jurupeteĩ.
s. neol. Hekoteéva, hekoãndúva./ 2. s. neol. Mba’e atã.
s. ke’irũ, serviha, irũ.
s. Ñomoirũ.
s. ke’irũ, kuña irũ, irũ.
s. Jepota.
v. Ha, ho, ko’i, je’ói.
s. Jeguaka.
v. Mbojeguaka.
s. Ãngaiparepy.
v. Mbovai, moangaipa.
s. neol. Moypy’ũha.
v. neol. Momichĩ, mombyky, moypy’ũ, mboypy’a.
adj. Rohorykuaa./ 2. adj. Ikatúva ojeja.
s. neol. Teko./ 2. s. Tekovia.
v. Mbohe, myatyrõ.
s. Mboheha.
s. Irũ.
s. Guerombyasy.
s. Ñembyasy.
s. neol. Jarakõi.
s. neol. Mombaryjokoha, mombaryryru.
s. neol. Yryvurana.
v. Mboguata, sãmbyhy, mbo’e.
s. Teko, reko, tekopy, tekorã.
s. Tape, tape kua.
s. Guerahaha, mboguataha./ 2. s. Tendota, sãmbyhyha.
v. Mbojoapy, moinge pype.
s. neol. Ñe’ẽ ombojoajúva.
s. Tapiti’i.
s. Tapiti, akuti, apere'a.
s. Ñembojoapy, mbojoapyrã, joaju.
s. Jejapopy, apo, apopyre, mba’eapo, aojapo, ñembovyvy, mba’ejejapopy.
v. Japo, japokuaa.
v. Ajapo.
s. Jejoapy, ñoirû, mbyatypy, tetâ aty.
v. neol. Ñombojoaju, ñomoirũ.
s. Ñemoñe’ẽ guasu, ñe’ẽ arandu, jejuru' o.
v. Mombe’u, moñeĩ, jepy’ambi, ñemombe’u.
s. Ñemombe’u, ñemoneĩ.
s. Jerovia, jeroviaha, ijeroviakapy..
v. Jerovia, rovia, japoka
s. Ñe’ẽñemi.
adj. Ñemihapegua, ñe’ẽñongatupyrã.
adj. Ñe'êñemikuaaha, jeroviaha, ohendúva ñemombe’u ñemi.
s. Tembe’y, paha, opaha, yvy paha.
v. Ajerovia.
v. Moañete.
adj. neol. Mbujapere’ẽrã.
s. Mahe’ẽku’i, mbujapere’ẽ’i, pyterâ.
s. Mahe'ê ñemuha,mbujare’ẽ’i apoha, mbujapere’ẽrenda.
s. Ysyry ñomoirũha.
s. Jovake, ñembohovái, ñorãirõ, ñembojovake.
v. Mbojovake, mbohovái./ 2. v. Moñorãirõ./ 3. v. Mbojoja.
v. Mbojehe’a./ 2. v. Mbojavy, moapañuãi, moypytũ, mokañy, mbyesakuaguyry, hesarea, moakãtavy.
v. Jesarea, ñemomarã’e./ 2. v. Jepy’atarova./ 3. s. Jejavo’ói./ 4. v. Javy./ Ñemotĩ.
adv. Kuaavaivai, kuaajoparahũ.
s. Apañuãi, jehe’a./ 2. s. Sarambi, ñembojehe’a./ 3. s. Ãngave’ỹ, hopa./ 4. s. Tĩ, ñemotĩ, marã, ay’i./ 5. s. Jesarea
tesarea./ 6. s. Arakuaave’ỹ, ãngave’ỹ./ 7. s. Jejavy.
adv. Apañuái, py’aheta, py’amokõi./ 2. adv. Sarambi./ 3. adv. Iñypytũ, ndojeikuaapõrãi, ojeikuaapõrã’ỹva./ 4. ad
Jehe’a, jehe’apyre.
adj. neol. Hypy’apy, hypy’a.
s. neol. Mbohypy’aha, mboyrypy’aha.
s. neol. Ñemboypy’a, mboypy’apy.
v. neol. Mboypy’a.
adj. Juehegua.
s. Pa’ã, no’õ, ruru.
s. Ñembyasy, jepy’apy.
s. Jeguerohory, jererohory, vy’apavẽ, aguyje.
v. Guerohory, rohory.
s. Amandaje, aty guasu.
s. neol. Kuarapuku.
s. neol. Ñe’ẽtekokatu./ 2. s. Ñeimo’à.
s. Ñemosusũ.
v. Mosusũ.
s. Ñe’ẽjoajuha, mbojoajuha, joajuha.
s. Tesarasy, tesaruru, sapili’u.
s. Aty, ty, ndy, no’õngue.
s. Ñepu’ã, pu’ã.
v. Jora.
v. Pu’ã, ñogueropu’ã./ 2. v. Pytyvõ./ 3. v. Ñomono’o.
v. Oñe’ẽme’ẽ.
v. Mandu’a.
adv. Chendive, chendie.
v. Mopirĩ./ 2. v. Mosarambi, myangekói.
s. Omyengoviaha.
s. Hechaukavy.
v. Mombe’ununga, hechaukavy.
s. neol. Hyrukua.
s. y adj. Oikuaáva, kuaaha, mba’ekuaaha, imba’ekuaáva.
v. Kuaa./ 2. v. kumby./ 3. v. Hecha.
v. Jekuaa./ 2. v. Jokuaa.
adv. Kuaapápe, ojekuaaháicha.
adj. Jeikuaáva, kuaapyre./ 2. adj. Kuaaha.
adj. Jokuaáva.
s. Jekuaapy, tembikuaa, ñeñandu, porokuaaha./ 2. s. Pokuaa./ 3. s.Mba’ekuaa./ 4. s. Kuaapy.
v. Aikuaa.
s. Tenonde’a./ 2. s. Ñemoakãvai.
s. Ohenonde’áva./ 2. s. Moakãvaiha.
v. Moakãvai, henonde’a, pope’a
adj. Mongaraipyre.
s. Mongaraiha.
v. Mongarai, ha’ãnga.
adj. Ojohuguy, oñopẽhẽngue.
s. neol. Mba’eapoukáva.
v. Hupyty, moingo, mbopu.
s. Ohekombo’éva, tekombo’eha.
s. Tekombo’e, ñemoñe’ẽ.
s. Moneĩ.
v. Moneĩ, mochichĩ, mbokatu, mbojerovia, mboaje.
s. Ñeñongatu, ñeñangareko.
v. neol. Ñongatu, ñangareko.
s. neol. Mbo’ehaoñangarekoha.
s. Techakuaa, jepy’arekoha, techakatu.
v. Hechakuaa. / 2. v. Jesareko./ v. Momba’e./ 3. v. Jepy’amongeta. / 4. v. Mandu’a.
s. neol. Jehepyme’ẽpuku, hechakatu.
adv. Ondive, opýri.
s. Pundie, ipujojáva.
v. Mbopujoja.
s. Oñondivegua, ñopytyvõmba’aporã, jara’aty.
s. Ména, tembireko, ndivegua.
s. Ñepu’ã, guyryry.
v. Pu’ã, ñembyaty ñepu'â hagua mburuvicháre.
adj. Mante, poguapy.
adv. Mante, manterei, meme.
v. Jekuaa, apakuavaívi, ikuaavipýra.
s. Mbyja aty, mbyjaita aty.
s. Tipa’ã, pa’ã.
s. Léi guasu, tetã kuatiaguasu.
s. Jejogapo, ñemba’eapo, mba’eapo.
s. Mba’eapohára, óga apoha.
s. Mba’eapoha.
v. Mba’eapo, japo, mopu’ã, ropu’ã.
v. Ajapo.
s. Mytuẽ, ãngapyhy.
s. Tetãreraguarenda.
s. Ñeporãndu.
v. Mbojapysaka, porãndu.
v. Aporãndu.
s. Porãnduhára.
s. Ñeporãndu, ñeporãnduha, ñeporãndurenda, porãndurenda, ñeporãndurã, tapechaukaha.
adj.Je’upapy.
s. Joguapuruhára, mba’erepypurúva.
v. Je’u, ñembyai.
s.Tekopapa, papapyreko, papapykuaapy, jeipapakuaapy, papareko.
adj.Jepapapykuaapy, papapyrã.
v. Mboja, henói, ñomongeta, ñe’ẽ.
s. Ñembojoapy, ñemboja, jepoko, ja.
s. y adj. neol. Papahára, mba’epapaha, jeipapaha, mombe’uha.
v. Mbova, guerova.
adj. Ováva, rerováva, oñembojaséva.
s. Tekohañembyai.
s. Ñembyaipy.
v. Mongy’a.
v. Mombe’u./ 2. v. Papa.
s. Ñema’ẽ, sareko.
v. Ma’ẽ./ 2. v. Ma’ẽ’asy, sareko, jesareko./ 3. v. Ñeakãngeta.
v. Ñema’ẽ, ñemaña.
adj. Aĝagua, ko’aĝagua, javegua.
s. neol. Mba’embyatyha, jokoha.
v. Joko.
v. Jejoko, jeheja, jei, jere, ñemomombyry, poi.
s. neol. Kuaaty.
adj. Hory, ãngapyhy.
s. Ñembohovái, mbohovái.
v. Mbohovái, ñe’ẽjoapy, ñe’ẽreity.
v. Ambohovái.
s. Ñorãirõ.
adj. Ykegua, ykepegua.
s. Yvyvusu.
adj. Memegua, ijapyra’ỹva, pave’ỹ, oso’ỹva.
s. Uperiregua, jejapove, áĝa oúva.
adv. Mante, manterei, tapia, meme, pave’ỹ, poi’ỹre.
v. Momeme, japomeme, japomante, horei.
s. Joapýva, meme.
adj. Meméva, pave’ỹ, oso’ỹva, jehorei.
v. Ñemokoni, konikoni.
s. Koni.
s. Jere.
s. Jepoka, jetepoka.
prep. Rehe, re.
s. neol. Ñemuñemi.
s. Akuruchĩ.
s. neol. Jerokyjovái
v. Mbohovái, ñe’èmbojevy.
adj. Ojoaju’ỹva.
v. Pyhy, reko, momichĩ.
adj. Ñepã.
adj. Ñeñyingue.
v. Hatapyña, jatapy.
adj. Ambue, tovaigua, juavy.
v. Mbohovái, mbojovake, moambue.
s. Kupe.
s. neol. Pane.
s. y adj. neol. Mba’aporekahára.
s. Ñmoneî, ñe’ẽme’ẽ.
v. Ñembyasy, jepy’ambyasy.
s. Jesarekopy, ñesãmbyhy, ñemaña.
v. Hecha, jesareko, sãmbyhy.
s. Ñenupâ, ñehunga.
s. Py’atã.
v. Ñakãrapu’ã, kuera.
v. Roviauka.
s. Amandaje, atyguasu.
s. neol. Ñoñe’ẽmby.
s. neol. Tekotevẽ, jejuporã, ouporã.
s. Ñe'ẽme’ẽ, oñoñe’ẽ, ñeime peteî ñe’ẽme.
s. Ñomongeta, ñe’ẽ.
v. Ñomongeta, ñemongeta, ñe’ẽ.
s. Moambueha, mbohasaha.
v. Moambue, mbohasa, jevy, ñembova.
adj. Chovi, apeno, pyko’ẽ, pyko’ẽngue.
v. Pepirõ, peipirù.
adv. Ikatu’ỹva ñembotove.
s. Jekupyty.
v. Henói.
s. Ryrýi, susũ.
s. Ñopytyvõ, mínga, ñeminga.
v. Pytyvõ, minga.
s. Ñopytyvõ.
s. Aty, ñembyaty, guatarã, tembiaporã.
s. Kagua./ 2. s. Ru’ã./ 3. s. Rakã.
s. neol. Marãndu atýra, atýra./ 2. s. neol. Ñe’ẽmarãndu.
s. neol. Mboheseguapy, nohẽjey, rehegua, tekora’ã.
s. y adj. neol. Tekora’ãmby.
v. neol. Mbohesegua, haijey, hai.
adj. neol. Heta, tuicha, guasu.
s. neol. Joaju, je’u, ñeporeno.
adj. Ñe’ẽjoajuhaite.
adj. Kuña jejapo.
v. Ñemboki.
s. Py’aguasu, py’apy.
adj. Py’aguasu.
adj. neol. Purahéi joa rehegua./ 2. s. Ita pytã./ 3. s. Mbói chumbe, mbói pytã.
s. Ñe’ã, py’a, korasõ.
s. Py’akuaa, py’ara’ã, pijoha.
s. Ajurigua.
s. neol. Mbotyhavevýi.
s. Atuakãndu, atukupe kãndu, kãndu.
v. Mbiriki, popo, saraki, mbojaru.
s. Inimbo, inimbopovã, tenimbo, sã.
s. Inimborenda.
s. Ovechara’y.
s. Imarãngatúva./ 2. s. Ka’a pytã.
s. Marãngatu.
s. Yvytyrusu, yvytyrysýi.
s. Motenondehára, myakãhára.
s. Inimbopovã, sã.
s. Akãguapy, py’aguapy.
s. Jerokyjegua.
s. Jerokymbojeguaha.
s. Turu’i, turu, pupeju,
adj. Hatĩva./ 2. s. Iñakãratĩva.
s. Puraheijoa, puraheijoja.
s. Aĝua, akãrokái, akãngora, akà’apytere, kora, jerére, apu’a./ 2. s. Yvoty./ 3. s. Paragua./ 4. s. y adj. Hu’à, yvate

v. Mboparagua, moakãrokái, moakãngora./ 2. v. Mongora, mboapu'a./ 3. v. Mohu'à, mboyvate.


s. Apyte, apytere, akãmbyte, akã apytere.
adj. Tete, teko tetéva.
s. To’o.
adj. Hete guasúva, ho’óva.
s. Tembiapopapyre./ 2. Pateìpa./ 3. s. neol. Kirito rete porãngereko.
s. Tete’i.
s. Kora, rokái, tokái.
s. neol. Inimbope, tymbasã, tukumbo.
adv. neol. Hekopete.
adj. Oĩporã, porã, hekokatu, hekoporã.
s. Akuã./ 2. s. Oñaníva, odisparáva./ 3. s. Guatahára, guataha, kuãve’ẽha./ 4. s. Ogaguy, chamame.
s. Guataha, guatahára, kuãve’ẽha./ 2. s. Akuã, Oñaníva, odiparáva.
v. Myatyrõ, moìporà./ 2. v. Pohãno.
s. Pareha, pareharóga.
v. Ñani, dispara./ 2. v. Muña./ 3. v. Syryry, tutu, soro.
s. Kuatiañe’ẽ.
s. Ñani.
s. Syry.
v. Mbyai, mbotuju, mbohekovai.
s. neol. Havẽ.
s. Ñembyai, tuju, mba’eky’a, yty, jeharu.
adj. Mondaha./ 2. Haru, tuju, mbyaipyre.
adj. Mbyky, koli.
s. Kapi’ikyse, kapi’ihãimbe.
adj. Kytĩmbyre, vore, pẽhẽngue, pẽsẽngue.
s. Kytĩhára, mba’ekytĩha, kytĩha.
s. neol. Kuatiakytĩha.
s. neol. Taguekytĩha, kyse’i.
v. Kytĩ, mboja’o, pẽhẽ’ã, pesẽ’a, mbovo, mbo’i.
v. Kytĩ.
v. Ñekytĩ.
s. Kytĩmby, pẽhẽ’ã, mboja’o, vore.
s. Poyhu, tĩndy.
v. Mongeta, ñemboki.
s. Ñemongeta, ñemboki.
adj. Hekoporã, hekorory.
s. Porãngareko, tekoporã.
s. Ape, pire.
s. neol. Aojeguasãingo, aosãingo, ovetão, ovetã’ao.
adj. Mbyky, koli.
adj. Karapã, Tenypy’ãguy.
s. Mba’e, ma’ẽrã.
s. Túke, akãpete, akãmbota.
s. Temitỹngue, kogapo’o, mono’õmbyre, kochésa.
s. neol. Mba’emono’õha, mono’õha.
v. Mono’õ, mbyaty, po’o.
v. Mbovyvy.
adj. Mbovyvypyre, povyvypyre.
s. neol. Mba’emopotĩrã, ñemopotĩ rehegua.
adj. Arapynda rehegua, arapy renda rehegua.
s. Ara, arapy renda, arapynda.
s. Tembe’y, yrembe’y, pýri./ 2. s. Yvy’ã.
s. Yke.
v. Hepyme’ẽ.
s. Ñarukã.
s. Hepykueñepyrũ, tepy.
adj. Hepy, hasy.
s. Apeatã, jare.
s. Jepokuaa, jeipokuaa, jepiguáicha, tekoreko, teko,reko, heko.
s. Ñembovyvy, mbovyvypy, vyvypy.
v. Mbovyvy.
s. Mbovyvyhára, ao apoha.
s. neol. Arambotyjegua.
v. Mbohepy.
s. Ju’ái. / 2. s. Yvy hembe’ýva, yvy pẽhẽngue.
s. Tu’ĩ.
s. Chiripepẽ.
s. neol. Virupareha.
s. Vaka apytĩha, tukumbo.
s. Joapy, kãngue joapy./ 2. s. Jejuhupy, ja.
s. Jepyvoi, pyvoi.
s. Akãngue, akã kãngue, apytu’ũ ryru.
s. Tekoveñaña, añambaraka.
s. Mba’eapo, akãreñói.
adj. Apoha, apohára, apohare.
v. Pyaha, moñepyrũ, ñepyrũ, japo mba'evégui.
s. neol. Aporeko.
adj. Jejapo pyahu.
v. Kakuaa.
adj. Kakuaa, rusu, jejupiha.
s. Jejupiha, jasy mbarete.
s. Jerovia. / 2. s. Viru oñeme’ẽva.
adj.Oroviareíva, ojeroviareíva.
s. Jeroviapy, jerovia.
v. Mo’ã, rovia, jerovia, malisia.
s. Ñandysy, mba’ehu’ũ.
s. neol. Mbotysyryha.
s. neol. Te’õnguerapyha.
v. Pororo.
s. Pytũmby, ka’arupytũ, ka’aruete.
s. Kerésa, mberuaso, tapuru.
s. Ketéta.
adj. Apopẽ, picha’ĩ.
s. neol. Itavyrekóva, tavy.
adj. neol. Tavyreko, tavy.
adj. neol. Ogueroviáva.
s. Ñemoñare, mymbara’y.
adj. Ñemongakuaapyre./ 2. s. Tembijokuái.
s. Mongakuaahára, mymbamongakuaaha.
v. Mongakuaa, ñemoña.
s. Mitã, mitã’i, mitãra’y, kunumi.
s. Yrupè, mboguaha.
v. Mbogua, mbokuchu.
s. Jejuka, angaipa, aguai.
s. Porojukáva, porojukahare, angaipavóra.
s. Jejukareko, angaipavóra.
s. Kavajuruguaikue, kavaju áva.
s. Kuarepotimboykuha, Mboykuha.
s. Itavera, itaverapy.
s. neol. Itaverarenda, itaveraita.
s. neol. Typy’a, ñembohypy’a.
v. neol. Rypy’a, mboypy’a.
s. Kirito, ñandejára ra’y.
s. Temiandu, ñeimo’ã, añete rechaukaha./ 2. s. Mohendaha./ 3. s. Kuaa, jepy’a mongetaha, ñe’ẽkuaa./ 4. s. Akãg

s. Ñeimo’a, Jehechaarandu./ 2. s. Ñe’ẽreity, jatapy, kaguai.


v. Ñe’ẽreity, kekẽ, jatapy, kaguai.
s. Ju’i purahéi, kururu purahéi, purahéi ju’i, purahéi kururu.
adj. Sa’y, sa’yrechaukaha, ñe’ẽsa’y.
s. Ta’angasa’y, itatĩveramembe.
adj. Pohã’ỹ, kuera’ỹ, mba’asypuku, mba’asytuja./ 2. s. Marandu, mombe’u.
s. Hasakuekuaa, jehukuemombe'u, arara’ãngahai.
s. Arara’ãha, aravo’ivepapaha, aravopapaha.
s. Juasa.
s. neol. Mba’yrupẽhẽ.
v. Mongurusu.
s. Ñandejára kurusu.
s. Ñe’ẽkurusu.
adj. Pýra.
adj. Py’ahatã, ñaña.
s. Pururu, pururũ, tarara, pororo.
v. Pururù, pururu, tarara, pororo.
s. Ijape’atãva, ape’atãnguéra.
s. Kurusu, yvyrajuasa.
v. Hasa, mbojuasa, juasa.
s.Kuatiahai, kuatiahairã.
s. neol. Takãmbyrundy, tembe’yrundy joja, koraperundypy.
s. Hakãmby irundýva, ta'anga hakamby irundýva.
s. neol. Takãmbyjoja’i.
s. neol. Ta’ãngarenda, ta’ãngarendaĝua./ 2. s. neol. Korapẽrundy, takãmbyjoja.
adj. neol. Ipyirundýva, irundy ipýva.
adj. Irundy jevy tuichavéva.
s. Kamby rypy’a.
v. Mbohypy’a, jehupyty, sẽ.
pron. Va, va’ekue, va’erã.
pron. Ava, máva, mba’e.
s. Teko, mba’erekome’ẽ karakugua.
adj. neol. Tekogua.
adj. Oimeraẽ, opaichagua, oimehaichagua.
pron. Oimeraẽva, maymáva.
adj. Mba’éicha.
conj. Aja, hápe, rire, ramo, rõ, jave, vo, vove, kuévo.
adv. Araka’e, máramo.
adj. y pron. Mbovy./ 2. guive, ramo, rire,vove.
adj. Heta, hetaite, hetaiterei.
adj. neol. Papygua.
adj. y pron. Mbovy.
adj. neol. Irundypa.
s. Imbokáva róga, teta rembiguái rekoha guarinihararo.
adj. Irundyha, pẽhẽngue irundyha./ 2. s. Koty.
s. neol. Itara’ỹi, itavera.
s. neol. Ñe’ẽtekoapovy, oipuru pehêtai "vy".
s. neol. Irundyreñoi.
s. neol. Suarundyjo’a.
adj. Irundy.
s. Mba’ejere’ape, ape, ahoja.
s. Tembipuru./ 2. s. ñeñuva, jejaho' i.
s. Mbohapyra'â, y renohêha.
s. Tupajaho’iha, tupa ahoja, inimbe'a.
v. Jaho’i, ñuvã, mama, mo’ã, jaty.
v. Jejaho’i, ñeñuvã, ñemama.
s. Tarave.
s. Kũimbe, jaraha, jaraka.
s. Kũimbe’i.
s. Kũimberusu.
v. Ñe’ẽmbegue, ñe’ẽguyguy.
s. neol. Kyserenda, kysekuéra.
s. Kyse.
s. Takãmbyjái.
s. Póra, kuku.
s. Ajúra.
s. Jehepyme’ẽva’erã kuatia, jesape'a, hechakuaa.
s. neol. Jerepapaha.
s. Mombe’urã, mombe’u, káso.
s. Inimbosã, sa, líña./ 2. adj. neol. Akãguapy.
adj. Akãguapy.
s. Tatĩ, akãratĩ.
s. Vakapi, mymba pire, pire./ 2. s. Tumby.
s. Tete, rete./ 2. s. Ava’aty./ 3. s. Mba’e oje’éva, marãndurete.
s. Yryvu.
s. Tapeyvate, tapeguejy, yvyguejy, yvypu'â.
s. neol. Hapejokopy.
v. Hapejoko, ñembohovái, ñeporandu.
s. neol. Porãnduhaipy.
v. Aporãndu.
s. Itakua, yvykua.
s. Ñangareko, ãngata, ãngareko, poguy./ 2. interj. Cháke, háke, áke, guépa, hépa.
s. Terekua, ñangarekoha.
v. Ñangareko, ñongatu, jereko.
v. Añangareko.
s. Tapykue, topyta, tevi.
s. Yvyja, mbói.
adj. Tembi’uapo, tembi’uapokuaa.
adj. Oĝuahẽva hu’ãme.
s. Tevi, tevikua.
s. Ãngaipa, marã, tekoãngaipa, tembiapovai.
adj. Ãngaipavóra, iñangaipáva, hekoãngaipáva, imarãva, hembiapovaíva.
v. Mboja, momarã.
adj. Ñotỹmbyre.
v. Ñotỹ./ 2. v. Ñemitỹ./ 3. v. Jetavy’o.
s. Ñemitỹ./ 2. v. Ñepohãno./ 3. v. Jetypyka./ 4. s. Hesa’ỹijoporã./ 5. s. Kóga.
adj. Arandu./ 2. s. Ñemomba’eguasu, ñakãity tupãme.
s. Arandukuaa, arandu, arandupavẽ, arandupy, arandureko, tembikuaa./ 2. s. Ñemitỹ./ 3. s. Mba’ekuaa.

s. y adj. Tembikuaagua, arandurekogua, arandupygua, tembiapo.


s. Yvytyru’ã, tu’ã, apy.
s. Apykayvate, guapyha, ogapyryta, hysýi.
s. Aramboty.
s. Ñemboaje./ 2. s. Ñemboty, ñemohu’â.
v. Mboty, ñe’ẽrendu, jehekove’ẽ, mbojerovia, mboajei, mboaje.
s. Mitã’irupa.
s. neol. Yrape.
s. Apere’amuña.
s. Uke’i, tovaja.
s. Tovaja.
s. neol. Kuatiaha’ãha.
s. Pa’i, avare.
s. Pohãnohára.
v. Pohãno, monguera.
adj. Oikuaaséva.
v. Kuaase, techaserei, maña.
s. Jeikuaase.
s. neol. Hekorapykuere.
s. Tekorechauka, tekovearandupy.
s. Mbo’esyry.
s. Piremyatyròha.
s. Karapã, karẽ./ 2. s. Tapekarè.
adj. Karẽmby.
v. Mokãrẽ, mokãrãpã.
s. Karapãmby, karapàmby.
s. Karapã, karẽ.
s. Tu’ã, mba’eru’ã.
v. Ñangareko.
s. Pire.
pron. Oheróva peteì mba’e.
Ikatúva ñeme’ẽ.
s. Ñeme’ẽ.
s. Ñeme’ẽ, me’ẽpy, me’ẽngue, temime’ẽ, oñeme’ẽva, ñeme’ẽrei, me’ẽ, jopói.
adj. Pojera, nahakate’ỹiva.
adj. Me’ẽmbyre, oñeme’ẽma./ 2. s. Po’a rekaha.
adj. Me’ẽha, me’ẽhára, ome’ẽva.
s. kysepuku, kysepo’ipuku, kyse akua.
s. Kuñakarai./ 2. s. Kuñataĩ.
s. Kuñarei, kuñataĩ oñemokuñakaraiséva.
s. Kuñataĩ.
s. Ñembyai, ñembuai.
adj. neol. Hekombyaíva.
s. Mbyaiha, mbuaiha.
v. Mbyai, mbuai.
s. Jeroky.
adj. Ojerokýva, jerokyha, jerokyhára.
v. Jeroky.
adj. Ojerokýva, jerokyha, jerokyhára.
adj. Ñembyaíma, ñembuaíma, jeharu, hasýva.
v. Mbyai, mbuai, haru, mboharureko, momarã, aipochy.
adj. Mbyaiha, haruha, kose.
s. Ñembyai, ñembuai, marã, jeharu.
v. Me’ẽ, mosarambi, pyso, ñemboja’o, kytĩ, myasãi, momba’e.
v. Ñeme’ẽ.
v. Mbo’ára, ára ñemoĩ, yma guaréma.
s. Pindo joguaha, pindo, pindo’a.
s. Mba’ekuaa, mba’ekuaarã, apopyme’ẽ.
prep. Gua, ygua, guare, gui, re, rehe, rehegua, pegua, ri, ipi.
v. Guatarei, ikorei, tavahu, ojeiko ápe ha pépe.
adv. Guýpe, poguýpe.
s. Ñe’ẽ ñembohovái, ñe’ẽjovake, mongetajere.
v. Ñe’ẽmbohovái, ñe’ẽjohovake.
s. Apoukapy,apopyrâ,tembiaporã, tembiapo, tembiapo ojapóva,ojejapo'arâ.
adv. Hekópe.
adj. Kãngy, ikangýva, kuchu, pepo’a./ 2. adj. y s. Pirepererĩ.
s. Teko kãngy, kãngyreko, kãngyha, kãngy, pila’i.
s. Kãngypa.
v. Mokãngy, mbopy’akãngy, motĩndy, mbopepo’a.
adv. Kãngyhápe.
v. Ñepyrũ.
adj. Pa’arajere.
v. Ñemokãngy.
adj. Ygue, kãngy, kaigue.
s. y adj. Itujavéva, hi’arevéva tembiapópe.
v. Mboguapy, mboyke’ã.
adj. Akã’ohára, oporojukáva.
v. Akã’o, ñakã’o.
adj. Patyteĩ.
adj. Potĩ, joheipyre, kachiãi’ỹ.
v. Ere.
v. Peje.
adj. Ipy’apeteĩva, ipy’aguasúva, guápo, vale./ 2. v. Añembopy’a guasu.
adj. Paha.
v. E, i.
s. Ñe’ẽnga.
s. Py’apeteĩ, py’apeteĩ’apo, py’amoĩ, apytu’ũvore, py’aguasu, kyhyje’ỹ.
s. Ñemosũ, ñemoñe’ẽ, ñe’ẽhatã, ñemombe’u hatã.
v. Ñe’ẽhatã, mombe’u hatã, mosũ, moñe’ẽ.
s. Kuaaukapy, ñemombe’u, ñemongeta.
adj. Mombe’upyre.
v. Mombe’u, ñemoñe’ẽ.
v. Guejy, mbotove.
s. Jeguejy.
v. Pu’ã aviõ.
v. Mboje’o, mbosa’yje’o.
s. Ñembojegua.
s. Jeguakahára, mbojeguahára.
v. Mbojegua.
adj. Jeguakarã, ñembojeguakarã.
s. Tekoporã.
v. Ñyñýi, momichĩ.
adj. Tujaieterei, okalukáva.
s. Tembiapoukapy, ñe’ẽmondo, mburuvicha ñe’èmondo.
adv. Ñenohápe, jeikoñenohápe./ 2. s. Putu’u.
s. Ararysýi.
s. kuairù, kuãvyha, .
s. Ñemba’apo, ñemba’apo hatã./ 2. s. Kuave’ẽmby.
v. Me’ẽ, mba’apo, kuave’ẽ.
s. Kuã, pysã.
s. Tendotajeporavo.
v. Nohẽ, guenohẽ, pe’a, andu.
v. Poti, kaka, ñembopo’i, ñembovevýi, ñanáme.
adj. Iñepàva, Oìmba’ỹva./ 2. adj. Iñambuepa’ỹva
s. Noĩmbáiva.
adj. Ñepã, meĝua, marã, apa, oĩmba’ỹva.
v. Pysyrõ, pytyvõ./ 2. v. Rãirõ, ñorãirõ hese./ 3. v. Mo’ã, ñuvã, ñangareko.
v. Ñeñuvã, ñemo’ã./ 2. v. Ñorãirõ.
adj. Mo’ãmbyre, ñemo’ãmbyre./ 2. adj. Ñorãirõha.
s. Ñangarekoha, ñeñangareko./ 2. s. Orãirõva, ñeñorãirõ./ 3. s. Ñepysyrõ./ 4 s. Ñemo’ã.
adj. Ñangarekoha, ñeñangareko, ñemo’ã.
s. Pysyrõha, pytyvõha, pytyvõhára, tekojoja pytyvõha, mo’ãha, jerureha, terekuára.
s. Tekorory.
adj. Hekororýva.
adj. Oĩmba’ỹva, noĩporãiva.
s. Tekomombe’u, hekomombe’u.
v. Tekochauka, Hekorechauka.
adj. Opytaitéva, nomyivéima, .
v. Ahechaukateko.
v. Mombu.
s. Ñembyai, ñembovai.
adj. Kechẽ, mbyaipyre, meĝua.
v. Mbyai, mbovai, mokechẽ, moñepã.
adj. Meĝua, ñepã, ñokĩ, pehẽ, kechẽ, chore, vai.
s. Oĩvaíva./ 2. s. Javy vai.
v. Mbotavy./ 2. v. Monda.
s. Te’õ, mano.
s. Tekovai.
adj. Hekovaíva.
v. Ñembyai, mbyai, mbohekovai.
v. Mokõ.
v. Akã’o, ñakã’o, jajura’o.
s. Kapi’ipety, ñu.
s. Tupã, Tupãreko.
s. Tapere, jeheja, pore’ỹ, ñemomombyry./ 2. s. ñemosẽ, sarambi./ 3. s. Ate’ỹ, japo’ỹ.
v. Heja, motyre’ỹ, jei, noñeñangarekovéi, momarã, piã.
posp. Guio. Ej. Upéguio.
s. Aorugua, tambeo.
adv. Tenonde, raẽ.
adj. Tenondegua, apy, apýra, tembe’y, opaha, rapyre.
v. Moherakuâ, mombe’u.
adj. Mombe’uhára, jurumy’ỹi, pyrague, jagua’i.
v. Mbovy’a.
s. Vy’a.
adj. Piru,po’i, pererĩ.
adv. Ojaposégui.
adj. Ojekareíva, sỹi, apesỹi, porãiterei, hasykatúva.
adj. Porãiterei, heterei, porombohorýva, porombovy'áva.
s. Ãngaipavóra, tekome'ê mondaha, mba'e vai apoha.
v. Ñeãngekói, ñe’ẽrei képe, ñe’ẽrei, ñe’ẽ akãnundúpe.
s. Ãngekói, akãnunduñe’ẽ, tasyñe’ẽ, ñe’ẽrei, arakuaave’ỹ, akãkañy.
s. Teko’avy, tembiapovai, tembiapovaikue.
adj. Piru, sa’yju, hovavai, hovajepytepa.
s. Jojareka, joja jerure.
v. Joja jerure, mba’erepy jerure.
adv. Rei, hemby.
adv. Rasa, hetaiterei, iterei, eterei, korócho.
s. Teko tarova, teko tavy, tarova.
adj. Tavy, tarova.
s. Tekojoja, jekupytyjoja, opa tetãygua sãmbyhy, jeikojoja, joja.
s. neol. Jepapambo’e.
v. Ity, jeka, mbyai, mongu'i, pe'a.
s. Ogyjeityrã, jeity.
s. Ãña, ãñánga, ãñáy, mba’epochy, tekoporã’ỹ.
s. Mba’epochy, aña.
interj. Ãhẽ, ãñamechu, ãña ra’y, anome’ũ.
s. Arekue, ñemombuku, teko are.
v. Mbo’are, mombuku, mbopuku, mbyaje, are.
adj. Hechaukakuaáva, ikatúva jahechauka.
s. Jekuaauka, jehechauka.
v. Kuaauka./ 2. v. Hechauka, moañete.
adj. Techaukáva, techakarã, techaukára.
adj. Tovatĩ, tovaju, hesayjupa.
v. Rovaju, rova ambue.
v. Ahechauka.
s. Ñembotove.
v. Mbotove.
v. Heramongy’a, momirĩ.
adj. Hérava.
v. Mohéra.
v. Hechauka he’iséva, he’iséva jekuaa.
adj. Hypy’ũ, iñypytũ.
v. Mohypy’ũ, mohypytũ.
s. Tuichakuera’ãha.
s. neol. Tuichakuera’ãkuaaha.
adj. Hypy’ũ, iñypytũ.
adj. Hãiva.
s. Tãinguéra, tâijoapy.
adj. Tãíva, tãirekogua, tãigua.
s. Tãimbore.
s. Tãijehýi, tãipirĩ.
s. Tãi mopotĩha.
s. Tãipohãnohára, tãipohãnoha, tãimyatyrõhára.
adv. Tyepýpe, ipype, ryepýpe.
s. Py’aguasu.
s. Jeja’o, ja’o.
s. Mombe’u, ñemombe’u.
s. Mombe’uhára, kuaaukahára.
v. Mombe’u, kuaauka.
s. Tekohaguasu, tetã’i, tetãvore./ 2. s. Ogayvatejeikoha, óga ikorapy’ỹva, koty’yvate.
v. Ñomongueta.
v. Momboriahu.
v. Sãingo, jepoka, pa’ã.
s. y adj. Hekosãva, isãso’ỹva, tembijokuái ñemuhápe omba’apóva.
s. Taguenohẽ, jehague’o.
v. Hague’o.
v. Mbyasy.
v. Mosẽ, mosẽ hetãgui.
s. Mba’era’ã, ra’ã, ñeha’ãreko, ha’ãharã, ha’ãha, ñembosarái.
adj. neol. Ra’ã, ñeha’ãrekogua, mba’eha’ãrekogua, mba’era’ãreko, ñeha’ãhagua, ha’ãháva.
s. Ñemombe’u./ 2. s. Tepoti, tekaka. / 3. s. ñemosê
v. Ñongatu./ 2. v. Ñongatu, moî./ 3 s. me' ê ñongatupyrâ.
s. Mba’ererekua, mba’eñongatuhára.
s. Ñongatuha, ñongatuykaha, mba’eñeñongatuha, kotyñeñongatuha, kotyñongatuha. s./ Ñongatupy, ñeñongatu.

adj. Hekovaíva.
v. Mbohekovai.
s. Tepyjeguejy, tepyñemboguejy, hepyñemboguejy.
s. Ñembyaipaite.
s. Kãngy, ãngakãngy, tekokãngy./ 2. s. Mirĩmbeko./ 3. s. Vy’a’ỹ, ãnguei./ 4. s. Ñemboguejy, guejy, jeguejy
Hypy./ 6. s. Pyko’ẽ.
v. Mo’akãngy./ 2. v. Mokãngy, ho’apy’a, abatir./ 3. v. Momirĩ./ 4. v. Momichĩ./ 5. v. Mboguejy./ 6. v. Mbope, m

adv. Pya’e, pua’e, pya’épe, taĝeme, voi, vokóipe.


s. Ñemopotĩ, ñemboha’eve.
v. Mopotĩ, johéi, ky’ango, ky’a’o, mboha’eve, momarã’ỹ.
adj. Omopotĩva, omboha’evéva.
adj. Akatúa, po akatúa.
adj. Joja, karẽ’ỹ, yvi./ 2. s. Ikatúva ojejapo, tembiapoukapy, techapyrãrõ, tekome’ẽapo. tekokatu, tekomba’e,
rekomba’e, hekomba’e./ 2. s. Tekombe’yreko, tekome’ẽkuaa, tekome’ẽmbo’e.
v. Ou, osẽ.
s. Ñepyrũ, ñesẽ ypy, jejapo.
adj. Guenohẽmby, ñenohẽmby, reheguáva, heseguáva.
v. Guenohẽ, mosãrambi, pẽhẽ’ã, sẽ ypy, mondo ambue tendápe.
s. Pireruru, pire mba’asy.
s. Pirerekokuaa, pirerekokuaapy.
adj. Pirerekokuaagua.
adj. Pire rehegua.
v. Pe’a, momba’eve.
v. Ñohẽ. Hykuavo.
s. Aytu’ũkapu./ 2. s. Ñehẽ, ñehẽmbyre.
s. Jere.
adj. Hyku, mboykupyre, membe.
v. Mbohyku, mboyku, membe.
v. Ty, poi, mombo, ñohẽ, mongúi.
v. Mongúi, tyka.
adj. Omomboreiva, pomombóva, pojera.
v. Mombo rei.
s. Ñemombo rei, pomombo.
s. Mbuepoti, mbyepoti, ñemboguevi, me’ẽmby, kane’õ, soso, pituvareko.
v. Motĩmbo, motĩcha’ĩ, mbojevy, mbochivu, pu’aka...rehe.
s. Tape.
v. Ity, mongu’i.
v. Ity.
s. Jeity, ho’apa.
adj. Ay, he’ỹ, ndahéiva.
s. Py’aro, py’ahái, he'ê'y.
s. Momba’e’ỹ, jejapoukaha’ỹ, ñepu’ã.
adj. Ojavýva, hendapegua’ỹ.
s. Avy, javy, jejavy, tembiapo hendape’ỹ.
v. Pe’a hendágui.
v. Mombia, mongeta ani ojejapo peteĩ mba’e.
s. Juavy, ñoĩriva oñoñe’ẽme.
v. Jepokuaave’ỹ.
v. Mbojereroviave’ỹ.
s. Avy, joavy, juavy.
v. Jera.
v. Hatapyña, mbopochy, moñarõ, poroheka, ñe’êreity.
s. Jeporoheka, ñembopochy, ñemoñarõ.
adj. Ijoháva, ay, omoñeko’õiva.
adj. Ndohechakuaáiva, ohechakuaa’ỹva, ipy’acha’ĩva, temime’ẽnguégui hesaráiva, ndahi’aguijéiva, ndaiguijéiva

s. Ñeko’õi, tovapoi./ 2. s. Ñemyrõ./ 3. s. Pochy./ 4. s. Joha./ 5. s. Ñembaysy.


v. Moñyrõ, mbopochyjera, mbopochypoi.
v. Mbohypa, mboypa, hykuavo.
s. Ysẽha.
v. Mombytu’u, jora vy’a’ỹ.
s. Pytu’u.
v. Royrõ, momorâ.
v. Mbojoavy, mbyai.
s. Ñembojoavy, ñembyai.
v. Mokãngy, motĩndy, temimo ãngaivy.
s. Tekokãngy, tekotĩndy.
adj. Py’ahatãva, py’avai.
v. Mosẽ, ity.
v. Jora.
s. Py’aro, tayhu’ỹ.
adj. Py’aróva, porohayhu’ỹva.
v. Heja rei, motyre’ỹ.
adj. Tĩndy.
v. Motĩndy, moambue ojaposéva.
s. Tĩndy.
v. Kañy, ñemi, ñehundi.
adj. Kañy, ñemi, ñehundíva.
s. Ñekañy, ñeñomi, ñehundi.
v. Rova api, mbotove.
v. Hapo’o.
v. Mbyai, mbuai.
adj. Kakuaa, Kakuaáva.
v. Mbojera, mongakuaa, mopu’ã, kakuaa, pu’ã, mbohetejora.
v. Jekakua./ 2. s. Akãrapu’ã./ 3. s. Apopyrã, hetepy, ñembojera, ñembohetejora, jepysoreko.
s. Py’aguapy’ỹ, pytu’u’ỹ, tuguyho, ñeko’õi.
adj. Jera.
v. Jora, poi, heja, mosãso.
v. Jera, sãso.
v. Hechagi, heja, hejarei, jei, momarã, motyre’ỹ, rekoreheja, noñeñangarekovéi.
adj. Noma’ẽiva, nohendúiva, ndojapysakáiva.
v. Mokañy, volea.
v. Jevolea, kañy.
s. Juavy, Joavy.
adj. Ñerambosáma.
v.Karu mirĩ, jepy’ajoko, jepy’ajokomi, jepy’anandihara, ñepy’anandimo’ã, rambosa.
s. Karu mirĩ, jepy’ajoko, ñepy’anandijera, rambosa, rambosaĝua, rambosarã.
s. Ñeko’õi, pijoha, py’aropu, joha, vy’a’ỹ.
v. Ñemosãrambi.
v. Mosãrambi, mbyai.
adj. Juru’atã, juruky’a, jurutie’ỹ, kavaju ndikatúiva jajoko ñanihápe.
v. Juruka, jejuru’o.
v. Mbochovi, mohembe’ysoro, ñehẽ, sẽmba.
adv. Tarova rekópe.
adj. Tarova, hekope’ỹ.
v. Akã’o.
s. Pane.
adj. Pynandi.
v. Pytu’u, tongea, hetũ, mombytu’u, mbopyty’u.
s. Pytu’u, arapytu’u, tekorei, ñemba’apo’ỹ, ñemba’apo’ỹha ára, ñembosarái.
adj. Hova’atã, hova’atãva, tova’atã,
s. neol. Mba’ereity, jeity, mba’ereitypyre.
v. Mboguejy, mba’ereity, monandi.
v. Ho’okue’o.
s. y adj. Tova’atã, mba’e tie’ỹ, tie’ỹ.
adj. Hape vaíva.
v. Mombia, nohẽ tape porãgui.
adj. Guenohembyrã, mboykepyrã, mboykepyrerã, mboykepyrã, ñemombopyrã, pe’apyrã.
adj. neol. Mboykepy, mboykepyre, ñemombopy, pe’apy.
v. Guenohẽ, nohẽ, poravo, mboyke, mombo, mosẽ, pe’a.
v. Piro, pire’o, haryvo.
s.Ñemoñarekuéra.
adj. Oguejýva.
v. Guejy.
s. Ñemoñare.
s. Jeguejy.
v. Pe’a mbytégui.
adj. Jerojypy.
v. Mboguejy, pe’a osãingóva, rojy.
v. Jerojy.
v. Jekuaave, jepu’ãve, ñemotenonde.
v. Mboje’o.
adj. Sa’yje’o, je’ovai, apatĩ, je’o, sa’yju, hesa’yju.
adj. Sagua’a.
v. Mbyai, momarã, mohaguino, mohavẽ, haru, mbohaso, hundi.
s. Ñembyai, marã, ta’o, tuju, ne, huũ, jeharu.
adj. Marã, ha’o, havẽ, oñembyaíva, haguino.
adj. Posogue, popeno, poro’o, mburutue.
v. Mokañy, hesarea, mbopy’atarova, py’apererepa, juku’apa, picha, motĩ, motĩndy, mbotyai.
s. Jesarea, py’atarova, ñemondýi.
s. Jerovia’ỹ, jepoyhu.
v. Jerovia’ỹ
adj. Ojekuaa’ỹva.
s. Kuaa’ỹ.
s. Royrõ.
adj. Ndovy’áiva.
v. Moãngapyhy, ñemoãngapyhy.
s. neol. Ãngapyhy’ỹ.
adj. Tĩndy, naikyre’ỹiva, ndovy’áiva.
v. Mokyre’ỹjera, motĩndy.
adj. Hekovai, kachiãi, pirevai.
v. Piro, mopopĩ, jape’o, haryvo, javyro, pire’o.
v. Mokãngueso.
v. neol. Amoha’ãngagua’u.
s. Mombe’uãnga, mombe’u’ãnga, ta’ãngamombe’u, mombe’utechapyre, mombe’uchapy, techapyrehai.
adj. Mbo’ipyre, ñemokytĩmbyre.
v. Mboja’o, mbo’i.
adj. Jekuaa, hesakã, nandi.
s. Juhuha.
v. Juhu, topa, mbojekuaa, memby,ñuã’o, jaho’i’o, pepi, hesape, myesakã.
adj. Oñangareko’ỹva, ñangarekosere’ỹ, hesaraise, tesaráivo, ijeheja.
v. Hechagi, hecharei, jayvere, ñangareko’ỹ, pytyvõ’ỹ, n...ñangarekói, resarái.
s. Techagi./ 2. s. Jayvere, techarei, ñangarekuave’ỹ./ 3. s. Ñangareko’ỹ./ 4. s. Tesarái./ 5. s. jeheja./ 6. s. Ñepy
vai./ 7. s. Ñemomarãndu’ỹ.
prep. Guive, gui.
v. Ñe’ẽmbogue, ñe'êmboguevi.
s. Jahéi.
adj. Hãi’ỹva.
v. Hãi’o.
s. Vy’a’ỹ, pane, po’a’ỹ, teko aigue.
v. Pyso, mboja’ohara.
adj. Potapyre.
adj. Rembipota, potapyre.
s. neol. Py’ara’ãvo, potapy, mba’epotavo.
v. Pota, py’ara’ã, hetera’ã.
v. Mombo, mboyke, pe’a, puru’ỹva, ity, heja.
s. Jepuruve’ỹva, mombopyre, mboykepyre, puruve’ỹva, tembyre.
v. Hyrupe’a, jokuapoi, jokuajora, pe’a hyrúgui, pe’aryrúgui.
v. Monandi, jora.
s. Ñemonandi.
s. Ygarupa, ygaĝuahẽha, jehekuavoha.
v. Guejy ygágui, pyrũ yvýpe, sẽygágui.
s. Jeguejy ygágui.
v. Pe’a tujúgui, mopotĩ.
s. neol. Mboapakuajeraha.
s. Ysyryho’aha, ysyryjuru.
v. Jehykuavo ambue ysyrýpe, ñembojehu.
v. Virume’ẽ, hepyrãme’ẽ.
s. Viruñeme’ẽ, tembirepyme’ẽ, tembirepykueme’ẽ.
v. Monga’uhára, mboka’upoi, mbojera ka’úgui, jera.
v. Jera, ka’upoi.
v. Myesakã, javorai’o, javorái jora.
v. Guenohẽ, jejuru’o, mombe’upa.
adj. Jojaha’ỹ, ojuavýva, ojoavýva.
s. Tembijoavy, teko jojaha’ỹ.
v. Ñemopungajera.
v. Mbojuavy, mbjoavy, mondoho ojuehegui, mondoho ojoehegui.
v. Joja’o, ñembojojahara.
v. Ita’o.
v. Tĩmbo’o.
v. Mosãpoi, mosãhara, sã’o.
v. Itasã’o, itasãpe’a, mboiko, moingo, iko.
adj. Hovaju, hova mondýi.
v. Mbovevýi jevy, mbovevúi jevy, yga momýi pa’ãgui.
v. Paje’o, nd...jeroviavéi.
s. Jeroviave’ỹ.
v. Pyso.
v. Joavy.
adj. Jokoha’ỹva, hekosã’ỹva, akãhatã ikoéva.
s. Jejoko’ỹreko, akãhatãreko.
v. Hekýi.
v. Mbotavy’o, mbotavyhara, ñembovyropoi.
s. Ñembotavy’o, pane.
s. Mombe’upaha, paha, apýra, apy, apỹi, imohu’ãmby, tembe’y, jeja, opaha.
v. Juraheýi, mosãso.
v. Hovara’ãnga’o.
adj. Ipochyjeráva, ñembopochyjera, ñyrõ, ñemomarãngatu.
v. Moñyrouka, moñyrõ, moingoporã, mbopy’aguapy, py’amoñyrõ, mbopochyjera, mbopochypoi, moñorãir
moñorãirõve’ỹ.
v. Jora, sẽjavo’óigui.
v. Mbyapakuapoi, mbyapakuajera.
v. Ñembotavy, heja, poi.
v. Jevyka, hevykói, jo’o, nohẽ tyvýgui, ñerenohẽ yvyguýgui, ñemomandu’a, ñotỹhara.
v. Puvai, iko joja’ỹme.
v. Hykue’o, myesakã, mohesakã.
v. Jetepoka, jetepyso, ñemboheteku’e.
v. Haryvo, jaryvo, piro.
s. Ãngeru, py’ara’ã, tembipotapy, tembipota, potapy, jepota, mba’epota, ãho, hýi, se, taryrýi, potaha.
adj. Tarova, tarova nunga.
v. Piã.
s. Py’atarova, py’aropu.
s. Jerovia’ỹ.
v. Py’aropu, py’atarova.
adj. Hova’atã, tie’ỹ, tĩatã.
s. Tova’atã.
s. Ñemonda.
v. Py’amano, py’akãngy, te’õ’a.
adj. Porã’yva, pytyvõ’ỹva.
v. Hovykã’o, hovykã’o, tovykã’o.
v. Mbyai, momeĝua, moambue.
s. Yvytypa’ũ, yvytyrape.
v. Guatarysýi.
adj. Chalái.
v. Mondoro, mombu, ñopũ, hyepy’o, momarã, peka kuña./ 2. v. Poty’o.
v. Hugua’o, hevi’o, hopyta’o.
s. Ahy’o ñemboty, ahy’opyáu, pygáu, pyáu, ñe’ẽpyáu.
v. Hakã’o.
adj. Kaigue, ate’ỹ, kangy.
v. Mongaigue.
s. Kaigue, kaiguereko, ate’ỹ, mbyaju, ñembyaju, ñembuaju, kuerái, aju, kane’õ.
v. Sapukái soro.
adj. Soro, harypyre.
v. Mondoro, mondyry, hary, mondyryry.
s. Jesoro, mondoro.
s. Soro guasu, jeka, mondoro guasu, mondyry.
adj. neol. Gasoruñenohẽ, gasoru’ỹmby.
v. neol. Gasorunohẽ.
adj. Pague, apĩ.
s. Pane, po’a’ỹ, tembiasa asy, jehasa asy, mba’asy sapy’agua ñemoambue, jehusapy’áva, jehureíva.
adv. Añarã, vaietehápe.
adj. Po’a’ỹ, vai rasaha, vai pochy, cha’ĩ, pane.
v. Mbyai, haru.
v. Jykýi, joka, ta’ỹi’o.
adj. Ravichãi, chara, akã ravichãi, akãchara.
s. neol. Mba’yrupehẽ’ãha, ñepehẽ’ã, pe’a jueheguikue.
v. Jora, mbyai, mbuai, pe’a, heja, poi, mbojei, mbogue.
v. Ñepẽhẽ’ã, ñepẽsẽ’ã, jehekýi, sẽ, ñembyai, ñembuai.
adj. Vaikue, oñembyaíva, oñemongu’íva.
s. Tete’ypa, ypi, ñemokã.
adj. Kã, ypi.
s. neol. Mboypiha.
v. Mokã, mboypi, ypi, kã.
adj. Poekýi, chalái, ña’yña.
v. Hovykã’o.
adj. Ña’yña.
v. Hyvi, hyvinohẽ, pyekýi.
v. Mborurujera, ruru’o.
v. Hogue’o.
s. Tekovai, tekotie’ỹ, tekomonda.
adj. Tie’ỹ, tajasu, hekovaíva, omondáva.
s. Kaguai, terakuãvai, ñe’ẽmeĝua.
v. Mongy’a tapicha réra, herakuã’o.
adv. Are, hi’ara’ỹme.
s. neol. He’õmbynohẽha.
s. y adj. neol. Apopyrã.
adj. Nandi./ 2. s. Tave’ỹ, yvyku’ipa renda.
s. neol. Mba’epota, ñembopy’a peteĩ, py’aguasu, akãngeta ojapyhýva temimbota.
adj. Juavy, joavy, hesegua’ỹ, juehegua’ỹ, joha, joja’ỹ, havara, korócho.
s. Teko joavy, jeiko joavy, joja’ỹreko.
s. Ñepohãno, mba’asynohẽ.
s. Ñepohãnoha.
v. Pohãno, mopotĩ, mba’asyñenohẽ.
adv. Reihápe.
adj. Omba’apo reíva.
v. Kuaase’ỹ, nd...ikuaaséi.
v. Heja.
adj. Jerovia’ỹ.
s. Tovamokõi, jerovia’ỹ.
v. Mbohyku, mboyku.
adj. Jurutie’ỹ, juruky’a, juruguasu.
v. Ñapytĩhara, mbo’apakuajera.
s. Pysyry, pyho, je’a, jejavy.
s. Pyhoha, pysyryha.
v. Syry, syryry, pysyry.
v. Mbovai, mimbi’o, heja, hejarei, motyre’ỹ, jei, noñeñangarekovéi, momarã.
s. Tesakã.
v. Mbohesamimbi, myesakã, mbohesakuaguyry.
v. Mbovera’o, mboje’o.
s. Imopotìmby, kopi, yvyrarakãnga.
v. Mopotì, kopi.
adj. Pituva, plíki, pomberu.
adj. Ipy’amanóva, imanoreíva, mano.
v. Momanorei, manorei, mbopy’amano, py’amano.
v. Manorei, py’amano, py’aho, pytupa.
s. Py’amano, manorei, mano, pytũ, tesakuaguyry.
v. Mbyaive, rasy vai jey.
adj. Tesarairei, hesaraireíva.
v. Mbohovái añetehápe.
v. Mbosa’i, mbo’i, mbo’i sa’i, mongu’i.
adj. Posogue, popeno, poro’o.
s. neol. Ñemboitanarãnohẽ.
v. neol. Mboitanarãnohẽ.
adj. Apyra’ỹ, apĩ, tĩmbe, chapĩ./ 2. adj. Tĩmbe./ 3. adj. Hu’ã’ombyre./ 4. adj. Perõ.
v. Hatĩ’o, apyra’o./ 2. v. Motĩmbe./ 3. v. Ñapĩ.
v. Yvyrareity, yvype’a.
s. Ka’aguy reity.
v. Ha’ỹijo, hesa’ỹi’o.
v. neol. Kambyrova’o.
v. Jajuvoka, atua’o.
adj. Opívo, ao’ỹre.
v. Mbo’opívo, mboi.
adj. Ñemboi, opívo, ao’ỹ.
s. Ñemongaru’i, karu’i, jekaruvai.
v. Jap’ỹ, hendu’ỹ, mbohovái.
s. Ñe’ẽrendu’ỹ.
adj. Iñe’ẽrendu’ỹva, ndojaposéiva oje’éva chupe.
s. neol. Pa’ãpe’a, pa’ãñenohẽ.
v. neol. Mopa’ãñenohẽ.
adj. Rekorei, nomba’apóiva, nandi.
v. Monandi, jehekýi, ñembogua./ 2. v. Mbohekorei, moba’apove’ỹ.
v. Ñemonandi, ñemohembiapo’ỹ.
s. neol. Katĩ’oha, mohyakuãporãha.
v. neol. Hyakuãnguepe’a.
s. Ñembyasyeterei./ 2. s. Tenda perõite.
adj. Oñembyasyetereíva./ 2. adj. Perõitéva.
adj. Piropyre, pirokue.
v. Piro, pire’o.
adv. Sapy’a, vokói, vokóike.
adj. Ombopukáva.
adj. Hesasẽva.
s. Sarambi, jehejarei, jeheja, ñemomombyry, tapere.
adv. Sarambihápe, sarambikuépe.
adj. Sarambikue, sarambipaite, sarambipyre, sarambi apoha.
v. Mosarambi, hejarei, moĩ vai.
v. Nambi’o, nambikytĩ.
s. Tapekañy, py’atarova.
adj. Okañýva.
v. Mbohapekañy, hesarea, mokañy, kañy.
v. Mbo’a, haryvo.
v. Páy, jehesape’a, jetyvyro, jera.
s. neol. Mba’erepyme’ẽha.
s. neol. Ñembohasaha, koty.
adv. Mbegue, ténge ténge, vevýi, sa’i sa’ípe.
adj. Mbegue, mbeguéva, imbeguéva, karakatu, pireja, ate’ỹ nunga.
adv. Mbeguemi, mbeguekatuete, mbeguekatu.
v. Hyekue’o.
adj. Asãi, sarambi.
v. Myasãi, mosarambi.
adj. Jepo’opyre, pochy.
v. Mombo’o.
adj. Pochy./ 2. s. Ñeko’ôi, jahéi./ 3. s. y adj. Ñemyrô.
v. Pehe’ã, mondyryry.
s. Ñe’ẽpaha, ipaha, maiteipaha.
v. Jeheja.
v. Jupi, pu’ã, jei, kúi.
adj. Akãchara, akãjavo’ói.
v. Moakãchara.
v. Pe’o, pire’o, piro, jepe’o.
s. neol. Hi’upy renda, hi’upy ñemuha.
v. Hundirei, poru’ỹrei.
v. Jepoka, jetepyso, ñemokyre’ỹ, ñembohetia’e.
adj. Marã, meĝua.
s. Mombayha.
v. Mombáy.
adj. Opáyva, ndokéiva, kyre’ỹ, katupyry.
v. Momborei.
v. Jemboje’o, je’o.
v. Ky’o, kyreka, myakãky’o.
s. Jeju ha jeho, guerova.
v. Aguerova.
v. Pyso.
v. Mombo, jeitypaite.
v. Je’apaite, jeity.
v. Hague’o.
v. Jehague’o.
s. Tava’ỹ.
v. Pe’a, pe’arei.
s. Monda, jepe’a.
v. Menda.
adj. Mburuvicha ñaña.
v. Kaguai, jepuru’o.
adj. Mba’ejeipota’ỹ, avareroỹrõmby
v. Royrõ, jahéi.
s. Royrõ, jero’yrõ./ 2. s. Jahéi.
v. Mongúi, hekýi.
v. Kúi, kukúi, jetyvyro.
v. Nahakate’ỹiva, pojera.
s. Ñepena’ỹ, py’apy’ỹ.
s. Kaguai, terakuãvai, ñe’ẽmeĝua.
adj. Ndojojaporãiva ambue mba’ére.
adv. Rire, Upéi, upe rire./ 2. adv. Kurivévo, aĝave, aĝamive, aĝamie.
adj. Chapĩ.
v. Motĩsẽ, motĩmbu, moapysẽ, ñapĩ.
s. Tĩsẽ, tĩmbu, apysẽ, apĩ.
v. Jepy, ñemyengovia.
s. neol. Angujajejuka.
adj. Hatãvéva, poravopyre, momba’eguasúva.
s. Atyha, aty.
v. Motenonde, jekuaave, ñemotenonde.
v. Jaho’ivo, ñuã’o, hoja’o./ 2. v. Juru’o, pe’a, jepe’a.
adj. Kechẽ ñembyaipáva.
v. Vera, mimbi, jajái.
s. Mimbi, jajái.
v. Mboje’o.
adj. Oñemosẽva hetãgui, jeitypyre hetãgui.
v. Mosẽ, ityhetãgui.
v. Mombo’o, kamby’o, po’o.
v. Mombo’o, kamby’o, po’o.
s. neol. Ñemondyky.
adj. neol. Mondykyre.
v. Mondyky.
s. neol. Ñemondykyha.
s. neol. Jararã.
s. Tenonderà.
v. Pe’a, mosẽ, mongúi.
s. neol. Tapyguajerepe’aha, motonipoiha.
v. neol. Motonipoi.
s. Katupyry, katupyrykue, karakatu, teko katupyry, japokuaa.
v. Hykue’o, apytere’o.
adj. Ku’ipa, ñemopẽhẽngue, soropa.
v. Myangu’ipa, mongu’i, mopẽhẽngue, mboja’o.
s. Ñembyai, ñorairõ, jeja’o, sarambi, ñemonandi, apañuãi.
s. Ñembyai.
adj. Mbyaiha.
v. Mbyai, mongu’i, mbokusugue.
s. Teko’avy.
v. Jora, joyvyhára, jope’a, mbojei.
v. Ha’ỹi’o, joka, haryvo.
v. Hepykuemboguejy, hepyguejy, hepy’o, mboguejy, mbovevúi.
v. Py’amano, akãguyryry./ 2. v. Mbyai.
v. Py’amano, akãguyry, resakuaguyry, resakuapytũ.
adj. Ipy’amano.
s. Tesakuaguyry, tesakuapytũ, py’amano.
v. Ñe’ẽrei, ñe’ẽ akãnundu, kaluka.
s. Ñe’ẽrei.
v. Kerape’a, mombáy./ 2. v. Hesape’a, momarandu.
s. Py’angata, kerape’apy.
s. Po’a’ỹ.
adv. Tova’atãme, teko tie’ỹme.
adj. Tie’ỹ, hova’atã.
s. Tova’atã, teko tie’ỹ.
v. Mboi.
s. Ñemombia, ñepia, ñemovã, vã, jere.
v. Mombia, movã, mbojere.
v. Pia.
v. Poty’o, momarã, mombu, ñopũ, hyepy’o, mondoro.
v. Mbosa’isa’i.
s. Sa’iha.
s. neol. Jehechahaporavo, rekaha, juhuha.
s. Juhu.
s. Hekaha, Hesa’ỹijohára.
s. Mba’erekaha, juhuha.
v. Joko, mombyta.
v. Pyta.
s. neol. Havõry, hyjuirãry.
v. Mbotuja, mbyai.
v. neol. Hekome’ẽ, tekome’ẽ.
adj. Moteĩva, techaukarã.
v. Py’aro, royrõ.
s. Hyapu, ñembokapu.
v. Mbokapu, mbopu, mombu.
adv. Tapykuépe, kupe, tapykuéri.
s. Ñeme’ẽva’erã.
s. Pehẽngue.
s. Tepyme’ẽva’erãha.
v. Mbo’apakua.
v. Mbyaipaite.
s. Tenonderã.
s. Tayhu, tupã rayhu.
s. Ñembo’eryru.
v. Mbojevy, me’ẽjey, poepy, mbojere, rojere.
v. Mokõkõ, jakoso koso.
adv. Tupãrayhuhápe, ñesũhápe.
adj. Ovy’áva tupãópe.
v. Ere.
s. Ára.
s. Ãña, mba’epochy, ahê.
s. Mba’epochy rembiapo.
adj. Ãñareko, ãñarekorerekua, ãñarehegua, ivaieterei./ 2. adj. Ñañaiterei.
s. Jeguaka.
adj. Hesakã.
s. Py’asãngue./ 2. s. neol. Pytyvõrã, mba’embotyha.
v. neol. Mba’asyreka, mba’asyhesa’ỹijo.
s. neol. Mba’asyjuhu, mba’asyjehesa’ỹijo.
s. neol. Ñe’ẽvo.
v. Ñomongeta.
s. Ñomongeta, ñe’ẽjovái.
adj. Ijitaveráva, itaveramby.
s. Itaveraite, itatĩete.
s. neol. Mbyterasaha.
s. neol. Ta’ãngachauka.
adj. Tapiagua, Ko’ẽregua.
s. Kuatiañe’ẽ, kuatiahaipyre, momarãnduha./ 2. adj. Tapiagua, ko’ẽregua.
s. Tye, gualapi, punga, chivi, chivivi, tuguaipo’i, chiri.
s. Ta’ãngahaihára, ta’ãnga’apohára.
v. Ha’ãngahai, moha’ãnga.
s. Ta’ãngahai, moha’ãngamby, ta’ãnga.
s. Ñe’ẽporã.
s. Ñe’ẽryru, ñe’ẽngueryru.
v. Ndaje, je, oje’e.
s. Tory, vy’a, po’a, py’arory.
s. Ñe’ẽnga.
adj. Ipo’áva, hory, ovy’áva.
v. Mbopy’apeteĩ, ñepy’amoĩ, ñembopy’aguasu.
s. Jasypakõi.
s. Kuatiarã.
s. Tuvichaha’eño.
s. Porokuaijero.
s. neol. Temimondo.
s. neol. Mbo’ekuaangatu, mbo’ekuaakatu, tekombo’éva.
s. Mbo’ekuaáva./ 2. adj. Mbo’erekóva.
s. Tãi.
s. Akatúa./ 2. adj. Katupyry, ha’eve.
s. Karukatu, karukuaa.
adj. neol. Jekarukuaagua, karuñangarekorã.
adj. Pa.
v. Juka heta.
s. Tupãmba’e.
s. Kaguai, terakuãvai, ñe’ẽmeĝua.
adj. Herakuãvaíva.
v. Kaguai, moherakuãvai, moñe’ẽmeĝua.
s. Juavy, ambuepy.
v. Mbojoavy, mbojuavy, moingoe.
adj. Ikoéva, ojoavýva, opaichagua.
v. Juavy, mboikoe, mbohasa.
adj. Hasy, hypy’ũ.
adv. Hasy, hasýpe.
s. Pa’ã.
v. Mopa’ã, mboheko, mbohasy, mbopohyive.
adv. Ténge, hasýpe.
adj. Hasy.
v. Mosarambi, moherakuã, myasãi.
adj. Amyrỹi./ 2. s. Te’õngue, omanova’ekue.
adj. Pysopyre.
s. Myasãi, ñemyasãi.
v. Tembi’uguapy.
s. Tembi’uguapygua, mombarete.
s. neol. Hechaukapy.
s. neol. Ñemokuãpỹi, hechaukahapy.
v. neol. Mokuãpỹi.
v. neol. Hechauka.
s. neol. Tekoyvate, marãngatu, marãngatuha, marãngatukue.
v. Momarãngatu, momba’eguasu.
adj. Marãngatu, heko yvatéva.
s. Pundiekõi.
s. Pundiekõi.
s. neol. Ñembopuku, ñembo’are, jepyso.
v. Mombo, puruvai.
s. neol. Jepysove.
v. neol. Pysove, mbo’are, pyso, mbopuku.
s. Kyre’ỹ, katupyry./ 2. s. Mba’yrumýi ymaguare.
adj. Katupyry, kyre’ỹ, omba’aposéva.
adv. Kyre’ỹme, katupyryhápe.
v. Mombe’u, ha’ỹijo.
v. Mboyku.
s. Yporu, amaguasu.
s. Tuichakue.
adj. Kýto, kytomi, michĩmi, hesa’i.
adj. Kyre’ỹ, heko’aposéva, ha’eve.
s. Kyre’ỹ, ha’eve.
s. neol. Mbokapuguasurã, nami.
v. Mbopya’e.
s. neol. Jereñaniryirã.
s. Mba’erepykue, viru.
v. Momarãngatu./ 2. v. Mopõrãiterei.
s. Tejurotoyma.
s. Okẽ’arigua, ovetã’arigua.
s. Tupã./ 2. s. Ñandejára.
s. Kuatia’atã.
s. Ñe’ẽkuaareko, Tetãguaita reko.
adj. Oñe’ẽkuaáva, hetãrérape omba’apóva tetã ambuépe.
s. Tymbapepomokòi, mymba ipepomokõiva.
s. Pukõi, pu’aekõi.
s. Sãmbyhy./ 2. s. Mba’yruguerahaha./ 3. s. Myakãhakoty, motenondeha.
s. Motenondehara’aty.
adv. Mbohasapyréva.
s. Motenondehára, myakãhára, sãmbyhyhára.
s. Sãmbyhyha’aty, atysãmbyhyhára.
s. Myenondehára, sãmbyhyhára.
adj. Sãmbyhypyre.
v. Sãmbyhy, mboguata, guata.
adj. Meĝua.
s. Apytu’ũvore, akaporã, akã.
s. Kuaaty./ 2. s. Tekopotĩ jepokuaa./ 3 s. tekopegua apo./ 4. s. Mbo’epy.
s. Temimbo’e, temimbo’epy, mbo’epy.
s. Karã, mba’ejere, mba’e apu’a./ 2. s. Mba’jerepu.
s. Ñemomeme’ỹ.
adj. Sapy’apy’a, soguesogue.
s. Juavy, jeiko vai.
s. Apu’apujerokyha, purahéi róga.
s. Joavy.
adj. neol. Ijapýrava.
adj. Kirirĩ, tekokirirì, hekokirirĩ.
s. Ñyrõ. Ñeñyrõ.
v. Ñyrõ, moñyrõ.
v. Ñemoñe’ẽ, ñemohenduka.
s. Ñe’ẽsyry, ñe’ẽ, ñe’ẽkuaa, ñemoñe’ẽ.
s. Ñoñe’ẽjovake, ñembojoepy, ñombohovái.
v. Ñe’ẽñorãirõ, ñombohovái, joja’o.
v. Mbopiru, mokà, mbo’ypi, kytĩ.
v. Mosarambi, myasãi.
s. Tyeruguy.
v. Ñeimo’ã’abue, juavy, jejavy.
s. neol. Haira’ãnga.
s. Ñe’ẽsyry.
s. Ahy’opyáu, pyáu, ñe’ẽpyáu, ahy’oñemboty.
s. Kambara’ãnga.
v. Ñemokambara’ãnga.
adj. Py’avai, hovapuku, oñeko’õiva, hovasy.
v. Mbopochy, moñeko’õi, pochy, ñeko’õi.
v. Ñeko’õi.
s. Ñeko’õi, jahéi, py’avai, tovasy, huguyraku, pochy.
v. Mo’ã, ñembotavy.
s. Ñembotavy.
s. Mbopiro’yveha, myasakãha, guenohẽha.
v. Mosarambi, mbogue, gue.
s. Karáu./ 2. adj. Hendasè, osèva hendágui.
v. Mongaráu, mbokaráu.
v. Momichĩ, momichĩve, guejy, mboguejy.
s. Juku’a, pytumbyky.
s. Mboykuha.
v. Mboyku, mbohyku.
s. Ñe’ẽpyáu, puvai.
adj. Ipuvaíva, pu joja’ỹ.
v. Puvai.
v. Mbokapu, japi, ha’ã, poi.
v. Ñe’ẽrei.
s. y adj. Ñe’ẽrei, mba’erei, ha’e’ỹva, ikatu’ỹva.
s. Mbokapu.
s. neol. Ñeme’ẽha, mba’erepyme’ẽha, pohãnoha renda.
v. Moĩ, myatyrõ.
v. Jepy’amoĩ.
s. Mba’epuru, mba’epẽhẽ.
s. Ñorãirõ.
v. Joa’o, ñombohovái, ñe’ẽ’api.
s. neol. Apu’a’ijeheguirã.
s. Mombyrykue, mba’emombyry.
s. Mba’emombyryha.
v. Momombyry.
adj. Mombyry.
v. Pyta, ombyry.
v. Ambuesape.
adj. Kate, poravopyre.
v. Moingoe, jekuaauka, ñemomba’e.
adj. Ambue, ikoe, juavy, ojoavýva.
s. Terahechaukaha, techaukaha, teko, ta’ãnga, pore, haijehechaukaha.
adj. Ambue, ikoe, juavy, ojoavýva.
v. Hesamboyke, joko.
v. Jesamboyke, jehesamombia.
adj. Ndojesarekóiva.
s. Ñemohendapy.
adj. Mosarambimby, ñemboja’opy, me’ẽmby, kytĩmby.
s. Mosarambiha, mohendaha.
v. Mboja’o, mosarambi, mohenda, me’ẽ peteĩteĩ, mopokã.
s. Yvyrenda, tetã’i.
adj. Hyku.
s. Tyasy.
s. Ñe’ẽjoaju’avyha, mba’epe’ahapy.
s. neol. Mba’epe’aha.
s. Pohã mbokuarúva.
adj. Arakuegua.
v. Ñe’ẽrei.
adj. Ambue, ikoe, ojuavýva.
s. Joavy.
s. Vy’a, toryreko, tory.
adj. Ambue, iokoe, ojuavýva.
adj. Mbovy’aha, hory, hetia’e.
v. Mbovy’a, mbohory, vy’a, rory.
adj. Ja’opyre, ja’opy.
v. Mboja’o, ñemboja’o, mohenda, mbovo, pẽhẽ’ã, mbosa’i, mbo’i, kytĩmby.
s. Susu’a, ai, jati’i, jari’i, péu.
adv. Põrãiterei.
s. Tupãreko, teko Tupã./ 2. s. Kuña põrãiterei.
s. Ñemopõrãiterei.
adj. Tupã rehegua, põrãiterei, marãngatu põrãngetei, yvága ramiĝuarã’i .
v. Hecha, jekuaa.
v. Ojecha, jehecha, ojehechakuaa.
adj. Oñemboja’okuaáva.
s. Ñepẽhẽ’ã, ñemboja’o, ñemohenda.
s. Mboja’oha.
v. Mbojopoi.
v. Jopoi, jueja ojuehegui.
s. Jueja, jopoi, jepoi, jueja ména ha hembireko, tyre’ỹ.
s. Ñemoherakuã.
v. Moherakuã, kuaauka, myasãi, muasãi, mosarambi, mbojekuaa.
adj. Karẽ, karapã, joapy.
s. Tembe’yvapa.
adj. Karẽ, karapã, joapy.
s. neol.Mokarẽmby.
s. neol. Ñe’ẽjovái, moñe’ẽjovái, ñembohasa.
v. Mokarẽ, jere, jo’a, mbojo’a, pepy, mokarapã, momokõi, mbojoyvy.
adj. Kõi, jo’a, joapy, joyvy, pekõi.
v. Mo’akãguejy, jayvy, ñakãity, tekoasa, pu’aka, pu’akave, hasa.
s. Jejo’a, tovamokõi.
adj. Pakõi.
adj. Ombo’éva, mbo’ehára.
adj. Ñe’ẽrendu.
adj. Arandu, imba’ekuaa hetáva.
s. neol. Aranduvusu./ 2. s. Pohãnohára.
v. neol. Aranduvusurâ.
s. Kuatiaterahechauka, ñembokuatia’atã.
s. Terakuatia, kuatia’atã’i, kuatiateragua, kuatia.
s. Añetetove’ỹ.
s. Tasy, mba’asy.
v. Rasy, mbyasy.
v. Jepy’ambyasy.
s. neol. Akãpuku.
adj. Hasýva, oñandúva.
s. Tasy, ñembyasy.
adj. Jeharu, hasýva.
adv. Asy, asýpe.
s. Saite’oha, sarigue’oha.
v. Hekovai’o, hesaite’o, sarigue’o.
v. Ñembohogaygua, saite’o, sarigue’o, momymba.
adj. Ogapygua, ogapegua, ogapypegua, ogaygua.
s. Róga, óga.
v. Pu’aka, ikokatu.
adj. Arateĩ, arete tapia.
s. Poguy.
s. Karai./ 2. s. Temime’ẽ, jopói.
s. Ñeme’ẽ, jopói, temikuave’ẽ.
s. Ka’avo, juky.
s. Me’ẽha.
v. Me’ẽrei.
s. neol. Ñeme’ẽ, mba’eñeme’ẽ reíva, temime’ẽ, ñeme’ẽrei, me’ẽ, jopói.
s. Kuñataĩ pyahu, mitãkuña marã’ỹ, yvoty kuru.
adv. Ha, hápe, háre, hague.
adv. Mamo, mame, moõ.
adv. Mamohápe, opárupi, oimehápe, pave’ỹme.
adj. Ijukýva.
s. neol. Ñe’ẽjehechauka, ñe’ẽ ohechaukáva.
adv. Mamohápe, opárupi, oimehápe, pave’ỹme.
s. Sa’yju, mbosa’yjupyre, mbyapejupyre.
s. Sa’yju, mbosa’yjupyre, mbyapejupyre./ 2. s. Piraju.
v. Mboapeju, mbosa’yju.
adj. Okéva.
s. Kerana, jekeseve.
adj. Kerana.
v. Ke.
v. Ropevy, rambi, kerambi, pirakutu.
s. Kotykeha.
adj. Apegua.
s. Po’a’ỹ, kupe, terekua’ỹ, ape, po’ape.
adj. Mokõi.
s. neol. Pẽhẽ’ãkuaaha.
s. neol. Ñemohendaha.
s. neol. Yvykarãiha, mbayrumyijo’oha.
adj. neol. Yvykarãimby, jejo’o.
v. neol. Yvykarãi, jo’o.
s. Teju mboichu.
s. Mba’ejehuguasu, omopirĩva./ 2. adj. Mba’epochy guasu.
s. Ñoha’ãnga, ñoha’ãngagua’u, tekovechauka.
adj. Akãpochy.
s. neol. Mondykyha.
s. Ñanapohã, ñanavai.
s. Ñanapohãrãrenda.
s. Mbopy’amokõiva.
adj. Mo’ãva.
s. Jahurayviha, mbohayviha.
v. Jahu.
adj. Katupyry, ha’eve.
s. Mba’erape, mba’eryrape, pyturape.
s. Herã, py’amokõi, py’aheta.
v. Py’aheta, py’amokõi.
v. Hasy.
s. Póra, jarýi
s. Jára, terekua.
s. neol. Kevy.
s. Mba’ehe’ẽ./ 2. adj. Hé’ẽ.
s. Mahe’ẽryru.
s. He’ẽngue, teko he’ẽ.
s. neol. Mba’apoha’ao.
s. Joyvy, kõi.
adj. Jo’a, mokõimbyre.
s. Momokõiha.
v. neol. Momokõi, mbojoyvy.
s. Kõi.
adj. Hatã, atã./ 2. adj. Mbarete.
adj. Hi’arekuaáva, heko are.
s. Hi’arekue, teko are, hi’are.
adj. Hi’aréva, oiko aréva, puku.
posp. Kue, kuépe, kuévo, aja, vove, jave, guare.
v. Are.
s. Hatãngue, teko atã.
s. Okéva./ 2. s. neol. Yvyrajeke, yvyrake.

conj. Ha, ha'e, pu'ae guaranime ipuháicha.


s. neol. Ysyatãmby.
s. Ka’u, tĩpa’ã, pichoro.
adj. Ka’u, oka’úva, tĩpa’ã.
s. Pupu, hakupupu, jepupu, tĩmbo.
s. Kuru, mbara, uñe, pititi, apirype.
s. Jeity, ñemombo.
v. Ty, jeity, poroity, poi, mombo, mosẽ, ñohẽ, hykuavo.
v. Jeity, ñemombo, jepoi, ñeno, jeity, ñemosẽ.
v. Mo’ã, mbogue, mopytũ, ñemopytũ, kañy.
v. Ñemo’ã.
s. Ñembogue, pytũ, kañy, pore’ỹ, pa’ũ.
s. Tyapujevy, tyapu joapi./ 2. s. Pumbohovái, pujevy, purovái./ 3. s. Ñe’ẽ jevy, ñe’ẽjoapy, ñe’ẽjoapi./ 4. s. S
joapy./ 5. s. Teko, tekorã, tekoha.
s. neol. Tetepyecha.
neol. s. Tekohakuaa, tekorãkuaa.
adj. Tekoha rehegua, tekorãkuaa rehegua.
s. Tekorãkuaahára.
s. neol. Virupurukuaa.
adj. neol. Virupurukuaáva, virupurupýva.
s. neol. Virupurukuaahára.
v. Mba’eñongatu, ñemoakate’ỹ, mohemby.
s. neol. Py’ambyaichaukaha.
s. Jeruti ka’aguy.
s. neol. Yvyku’a.
adj. Ipy’ajoja, marãngatu.
s. Py’aguapy ha hekojoja.
s. Mbara, uñe, apirype, kuru, pititi.
s. Rekove ára, ára jere.
s. Ruru.
s. Yvymarã’ỹ, vy’arenda.
s. Ñenohẽ, jekuaauka.
adj. Jaitypohára.
v. Jogapo, jaitypo, mopu’ã.
s. neol. Ogayvate, ogaguasu.
adj. Nohẽmbyre.
v. Guenohẽ, kuaauka.
adj. Guenohẽhára, kuaaukahára.
s. Haimyakaha.
s. Tekombo’e, tekongatu, jehekombo’e.
s. Mbo’ehára./ 2. adj. Ohekombo’ekuaáva.
adj. Ojehekombo’eporãva.
s. Mbo’ehára.
v. Mbo’e, hekombo’e, porombo’e, mongakuaa.
adj. Tekombo’egua, tekombo’éva.
adj. Ha’evéva.
adj. Ha’eve./ 2. s. Pirapire, viru.
s. neol. Mba’e ojehúva, mba’e oikóva, hapykuerépe oguerúva, tembiapokue rakykuere.
v. Japo, mboaje.
adj. Hyjúi.
adj. Ha’eve, katupyry.
s.Katupyry, porã.
adj. Katupyry, vale.
s. Ta’ãngaita, ta’ãnga.
adj. Sapy’agua, pya’e oguéva, ohasa voíva.
adj. Hetia’e, hory, oporohayhúva.
s. Ha’eñonteséva.
adj. Ha’eñontese, ndoporohayhúiva.
s. Mbytegua.
s. Apo, apopy, jejapo./ 2. s. Jejuka.
v. Japo./ 2. v. Juka.
s. Mburuvicha./ 2. s. Apohára.
adj. Apohára.
s. Apopy, aporeko.
v. neol. Mbohechapyrã.
s. Techapyrã, tembiecharã, techaukarã.
s. Teteñemongu’e, tetejepyso./ 2. s. Tembiaporã.
v. Momba’apo./ 2. s. Jehetepyso.
s. Guarinihára aty.
pron. pers. Ha’e.
s. Apo.
adj. Ijapopyréva.
v. Japo, mba’apo.
adj. Ojepysóva, jepyso, sãmbo.
s. Jeiporavo./ 2. s. Tembiporavokue.
adj. Jeiporavopyre, poravopyre.
s. Poravohára, poravoha.
s. Jeporavogua.
s. Tendyry, ñanirýi.
s. y adj. Ñaniryikuaahára.
v. Ñanyrýiva, tendyryreko.
s. neol. Itanarãmbojaha.
s. neol. Tendypuru’óga, tendyrogapy.
s .neol. Ñaniryiapytu’ũchaukaha.
s. neol. Ñaniryimondorogua.
s. neol. Ñaniryipytáva.
adj. neol. Laniryipyteha.
s. neol. Ñaniryimba’apokuaáva.
s. y adj. neol. Tendymoingogua.
s. neol. Ñaniryikytã’ichaukaha.
s. y. adj. neol. Ñaniryireko, ñaniryirekogua, ñaniryirekóva, tendyrypu, ñaniryipugua.
s. y. adj. neol. Ñaniryireko, ñaniryirekogua, ñaniryirekóva, tendyrypu, ñaniryipugua.
s. neol. Tĩmbuku, mymbapohýi, mborerotochu, elefánte.
s. Ñembokate, ñembofifi, paráda.
adj. Kate, fifí, chúko, pakéte, chuchi.
s. Purahéi ñembyasy.
adj. Poravopyre.
v. Poravo.
s. Rehegua, apytepegua, mba'e, mba'ekuéra.
adj. Yvate.
s. neol. Mopu’ãha, omopu’ava.
v. Mopu’ã, hupi, mboyvate, mboguy, mbojupi, reno’ã.
v. Juka. / v. Mosẽ, pe’a.
s. neol. Ñe’êhai’ỹva, ñe’êmoĩmba’ỹva.
s. Pohã, mongueraha.
pron. pers. Ha’e.
pron. pers. Ha’ekuéra, hikuái.
v. Momorã, moba’eguasu, rohory, guerohory.
s. Ñemomorã, ñemomba’eguasu, guerohory.
v. Pyaha, imo’ã.
v. Piã, ñembogua, jehekýi.
s. neol. Jejuhurenda, tape marãndurã.
v. Ryakuã, ypy, ñepyrũ, ou ypy.
s. Sãso, jejoko’ỹ.
v. Mosãso.
v. Mona, na, ñemona.
s. Mboapakuapy, ñembohyruguasu.
v. Mboapakua, mbohyruguasu.
v. Mbojegua aovevépe, mboaoveve.
adj. Puru’a, hyeguasu.
v. Mbohyeguasu, mbopuru’a, ryeguasu.
s. Puru’a, tyeguasu.
s. Yga, ygarata.
s. Ygarupa, ygapytaha.
v. Jupi ygápe, mbojupi ygape.
v. Joko, mbohepyjoko, pe’a.
s. Jejoko, jepe’a.
v. Mbotuju.
v. Mbojavo’ói.
adj. Mbotavypyre.
adj. Oporombotavýva.
v. Mbotavy.
v. Mokarameĝua.
adj. Ijurujáiva, jurujái, ndojapysakái.
v. Mbojurujái, mbotavy, jurujái, tavy.
s. Jurujái, tesareko, jesareko, sareko.
v. Moporã, ñemoporã.
s. Ñemoporã.
v. neol. Taky, ndyry, topeta.
v. Momorotĩ.
adj. Jurujái, tarova, hova tavorai.
v. Mbojurujái, mbotarova, jurujái, tarova.
v. Moinge juru rupi.
s. Tuguypyta, tuguypa’ã.
v. Mbohyru, mbovosa.
v. Monga’u.
v. Ka’u.
s. Ñuhã, jejapi guasu.
adj. Hainga.
v. Mbohyru, limétape ñemoinge, moinge limétape.
v. Moñarõ, mbopochy.
adj. Monga’úva.
v. Monga’u, mbopichoro, ka’u, pichoro.
s. Ta’ỹi apytere, ñepyrũ.
v. Mbojavo’ói, javo’ói, jevolea.
s. Apañuãi, javo’ói, kaguyjy.
v. Mbojaru, mbotavy, myangekói.
v. Mbopaje.
s. Paje.
v. Mbosagua’a, ñembosagua’a.
s. Tykuaha, hekuavoha.
s. Japu, ñembotavy.
adj. Porombotavýva, chure, japu.
s. y adj. Mboapytepuy, so’ojosopypy, japyhypy.
v. Japypy, ñoña, mbohyru.
s. Mba'e pya’e rehegua.
s. Tetãguiñesẽ.
adj. Osẽva hetãgui.
adj. Myasãiva, momondoha, ñe’ẽmondoha, ava omondóva marãndu, .
s. Pirĩ, py’akyrỹi.
v. Mbopy’akyrỹi, mopirĩ.
s. Tepy, tembiapo repy.
adj. kóicha.
v. Ñembosako’i, jehupavo.
v. Pyta, jetu’u.
v. Mopunga.
s. Punga.
adj. Hykue, akỹmba.
v. Myakỹ, moakỹ, myakỹmba.
s. neol. Ñemboapakua.
adj. Apytĩmby, jegua, jeguapyre. Apacuapy.
s. neol. Ñemboapakuaha.
v. Mboapakua, ñapytĩ, mbohyru, jokua.
v. neol. Mbojoja.
v. Mbojoja, joja.
s. Joja.
v. Jetu’u.
adj. Ñemboitapyre, tapemboitapyre.
v. neol. Mboita, moatã tape, mboitaku’i.
s. Viru jepuru mba’erepy rekovia./ 2. s. Ñeha’ã, jepytaso, ñepia'â.
v. Vaive, haru, mbovaive.
v. Momichĩ.
s. Mburuvichapavẽ, mburuvicha.
adj. Ñepyrũmbyre.
v. Ñepyrũ, ñepyrũ, moñepyrũ.
adj. Opu’ãva, ojupíva.
v. Mbojupi, mopu’ã.
adj. Chae, ojetopáva.
s. Mba’apohára, ojepurúva, tembiguái, tembijokuái.
s. Momba’apohára.
v. Poru, momba’apo, mohenda, jokuái.
s. Ñemba’apo, mba’apoha jepuru, jeporu, mba’apo, tembiapo, konchávo.
v. Mbohague.
v. Momboriahu, ñemomboriahu.
v. Mboja, moñeno.
adj. neol. Ogykemboryepy.
s. neol. Apoñemyakãha, atyñeha’ãha, myakãha, tembiapomakãha.
adj. neol. Apoñemyakãhareko, atyñeha’ãhareko, mba’apomyakãhagua, ñemumyakãháva.
v. Myaña, muaña, moaña.
s. Ñemyaña, ñemuaña, ñemyaña hatã, ñemuaña hatã.
s. Ýva, pyhyha, jyva, jepyhyha, jejapyhyha.
v. Ha’ã.
prep. Pe, me, pýpe, ryepýpe, re, rehe.
v. Mbotuicha.
adj. Oporohayhureíva.
adj. Oporohayhúva, iñakãrakúva./ 2. s. Mborayhu, tembiayhu.
v. Moakãraku, ñemboki, ñandu mborayhu, jeguta, akãraku.
adj. Karape, tupe.
v. Moakãraku, mokyre’ỹ, mbyaku.
v. Ñembyaku, huguyraku.
s. Py’araku, akãraku, ñembyaku, mbyry’ái, huguyraku, pochy, ñeko’õi .
s. neol. Mboysyimondohóva.
v. Mbojurasã.
v. Omoakã.
s. Myakãha, ñe’ẽ ñepyrũha.
v. Motenonde, moñepyrũ, moakã.
v. Popo, ñembo’ypýre.
v. Mboitasã, mosã, karena.
v. Mbohyru, moinge,ñoña, Kuapytĩ, mbyepoti, mopa’ã, japi.
s. Jeikeha./ 2. s. Ñanduti, mbovyvyjegua, enkaheju.
v. Mbohyru, mokahõ.
s. Ñetînga, yga ñetĩnga, moñetĩnga yga, yga mombyta, ñopũ tuguáre, yruguáre, ñepysãnga, jejoso, mopa’ã.

s. Tapehechauka, ñembohape.
v. Mbohape, mboguata, hesape’a, nohẽ tapépe, ha, ho, karape rape.
v. Myesakã, mbohesamimbi.
v. Ñemoatĩ, atĩ, áva morotĩ.
adj. Vy’apópe, torypápe.
adj. Ipajéva.
s. Paje.
v. Mbovy’a.
v. Ñemoakãhatã, ñemoakãraku.
v. Moka’irãi, monambi, moinge yvyrakuápe, moinge kuarahy’ãme.
v. Hepyve, jerure, ñembohepyve.
s. Hepyepyvekue, jerure.
adj. Herekua, oñangarekóva, terekua, ñangarekoha.
s. Tembiapoukapy, tembi’euka.
v. Jepokuaa, hayhu.
v. Ñembohete.
v. Moinge.
s. Myendyha.
v. Myendy, muendy, moataindy.
adj. Hendypu, hendy, hendypyre.
v. Mboty, mongora, moñemboty.
v. Mboajaka, moĩ ajakápe, ñongatu ajakápe.
v. Mbotuju, ñembotuju.
s. Tãimbíra, mbíra.
s. Ñemboty, ka’irãi.
adv. Ári, hi’ári.
v. Mbojo’a, mono’õ, mbojuapy, mbojoapy, mbyaty.
v. Jo’a, mbojo’a.
adj. Hyeguasu, puru’a.
s. neol. Imbovýva.
adj. neol. Chu’i, chavi, morõmbi.
v. Kuruchĩ, cha’ĩ, ñyñýi, moakuruchĩ, mocha’ĩ, moñyñýi, ñemocha’ĩ.
adj. Kuruchĩ, cha’ĩ, aturu.
s. Ñyñýi.
v. Moĩ mba’e apovõ.
v. Mbopochyete, moñemyrõ, moñeko’õi, pochy.
v. Ñeko’õi, ñemyrõ, tesako’õ, pochy.
v. Moñangareko, ñangarekouka, japouka.
s. Guerahapytĩmby.
adj. Juhupyre.
v. Juhu, topa, huĝuaitĩ, ñuĝuaitĩ, jetopeta, ñetĩkutu.
s. Ñetĩjoso ojuehe, jotopaha
adj. Vã, karapã.
v. Movã, pepy, mokarapã.
adj. Apicha’ĩ, apopẽ, chororoĩ, picha’ĩ.
s. Tapejuasa, tapekurusu.
s. Ñemboapeatã.
adj. Mboapepyre.
s. Kuatiamboapehára.
s. Kuatiamboapehára.
v. Mboapeatã, mboape kuatia.
adj. Kañy, ñemi, pytũ.
v. Ñomi, mo’ã, mokañy.
s. Ñuĝuaitĩ.
s. Ñeporãndu heta.
v. Mboyvate, mohu’ãite, hupi hu’ãme, jupi hu’ãme, ñemboyvate.
adj. Mba’epochy rerekoha, ñañaiterei, añarymba, añara’y, añamemby.
v. Pyso, moñembo’y, pepyhara.
v. Mboguata./ 2. v. Japi./ 3. v. Joso, jatyka./ 4. v. Mboja, opẽ./ 5. v. Hesyvõ, jokua, joso./ 6. v. Henduka, ñe’ẽm
ñe’ẽreity, ha’esapy’a.
v. Motupã, mbovu.
s. neol. Mba’eryretepykuaapy.
s. Tãirapokuaa.
s. Tyepyrechakuaa.
v. Mohe’ẽ.
v. Myatã, mohatã.
s. Tevikutu.
s. Amotare’ỹ, ambotare’ỹ, amotare’ỹmbára, potare’ỹ, ja’e’ỹ, ojehayhu’ỹva.
s. Amotare’ỹ, ambotare’ỹ, ja’e’ỹ, ojehayhu’ỹva, py’aro, e’ỹ.
adj. Ndohayhuvéiva, ipy’aróva.
v. Mbopy’aro, py’aro.
v. Ñamotare’ỹ.
s. Mbarete.
s. Jasyteĩ.
adj. Pochy.
s. Jahéi, pochy, ñeko’õi, ãngekói.
v. Mbo’esa’a.
adj. Hasy, hasýva.
v. Rasy.
s. Mba’asy, tasy
s. Hasýva rerekua, hasývare oñangarekóva.
s. Hasýva rerekuarenda, pohãnohára pytyvõhára.
adj. Hasykatúva, hasyreíva.
adj. Hasýva.
v. Mokyre’ỹ, moakãraku.
v. Mbohysýi.
v. Piru, po’i, mbopiru, mbopo’i.
adj. Oñembojováiva, jovái, ojovái oĩva.
s. Ñembohovái./ s. Ñembohovake. / s. Ñemoĩ, ñorãirõ.
v. Mbohovake, mbojovake./ 2. v. Mbohovái, mbojovái, jovái, hovaichuã./ 3. v. Ñemoĩ.
v. Ñembohovái, ñembohovake.
adv. Hovái, hovake, tenondépe.
s. y adj. Moho’ysãmbyre, ñemoro’ysã.
v. Moro’ysã.
v. Mbopochy, moñarõ, pochy.
v. Mbojegua.
adj. Oporombotavýva.
v. Mbotavy, jura.
s. Mbotavy, pokarẽ, ñuhã, japu.
s. Tesyvõ.
v. Hesyvõ, mohesyvõ./ 2. v. Mbojoapy./ 3. v. Mbohysýi./ 4. v. Moapesã.
v. Moñemoña.
s. Ñemoñare, ra’ykue.
s. y adj. Mboysypy, iñapovô.
v. Mona, moapovô.
v. Mongyra, kyrave.
s. neol. Jopypemyi, mba’aposu’uha.
v. Mbotuicha, momba’eguasu.
v. Moñandy, mongyra.
adj. Jejapo, tĩ’atã, ovúva, jererovu.
v. Jererovu, jerovu, jejapo, ñemoha’entese, ñembotuicha.
v. Pykua, pokua, jepykua.
v. Kyrave, poguasuve, mongyrave, mbopoguasuve.
s. Mba’eapovõ, mbojaha, ysy.
v. Mokõ, mokõkõ.
v. Mosã, jumosã, jukuaresyvõ, mosã ju, hesyvõ ju inimbóre, mohesyvõ.
v. Hesyvõ, mosã.
v. Mohavõ.
s. Kavano’õ, kavarupa, kavaraity.
v. Johéi.
v. Mokã, mbohykuejei.
v. Mboypi.
adj. Kã, ypi, piru.
s. Menda, joaju./ 2. s. Ñembojoapy, mbojoapyrã, joaju.
v. Jura, joaju, mosã.
v. Mbotuju, ñembotuju.
v. Mbotarova, mbotavy.
v. Mboyvyra.
v. Mbojavo’ói, moapañuãi.
v. Ñemoambue gua’u, ñembokambara’ãnga, ñembohovara’ãnga.
v. Myatyrõ, mbopyahujey, mokarapã’o, moĩ porã./ 2. v. Je’ejey, moañete.
v. Havẽ.
v. Mokirirĩ, moñe’ẽngu.
v. Mohũ, mokãmba.
adj. Pochy, ñarõ, hovamopoi.
adj. Ipochyreíva.
v. Mbopochy./ 2. v. Moñeko’õi./ 3. v. Picha.
v. Ñeko’õi, pochy.
s. Pochy, ñeko’õi, jeguaru, tuguyraku, tovapoi, py’añemoyrõ, py’apochy, huguyraku.
v. Mbovu, vu, jerovia.
adj. Tuichaiterei, popeno, poro’o, erádo.
s. Yvyraguy, yvyrarogueguy, yvyra rogue, kuarahy’ã, chamame.
v. Jatyka ka’avópe.
v. Mohaguino.
v. Raguino.
v. Mopokã, mbovevýi, mbovevúi, mosakã.
s. Ysypo.
adj. Apañuãimby, ñapanuãi, javo’ói, jehe’a, kaligu, kali’u.
v. Moapañuãi, poroapañuãi, mbojehe’a, mbojavo’ói, javo’ói.
v. Jepo’ói.
s. Apañuãi, javorái, javo’ói, apokytã.
v. Momba’eheta, ñemomba’eheta.
v. Moapesã, ñopẽ.
v. Ñemopytã, pytã, mopytã.
adj. Apakuapy, picha'î.
v. Mboapakua, japakua.
v. Ahy’opyáu.
v. Ñemboapakua.
adj. Apopẽ, picha’ĩ.
v. Ñopẽ.
v. neol. Mbovosa.
s. neol. Ñembojehe’a, jehe’a.
v. Momba’eguasu, ropurahei, gueropurahéi, mongele’e.
v. Mbopyve, pysove.
adj. Huguypáva.
v. Mbohuguy.
v. Hesyvõ, moapesã.
v. Ñemoapesã, ñehesyvõ.
v. Kuaara’ã, ha’ã.
s. Ta’ã,kuaañeha’ã, ñeha’ã.
adv. Aĝaite, ko’agãite, sapy’aite, neipamírõ, voi.
s. Akura’a./ 2. s. Tevichua,revichua, hevichua.
adj. Mbo’epyre.
s. Mbo’e, tekombo’e, , mbo’ereko, jeporombo’e.
v. Mbo’e, hekombo’e, kuaauka, moarandu, tavy’o.
v. Ñemomba’e, ñembojára.
v. Mboapyka.
v. Mbovu, rovu, vu, jerovu.
v. neol. Mohembyre.
adj. Apysakuára mbotyha.
v. Apysakuamboty.
adj. Apopẽ, picha’ĩ, chorro.
v. Moapopẽ.
v. Mongy’a, momarã.
s. neol. Kerandy, képe hechapyre.
adj. neol. Yvyrajeguarã, ñemotarimba.
v. Kũmby, kuaa, hechakuaa, ntende, jokupyty, hechakatu.
s. Kuaa, tekokuaa, apytu’ũ, jurupeteĩ.
adj. Oikuaapáva.
v. Kuaauka, momarãndu.
v. Mbopy’akyrỹi, py’añopũ, jepy’añopũ.
adj. y s. Mayma, opavave, opavavéva.
adj. Yvyguýva.
v. Ñotỹ, jatyka, jaty, ñemitỹ.
v. Mbohaku vevúi.
s. Ñeñotỹ, te’õngue ñeñotỹ.
adv. Upéramo, upéicharõ, upérõ, katu, aipórõ, upejave, upekuévo.
v. Mbotarova, mbopy’atarova, mbotavyrai.
adj. Juruvy.
v. Mbojuruvy.
s. Jere.
v. Ñapẽ.
s. Jeikeha, ojeikeha./ 2. s. Jeikerepy, kuatia jeihaĝua.
s. Tyekue, tyepy, py’a, ñe’ã.
v. Ike, hasa, syry, sururu.
prep. Apytépe, pa’ũme, mbytépe.
adj. Juruvy.
v. Juruvy, mbojuruvy, mboguy.
adj. Hi’atĩ pokã pokãva.
s. Taikõi.
adj. Soguesogue.
s. Ñeme’ẽ.
v. Me’ẽ, mbohasa, mbopojái.
adv. Mbytépe, apytépe.
v. Ñemoinge, jasuru.
adj. Volu, jasurúva.
v. Henduvy, hendu vaivai.
s. Rokái apytépe.
s. Takãmby, takãmby pa’ũ, tapypa’ũ.
v. Poravo, japytere’o, japearo.
v. Anohẽ.
v. Ñopẽ, pyaha, mbojehe’a.
v. Mbovy’ajoko.
s. Vy’agua, ñembovy’ajoko, mbohoryha, vy’aha, ñembosarái.
v. Hechavy, hesaho, hecha vai vai.
v. Mbojopara, mbojehe’a.
s. Mbaipy.
s. Ñe’ẽjovake, ñe’ẽ oñondive, porãndujoyvy, ñomongeta, juecha.
v. Mongeta, ñomongeta.
v. Momba’embyasy, mbopy’arasy, moãngata, mbyasy, ñembyasy, ãngata.
v. Mboaturu.
v. Jehýi, marãchachã.
s. Ñemboaturu.
v. Mbotyai.
v. Moakãraku, akãraku, ñemoakãraku.
v. Ñemoakãraku.
s. Akãraku, taku, py’araku.
adj. Kyre’ỹ, iñakãrakúva.
s. Papyra’ãngahai, mbopapapýva.
v. Papa.
v. Ambopapapy.
v. Mbopy’aguasu.
v. Vu, jerovu, ñembovu, jejapo.
s. Jererovu, ha’e ae.
v. Mbohyru, ñona.
s. Hyru, tyru, ñembohyru.
v. Tuja...hávo, ĝuaiĝui...hóvo.
s. Ñepohãnovai.
v. Pohãnovai, mopohãjuka.
s. Tuichakue, jepysokue.
s. Tuichakue.
adv. Kupe, atukupe.
adj. Mondopyre, temimbou, temimondo, ñembou.
v. Guerahauka, gueruka, rahauka, jokuái, mondo, mbou.
s. Terekose, potapy, ñeko’õi ambue mba’ére, naimba’éiva.
v. Pota asy, rekose asy, jepy’apy, rekose, ndaimba’éiva.
v. Mokachiãi.
s. Ñemokachiãi, ñemomirĩ.
s. Jeguerahauka.
s. Temiapytĩ, apytĩmbyre, jokuapy.
s. Tope, apakua.
v. Mboapakua, ñuã, ñuvã, jokua.
adj. Jokuapy.
s. Moĩmbytéva.
s. Meñakuaa’ỹ.
s. Mba’asy isarambíva.
s. Ta’ãnga moñe’ẽ, téra.
s. Ñe’ẽyvoty mondo, ñe’ẽpoty mbyky rory.
s. Mba’asyryrýi, akuruchĩ.
s. Tyvy ári kuatiapyre,Itakuatia.
s. Tekome’ẽva.
s. Ara’aty, ára.
s. Tekojoja, joja, py’aguapy ha hekojoja.
v. Mbojoja, mbopohyijoja.
s. Pohýi joja, ñeme’ẽ’ỹ.
s. Pireremói, apenoremói, kura’ỹi, pire apeno.
s. neol. Pireitakái.
adj. neol. Mba’erembipurupy.
v. Mbosako’i, me’ẽ oikotevẽva.
v. Mbojoja.
s. Ao./ 2. s. Aty poravopyre.
s. neol. Kavajurekojekuaa.
s. Javy, jejavy, pyho, pyrũvã, mba’eavy, ñepysãnga.
v. Javy.
s. Ára./ 2. s. Temitỹ.
s. Ñemopu’ã, tembo atâ, guyra atâ.
adj. Opu’ãva, oñembo’ýva.
s. Oñembo’ýva.
adj. Opu'âva, oñembo'ýva, jero.
v. Mopu’ã, reno’ã, moñembo’y, mbojero.
v. Ñembo’y, levantarse, ñemopu’ã.
s. Isípula.
s. Kui’ĩ.
s. neol. Tupão’i.
s. neol. Ñemondoro, yvyrembesoro.
adj. Haguyrõ, hakuchi.
v. Javy, jejavy, mba’eavy.
s. Jejavy, jejavykue, javy, mba’eavy.
v. Urẽ, gue’ẽ, éu.
s. Éu.
adj. Pe, upe, ku, aipo, ako.
pron. Péva, péa, aipóva, aipóa, upéva, upéa, ma’ẽrã.
adj. Umi.
pron. Umíva, umía.
adj. Hete joja, hete ñembo’y.
s. neol. Jupiha, py rupiha.
v. Jupi.
s. Jupiha, porojupiha, jupiguataha.
s. Jupiha, porojupiha, jupiguataha.
s. Pirĩ, ty’ái ro’ysã, mbiri.
s. Pyrupiha, jupiha, pyjupiha.
v. Mopa’ũ pa’ũ.
s. Pira ape, pirapire.
v. Mokañy, monda, pe’a pokarẽme.
v. Pi, pa ama.
v. Tykua, hekuavo.
v. Mba’evai hechaukaha, mba’etie’ỹ hechauka, mondýi.
s. Techaukavai, techauka tie’ỹ.
adj. Tie’ỹ, ojehechaukavaíva.
s. Guapyha, apyka.
v. Pokýi, pohosẽ, piã, sẽ, tutu, , jo’o yvy, joka yvy, guari, mbovu camisa lómo, pykúi tape.
v. Piã, kañy, jehekýi, poi, jora, japose’ỹ.
s. Ñesẽ, ñepiã.
s. Ati’y kãngue.
s. Lembu, yvyra kytĩha.
s. Tãikutuha, tãimopotĩha.
v. Typeka, guyguy, havyka, hyvykói, jevyka, jyvykói.
s. Ysapyrypy’a, eláda.
v. Vela.
s. Mbiru’a.
v. Ñembohory asy.
adj. Jojaipyre, mbohorypyre.
s. Jejojái, ñembohory, ñenupã, jeharu.
adj. Mbovy, poca, kyta’i.
v. Sa’i, mbovy.
s. Jehasa asy, pokãngue.
adj. Mbovy, pokã, kyta’i.
s. neol. Joha’ãnganda, yvatendachaukaha.
v. Mohesakã, hesape.
adj. Tesakãva, arandu.
s. Tembiguái.
s. Typycha.
s. Hãimbe’eha.
v. Poravo.
adj. Poravopyre.
s. Mbo’ehaogua, mbo’eha rehegua, temimbo’e.
s. Kusugue, ogakue rembyre.
v. Ñomi, mokañy, ñongatu, kañy, guari, ñemi.
v. Kañy, .
adj. Kañy, ñemi, syvy.
s. Ñemiha, kañyha.
s. Mboka puku.
s. neol. Tapi’iju, yvyrajo’oha, jo’oha, jiakuasoka.
s. Tembyre, yty, tepoti.
s. Pire’o.
s. Japeusa.
s. Ko’õ, joha, temói.
s. neol. Haikuaahape.
v. Hai, kuatia.
adj. Haipyre, kuatiapyre./ 2. adj. kuatiañe'ê, kuatia, jehai, tembikuatia.
s. Haipy, haipyre, kuatiapyre, kuatiañe’ẽ, kuatia, jehai, tembikuatia, tembiahai.
s. Haihára, haiha, pyahaha, kuatia apohára, kuatiahára, aranduka apoha, kuatia arandu apoha./ 2. s.
momarãnduha apoha, kuatiahaihára, kuatiahaiha.
s. Haikoty, kotyhaiha, hairenda, kuatiarenda.
s. Jehai, taipy.
s. Tajygue ryru, ajururu, ajúra ruru, ajura’ỹi.
s. Ta’ỹi ryru, ta’ỹi pire, tapi’ahoja, tapi’apire, tembopire, tembo’ahoja.
s. Irundykue./ 2. s. Ygaratarysýi.
adj. Ypi, piru, kangy.
v. Japysaka, hendu, jeapysavy.
v. Ahendu.
s. Guarakapa, guarakape, guyrakapa, mo’ãha, ñuvãha.
v. Maña asy, povyvy, vyvy.
s. Mbo’ehao, mbo’eharóga, mbo’ehaty.
s. y adj. Mbo’ehaogua, temimbo’e.
v. Moha’ãnga, panda.
s. Pandára, itarehe mba’e moapenuhára ikuatiávo.
s. Põrãguerojera, ta’ãnga’ita.
v. Ndyvu.
adj. Sýi, osyryry katúva.
v. Mbogua./ 2. v. Mbosyry.
adj. dem. Pe, upe, ku, aipo, ako.
pron. dem. Péva, péa, aipóva, aipóa, upéva, upéa, ma’ẽrã.
s. Teko, karaku./ 2. s. Mba’eryakuã.
adj. neol. Tyakuãmbygua.
s. Avoa.
adj. Apu’a.
v. Ñepia’ã, ñeha’ã, ku’i, ña’ã.
s. Pia’ã, ha’ã, ta’ã, patata, ñepyta’ã, jepytaso.
s. Karáu.
s. Itasãjoaju.
s. Ygapukukue.
s. Mba'e moapesỹiva, apejegua.
s. Itarovy, itaverovy, itaveky.
v. Ñeha’ã, japo porã, ñemboakarakatu.
s. Ñembovurei.
pron. dem. Péva, péa, upéva, upéa, aipóva, aipóa.
s. Tembi’urape, mokõha.
adj. Umi./ 2. pron. Imíva, umía.
s. neol. Po’arekojekuaa.
adj. Arapygua, arapy rehegua, pa’ũ rehegua.
v. Mopokã, mopa’ũ.
s. Arapy, ararysýi, ára, nandi, hyepyreíva./ 2. s. Pa’ũ, pore’ỹ, oĩmba’ỹ, tendakue, tyepyrekue.
adj. Pyguasu, tuicha, py, pe, pyrusu.
s. Kysepuku.
s. Ape, atukupe, atúa.
s. neol. Ta’ãngamoĩha.
s. Guyra mondyiha.
v. Mondýi, mongyhyje.
s. Ñemondýi, py’andýi, kyhyje.
adj. Españagua./ 2. s. Karaiñe’ẽ.
adj. Asãi, sarambi.
s. Vy’a, jevy’a, vy’aha, pytu’u./ 2. s. Mytuẽ./ 3. s. Sarambi, asãi.
v. Mosarambi, myasãi, muasãi, pyso, mboaperera, sarambi.
s. Patula, yvyra pẽhẽ.
s. y adj. Poravopyre, iñambuéva, momba’epy.
s. Mba’apokuaaha, ñembokatupyrypy.
s. Ñembokatupyrypyre.
s. neol. Ñemba’apokuaaite.
adj. neol. Ñemba’apokuaapýva, ambueiteve, mba’eapokuaaiteve, poravopyréva, ikokatúva, katupyrypy.

v. neol. Mba’apokuaaite, ñembokatupyry.


adj. Tekove, joguaha, ichagua, mba'e repy.
adj. Hechapyrãite.
s. Hechaukaha, techaukaha.
adj. neol. Ãnguereko.
s. neol. Ojehecháva, recha.
s. neol. Yvyngecha.
s. Jehechaha, itangecha.
adj. Omopirĩva, mopirĩmbáva, poromondýiva, akãraguepu’ã, hovaravirãiha.
s. Ñeha’ãrõ, ta’ãrõ.
s. Ta’ãrõ, jerovia./ 2. s. Mbyay’uhéi.
v. Ha’ãrõ.
s. Mombary, ñemoñarã.
s. Mombaryky, tupi’aky, rupi’aky, hupi’aky, kuimba’e tupi’aky mitãrã.
v. Mohypy’ũ.
adj. Hypy’ũ.
s. Javorái, maraña, ka’aguy ypytũ, ypytũ.
v. Hu’yvõ.
s. Pyrague, tĩro’ysã, nambikupe.
v. Mañañemi, mangea, kañyhápe hendu, ma'ê, maña.
s. Ygue, hára.
s. Ñuatĩ, tatĩ, ratĩ.
s. Apekãngue.
s. Jukerity, jukeri, jakarati’a.
s. Ñuatĩ, jukeri.
adj. Hatĩ.
s. Pytuhẽ, pytusẽ.
v. Mbopytu, pytuhẽ, nohẽ yvytu.
v. Momba’epochy, mbopochyete.
s. Ã, anga, pytu.
adj. Ãngarehegua, pytu./ 2. adj. Hekopytúva.
s. Ãngareko.
s. Ãngarovia.
adj. Ãngaroviahára.
s. Ãngañeme’ẽ.
v. Ãngame’ẽ.
adv. Ãngareheve.
s. Jajái, hesape.
v. neol. Kavaju atôiha, kavaju kutuha.
s. Ygáu, mba’eraviru, mbohyjuiha, kytyha.
v. neol. Mbohyjúi, kyty, mbohaviru, mboaviru.
adj. Aviru, haviru, avevo, ijavevóva, vevúi, taviu, hu’ũmbáva.
adj. Heñoisapy’áva, jeheguirei.
adj. Poca, sapy’a py’a.
s. Tembireko.
s. Ména, tajyme.
s. Pyatĩ, pyratĩ.
v. Ky’o, avyky, kyreka, tungusu’o.
v. Jekyreka.
s. Tyjúi, ryjúi.
s. Kũimbekua’ipa, tyjui’oha.
adj. Hyjúiva.
v. Mbohyjúi, hyjúi.
adj. Hyjúiva, hyjúi.
s. Tendyhague, karrahague.
s. Kuatiañe’ẽ’i.
s. Kãnguekue.
s. Mba’eãnga.
s. neol. Pyryrusyrýi.
v. Ñapĩ, hague’o.
v. Pyte, piro.
s. Tatĩ./ 2. s. Apevo, tapenga, tapejoasa, tapejuasa, mokõi tape ojejuasahápe.
v. Hekýi, pia, jei, koni, jehekýi.
adj. Rari, saite, sagua’a.
v. conj. Oĩ, oime.
adj. Ko./ 2. v. Oĩme.
pron. Kóva./ 2. adj. Áĝa.
s. neol. Ñemombyta.
s. neol. Mombytaha.
v. Mombyta, mboare, mohatâ.
v. Moĩ, mohenda.
s. neol. Tenda.
v. Amohenda.
s. Kora, mymbarenda.
s. Yvyrahakua, yvyra’akua.
s. Pytaha, mba’yru pytaha./ 2. s. Arajere.
s. neol. Mombytaha, mba’yrumýi jehejaha.
v. neol. Mombyta.
s. Jepyta.
s. neol. Mangara'âha renda.
s. neol. Papy’aporeko.
s. neol. Tetãete, tetãmyakã, tetã./ 2. s. Reko, teko, ysaja, pórte.
s. Ñemonda, monda./ 2. s. Ñembotavy, porombotavy.
adj. Oñembotavýva, oje’úva.
adj. Mondaha./ 2. s. Porombotavýva.
v. Monda./ 2. v. Mbotavy.
v. Mbokapusoro, kapusoro, pu, soro.
s. Mba’epusoro, mba’epu, pu, sororo.
s. Ta’ãnga, jechakávy.
s. y adj. Para.
v. Moha’ãnga, moĩ, mbopara.
s. neol. Ta’ãngamboja.
s. Mbokapu, sunu.
s. Ta’ãnga’i repy rerahaha.
adj. Opytáva, ono’õva.
v. Mombyta, mono’õ, joko.
s. Y pyta, ñemuha tetâmegua.
s. Yno’õngue.
s. Itamembeatã.
v. Me, ĩ, iko, ime./ 2. v. Mohenda.
v. Reime.
adj. Ã, ko’ã.
pron. Ãva, ko’ãva.
neol. s. Ta’ãnga’ita.
s. Yvatekue, tete yvatekue.
adj. Ko./ 2. s. Kuarahyresẽ, kuarahysẽ.
pron. Kóva, kóa.
s. Rapykuere.
s. Piri.
s. Pirity.
v. neol. Mbovakarekaka, yvymoporâ.
s. Ñepyrumby.
adj. Hi’a’ỹva./ 2. adj. Ita’yra’ỹva, imemby’ỹva, iguérova.
s. Guéro, a’ỹ, memby’ỹ, ta’yra’ỹ.
s. neol. Jyryvi rapope.
s. Karugua, apasuru, apasusũ, jakura’a, tuju, ypeguaho, yvysusũ.
s. y adj. neol. Põrãvereko, tetejojarã, mopõrãverã, tembiapopõrã.
s. neol. Jehupipohyikue.
v. neol. Hupipohyikue.
s. Vaka rekaka, tymba rekaka, tekaka, yvymoporãha.
v. Jepokuaa.
s. Ñe’ẽkuaaporãmbo’e.
s. Teko, reko.
s. Mborayhu, porãngareko, jerovia.
s. Ñemomba’e, jehayhu./ 2. s. Ñembohepy.
adj. Momorãmbyre, hecharamombyre, jehayhupyre.
v. Mboaje, mbohepy, mbojerovia, guerohory, porãngareko.
v. Mokyre’ỹ, mbohetia’e, mbojuruhe’ẽ.
s. Arahaku.
adj. neol. Jepysopy.
s. Jepyso, jeipyso, ñemyaka, ñembopuku./ 2. s. Jetejepyso, tetejepyso.
v. Pyso, vyso./ 2. v. Myatã, moatã./ 2. v. Mbopuku.
v. Ñembopuku, jepyso, jevyso, ñemoatã.
s. Ñemyatã, ñemuatã, sýky, syryky.
v. Haryvo.
s. Te’ýi.
pron. Kóva.
s. neol.Pu’akareko.
s. Py’a.
s. neol. Yvyraroguekua.
s. Karaguata ryvi.
v. Myangekói, joko, mopa`â.
v. Atĩa.
s. Atĩa.
adj. Ã, ko’ã.
pron. Ãva, ko’ãva.
adj. Savã, hesavãva.
s. Tesavã, tesavi.
s. Ñembyai, jejukaguasu.
v. Juvy, juvoka.
s. Tembiaporape, mba’aporape.
adj. Po’i, pyka’i, pychi’ĩ, chi’ĩ.
v. Mbopo’i, mbopyka’i, jopy.
s. Po’ikue./ s. Techavai, mboriahu.
adj. Po’i, pyka’i, pychi’ĩ, chi’ĩ.
v. Pichy, pokyty.
s. Mbyja, kirito rataindy.
adj. Mbyja hetáva.
v. Mombu, joka, mbota, ñembota, jejoka.
v. Pirĩ, mopirĩ, sysýi.
v. neol. Ñembohetepirĩ, sýi.
s. Ñemopirî, ñemosusû, ñemondýi.
v. Poru ramo, moñepyrũ.
s. Ñepyrũ.
s. Tekaka pa’ã, tepoti pa’ã, pa’ã.
adj. Guarara, tororõ, pararã, tyapuguasu.
v. Jepytaso, ñepyta’ã.
s. Pyenda.
s. Mbohysyipẽhẽ.
adj. Oñembyaíva, soro.
v. Mbyai, momeĝua, hunga, ñembyai.
s. Tekopy, tetepy, hetepy, retepy.
adj. Hetepymbaretéva.
adj. neol. Hekopetegua, kãnguekue, kãnguembytéva.
s. Karaku, kãngue.
s. Guarara, tyapuguasu.
v. Jopy, ñami, hykue’o.
s. Temimbo’e.
v. Ha’ỹijo, ñemoarandu, jetavy’o, pyguara, pyguara.
s. Mbo’ehao./ 2. s. Kotymba’apoha./ 3. v. Aikuaaha’ã.
adj. Oikuaaséva.
s. Mbyakuha, jopeha, kotymbyakuha
adj. Tavy, hovatavy, výra.
s. Tovatavy.
adj. Tavy, hovatavy, výro, tavyrai.
s. Ararasa, arapẽhẽ, arapẽhẽngue.
s. Ha ambuéva, ha umía.
s. Arapytuete.
adj. Apyra’ỹ./ 2. adj. Opave’ỹva, mba’epave’ỹma./ 3. adj. Pa’ỹva, araka’eve opa’ỹva’erã.
adv. Apýrame’ỹme, ára apýrame’ỹme, ára opa’ỹme, ára aja, ára opa’ỹ aja, pave’ỹva.
s. Teko apyra’ỹ.
v. Mbopave’ỹ.
s. neol. Teko.
s. Tekoporã.
adj. neol. Mbarete.
s. Ñe’ẽypy.
s. neol. Mba’eréra, terarenda.
s. neol. Mboterarendaha.
s. neol. Tekoharayhu.
s. neol. Te’yikuaa, te’yirekokuaa.
s. neol. Tekochaukahakuaaty.
s. neol. Tekoita.
s. neol. Mymbarekokuaa.
s. Ñe’ẽmbojere.
s. neol. Ñe’ẽpuporã, puporã, pukatu.
adj. neol. Ipuporãva.
s. Vy’a.
s. neol. Yvy para mboypýri, yvytuja.
v. Monandi, jehekýi.
v. Piã, ñembogua, jehekýi.
s. Jehechajeyrã, tepyme’ẽrã, hepychauka, hepykuera’ã, kuaapy.
s. neol. Tepyme’ẽhára.
v. Mbohepy, ha`â tepykue.
s. Ñandejára ñe’ẽ.
s. Pytuho.
s. neol. Motĩmboha.
v. Mbogue, motĩmbo, gue, tĩmbo, ñemotĩmbo.
v. Otĩmbo.
adj. neol. Ymotĩmborã.
s. Ñemomombyry, ñesê
s. Ñe’ẽ ñembogua.
s. Vy’ajehurã, sapy`a.
s. Sapy'areigua.
s. Techaukapy, tesakã, mba’e ojekuaa porãva.
adj. Sakã, hesakã, ojekuaáva.
v. Joko, pia, ñemombia, ñemboyke.
s. Ñemomandu’a.
v. Mandu’a.
s. Ñemomýi tenonderã gotyo.
pref. Kue, ngue, re.
v. Mohatã.
adj. Ha’ete.
adv. Ha’etépe.
s. Teko ha’ete.
adj. Hekoporã, oĩ porã, añetegua, ha’ete.
v. Momorã, mbotuicha.
s. Aranduchauka, tesa’ỹi’o, kuaara’ã.
v. Kuaara’ã./ 2. v. Hecha./ 3. v. Ma’ẽ, maña./ 4. v. Jepyeka.
v. Ñepõrãndu.
s. Jejo’o, yvyjo’o.
s. neol. Yvyjo’oha, jo’oha.
v. Jo’o, mboyvykua.
adj. Hembýva, tembyre.
v. Mohemby, hasa.
adj. Poravopyre, porãieterei, neporãva.
s. Sapy’agua, heko peteĩcha.
adj. Ijojaha’ỹva, iporãitereíva, oĩporãva.
adv. Sapy’apy’a.
v. Pe’a ambue apytégui.
adv. Eterei, iterei, terei, rasa, korócho.
adj. neol. Oporombyakúva, oporomyakâraku.
s. kyndýi, momorãva.
s. Momorãva.
v. Mosê, pe' a, jei.
adj. Ñemosẽ, jeipe'a, ñemombia.
adv. Ñoite, ñónte
adv. Upearâite, koichagua memete.
adj. Ñónte, ñoite.
s. Pire’o.
s. Tepoti, tekaka.
s. Tetãryepyguatarã, jeguata.
adj. Ñyrõ ojerureva, komu.
v. Ñyrõ, ñeñyrõ.
v. Japose’ỹ.
s. Ñemomarãndu, ñemoñe’ẽ, mokyre’ỹva.
s. Tekotevẽmby, ñemyrõnde, tekoita.
adj. Ojerurembaretéva, iñemyrõndéva, hekoitáva.
v. Oiko.
s. Tekove, ñeimeha.
v. Ime, iko, ikove.
s. neol. Ñemonguera, aña poguýgui jehekýi. .
s. neol. Añahekyihára.
s. neol. Monguera, hekýi aña poguýgui.
adj. neol. Okahakukue.
adj. Tetã ambue rehegua.
adj. neol. Jepysopy.
v. Pyso, mosarambi, myasãi, myasãipyso.
s. Ñemyasãi, ñemosarambi.
v. Karra.
v. Poi, mombo, aity.
s. Tekovekue mba' e, neol. tembiasakuekuaa, tembiasakue arandu, arandukuaapyre.
adj. Hembiasa hetáva.
adj. neol. Ãndu’aporeko.
v. Ha’ã, ñandu.
s. neol. Ñeha’ãreko./ 2. v. pros. Aha’ã.
v. Pytupa, ãngahekýi, ãngakýi, jehekýi./ 2. v. Mano.
s. Ñemohesakã.
v. Mombe’u, mohesakã, ha’ỹijo, myesakã, muesakã.
adv. Heraitépe.
v. Ajeporeka.
s. neol. Ñembokapu.
s. y adj. neol. Ñembokapurã, okapúva.
v. Okapu, ipu./ 2. v. Ipu.
v. Mbokapu, mbopu, mbosoro./ 2. v. Kapu, pu./ 3. v. med. Mombu./ 4. v. Momba’aporei.
v. neol. Mombe’u, hechauka, muesakâ.
s. neol. Guerahaukapy, jeguerahauka.
adj. neol. Jeguerahaukapy.
s. neol. Guerahaukahára, guerahaukaha.
v. neol. Guerahauka.
s. Tembiechauka.
v. Mombe’u, ñe’ẽ.
s. Ñe’ẽ, jehechauka.
s. neol. Ãnga’ãndu, puporãreko.
s. neol. Hykuenohẽha.
v. Jopy, hykue’o, poka, mondyky, ñami.
s. neol. Mba’epe’apy.
adj. Mosẽmbyre.
v. Mosẽ.
adj. Jurujái.
s. Jesareko, jehechareko, vy' a, pytu' u.
v. Myasãi, muasãi, moasãi, mosarambi, pyso.
adj. Mosarambipyre, pysopyre, asãi.
s. Ijejapyhy, jehupyty, jepyso, jepysohapeve.
adj. Kane’õrasa, ypi, juku' ygue.
v. Mokane’õ, mokangyeterei, mbojuku' a.
s. Oka, okáre, akára, okapegua, tetã ambue, tetã’ambuére.
s. neol. Jejukapa.
v. Jukapa, momba, pe’aite.
s. y adj. neol. Okaháre, okáravo.
v. Mbogue, gue, juka.
v. Mano.
adj. Amyrỹi.
s. neol. Tatarendymbogueha, mba’embogueha.
v. Hapo’o, nohẽ.
s. Ñenohẽ.
s. Guenohẽha.
v. Guenohẽ, hekýi.
adj. neol. Atyoka.
s. Pytagua.
s. Pytagua, arrivéño, vríngo.
v. Techaga’u.
adj. Tapiagua’ỹ, jepigua’ỹ.
adv. Ikoe, eterei, iterei, terei, rasa.
adj. Tapiagua’ỹ, jepigua’ỹ.
adj. Kañymby.
v. Mokañy, kañy, jetape’avy, ñedesatina.
v. Kañy.
adj. Pahague, apy, apýra, topyta, tĩ, apỹi.
s. Apy, apýra, apỹi, tembe’y, jeja, opaha, rapyre.
s. y adj. Pahague, apy, apýra, topyta, tĩ, apỹi.
s. neol. Jejopynohẽ.
v. Ry’ái, apechyry.
s. Ñemomba, jepoi, ñemohu’ã.
v. Momba, poi.
v. Ty, mosẽ.
s. Apopyrãha.
s. So’o kumanda reheve, kumanda so’o.
s. Ñe’ẽ.
s. Purahéi karai moirũmby.
s. Apoha, Jejapo, ñemba’apo.
s. Apo, apopy, aporape.
adj. Jejapopyre, apopyre.
s. Mba’eapoha, japohára.
s. neol. Mba’eapoha, japohára, japoha, mba’ejapoha, apohára.
v. neol. Mba’eapo, mba’apo, japo, mopu’ã.
adj. Ñemba’apoha rehegua, mba’apoharakuéra rehegua.
s. neol. Ñangarekoha, imba’e’ỹva ñangarekoha, tupaóre ñangarekoha.
s. Kuára.
s. Morãngu.
s. neol. Morãnguenda.
adj. Morãngu apoha.
adj. Ikoe, ñeimo’a’ỹva,iporãitereíva.
adv. Rasa, porãiterei.
s. neol. Kyse puku.
adj. neol. Mboja’opy, ñemboja’o, pẽhẽ’ã./ 2. s. Oimo’ãva jojáva aty, aty ja’okue, atyravo, ñandekuéra, tova,
hakykueguakuéra aty, jeiko vai.
s. Tóva ra’ãnga, tova.
adj. Opu’ãva, oñemotĩva.
s. neol. Ñe’ẽ pykarã, ñemombe’u pukarã.
s. Tova, óga rova.
adj. Tova rehegua.
adj. Ndahasýi, hasy'ỹ.
s. Tasy’ỹ, teko hasy’ỹ.
v. Mohape, pytyvõ.
adv. Hasy’ỹme, rei.
adj. Mba’evai apoha, jukahára.
s. Kysepuku, kyseguasu.
s. Kuatiajoja, ha’ãnga, jojaha.
adj. Ikatúva ojejapo, ojejapokuaáva.
s. Apoha, mba’e apoha, moñangáva.
s. neol. Japohapukúvo.
s. neol. Kuatiañemu, joguapy rechaukaha.
s. neol. Ñembokuatiañemu.
v. neol. Mbokuatiañemu.
s. Mbo’eha guasu, pu’aka.
adj. neol. Mbo’eha guasúpe ohasáva./ 2. s. Pohãnohára.
s. Ñe’ẽngatu.
s. Tembiapo, mba'apo
v. Juka so’orã.
s. Mytũ, jaku, jakupetĩ, jakukóga.
s. Ku’asã, ku’amamaha, ku’ajopyha, ku’ajokuaha, ku’akuaha, ku’achã
v. Ku’akuaha, ku’ajokua, ku’amama.
v. Jeku’akua, jeku’amama.
s. Kuã ha pysã kãngue, po’akã, po’asã./ 2. s. Guarinihára aty.
adj. Japu, oporombotavýva, pokarẽ.
adv. Ñembotavýpe, pokarẽme, japúpe.
s. Sái, tapypa’ũ.
adj. Kuñáre ojaséva, kuñaséro.
s. Teko’avy.
adj. Ojavyreíva, ikatúva ojavy, heko avy.
s. Jejavy, meĝua.
v. Javy, poti.
v. Mano, pa, pytupa, poti.
s. Mano, te’õ.
s. Ñe’ẽpaha.
s. Tembo, tu’ĩ, tapi’a.
adj. Japu, japúva, tovamokõi, pokarẽ, añetegua’ỹ, oiko’ỹva, vai.
adv. Añete’ỹhápe, japuhápe pokarẽme.
adj. Japu, tovamokõi, tekojapúva.
s. Angaipa, jejavy, pokâ, katuetei, marã./ 2. v. Ndaipóri.
v. Jejavy, ja’yver, tekotevẽ, noĩmbái.
s. Yga’i.
s. Terakuã, ñembotuicha, ñemoporã, ñemboyvate, moherakuã.
adj. Pirueterei, okaru pokãva.
s. Ogaygua, ogapegua, ogapypegua, pẽhẽnguekuéra, ñemoñarekuéra,
adj. Ñemoñare, ñemoña, ojekuaáva, ogapegua, pẽhẽngue, hénte.
v. Jehe’a, kuaa, ñembojehe’a, jepokuaa.
adj. Herakuã, ojekuaáva opavavére.
adj. Juruguasu, ojejapóva, ñe’ẽngatu.
s. Tuju.
v. Mo’ãrei.
s. Oiko’ỹva, ñeimo’ã, ojehu gua’úva, ñe’ẽ he’i gua’úva.
s. Ãngue, póra.
adj. Ãnguereko.
s. Apakua, apakuapy, jokuapy.
s. Ahy’orokẽ, ahy’orapo, ahy’o, tembi’urape,
s. Ahy’orasy.
s. Typyraty.
s. y adj. Pohãrekorenda, pohãrendáva, pohãrendahára, pohãrendarekóva, pohãñemuha rehegua, pohã apoha.

s. y adj. neol. Pohã apoha, pohã apoha.


s. Pohãnemuha.
s. Tapendy, tesapeharã, tendy yvate.
s. Vy’aguasu, karuguasu,
s. Heta mba’e rei, mba’eta vaikue rei, tembyre, yty, tembiporu soro ky’a aty.
adj. Kuerái, mbyaju, kaigue.
v. Moñeko’õi, mbyaju, monguerái, myangekói, mbokaigue, kuerái.
s. Ñembyaju, ñemonguerái, ãngekói.
adj. Omboróva, porombyajúva, pohýi.
adj. Manoreruha, ikatu’ỹva ojajoko.
s. Pane, poravi.
adj. neol. Mba’evairã
s. Kane’õ, juku’a, soso, kaigue.
adj. Kane’õ, juku’a, kaigue.
v. Mokane’õ, kane' ô, ku’i.
v. Kane’õ.
adj. Omokane’õva, poromokane’õva.
adj. Jerovu, rei.
s. Juru.
s. Tymba aty.
adj. Hory.
s. Pytyvõ.
adj. Oipytyvõva.
v. Pytyvõ, japo porã.
adj. Jehayhúva, tembiayhu.
s. neol. Pumbyryhai.
s. Ape, tova, tenonde, terekua.
s. Jerovia.
adj. Vai, cha’ĩ, chu’i, chalái, kelembu, vaikue.
adv. Vai, vaípe, vaihápe.
s. Jasykõi.
s. Akãnundu pohã, akãnundu pe’aha.
adj. Akãnundu, akãraku.
s. Tepoti rehegua.
s. Arange, ára.
s. neol. Moarangeha, arangueha.
v. Mbo’ára.
s. Tembiapovai.
s. Popĩ.
adj. Ome’ẽ mba’eporãva, membyretáva.
s. Ñembo’a apopy, ñemomuña, ñemomemby.
v. Mombo’a, mbohyeguasu, mbopuru’a, momuña.
s. Tekoñemuña.
s. Joaty, joapy.
adj. Ñembyatypyre.
v. Mopeteĩ, mbyaty.
s. Tory, vy’apavẽ, py’aguapy.
s. Vy’apavẽ.
s. Vy’apavẽ, aguije, jererohory.
adj. Jererohory.
v. Rohory, guerohory, momorã.
adj. Hory, ovy’áva.
s. Ñañangue.
s. Taviju.
s. neol. Mba’ehagueva.
adj. kuña rehegua, kuñaite.
s. Úva kãngue.
s. Mba’e ojehúva, mba’e ojehecha’ỹva.
s. Ñemupavẽha.
s. Arete.
adj. Kuerái, haguino, vu.
v. Haguino, vu.
s. Taguino.
adj. Ñarõ, ñarõiterei.
adv. Ñarõitépe.
s. Kuarepotipe apopyre ñemuha, itakãnduarenda.
s. neol. Itakanduatumi.
s. Mba’yru tĩmborape.
s. neol. Itanarã jehechaukarã.
s. y adj. neol. Itanarãmyireko.
adj. Yvyporã, ñemoña katúva.
s. Ñemoñakatu.
s. y adj. neol. Yvymboavevoha, yvymoporãha.
v. Mboyvyporã, moñakatu.
s. Poguy.
s. Akãraku, py’araku, py’a kyre’ỹ.
adj. Kichiha, ñembokiha.
v. Rohory, guerohory, mboarete, ñemboki.
s. Karuguasu.
adj. neol. Membyrãva.
adj. Ne, nevu.
s. Ne, nevu.
s. Mitãrã.
s. neol. Jerovia.
s. Tembi’uro’ysã.
v. Me’ẽ hepykue ra’ãrõvo, jerovia, jepoka.
s. Je’avai, pane.
s. Taju, tyvi, tovykã, yvi.
adj. Haju, hyvi.
s. Gua’u oje’éva, gua’uha, haipyre gua’u.
s. kuatia mohendáva.
s. Jeroviapy, jeroviareko.
s. Akãnundu.
adj. Jeroviapy, joheipyre.
s. Jeroviaháva.
adv. Hekópe, jereroviapýpe.
s. neol. Charajopypy.
s. neol. Mymbañarõ.
s. Arete, vy’a.
s. Ta’ãnga, jechakávy.
s. neol. Ñe’ẽjoajungatu ha’ãngáva.
v. Herakuã, ñemomba’e, apytépe.
Jecha tesaparápe.
adj. Pytaso, oku’e’ỹ, hatã, ova’ỹ.
s. Ñemohatâ, ñemombyta, jekutu.
adv. Asy, atã.
v. Kutu, mohatâ, mombyta, moî, jesareko.
v. neol. Jesareko, ñangareko.
adj. Pytaso, oku’e’ỹ, hatã, ova’ỹ.
s. Tysýi.
s. Tovykã, yvi, tyvi.
s. Tapicharayhu.
adj. Tapicharayhuha, oikotevẽvape heta mba’e porã ome’ẽva.
s. neol. Kuatiajeguarã.
s. neol. Ta’ãngaryryiñenohẽ.
s. neol. Ta’ãngaryryinohẽha.
s. neol. Ta’ãngaryryirã.
s. Tãimbe.
s. Ñe’ẽkuaa, ñe’ẽmbo’e.
s. Tetakue, teta.
adj. Hãimbe.
s. Kuaapavê, arandurayhu.
adj. neol. Tembikuaarekaguigua.
s. kuaarekaha.
adj. neol. Ñemboguapyre.
v. Mbogua, ẽ, yga.
s. neol. Mboguaha.
s. Apýra, apy, hupytyrã, tenonderã, tekorã, paha, pahague.
adj. Po’i, ku’i, sa’i, pererĩ, sỹi.
adj. Amyrỹi.
adj. Pahague, apy, apýra, paha, tembe’y.
s. Tupytyrã.
v. Mbopaha, mohu’ã, mboapýra, japopa.
adv. Ipahápe, ijapýpe, ko’ýte, ko’ýte agüere, ...ma, mandi.
s. Tepyme’ẽ.
v. Hepyme’ẽ.
s. neol. Virupurukaha.
s. y adj. neol. Virupurukakuaaha.
s. Kóga, kokue, kogaty.
s. Jehupytyrã.
s. Tekosỹi, tekoporâ.
adj. Gua’u, tovamokõi.
s. Japu, tovamokõi.
v. Jejapo, japo gua’u.
v. Japopa, pa.
adj. Opáva.
adj. Po’i, ku’i, sa’i, pererĩ, sỹi.
s. neol. Yvy kytĩmbyre parápe.
s. Teraguapy, terahai.
s. Arapy, yvága, yvagapy.
adj. Herahaiha.
v. Mboteraguapy, moĩ téra kuatiápe.
adj. Hatã, mbarete, ndováiva.
s. Mbaretekue, teko mbarete, va’ỹ.
s. neol. Jeguakarei.
s. Yvyrajára. / 2. adj.Tetãmba’e, tetã rehegua.
s. Mohendaharenda, ñemohendaha.
s. Ñemohenda, ñeñangareko, jeheka, ñeporãndu.
s. Hekaha, kaguaiha.
v. Mohenda.
s. Tetãmba’e.
v. Ma’ẽsyvy.
s. Ñanapohãnokuaaha.
s. Mba’erekokuaa.
adv. Teterehe.
s. Tete, tete rehegua, mba’erekokuaaha.
s. Teterekombo’e.
s. neol. Tetepohãnokuaa, teteñepohãno.
s. Tova.
s. y adj. Továre oikuaáva tapichápe.
s. Jati’i vai.
s. Tiri, jeka.
v. Tiri.
adj. Hu’ũ, kãngy.
s. Tu’ũ, kãngy, teko atã’ỹ.
adj. Piru, po’i, ypi. / 2. s. Mba’epererĩ.
adj. Piruchĩ, piru asy, ypi.
s. Ñenupã, mbyepoti.
v. Nupã mbyepoti, havira, mbyapepu, mbyape.
s. Tekoasy, mba’evai, tukumbo, tejuruguái.
adj. Pyahu, piriri, okái chipa.
v. Veve, jajái.
s. Aguapeaso.
s. Yke.
v. Hasa yképe.
s. Kãngy, mbarete’ỹ.
s. neol. Sapatupy’ỹ.
s. Tyevu, tye yvytu, tepyno.
s. Mimby.
s. Mimby mbopuha.
s. Hu’y.
v. Mbohu’y, japi.
s. Hu’ykutu.
s. Jati’i, ai, susu’a, jari’i, ruru.
s. Ambopi.
s. neol. Inimbopejora.
s. Ãmbýu, carrahague. /2. s. Mbegue. /3. s. Teko mbegue, kaigue.
adj. Kaigue, tekokaiguéva, tekombegue, hekombegue, rekombegue.
s. Tendy guasu. /2. s. Ruru. /3. s. Jati’i.
v. Guerurepy, pururepy.
s. Jeguerurepy.
s. neol. Iñeme’ẽmby.
adj. Ndahasýiva, rari, ñamokarapã, sambo.
s. Ñemokarapã.
s. Pepyhai.
s. Ta’ãmbyryha’ãha.
s. Ñemboki.
v. Ñemboki, mongeta, aguara, ñombojaru.
adj. Kãngy, kaigue, teko ate’ỹ, mbarete’ỹ, kuchu, ygue.
s. Kãngy, kaigue, teko ate’ỹ.
s. Yvoty, poty.
s. ka’avo aty.
s. Yvoty rehegua.
v. Mboyvoty, ñe’ẽpoty.
v. Ipoty.
v. Poty, poty jera, ipoty.
adj. Ipotýva.
adj. Ipotýva. /2. v. Oho porãva, okakuaa porãva.
s. Yvotyrenda, yvoty ñemuha.
s. Yvotyryru.
s. Yvotyñotỹhára, yvotyñotỹha.
s. Yvoty ñemitỹmbo’e.
adj. Ipotýva.
adj. Yvotyñemuha.
s. Ygarataeta, tetã yga aty.
s. y adj. Mbovevyiha.
adj. Ovevýiva, ovevúiva.
v. Vevýi, vevúi.
v. Py’aheta, py’amokõi.
s. Syryry, tyku.
s. y adj. Hyku, osyrýva, osyryrýva.
v. Chivivi, syry, syryry.
s. Mba’ery, ry, syry.
adj. Amandykyre, amaregua.
s. Mbyte, Mba’erendy, hy’arendy.
adj. Haviru, avevo, vevúi, vevýi.
s. Tatarendy, tatarendy guasu, tataypy guasu.
s. Tataupa, tatarenda, tataypy, .
adj. Rari, iñakãrakúva, mba’epohýi.
adj. Ojepokuaámava.
s. , Tavarandu, tetãmakuaa, tetãmarãndu.
s. neol. Tavarandureko, tavarandúva, tetãmarekokuaáva.
s. Yvyra rakã, togue hovy rypy’ũ.
v. Pytyvô, moakâraku, mbyaku.
s. Ñemoñeha’ã, ñepytyvô, ñemomba’apo.
adj. Ygarupa, ñai, yrembe’y.
s. Tugua, rugua, hugua, kupe, guy.
s. Taipu, ñe'êpu.
s. Ñe’ẽpu’ãndu.
s. neol. Ñe’ẽrekombo’e.
s. neol. Puhendurekokuaa.
s. Ñe'êpukuaa.
s. Yvu, ykua.
s. Yrapemyatyrõhára, yrape apoha, ymbohapeha.
s. Mba’evai apoha, jukahára, aña, sagu'a.
adj. Pytagua, okaraygua, hasaha, ñande’ỹva, arrivéño.
v. Ñepia’ã.
s. y adj. Ka’aguy rehegua.
s. Tatarupa, tataryru.
v. Japo, mbotata.
s. Teko, ta’ãnga, jechakávy, ysaja.
s. Apo, tesape'a.
adj. Ojejapómava, oñembo’epámava.
adj. Hekoporãva.
s. neol. Aporeko.
v. Japohekópe.
adv. Hekópe, heraitépe.
v. Moha’ãnga, japo, pyaha.
adj. Momorãmbyrã, popeno.
s. neol. Yvyrajo’oha, jo’oha, yvyrajo’oha pererĩ.
s. Téra, ñe’ẽ mbyky ombo’éva apo.
v. Mombe’u, moñe’ẽ.
s. Kuatiahairã, teraryru.
s. Tekogua’uporu.
s. Poreno menda’ỹre, jeporo’u.
v. Pyhy, ukuña, poro’u, poreno, poreno menda’ỹre.
adj. Hetekakuaáva, hete guasúva.
s. neol. Ñemongetajere, ñomongeta, kotyñe’ẽha.
s. Jahape, kapi’i, mymbarembi’u.
v. Mbojahape, mohembi’u, mbohembi’u mymba, mbojurupegua, mbokapi’i.
v. Mboape.
s. Mbyapeha, ape.
v. Mohatã, mombarete, ñemombarete.
s. Py' aguasu, pu' aka, mbarete, tekombarete.
v. Mo’ã, mombarete.
adj. Sapy’áva, mba'éicharei.
s. Po’a, pirapire heta.
s. Jati’i, susu’a.
v. Myaña, rãirõ.
adv. Katuetei katuete, mante.
adj. Mbarete.
s. Yvykua, tyvy, ñeñotỹha. / 2. s. Tîgua, tîguára
adj. Hendyrekóva.
adj. Hendýva ijehegui.
s. Tatame’ẽha.
s. Yvykua, yvykua puku, yvyvo.
s. neol. Ta’ãngañemoĩjo’a, ta’ãngapyaha.
s. neol. Ha’ãnga’opyre, kuatiara’ãnga, ta’ãnganohẽjey, ta’ãngambohesegua.
s. neol. Ha’ãnga’oha, ta’ãnganohẽjeyha, moha’ãngajeýva, ta’ãngamboheseguaha.
v. neol. Ha’ãnga’o, ha’ãngambohesegua.
s. neol. Ta’ãngajejapo.
s. Ta’ãnga apoha.
s. Ta’ãnga.
v. Ta’ãnga’o.
adj. neol. Ta’ãngaguáva, ta’ãngagua, ta’ãngáva.
s. neol. Ta’ãnga’i.
s. neol. Ta’ãngamaranduhai.
s. neol. Tesapearekue.
s. neol. Ta’ãngapytapygua, ta’ãngapytáva.
adj. Pane, ojavýva, ndohupytýiva ipotaha.
v. Javy, pane, poti.
s. Jejavy, pane.
s. Vore, pẽhẽngue.
adj. Pẽhẽ’ãmbyre, mbovopyre, mboja’opyre.
v. Mboja’o, mbovo, pẽhẽ’ã.
s. Ñepẽ, jeka.
adj. neol. Mopẽmbyre.
v. Mopẽ, joka.
v. Pẽ.
s. Tyakuã, tyakuãvu, tyakuãporã.
adj. Hyakuãvu, hyakuãporã.
s. Yga oñorãirõva.
adj. Jekareíva.
s. Ñepã.
s. neol. Mopẽhẽ’ãha.
v. neol. Mopẽhẽ’ã.
s. Pehẽngue, vore, kuruvi.
s. Tyapu, guarara.
adj. Hyapúva, oguararáva.
adj. Jyavy, joavy, juehegua’ỹ, havara, korócho. /2. adj. Hasy. ./3. adj. Hyapúva. / 4. adj. Javorái.
s. Tatarupa, hierro apoha.
s. Pa’i.
s. Karuguasu, karuvy’a.
adv. Ñe’ẽkarẽ’ỹme, añetehápe.
s. Ajuruju.
adj. Ñe’ẽresakãva, ñe’ẽkarẽ’ỹva.
v. neol. Hepyme’ẽvoyve.
s. Py’ape’a, ñe’ẽkare’ỹ.
s. neol. Hepyme’ẽ’ỹ.
s. Hyru, kaguyjyryru.
s. Ñe’ẽjoapy.
adj. neol. Ñopẽhẽnguereko.
adv. neol. Ñopẽhẽnguerekópe.
s. Ñopẽhẽngue, joayhu.
v. Ñopẽhẽngue, joayhu.
adj. Joayhu, ñemopẽhẽngue
s. Pokarẽ, ñemonda.
s. Ahoja, jejaho’iha, ñeñuvãha.
s. neol. Mba’erape, pa’ũñesẽha, pa’ũsẽha./ 2. adv. Meme, py’ỹi, tapia, mante.
adj. Tapiagua, memegua, popy’ỹi.
adv. Py’ỹi, popy’ỹi, meme, katui, tapia, jepive, va.
s. neol. Moho’ysãha.
s. neol. Kytyha.
v. Kyty, pichy, jekyty.
v. Mbochyryry, hesy, chyryry.
v. Pyta, joko, jurujoko, juruka.
adj. Py’atarova, pya’eterei.
s. Mombytaha, jokoha, jurukaha, jurujokaha.
s. Syva, tenonde.
s. neol. Itanarãjo’oha. /2. s. yvapytâ.
s. y adj. neol. Itanarãmohãimby.
s. Itanarãjo’oha.
adj. Ho’ysã, to’ysã, piro’ysã, pyahu.
s. To’ysã, piro’y.
adv. Tekoguapýpe, tuguyraku’ỹre.
s. Jeipychy, jepichy, ñeko’õi.
v. Pychy, pichy, popichy.
v. Jepichy.
adj. Ho’ysã, ro’y.
s. neol. Moho’ysãha, tendamoho’ysãha, mba’emoho’ysãha.
s. Kumanda.
s. Ho’ysa, ro’y, to’ysã.
s. neol. Ogyjegua.
adj. Chyryry, reikopáma hese.
s. neol. Yvyrarakã rogue.
s.Tembe’y, tetãrembe’y.
adj. Tetã’apypegua.
s. Ogarenonde, ogasyva.
v. Pichy, pychy, kyty, japichy, pokyty.
v. Jekyty, jepichy, jejapichy.
adj. Hi’áva, deprovécho.
adj. Hi’a porãva.
v. A.
adj. Karu’i.
s. karu’i.
adv. Karu’ipópe.
s. neol. Yvarejepokuaa.
s. Vy’a, tory, ãngapyhy.
adj. Cha’ĩ, apicha’ĩ.
adj. Rãngue, po’a’ỹ.
v. Noñeñangarekovéi, heja, hejarei, motyre’ỹ, rekoreheja, jei, momarã, gueja.
s. Yva, a.
adj. Hi’áva.
s. Yva ñemuha, yva renda.
s. neol. Yvañotỹhára.
s. Yvapytã.
s. Yva, kuã, a.
v. Oho’akue, ha’e’akue.
s. Tatarendy, tata, rata, hata, ata. /2. s. Ñembokapu.
s. Tatapejuha.
s. neol. Heñoiha./2. s. Ykua, yvu./3. s. Ña’ẽmbe.
adv. Okápe.
v. Peho’akue, oho’akue.
adj. Mbarete, hatã, jy, pu’aka.
s. Pu’aka, mbaretekue, mbarete, teko mbarete.
s. Ñepiã, ñesẽ.
v. Piã.
adj. Ndahi’aréi, pya’e opáva, sapy’agua.
s. Ma’ẽrã, lopi.
s. neol. Opitáva, pitahára.
s. neol. Pohãñemotĩmbo.
v. neol. Pohãmotĩmbo.
s. neol. Ma’ẽrãpa./2. s. Vy’arenda.
adj. neol. Purupyrã.
s. Akãngytao, tyru, aramboha ao.
s. neol. Atypytyvõha. /2. s. Ypy. Ñepyrû, ñemopu' â.
s. Jepytasoha, jekoha, tapo, ypy, yta,
s. Ñemboyku, ñembohyku.
adj. Mbohykuepyre, membe. /2. adj. Jeikopáma hese.
s. Mboyku.
s. Te’õngueryru apoha, te’õngueryrurenda, manorirerã.
adj. Te’õnguegua.
s. neol. Mba’yrumyimbotypy.
s. Pochy guasu, tuguyraku, ñemyrõ, tarovaite.
s. neol. Ñaniryiñanduha.
s. Mboka, piripipi.
s. Jehe'a, ñembohykuepy.
v. Mbojehe’a.
v. Havira, mbyepoti.
s. Mangañembosarái, pelóta ñembosarái, húvol. .
adj. Huvolha’ãha.
s. Upéigua, tenonderã.
adj. Ky’a, ijaréva, henyhẽ jarégui.
s. Ao, ñuvãha, ñemamaha, aopohýi, aomo'âha.
s. neol. Kuimba’e ao.
s. Yga, mba’yru ypegua.
s. neol. Ñemosã, ñeko’õi, kaigue, tembiapopyrã./2. s. Javy, jejavy.
s. Koty./2. s. neol. Mburuvichakuéra, mburuvichakuéra aty, mburuvicha ha ipytyvõhára aty.
s. Gavire.
s. Guasume, guasu.
s. Guasu kuña, guasu.
s. Kuatiamarãnduha.
s. neol. Maranduhaiha.
s. Marãndu mbyky kuatiápe osẽva.
s. Marãndu oikuatiáva, marãnduhaiha.
s. Mbaipy.
adj. Ojayvýva, ojaivýva, jaivy, jayvy, karapã.
s. Ika’avo, ika’avóva, ijuky.
adj. neol. Juky, tekojuky.
s. Juky, ka’avo, kavure’i.
s. Hesa irundýva.
s. Kuã chapĩ.
s. neol. Jo’aha.
s. Mimby.
s. Mimbymbopuha.
s Mba’apo repy, mba'apoirû rehegua.
s. Rakã, hakã, takã, yva pẽhẽngue, toky, hary.
adj. Hakãva, hakã porãva.
s. Jegua, jeguaka, katupyry, kate.
s. neol. Kambyñehẽ.
s. neol. Kambyho.
v. Hepyme’ẽ, porepy.
s. Karia’yporã, kichiha.
v. Mbo’aguara kuñame, ñemboki.
s. Jopói, porepy.
s. Poroepyha, hepyme’ẽha.
v. Poroepy, hepyme’ẽ.
s. neol. Mbyja aty, mbyja kusugui.
s. Pohãnohára.
s. Ogaguy, ogapepoguy.
s. Jaguaguasu, jaguapo'ipuku.
med. s. neol. Apekũ, ahy’otĩ.
s. neol. Ñe’ẽypytũ.
s. Mbuja’apu’a.
s. Ryguasu.
s. Yryvutĩ.
s. Ryguasurokái, ryguasukora, ryguasurenda, ryguasukeha.
s. Ypaka’a, jaku, ñahana.
s. Kupyju, ryguasume.
s. Ogaguyguasu.
adj. neol. Itamembeatãmby, mohatãmby, mohatãvemby.
s. neol. Itamembeatãysy’atãmby.
s. Jehekýi, ñembogua.
v. Jehekýi, ñembogua.
v. Pio.
s. Guasu, guasutĩ.
s. neol. Aohaguéva.
adj. Tymba rehegua, tymbajára, hymba hetáva.
s. Tymba aty, mymbarekokuaa.
adj. Tymbajára.
s. Tymba, mymba, rymba.
s. Hepy, tembiapo repy.
adj. Virureruha.
v. Henonde’a, mbyatyviru.
s. Hýi, mba’epota, pota, se.
s. Ty’ãi, potãi.
s. y adj. Tekorei, ate’ỹ.
s. Mba’e ndahepýiva, hepy’ỹva.
adj. Tĩrupigua.
s. Ai vaieterei ikatúva oporojuka.
v. Tĩñe’ẽ.
s. Guasu kuña, guasu.
s. Guarĩmbe, ype.
s. Guahu.
v. Guahu.
s. neol. Tembi’u rape, ã. /2. s. Ahy’o; jasy’o, jase’o. ./3. s. Mokõha.
s. neol. Tembi’u rape, ã. /2. s Ahy’o /3. Mokõha. .
s. neol. Mba’yrumyikoty, mba’yruñongatuha.
s. Jeroviaukaha.
s. Jeroviauka, hepyme’ẽha rekovia.
s. Ty’ãi.
s. Ahy’o.
s. Mbo’y ajurigua.
s. Ahy’ohéi, jejuruhéi.
s. Ahy'opyhéi, ahy’ohéi, ahy’opyguara.
v. Jejuruhéi, jahy’ohéi, jahy'opyguara.
s. neol. Tahachikoty’i, koty’i.
s. Pyapẽ, pysãpẽ.
s. Jatevu.
s. Yvyrapuku.
s. Pyta. /2. s. Pytasã, kupyju.
s. Pokoka, takape.
s. Ahy’o ruru.
s. Amandayvi./2. v. Hayvi.
s. Hoko, kuarahy mimby.
s. Mba’etĩ, tĩmbo, pytu.
s. neol. Yvarykuepiti, gasoruyva, mba’etĩ.
s. neol. Ñembogasoru.
v. neol. Mbogasoru.
s. neol. Gasorína, mba’eryhapyrã, ñandyrytatarã.
s. neol. Mba’eryhapyrãrenda.
adj. Porupyre, chapĩ, chalái, pahague, apĩ.
adj. Pojera.
v. Poru. /2. v. U. /3. v. Mbyai, mboai.
s. Py’arasy.
s. neol. Py’aryekuekuaapy.
s. Tembi’uapokuaa.
s. Mbarakaja kuña.
v. Poñy, guata opóvo
s. Mbarakaja, chivi, jaguarete'i, jaguarundi. /2. s. neol. Mba’yrumyihupiha, mba’epohyihupiha.
s. Taguato, kirikiri.
s. Guyratĩ.
s. Jyryvi, ahy’o.
s. neol. Jajy.
s. neol. Jajypy.
s. Hoky. /2. s. Itavera.
s. Kõingue, kõi, membykõi, mitãkõi.
s. Pyahẽ, puahẽ. /2. s. Pyãmbu./3. s. Pytuhẽ. /4. s. Tasẽ.
s. Ipyahẽva.
v. Pyahẽ, puahẽ, pyãmbu, jahe’oporiahu. /2. s. Sapukái.
s. Tahachi.
s. Ñemoñare.
s. Apoha, moñemoñáva.
s. Pavê, opaichagua, mburuvicha guasu imbokáva.
s. neol. Kuaaukapavẽ.
v. Pyso opávare.
v. neol. Mba’eapo.
adj. neol. Papykõi.
s. Meña.
adj. Pojera, ome’ẽséva, jepome’ẽ.
neol. s. Tekome’ẽ.
s. neol. Ypykue.
s. neol. Heñoi’ypy.
adj. Katupyryeterei, arandu.
s. Teko, tekove omba’ekuaaitereíva, arandu, katupyryeterei.
s. Kuaruha, tembo ha ta’ỹi, tako.
s. Mbya, máva, yvypóra, avakuéra.
adj. Heko marãngatu.
s. Ñesũpẽhẽ.
adj. Añetegua, hekopegua.
s. neol. Tetyma ñepã, tenypy’ã ñepã.
s. neol.Tetyma ñepã.
s. neol. Yvy’u.
adj. Yvy’uha.
s. Yvyapekuaa.
s. neol. Yvyapekuaa rehegua.
s. Yvyrekokuaa, yvyrekombo’e.
s. neol. Yvyrekokuaahára, yvykuaahára, yvykuaatyhára.
s. neol. Mymbarenda. Área geográfica de distribución de una especie.
s. neol. Tujarekokuaa.
s. Tujarekóva, tuja ha ĝuaiĝui rehegua.
s. Teñói, ra’ỹi, ñepyrũ.
v. Heñói.
s. Teñói, toky.
adj. neol. Moheñoimby.
v. Moheñói, heñói, hokypu, teñói.
s. Tyeguasu, puru’a.
s. Tembiaporape.
s. Tovameĝua, teteñe’ẽ.
s. Atuakãndu.
s. Atuakãndu.
adj. Ijatuakandu.
adj. Ijatuakandu.
s. Tekove yvateterei, avaguasu.
adj. Poro’o, popeno, mburutue, posogue
s. Teteku’e, jetepyso.
s. neol. Kuñarekokuaagua, membyrapekuaapy.
s. neol. Kámaguasu.
v. Jere, pyryrỹi.
s. Kuarahyjereha, yvoty ohekáva kuarahy.
s. y adj. neol. Jererekogua.
s. Jere, pyryrỹi.
s. neol. Guatapyta’ỹrei.
s. neol. Yrypy’aguasu.
adj. Ro’yeterei rehegua.
s. neol. Yrypy’amýi.
adj. Kyse pukúpe oñorãirõva.
s. Tembo akã, tembo apy, tapi’a akã.
s. Tajygue, ndyvuha.
s. neol. Itavera.
adj. Hovy, hovyũ.
s. Tesarasy.
s. Yvypẽhẽngue, yvyakytã.
s. neol. Paite, mbaite.
s. neol. Ñemopeteĩ, ñemoingepa, ñemoirũmba.
v. neol. Mopeteĩ, moingepa, moirũmba.
s. Mba’e’apu’a.
s. Verapy, terakuã, jajái, mimbi.
v. Jererohory, ñembotuicha, jererovu, jejapo.
s. Ñemoherakuã, ñembotuvicha.
v. Moherakuã, mbotuvicha.
adv. Mimbihápe, jajái mbytépe.
adj. Herakuãva, ojajáiva.
s. Ñe’ẽporãpoty.
s. Kũrasy.
s. Kũrasy.
adj. Ahy’opygua.
adj. Karu, hyĝuatã’ỹva, okaru hetáva, okaru vaíva, tembi'u he ho'usevéva.
s. Teko ryĝuata’ỹ, ikarúva reko, tembi’u he use.
s. He’ẽypy.
v. Oisãmbyhyva’ekue.
s. Sãmbyhyha.
s. Tendota, sãmbyhyha, mburuvicha.
v. Sãmbyha, jokuái, mboguata, porokuái.
s. Sãmbyhyha, tekuái, mburuvichakuéra tétãme osãmbyhýva.
s. Mangapokokaha’a
s. Rembe'ykoni, y oikéva yvýpe.
s. Mbyju’i.
s. Mba’ehe’ẽ, mahe’ẽ.
adj. Karu, okaruse reíva, mahe’ẽ’uha.
s. Pete, mbota, japete, ndu, ñopu.
adj. Mbotapyre, nupãmbyre.
v. Mbota, pete, nupã, jatyka.
s Ysy, kambysy, aysy, mba’e apovõ.
s. neol. Mangaysyrenda.
adj. Aysy, apovõ, jajy.
s. Hyruchaukaha. /2. s. Yga.
adj. Kyra, kuña kyra, avevo.
adj. Kyra avevo.
adj. Kyra, ikyráva, kyraiterei, avevo.
s. Kyrakue, ñandy, teko kyra.
s. Tĩĝua’ã, tĩngua’a, kymbu.
v. Chivivi, chinini.
s. Chivivi, chororo, chiã.
v. Ñe’ẽ, purahéi guyra, purahéi guyráicha.
s. Ñe’ẽ, guyra ñe’ẽ.
s. Akãngao.
s. Chesyasy, chesyasy joguaha.
s. Tyky, tykyre. /2. s. Poruru, pyruru.
v. Ho’ẽ, otyky.
v. Mondyky, tyky, ho’ẽ.
s. Tykypa, ógatyky, óga ape kua.
v. Hory, rory, vy’a.
s. Tory, vy’a.
adj. Ovy’áva, horýva.
s. Jehai, moñe’ẽha, mbopuha.
s. Ta’ãnga karãimbyre.
s. y adj. Haiha, karãiha, ta’ãnga apoha.
s. Moñe’ẽha, mbopuraheiha.
v. Karãi.
s. Ñe'êjuky, juky, ñe’ẽrory.
s. Juky, tekojuky, ka’avo, kavure’i.
s. Aguyje, aguije, dioselopáge.
adj. Juky, ijukýva, ka’avo.
s. Jupiha, pyrupiha.
s. Tysyikue.
s. neol. Guapyrã.
s. neol. Chehẽ’apoha.
s. Mbo’esyry. ./2. s. Arapytu. /3. Kokatu.
s. neol. Ñeha’ã, ha’ã.
adj. neol. Omohu’ãmava, mbo’ehára ramo oiko. /2. neol. s. Moiporãmbyre,
adj. Mbegue katu, michĩ mimi, mbegue mbegue.
s. neol. Moĩporã, mbojoja. /2. v. Mbo’eháramo, mbo’eháraramo aiko.
s. Tai.
s. Jehai.
s. neol. Mba’echauka, haira’ãngáva.
v. Haihechauka.
s. Ta’ãngahai.
s. neol. Tatapỹihairã, itapỹiveragua.
s. Ñe’ẽtekuaa.
s. neol. Yvyrahaha.
s. Kapi’ipe.
s. neol. Ty’ãikutuha.
s. neol. Ty’ãijokoha’apoha.
s. Pytãngue.
s. Mboka guasu ra’ỹi. /2. s. Peteĩ yva.
adj. neol. Ha’ỹimbyréva.
s. neol. Pẽhẽmboykurã.
adj. neol. Pytãu.
adj. Tuicha, kakuaa, popeno, tuvicha, guasu, erádo.
adv. Tuichahápe.
s. Teko marãngatu.
adj. Posogue, popeno, poro’o, mburutue.
s. Tuichakue, tuvichakue.
s. Kóga ra’ỹi renda.
s. Itapititi, itasỹita’y. / 2. s. Jari’i.
v. A amandáu.
s. Amandáu.
s. Mymbarenda, kokue.
s. Chokokue, kokue jára.
s. Mba’era’ỹi, kogara’ỹi, ta’ỹi, ra’ỹi, ha’ỹi. /2. s. Akytã. /3 s. Sa, resa, tesa./4. s. Susu’a.
s. neol. Ñembopititi, ñemboypipi.
s. neol. Mba’emoha’ỹiha.
v. neol. Mbopititi.
s. Ñandy, kyrakue.
s. neol. Ñandyryru.
adj. Ñandy, ñandýva, kyra.
adj. Ñandy, ñandýva, kyra.
adj. Hory, mbovy’áva.
v. Hepyme’ẽ.
adv. Rei, ka’ípe.
s. Aguijevete.
adj. Rei oñeme’ẽva.
adj. Pohýi, vai, ndaivyroreíri.
adj. Henyhẽ, hyeguasu.
s. Puru’a, tyeguasu, tyevu.
adj. Hepy, hasy.
v. Ñe’ẽype.
s. Ypeñe’ẽ.
s. Tovatĩ, ñai’ũ morotĩ.
s. Mymbatyreka, oikóva ambuekuéra ndive.
s. Akãchara, akãravichãi.
s. Tiri, jeka.
s. neol. Ynohẽha.
s. Kyju.
adj. Pytagua.
adj. Hũngy.
v. Sapukái.
s. Ayvu.
s. Sapukái.
s. Teko tie’ỹ, teko kachiãi, ñe’ẽ tie’ỹ.
adj. Tie’ỹ, kachiãi, hekorã’ỹva.
s. Anambusukue, poguasukue.
s. Hupiha.
adj. Poguasu, anambusu.
s. Hoko, suinda, tajasu guyra.
s. Akytã, ta’y, ygáu.
adj. Ita’ýva.
s. Ngururu, kororõ.
v. Ngururu, kororõ, mburea.
s. Tumby, garúpa, apýri.
s. Oñondivéva.
s. Aty, atypy.
s. Itakua, yvytykua.
s. Gua’a, araka, guaka, kaninde.
adj. Tuva’ỹ.
s. Tetã Paraguay pẽhẽngue.
adj. Gua’i, guairaygua.
adj. neol. Sa’yju.
s. Poryru, po ao.
adj. Porã, py’aguasu, katupyry, ha’eve, kuñaite.
adj. Porã, py’aguasu, katupyry, ha’eve, kuimba’ete.
s. Avañe’ẽ.
adj. neol. Avañe'ẽkuaahára guaraniñe'ẽkuaahára.
s. neol. Ñangarekohára, rerekua, mba’yrumýi rerekua./2. interj. Cháke.
s. Ka’aguy rerekua, ka’aguy jarýi.
adj. Ñongatupy.
s. neol. Kuatia’atã’iñongatuha.
s. Ñongatuhára.
s. neol. Mba’emyiñongatuha.
v. Ñongatu, mboyke, ñomi, ñangareko.
s. neol. Mitãñangarekoha.
s. Mañaha, mañanda, tahachi, mañandára.
s. Terekua, tahachi, mañandára.
v. Ñongatu, pytyvõ.
s. Taity, keha, kuára, kua, tupa.
s. neol. Hi’upypẽhẽ’i.
s. Tembo, tete apýra, takuãi.
s. Arasa, arasa.
s. Arasamáta.
s. neol. Yvyrajo’oha.
s. Guarini, ñorãirõ, parapiti.
v. Ñorãirõ, parapiti.
s. neol. Guarinihára, oñorãirõkuaáva, ñorãirõhára.
s. Mboguataha, sãmbyhyha,tendota.
v. Sãmbyhy, mboguata.
s. Ita, itakuruvi.
s. neol. Kytĩhapohýi, akã’oha.
s. Tesavi, tesapymi, tesa’i.
v. Ñesapymi, ñembohesamichĩ, ñemotĩcha’ĩ.
s. Tesa’i, tesavi.
s. Taiky.
s. neol. Yvoty apesã.
adj. Mimói, mimoimbyre, mbojypyre.
s. Kumanda’i.
v. Momimói, mbojy, jy.
s. Mbaraka.
s. Mbarakapu, mbaraka atõi.
s. Mbaraka apoha, mbaraka mbopuha.
adj. Mbaraka mbopuha, mbaraka atõiha, mbopuhára.
s. karuse rasa, karuse vai.
s. Tasokuára, tasoraity.
s. Yso, taso, sevo’i.
v. Iporã mávape, ha’ã, kũmby.
adj. Ha’ãva.
s. Hekue, vy’a.
adj. He.
adj. Ahy’ogua.

E’a.
s. Kumanda.
s. Petỹ, sigarro poguasu.
s. neol. Kumandaty.
s. Kumanda.
v. Ime, î.
s. neol. Mymba omba’apóva.
v. Oĩkuri.
s. neol. Kumanda.
adj. Katupyry, ha’eve,karakatu, pohe.
s. katupyrykue, karakatu, teko katupyry.
adj. Pohe, katupyry.
s. neol. Katupyry.
s. Ñembopu’aka, ñembosako’i, jeporuñepyrũ.
adj. Ipu’akáva, ojepurúva.
v. Mbokatupyry, mbopu’aka.
s. Kumanda, taguana.
s. Koty.
s. y adj. neol. Jeikorendagua.
s. Yvypóra, oikóva, oiméva, oĩva, oikovéva.
v. Iko, ĩ, ime, ikove.
s. Tekoaty.
s. Ao, jepokuaa.
adj. Tapiagua, meme.
adv. Tapia, meme, mante, manterei, va.
v. Mbojepokuaa, mbo’e.
v. Jepokuaa.
s. Ñe’ẽ.
adj. Ñe’ẽmbyre.
adj. Ñe’ẽngatu, jurumy’ỹi, oñe’ẽreíva.
s. Guerere.
v. Ñe’ẽ, ñemongeta, ñomongeta, guerere.
v. Ñe’ẽojupe.
adj. Apoha, apohare.
s. Tekove hymba vaka hetáva.
adj. Kyre’ỹ, katupyry.
v. Japo, mboaje, mbo, mbu, mby, mo, mu, my, mba’eapo.
v. Jekuaa.
s. Hácha,akângua.
v. Iñakãnguápe ñembovo, hachea.
s. Ñeinupã iñakãnguápe.
v. Mbovo iñakãnguápe.
s. Hachaporuha.
s. Tataindy poguasu, tataindy guasu.
s. Jy’i, hacha’i.
prep. Kotyo, gotyo.
s. Mymbarenda, tymba heta renda, opamba’e oguerekóva peteĩ tekove.
s. Jarýi, póra.
adj. Mboaguaráva, mbojuruhe'êva.
v. Mboaguara, mongele’e, mbojuruhe’ẽ, pichy.
s. Juruhe’ẽ, jepichy, kunu’ũ.
s. Taguato, kirikiri.
s. Pytu.
s. neol. Pytune, jurune, taivu.
v. Juhu, johu, topa ĩ, ime, iko. / 2. v. Vy'a.
v. Jejuhu, jojuhu, jetopa, jotopa./2. v. Vy’a.
s. Johupyre, juhupyre.
s. Tokái, kora.
s. Kyha.
v. Myatimói, moatymói, moatimói, mbovava.
v. Ñemyatimói, ñemoatymói, ñemyatumói, ñemoatimói.
s. Ñembyahýi, vare’a, py’arasy.
adj. Ñembyahýi.
s. neol. So’ojosopyperenda.
neol. s. Aviõrenda.
s. Hekoreíva, iñate’ỹva.
v. Korei, jaguajuka.
s. Ate’ỹ, tekorei.
s. Aosoro, ao chalái, ao tuja.
s. neol. Mba’epururã.
s. Hu’itî.
s. y adj. neol. Avatimirĩmongu’iha.
adj. Hyĝuata, henyhẽ./ 2. adj. Kuerái.
v. Mohyĝuatã, myenyhẽ. / 2. Mbyaju, mbuaju, monguerái.
v. Ñemohyĝuatã, ñemohyvatã.
s. Tenyhê, ñemohyĝuatã.
s. Tyĝuatã, tenyhẽ.
prep. Peve, meve.
adj. Kuerái.
v. Monguerái, mboka’apa, mbyaju.
v. Ñembyaju, kuerái, ñeko’õi.
s. Kuerái, mbyaju.
s. Mymba aty.
v. Oĩ, oime, oiko.
s. Apesã, háse.
s. Tembiapo guasu.
s. Toryja, pukaha, jojaiha.
s. neol. Avajokoha.
s. Tovykã, tyvi, tyvika, yvi.
s. Ñembyaipavẽ, sarambi.
s. Tepoti, poti, tekaka, kaka.
v. Oikóva, ojehu añetéva, apopyre, ojejapopyre, jehupyre, tembiasa.
s. Paje.
adj. Paje, paje apoha, ava paje.
adj. Mbopajepyre, pohãnombyre, akãraku.
v. Mbopaje, pohãno, moakãraku.
s. Paje, pohã.
v. Apopyre, ojejapopyre, tembiasa.
s. neol. Tembihasa, tembiasa, jehupyre, ojehúva, ojehuva’ekue, oikóva, apopyre.
s. Apopyre.
v. Ne, nevu.
s. Nevu.
adj. Ne, hyakuãvai, katĩ.
s. Katĩ.
s. Ro’yrypy’a, eláda.
s. Moro’ysãha.
s. neol. Yrypy’are’ẽrenda, yrypy’are’ẽ apoha.
s. neol. Hypy’are’ẽ’i.
s. Hypy’a, ro'yrypy'a, ro’yeterei, typy'are'ê.
v. Ro’yrypy’a, vela.
s. Amambái, chachĩ.
s. neol. Mboveverã.
s. neol. Mbovevepy.
s. neol. Tuguy’uha.
med. s. neol. Tuguykuaapy.
s. Akãndu, kãndu, syvakãndu, tuguy apeno, apeno, , ruru.
s. Kuña.
s. Kuatia apesãryru.
s. neol. Yke yku.
s. Yvyvore, yvy apu’a mokõi pẽhẽnguekue.
s. neol. Monguaruharã.
s. neol. Huguy tyepy.
s. neol. Tuguyñehẽ, tuguyky.
s. Teviruguy.
v. Mbovo, tiri.
adj. Jeka, tiri.
s. Vo, jeka, tiri.
s. Kapi’ikã.
s. neol. Ñanandy, kapi’ity.
adj. Ka’avo’uha, kapi’i’uha.
s. Ñanajukaha, ñanapohã.
s. neol. Pupu, hakupupu, haku, jepupu, tĩmbo.
s. neol. Ñananguerarenda, ñananguéra, ñanañeñotỹha.
adj. Mbareteiterei.
s. Yvyrembireja.
v. Ñeme’ẽtúvagui.
s. Jararã, túva ha sy amyrỹi mba’ekue jára.
adj. Oúva ñemoñarégui.
adj. Ijeroviapa’ỹva.
s. Jeroviateko’ỹ.
s. Mba’ekue opytáva pẽhẽnguépe.
s. Kuare, jekutu, pore, mbore, ai.
v. Japi, kutu, api, mbyai, mbovore.
s Meñakõiva, monflórito.
s. Teindýra, reindy, heindy.
s. Tykéra, ryke.
s. Kypy’y.
s. Joyke’y, ahyguéra, asyguéra.
s. Pehẽngue, pehẽ, pesẽngue, ahygue, vore, vo.
s. Tyke’yra, ryke’y.
s. Tykéra, ryke’y.
s. Tyvýra, ryvy.
s. Joyke’y, ahyguéra, asyguéra.
adv. Porã, porãhápe.
v. Moporã.
adj. Porã.
s. Porãngue.
s. Tyekuesẽ, tyepiresoro.
adj. Hyekue pire soróva, hyekuesẽva.
s. Hekokatúva, ipy’aguasuetereíva.
s. Py’aguasu.
s. neol. Juruñembyai.
s. neol. Itakãnduakuéra.
s. Tembiporu.
s. neol. Itanarãguigua, itakandúare oñemba’apoha.
s. neol. Itakãnduáre omba’apóva.
s. neol. Itakãnduaravẽ, ita ky’akue.
adj. Mimói, pupupyre.
v. Mbopupu
s. Pupu.
s. Pukõi’ỹ.
s. neol. Ymbareterenda.
adj. neol. Mborypyre
s. neol. Mbo’yha.
v. neol. Mbo’y.
s. y adj. neol. Yrekogua, yrekóva, ymyigua, yrekopygua, yreko’apo, yrekokuaáva.
s. Akã’y.
adj. neol. Ypytepy.
s. neol. He’õjokoha.
s. neol.Yvyra’ãngasyry.
s. neol. Yrekokuaa.
s. neol. Jeipychy ýpe, yjepychyrã.
s. neol. Yra’ãha.
s. neol. Itanarãyreko.
s. neol. Tete’ypa, tyeguasu.
s. neol. Yñemitỹmby.
s. Ysypo.
s. Hielkue.
s. Yrypy’a.
s. Ñana, kapi’i, kapi’ipe, ka’a.
s. Itakãndua, ita.
s. Py’a, py’akue.
s. Potĩ, mba’epotĩ, ñemopotĩ, ñemopotĩmby, mopotĩ.
v. Mopotĩ.
v. Ñemopotĩ.
s. Ãmba’yete, guapo'y.
s. Chera’a, memby, ta’ýra.
s. Hyvi.
s. neol. Inimbo’i.
s. Povãmby.
s. Inimbopovãha.
s Inimborenda.
v. Povã.
s. Tysýi, hysýi.
s. Inimbo, tenimbo, yvi, yvíra, poyvi.
v. Mbovyvy sãmbo.
s. Tapypi juru mo’ãha.
s. Menda.
s. Momorãhéi, purahéi guasu, purahéi.
s. Jepytaso.
v. Kutu, jatyka, ñatõi, jekutu.
adj. Ruru, aruru, avevo, haviru, vu.
v. Mboruru, mboapeno, mbovu.
v. Vu, jerovu, jererovu.
s. Ruru,jevu, apeno.
s. Ñe’ẽmomýiva, mbohekokuaa’ỹva, mboguerováva.
s. Ñe’ẽmbotuicháva, mbotuicháva, momichĩva.
s. neol. Ãndurasa.
s. Oñanduetereíva.
s. neol. Ñemuhaguasuveha, ñemuhaguasu.
s. neol. Akãnundu guasu.
s. neol. Kerana, keraseve.
s. Akãnundu.
s. Ñe’ẽpehẽtai joavypy.
s. neol. Aokavajugua.
s. neol. Kavajureko.
v. Monge, mongehekope'ỹme.
s. Jojói.
adj. Oimo’ãva hasyha.
s. Tovamokõi.
adj. Hova mokõiva, tovamokõi, ñensuguy.
s. Kavaju ñaniha.
s. neol.Kavaju’y.
s. neol. Mboitaguy.
s. neol. Hupytyrã.
s. Marandeko, tembiasakue, káso.
s. Tembiasakuaahára, marandeko mbokuatiaha.
v. Tembiasakuaahai, marandekohai.
adj. neol. Tembiasakue, tembiasakuéva, tembiasapyre, tembiasapyréva.
s. neol. Tembiasakue jehaimimi.
v. Ñetĩnga.
s. Tĩ, apyngua.
s. Ogapy, óga, tataypy, tataupa, tapỹi.
s. Togue, rogue, hogue, toguerãimbe.
s. neol. Itanarãmbegua.
s. Toviru, roviru, hoviru.
v. Momýi, typeka, kuatiamomýi, toguemomýi.
Interj. Maitei, mba’éichapa, mba’éiko.
s. Pytu’u, tekorei.
adj. Hekoreíva.
s. Tekorei, kaigue.
s. Mba’apopytu’u, ñekotevẽ’ỹ.
v. Pyrũ.
s. Pirekue, pire.
s. Tatatĩ ky’akue, tatatĩjare.
s. Manopavẽ.
s. Kuimba’e kyra mbarete.
s. Kuimba’e rembiapo.
s. Kuimba’eja, kuimaba’ereko.
s. Kuimba’e, yvypóra, ava, kuimba'e, karai.
v. Mbo’ati’y, ñemombarete kuimba'éicha.
s. Ava’i, karai chu’i.
s. neol. Ati’yrã, ati’ygua’u.
s. Ati’y, tati’y.
adj. Hete guasu, to’ónte.
s. Kuña kuimba’e, to’ónte.
s. Ñembotuicha, ñakâity, jehayhu.
s. neol. Pohãnopukuhára.
s. neol. Ñepohãnopuku, ñepohãnokuaa, pohãka’atykuaagua.
adj. neol. Ñepohãnopukúva.
s. neol. Mymbapyrakukue.
adj. Jukahare, porojukaha.
s. Jejuka.
s. Ñandejára rehegua ñemoñe'ê, pa’i oñemoñe’ẽ tupãópe.
s. neol. Mba’ejererapo.
s. Pujojareíva, ipujojáva.
s. Haijojareíva, ñe'êjoavy jehai joja.
v. Mbojoja.
s. neol. Ysajakatukuaa.
adj. Joja, terajoja.
s. Terajojaha.
s. Ñe’ẽjojarei, herajojáva.
s. Teviro.
s. Ita momboha,
adj. Hypy, pypuku, pyko’ẽ.
s. Typy, hypykue, pypukukue, tugua.
adj. Hekojoheipyréva, hekomarãngatúva.
s. Tekopotĩ, tekojoheipyre, tekomarã’ỹ, tekoporã.
s. Urupe.
s. Terakuãporã, terakuã guasu, mimbi.
s. Tembiapo repykue.
s. Terakuã porã, ñemboete.
adv. Marãngatuhápe.
s. neol. Tekopotĩ.
adj. Joheipyre, marãngatu, hekopotĩva.
v. Mbotuicha, momba’e.
s. Aravo, ára.
adj. Ikuáva.
v. Mbokua, mbojuru.
s. Yvyra juvyha.
s. Ovakãmbývo, akãmbývo.
s. Yvyra rakãmby.
adj. Ñenomby.
s. Ararapo, arapaha, ararembe.
s. Tahýi.
s. Jehýi.
s. neol. Tujuitakai, tujuatãmbyre, tujuatãgua, tujuratãmby, tujuñemohatã.
s. neol. Tujuratãmby’apoha.
v. Mumu. / v. Jehýi.
s. Tahýi kuára, tahýi raity, takuru.
s. Tahyijukaha.
s. Tekogueruha.
s. Tataupa.
s. Guyrajura, guyratatakua.
s. Tatarenda.
s. Tatakua.
s. Takãmby.
s. Takãmby’i, takãmby.
adj. Omondýiva.
s. Kyhyje, pirĩmba.
s. Ka’avo, ka’avóva, temitỹngue.
s. neol. Ka’avo ñotỹha.
adj. Hovasy, hova takuru.
s. Mbohupa renda, mbuhupa repy.
v. Moĝuahẽ, mbohupa, mohenda, monge.
s. Mbohupára.
s. Hoga’ỹva róga, poriahúva róga.
s. Tasyo.
s. Ógape moĝuahẽha.
v. Moinge tasyópe.
s. Mbujape karai.
v. Myangekói.
s. Mbohupa renda.
s. Mbohupára.
adv. Áĝa, ko ára, ko ára kóvape.
s. Kua, yvykua.
s. Tatypykua, hatypykua, ratypykua.
adj. Nandi, pa’ũ, kuára, kua, kuare.
s. Pore, mbore, pypore, tapykuere.
adj. Nandi.
adj. Tyre’ỹ.
adj. Nandi.
s. Kokue, kóga, temitỹndy, ka’avoty.
s. Kãngue, kã.
s. Mbuhupára, mbohupáva, ñembohupáva.
s. Tupi’a, rupi’a, a.
adj. Okañyséva.
v. Kañy, piã, guari, dipara, mbopo’i, joka yvy, jo’o yvy, mbovu kamisa lómo.
s. neol. Ysypererĩ.
s. Yvypóra reko, opa yvypóra oĩva yvy apu’ápe.
v. Mbohekoporã.
s. y adj. Heko porãva, yvypóra.
s. Tatatĩna, tatatĩmbo.
v. Hatatĩ, otĩmbo.
v. Motĩmbo, mohatatĩ, myatatĩ.
s. Te’õreko, he’õreko, te’õ, tykue.
s. He’õmanteha, yvyrykue, ysyryrapo.
v. Mohe’õ, myakỹ.
adj. He’õ, akỹ.
s. Tĩndy, jejapose’ỹ, ñemomirĩ.
adj. Tĩndy, mirĩ, tupe.
s. Ñetĩndy, ñemokachiãi. /2. s. Ñemomirĩ.
v. Motĩndy.
v. Ñemomirĩ.
s. Tatatĩ, tĩmbo.
s. Tory, tykue, pukarã, teko, pire.
s. Horýva.
v. Moinge, mbyasuru, mboguy, japasuru.
s. Kusuviru’ũ, yvytutarova, yvyturatã, yvytu pochy, yvytu pochy oipeju hatãva.
adj. Hovasy, sagua’a, joha, hory’ỹva.
v. Povyvy, jepovyvy, guyguy, jevyka, jeporeka.
s. Kyja.
interj. Pípu.
s. Ñemihápe.
v. Mbosope, monda, kutu, javyky.
s. Ñemonda.
v. Hetũ hetũ.
s. He’ỹ.
Interj. Aina, cháke, háke, áke.
Pehêtai papy ava mbohapýpegua.
Ahámi, aháva, ahámiva.
adj. Españagua.
s. Kavara ka’aguy.
adj. neol. Ivisapegua, ivisaygua.
neol. Upete ave.
s. Yvyja.
s. Karãu, guyra karuguapegua.
s. Yrypy’a tuicha vevýi.
s. Ysoka’a.
s. neol. Ta’ãnga, ta’ãnga karai.
s. neol. Ta’ãnga Tupã rehegua.
adj. neol. Ombotyovéva Tupã ra’ãnga, omboykéva Tupã ra’ãnga.
s. neol. Tekokuera’ãnga.
s. Piju, pireju, tirísia.
s. neol. Pira rehegua.
adj. Pira’uha.
s. Ho, hoháva.
s. Temimo’ã, apytu’ũroky.
adj. Porãite, potapyrã.
adj. Potaporãva, imo'âporâva.
v. Moporã akãme, mboyvate ñe’ẽme.
adj. Peteĩcha, ojojáva.
s. Rekotee.
s. neol. Ñemopeteĩ, jekuaaukapy.
s. neol. Jekuaaukaha.
v. neol. Kuaauka, ñemopeteĩ, mbojekuaa, hechauka, kuaa.
v. neol. Jekuaauka.
s. Potapyrembo’e.
s. Joayhu, purahéi mborayhu, mborayhu purahéi.
s. Ñe’ẽte, ñe’ẽ.
adj. Ñe’ẽ rehegua.
s. Teko.
adj. Tarova, výro, vyra, tavy, tavyrai.
. adj. Ohayhúva mba’erei Tupãicha.
v. Hayhueterei.
s. Hayhupy. tupãgua’u, tupãgua'ura’ãnga.
s. Katupyry, teko ha’eve.
adj. Katupyry, ha’eve.
s. Tupao.
adj. Tata rehegua.
s. Tembiapo vaieterei.
adv. Tembiapo vaietereihápe.
adj. Vaietereíva, hembiapovaíva.
s. Kuaa’ỹ, tavy, teko tavy.
adj. Tavy, ndoikuaáiva.
v. Kuaa’ỹ peteĩ mba’e, kuaa’ỹ, ñembokuaa’ỹ, ñembotavy.
adj. Heruĝua, mombyrygua, ojekuaa’ỹva, ojehecha’ỹva.
adj. Javeve, ha’ete, peteĩcha, javegua, joja, jojaha, ojojáva, javegua, joguaha.
v. Mbojoja.
s. Joja, tekojoja.
adv. Joja, peteĩcha.
s. Teju, teju guasu.
s. Perevy, veríha.
v. Perevy, veríha.
s. Ñembojoaju, ñembojoajuha, mba’e mbojoajuha.
adj. Kañy, máu, hekopegua’ỹ.
adj. Avy, hendape’ỹ, ikatu’ỹva jejapo.
adv. Avýpe, teko avýpe, henda’ỹme.
adj. Apyve’ỹ, apyra’ỹ, ijapyra’ỹva, opa’ỹva.
s. Tesape, tendy.
s. y adj. neol. Jehesapepáva, hesapepýva.
v. Hesape, myesakã.
s. Ãnduavy, kuaa avy.
v. Moñandu avy, mbokuaa avy, ñandú avy.
adj. Javyhára, ñandu ayvýva.
adj. neol. Arandu, mba’ekuaáva, moha’ãngapyre.
s. neol. Haiha’ãngahára.
v. Mbo’e, momarãndu, moha’ãnga.
adj. Jekuaapyre, arandu, herakuã porã.
v. Amoha’ãnga, ahaichauka.
s. Ta’ãnga, ñeimo’ã.
s. Py’amongeta, ñeimo’ã rei.
adj. Hemimo’ã, ñeimo’ãpyre.
v. Imo’ã rei.
s. y adj. Ñeimo’ãva.
s. Itakaru.
adj. Výro, výra, tavy, tavyrai.
adj. Hendyva’ỹva, hova perõva.
adj. Gue’ỹva, je’o’ỹva.
s. Ñeha’ã, tekora’ã.
adj. Ha’ãmbyre.
v. Ha'ãnga, ha’ã, hekora’ã.
s. Jahéi, kuerái.
v. Jahéi, mbopochy, mbokuerái, monguerái.
v. neol. Mbotandýi.
s. Japi, jejapi.
adj. Tumi, hete’ỹ.
adj. Mokõime ikatu’ỹva ovo.
v. Me’ẽ.
adj. Noñandúiva, ndojehejáiva iñandu.
adj. Marachachã, apa, meĝua.
s. Jokoha, jejoko.
v. Joko, mopa’ã.
adj. Oike’ỹva, hasa’ỹha
adv. Ñeimo’ã’ỹre.
adv. Vaivai.
adj. Marã, chae, porã’ỹ.
s. Tetã guasu, tetã ambue tetãmegua omboguýva.
s. neol. Ñembotyky’ỹ, he’õjejoko.
s. neol. He’õjokoha.
v. neol. Mbotyky’ỹ, he’õjoko.
adj. He’õjokopyrã, y ojokóva, ndaikatúiva he’ô.
adj. Moãngekóiva, poromoãngekóiva.
s. Mbarete, mbaretekue, hatãha, py’aguasu.
adv. Mbareteopópe, py’aguasúpe.
adj. Tupãme ombohováiva.
adj. Noñyrõséiva.
v. neol. Moĩpyahu.
s. neol. Moĩjey, ñemoĩpyahu.
s. neol. Tãipyahurãkuaapy, tãipyahurãkuaa.
s. neol. Mba’epururã.
s. neol. Ñemboja tembiapo vaípe.
adj. Ñembojáva tembiapo vaípe.
v. Mboja, mbojavo’ói.
adv. Ja’e’ỹme, tesa’ãme.
adj. Ja’e’ỹre ojekuaáva.
v. Jerure asy, ñepomoĩ.
s. neol. Kapuryepy.
adj. Posogue, popeno, poro’o, hechapyrã.
adj. Ndojehayhúiva.
s. neol. Jegueruyka.
adj. Jerupyre ambue tetãgui.
s. neol. Gueruykaha.
s. Momba’eguasu reko.
adj. Guasu.
v. Gueruyka.
v. Myangekói, moangekói.
s. Katu’ỹha.
v. Joko, jokouka, mbokatu’ỹ.
adj. Katu’ỹva, apo’ỹmby.
s. Tembiapoukapy, jejopy.
adj. Ikatu’ỹva ñamomboareve.
adj. Japúpe ombyekoviáva tapichápe.
s. Japu.
s. Pu’aka’ỹ.
adj. Ipu’aka’ỹva, kãny, hembo atã’ỹva.
s. neol. Apamona.
v. Mona, mbohykuepa, moakỹmba.
s. Kuatiañe’ẽ apoha.
adj. Tekotevẽkuete, hejapyrã’ỹ.
s. Py’a atõi, pore, kuatiañe’ẽ apo.
adj. neol. Oporomombáyva, oporopy’a atõiva.
v. Mbopy’arasa, ñanduka, mopirĩ, mombáy.
adj. Kuatiápe jejopypyre.
s. Kuatiañe’ẽ jopyha apohára.
adj. Ñeimo’ã’ỹ, ñeha’ãrõ’ỹ.
v. kuatia jopy, japo kuatiañe’ẽ.
adj. Oĩreíva, hi’a’ỹva.
s. Ñe’ẽky’a, ja’o pohýi.
adv. Rekope’ỹme, henda’ỹme.
adj. Hekope’ỹ.
adj. Ouháicha ojejapóva.
v. Japo ouháicha.
adj. Sapy’a.
s. Ñangareko’ỹ, tarova.
adj. Oñangareko’ỹva, tarova.
adj. Mitãrusu.
s. Tie’ỹ, tekoky’a.
adj. Tie’ỹ.
s. Moĩmbyre mbaretépe.
s. Tavarepyme’ẽ, pirapire me’ẽ tetãme./2. s. Moĩmbyre mbaretépe.
v. Mbotove, mbohovai.
v. Mboguata, myaña, momýi.
s. Ñemboguata, ñemyaña, ñemomýi.
adj. Apo vai ojeheja ñenupã’ỹre.
s. Jeheja rei, apo ai.
s. Ky’a, mba’eky’a, marã.
adj. Ky’a, tie’ỹ, tyai.
s. Ñemboja.
v. Mboja.
adj. Pave’ỹ, opa’ỹva.
s. Jehejarei, jeheja, ñemomombyry, japo’ỹ.
adj. Ndaikatúiva jaiko hendive, ijarheleterei, jejokokuaa’ỹva.
adj. Naiñambuéiva, ñembyai’ỹva.
s. Karuse’ỹ, juruhe’ỹ, karu’i.
adj. Karu’i.
adj. neol. Jehupyty’ỹva.
s. Pore’ỹ.
adj. Ñehendu’ỹva.
s. Ñepyrũ, jepe’ã, jechauka ypy.
v. Moñepyrũ, ñepyrũ.
adj. Kane’õ’ỹva.
adj. Pituva, katupyry’ỹ, aruru.
v. Ñemomba’e, ñembojára.
adj. neol. Ipy’aguapy’ỹva, jesareko’ỹre, oma’ẽporã’ỹva, oñangareko’ỹva.
v. Hapy, mbokái, jehapy, kái.
adj. Ohapyséva.
v. Kaipa.
s. Kái, jehapy, jekái.
s. neol. Hyrusãingomotĩmboha.
s. neol. Ñembojopoipy.
v. neol. Mbojopói, jopói.
s. neol. Jopói, jopoime’ẽmby, ñembojopói.
s. Py’aheta, py’amokõi.
adj. Popy’ỹi, pytu’u’ỹre.
adv. Mante, manterei, jeheja’ỹre.
s. Yvyrapaje, yvyra aysy, tatatî hyakuâ porâva.
adj. Herungua, hesakã’ỹ.
s. neol. Hapypaha.
v. Motanimbu, mbokusugue.
s. Ñekytĩ.
adj. Oikytĩ, kytĩha.
s. Pẽhẽngue, vore.
v. Mboliga, mboakâraku
s. Jero’a, teko vã.
adj. Jayvy, jero’a, vã, karapã.
v. Mbojerova, mokarapã, movã.
adj. Ñemoĩmbyre, ñemoingepyre, ñemoinge, ñemoĩ.
v. Moinge pype, moĩ pype.
s. Syróga, syrão, membyrã róga, mitãtyre’ỹnguéra róga.
s. Ñemoinge, ñemoĩ, jeike.
adv. Avei, ave, ñamoingévo, ñemoĩpyre reheve, ñemoĩpyre ndive.
adv. Avei, ave.
adj. Jekuaa’ỹva.
adj. Tarova, ñe’ẽrei, hekope’ỹ.
adj. Sa’y’ỹ, para’ỹ.
adj. Ndokaikatúiva, ndojehapykatúiva.
v. Myangekói, monguerái, mbyaju.
s. Jeikoporã’ỹ, vy’a’ỹ.
adj. Oiko asy, oikopoprãỹva, naiporãi ojeporu haĝua.
adj. Jojaha’ỹ.
adj. Noñemoĩmbáiva.
adj. Ha’eño, ka’irãime ha’eño, ndikatúiva oñe’ẽ avavéndi.
v. Moha’eño, mbotove oñe’ẽ haĝua.
adj. Ndohasáiva akã rupi, ndoikéiva avave akãme.
adj. Jekupyty’ỹ, ndikatúiva ñomoirũ.
adj. Oipytyvõ katuetéva.
adv. Katuete, rei.
adj. Tuichaieterei, ha’ãrã’ỹ.
adj. Py’amanóva, py’akañýva, tarova.
adj. Vy’a’ỹme naipohãiva.
s. Pytaso’ỹ, jererei, py’aheta.
adj. Py’ahetáva.
adj. Ndaipapapyrãi, ndikatúiva ojepapa.
s. Jejoko’ỹ.
s. neol. Takoruru, cuarto ra’ỹi.
s. neol. Ñemoingejey.
s. neol. Moingejeyha.
v. Monembo'y, moinge, mbojoapy, ñemoinge.
adj. Hete’ỹva.
adj. Noĩporãiva, hekope’ỹ, ojavýva.
adj. Marãne’ỹ, marã’ỹ, guéno; porã, marãngatu, py’aporã, katupyry.
adj. Ndogueroviáiva.
adj. Jeguerovia’ỹ, jerovia’ỹva, ikatu’ỹva jarovia.
v. Mbotuichave, mbohetave.
v. Ja’o.
v. Mboja.
adj. Tuguy oñehẽ’ỹvare.
v. Moinge pype, ke pype.
s. neol. Ñembyakureko.
s. neol. Mbyakurekoha.
v. Mboja.
v. Mboja tembiapo vaípe.
s. Tavy reko.
v. Hyvykói, typeka, porãndu, vichea.
adv. Hekope’ỹ.
s. Tie’ỹ.
adj. Tie’ỹ.
adj. Ja’ekuaa’ỹva.
s. y adj. neol. Ipy’amokõiva.
adj. Kuaa’ỹva, jekuaaporã’ỹva.
adj. Oje’o’ỹva, ogue’ỹva.
v. Myekovia, me’ẽjevy.
s. Sãso.
adj. neol. Omba’apoijeheguíva, hekosã’ỹva.
adj. Oñembyaikatu’ỹva.
adj. Ava.
s. Techauka.
s. neol. Momarãndu.
s. neol. Techaykapyrã.
s. neol. Moambueha’ive.
v. Hechauka.
s. neol. Ñe’ẽtekoite.
s. Techaukaha, kuâ mbo'e
s. Techaukaha.
s. Ñepena’ỹ.
s. Tetãygua, ypykue, ñandéva, tetã memby, te’ýi, ava.
s. Mboriahu apĩ.
v. Mopunga, mo’urẽ.
s. neol. Ñemopunga.
s. Punga, py’avai, topevu.
s. Pochy, ñeko’õi.
adj. Ava, ypykue.
s. Ñe’ẽreity, ñe’ẽsuguy.
adj. Karẽ, suguy./2. adj. Mbohasapyre’ỹva.
s. Ñe’ẽrendu’ỹ.
adj. Ñe’ẽrendu’ỹva, kachiãi.
adj. Jurumy’ỹi.
adj. Añeteguaite.
adj. Jeikatu’ỹva, hykukatu’ỹva.
adj. Tekotevẽte.
v. Moñeko’õi, moingo vai.
s. Tasy vevúi, tasy katu, tasy pu’ã.
adj. neol. Ñeñanduvai.
adv. Peteĩcha.
s. Peteĩme ĝuarã, tee.
s. Tekove, máva, ava, mbya, tapicha.
adj. Ikatu’ỹva oñembovo.
adj. Kuatia’ỹ, kuatia’ỹva.
s. Pireja.
adj. Pireja, pituva, pitua.
adj. Ikatu’ỹva oñembo’e, sagua’a, sarigue.
adj.Sagua’a, hesaite.
s. neol. Jejapoka, jeguerahara’ã.
v. neol. Guerahara’ã.
adj. Añete, katuete.
s. Ñyrõ, ñyrõhavete, mokañyhavete, rõhavete ãngaipa repyrãnguerupe.
s. Ao.
s. Apopy.
adj. Apopyre, apopyjára.
s. neol. Ñemba’apoguasu.
v. neol. Momba’apoguasu.
v. neol. Ñemomba’apoguasu.
adj. Nohẽmbyre’ỹ, noñenohéiva, jekuaa'ỹvagueteri.
adj. Mombe’upyrã’ỹ.
s. Katupyry’ỹ, jejapovai vai.
s. Katupyry’ỹva reko, pituva reko, pitua reko.
adj. Katupyry’ỹ.
adj. Heko manóva.
adv. Sapy’ánte, ñaha’ãrõ’ỹre.
adj. Sapy’a, sapy’agua.
adj. Pyta’ỹ.
adj. Ñeñyrõ katu’yva.
adj. Oĩ’ỹva.
adj. Ikatu’yva oñembogue.
adj. Javykuaa’ỹva, ikatu’ỹva ojavy.
adv. Katuete.
s. Mitãreko.
s. Mitã, mitãmi, kunumi.
adj. Mitãjukaha.
adj. Mitã rehegua.
s. Korasõsoro.
adj. Kane’õ’ỹva.
adj. Po’a’ỹ, pane.
s. Mba’asy, pámo.
v. neol. Mboja mba’asy, guerova mba’asy.
v. Mopama, pama.
adj. Ñemoña’ỹva.
adj. Vy’a’ỹva, po’a’ỹva, chavi.
adj. Iguyve, sambyhypyre, poguypegua, vaive, michivéva.
s. neol. Michĩvéva, michĩreko.
v. Japo, nohẽ.
adj. Ãñaretãgua, vaieterei.
s. neol. Heñoikaa'ỹva.
v. Mbohasy.
s. Akãratĩ, ñemoakãratĩ.
s. neol. Tatakua’i, ãñaretã’i.
s. Ãñaretã, mba’epochy retã.
adj. Kýto, michĩmi, michĩeterei.
s. Apyra’ỹva, hetaiterasa.
adj. Apyra’ỹ, hypa’ỹ, pave’ỹ, ndopáiva.
adj. neol. Ñembovurã, mbovukatuha.
s. Viruguejy.
adj. Avevo, aruru.
s. neol. Mbovuha.
adj. Jepotareíva.
s. Ruru,...rasy, ...raku, pámo.
v. Mboruru, pama. /2. v. Myendy.
v. Mbovu, vu.
adj. Vã’ỹva, ñemokarẽ’ỹva.
s. Ñemokapa'ỹ.
s. Pu’aka, pokatu.
v. Moiru, pu’aka, mbopu.
s. neol. Ipohýiva, ipu’akáva, ipokatúva, ombopu guasúva.
s. neol. Marãnduhai.
s. Momarãndu.
adj. Oikuaáva, ñemomarãndúva.
adj. Kate’ỹ, púa, kachiãi, púa tarara, arriéro.
adj. Omombe’úva, pyrague.
v. Mombe’u, momarãndu.
v. Jekuaauka.
s. neol. Ñemomarãndukuaapy, jeheguikokuaa
s. neol. Momarãndúva.
s. Marandu, mombe’u.
s. Po’a’ỹ, jeiko asy.
s. Jejavy, hekope'ỹva.
s. neol. Opamba’epururã.
adj. Ikatu’ỹva rehasa.
s. Jevu, jejapo.
s. Ygua.
s. neol. Mba’eapokuaa, ogapyjekuaa.
s. Apokuaaha.
s. Kuaa, apytu’u, akãporã, arandu.
v. U, mokõ, syryku.
s. Tãmbeypy, takãmby.
s. Hechakuaa’ỹreko.
adj. Ohechakuaa’ỹva.
v. Ike.
s. Jeike.
adj. Pituva.
s. neol. Pytumokõha.
v. Hetũ.
v. Mboyke, ñemboyke, piã.
v. Ñotỹ.
adj. Ypypegua, ñepyrũ.
v. Ñepyrũ.
s. Ñepyrũ, iñepyrũ.
adj. Ñekũmby’ỹva, ojekuaakatu’ỹva.
v. Momenda yvyra, moingove rakâ ambue tapópe.
s. Marã, ñe’ẽmarã, meĝua, ñe’ẽmeĝua, jahéi, jeja’o.
v. Ja’o, momarã, jahéi.
s. Joja’ỹreko.
adj. Peky, aky.
adv. Mandi, ko’áĝaite.
adj. Ko’áĝagua, hi’aĝuíva.
adj. Popeno, posogue, tuicha ikoe.
s. neol. Tetãmejeju.
adj. Oupotaitéva.
v. Jasuru, ike rei, ñekuã.
s. neol. Yvyreiñemuha.
adj. neol. Yvyjeikohagua, yvyrehegua, yvyreigua, mba’e’omyi’ỹva, omyi’ỹva.
adj. Hekopegua’ỹ, vai, tajasu, tie’ỹ.
adj. Omano’ỹva, manokuaa’ỹva.
adj. Omyi’ỹva, nomýiriva.
s. neol. Yvyrei, yvyreirã, yvyjeikoharã.
adj. Ky’a, tajasu.
adj. Hasykatu’ỹva.
s. neol. Teteñeñangareko.
adj. Oikove ypy guive guare.
adj. Y ndikatúiva oguata hese yga.
adv. Ikatu’yva ñembotove.
adj. Marãngatu’ỹva.
s. Ñembopyahu.
v. Mbopyahu.
adj. Hetaitereíva.
s. Py’apotĩ, tekotavy.
adj. Py’apotĩ, marã’ỹ, ha’e’ỹva, mba’evevai ndojapóiva.
adj. Hyakuã’ỹva.
adj. Py’amarãngatu, noñorãirõiva.
adj. Ou porã’ỹva.
adj. Ndahetéiva.
adj. neol. Havẽ’ỹva.
adj. Ñemopẽkatu’ỹva.
v. Moãngata, myãngekói.
adj. Púa, púa tarara.
s. Tuguyho, jepy’apy, ãngekói.
s. Óga puruha hepýre.
s. Pochy.
v. Heka, porãndu.
adj. Typekaha, porãnduha, hekaha.
adj. Hyĝuatã’ỹva.
adj. Okuera’ỹva.
v. Hai téra jeike hagua peteî tendápe, herajehai.
s. neol. Jehero, jeherouka, terajehai.
s. neol. Pohãjukaha, vícho jukaha, moñái jukaha, yso jukaha.
s. Moñái, yso, vícho.
s. Tekotarova.
adj. Tarova.
s. Ñandu’ỹ.
adj. Pirejy, pire atã, noñandúiva, poroporiahuvereko’ỹva.
adj. Ndikatúiva ojepe’a, ojoaju meméva.
adj. Kue, ngue, ndikatúimava ojepuru.
adj. Herakuã porãva, ojekuaáva hembiapo porãre.
s. Výrorei, mba’echu’i, jagua ry’ái.
adj. Sa’i, kytomi.
adj. Kuaaukavýva, ñehendukáva.
v. Kuaaukavy, ñehenduka.
adj. Ay, he’ỹ, joha.
v. Ñe’ẽ jey jey, japo jey jey.
adj. Rasapyre’ỹ.
s. Jope, kuarahy mbohasypy.
adj. Ndojejuhumeméiva.
s. Sogue.
adj. Sogue, so’i.
adj. Oke’ỹva.
s. Kerasy, ke’ỹ, keraho.
adj. Tugua’ỹ, ndikatúiva ojekuaa heko.
adj. Pohyietereíva.
s. neol. Jesareko, ñema’ẽsa’ỹijo, ñema'êporâ.
v. Ma’ẽsa’ỹijo, ma’ẽporâ.
s. neol. Tesarekohára, ma’ẽha.
s. Apytu’ũroky, apytu’ũrykue. /2. s. Ñe’ẽkuaa, ñe’ẽkuaasyry./3. s. Py’amongeta. s. Pytuhẽ.
adj. Py’amongetaha.
v. Pytuhê.
s. Ñemohenda, ñemoĩ.
v. Mohenda, ñemohenda, moĩ.
adv. Sapy’aitépe, tesapirĩme.
adv. Sapy’agua, sapy’aitépe.
s. Sapy’a, sapy’ápe, tesapirĩ, syrýky.
v. Jerure jey jey.
v. Hatapyña, ñatõi, kutu kutu, mokyre’ỹ.
s. Andureko.
s. Ñemboypy, tava’apo, mbya’atyreko.
adj. neol. Mbo’ehaóva.
s. neol. Mbo’esyryo, mbo’ehaosyry, mbo’ehao, mbo’eharo.
s. Mitã mbo’ehára ogapegua.
s. Moaranduha.
s. Mbo’ehára, moaranduhára.
adj. Arandu.
v. Mbohesape’a, moarandu, tavy’o, mbo’e, ñemoarandu.
v. Jehesape’a.
s. neol. Tembipurugua.
s. neol. Mba’embopuhára, puraheihára.
s. Tembipuru, tembiporu, mba’epurã, mba’epururã.
adj. Opu’ãva muruvicháre.
adj. Pohyieterei, jejokokuaa'ỹ.
v. Ñe’ẽreity, ja’o.
s. Ja’o, ñe’ẽapi.
s. neol. Mba’epururã.
adj. Joheipyre, marã’ỹ, potĩ.
adj. Ojepoko’ỹva, marã’ỹ.
adj. Ikatu’ỹva japoko.
s. y adj. neol. Hyepyjapýva.
adj. Oĩmbáva, marãngatu.
s. Apytu’ũ, mba’ekuaa, akã.
adj. Akãme omba’apóva.
s. Arandu, kuaa, tembikuaa, katupyry, akãguasu./ 2. s. Kuaapy.
s. Arandu, akãguasu, ha’eve, katupyry.
adj. Ñekũmbykatúva, ojekuaakatúva.
s. Araresa, ñurei.
s. Apose, pota, rembipota.
s. Tavarerekua, terekua.
adj. Asy, hatã, mbarete.
adv. Asy, eterei, iterei, terei.
adj. Asy, hatã, mbarete.
v. Ha’ã, ñeha’ã, ñepia’ã.
adj. neol. Kyre’ỹjoapyte.
v. Mombyte, mopa’ũ, pa’ũ pa’ũ.
s. Ñomoambueha.
v. Ñomoambue, mbojopuruka, oñomoambue.
s. Mbojopuruka.
v. Ñemombyte, ñemopa’ũ, ñe’ẽ, jerure.
v. Joko, kytĩ.
s. Poromoingoporãse, jerure ambuére.
adj. Jerureha.
s. neol. Ñomongetapy, ñe’ẽokapygua
s. Py’apy, kuaase./2. s. Viru memby.
adj. Porombojesarekóva, porombovy’áva, vy’a me’ẽha.
s. neol. Ñomongetambyryha.
adj. Hekovia sapy’a.
s. Hyepypegua, tyepy, hyepy, ryepy, pype, kotypy.
s. Ñe’ẽndýi.
s. Ñemongetáva ndive.
s. Ñomongetáva.
adj. Pa’ũmegua, mbytepegua, pa’ũ, mbyte.
adj. Pa’ũmegua, mbytepegua.
adj. Pa’ũmegua, mbytepegua, pa’ũ, mbyte.
adj. Pave’ỹ, ndopavéiva, opave’ỹva, apyra’ỹva.
adj. Sapy’apy’a, pa’ũ pa’ũ.
adj. Pypegua, tyepypegua.
s. neol. Ñemoingeñangareko.
adj. Pytaguarekóva, pytaguarekogua, hea tetã rehegua.
v. Moinge, ike.
s. neol. Pytaguanet, pytaguaygaho.
adj. Pypegua, tyepypegua.
s. Jerure, porãndu hatã.
v. Jerure, porãndu hatã.
v. Moĩ mbytépe, moĩ pa’ũme.
s. neol. Myasakãmby
v. Kũmby, myesakã, kuaa, tekora’ã.
s. neol. Mba’embopuhára, puraheihára./2. adj. Mbohasahára, tekora’ãha.
v. Amuesakã.
adj. neol. Tavaguasupýreva.
s. Kyporãndu, ñeporãndu, porãndu.
adj. Porãndu, ñeporãndu.
v. Porãndu.
adj. Porãndúva.
adj. Ñeporãndu, porãndu heta.
v. Joko sapy’a, mbopoi sapy’a.
s. neol. Tapejokoha.
s. Mbytepegua, tiri, pa’ũ.
adj. neol. Tavapýre.
s. Pa’ũ.
v. Añemoinge.
v. Ke apytépe, ñemoinge, mba’apo avei.
adj. Tembiapokue rehecha.
adj. Tyekue rehegua.
s. Tyekue, tye.
v. Joaju, ñemoirũ, jopy.
s. Añohapegua, tekove ñemiha.
v. Mbochuchu, mongyhyje
adj. Ikatu’ỹva ñamokõ, pohýi.
s. Ñyrõ’ỹ.
adj. Noma’ẽiva tapicha rekóre, noñyrõséiva.
s. Pohãjuka mba’asy.
v. Mopohãjuka.
adj. Ndikatúiva oñembohasa ambue ñe’ẽme.
adj. To’opypegua.
s. Py’aguapy’ỹ, ãngekói.
v. Myangekói, mbopy’atyai, ñeãngekói, jepy’apy.
adv. Poraivi.
adj. Noñemovãiva, osẽ’ỹva hapégui.
adj. Jehasakatu’ỹva, jehasa hasýva.
adj. Mbohasapy’ỹva.
adj. Vyrorei, so’o.
adj. Santoro, arhel.
adv. Poraivi.
adj. Py’aguasu.
s. Pokarẽ, jatapy.
adj. Pokarẽva, ojatapýva.
v. Jatapy.
adj. Javo’ói, javorái.
adv. Hekópe, ha’etépe.
adj. Hekopegua, hyepypegua.
s. Ñepyrũmby, moñepyrũ, ñe’ẽ tenondegua, ñe’ẽ ñepyrũ, jeikeha.
adj. Moingepyre, terupy.
v. Moinge, ñoña, moñepyrũ, ike, suru, sururu.
v. Ke, ñemopa’ũ, ñemoinge./2. v. Suru, jasuru, sururu.
adj. Moingeha, omoñepyrũva.
s. Jeikeha, ñepyrũ, ypy.
s. neol. Jepy’amongeta.
adj. Oikereíva, oikéva imba’e’ỹme.
s. Ysẽ, y japyhy.
adj. Yjapyhýva.
v. Ñuãmba ýpe, japyhy y.
adj. Oñekotevẽ’ỹva, tekorei, pituva, rei, marãve reko, aruru, pijy.
v. Porombyai, mba’evyai, mbyai purukuaa’ỹ meve.
adv. Rei, reínte, reípe.
v. Jasuru, ikerei, sororo.
adj. Meĝua, marachachã.
adj. Naiñambuéiva.
adj. Ojasurúva.
s. Apytu’ũ rokykue, juhu, johu.
adj. Ndaipóri ipu’akáva hese, ndaipóri osẽva hese.
adj. Johupyre, juhupyre, gua’u.
v. Juhu mba’e pyahu, ñe’ẽ gua’u.
v. Amoheñói.
s. Tenda ro’y ramo ĝuarã.
adj. Ro’y rehegua, ro’ypegua.
v. Ke ro’y jave.
s. neol. Virujepurukuaa.
adj. Jerepyre.
adj. Oñakãyvývo, teviro.
s. neol. Moambueha.
v. Mbojere, mboapajeréi, japaro.
s. neol. Tapykueho, mba’ejeporeka, hapykuereka, tembikuaareka, tetypekarã.
s. neol. Tembikuaa rekahára.
v. Jetypeka, typeka, povyvy, mboguyguy, jyvykói, pyguara.
s. Araro’y.
adj. Ñemomarãkatu’ỹva, ñembope’akatu’yva.
adj. Ndojehecháiva, ojehechakuaa’ỹva.
s. Ñepepirũ, ñekuave’ẽ, tenói, pepirû.
v. Pepirũ, kuave’ẽ, kuave'ê, henói.
s. neol. Ñehenói.
v. Henói, e ambue tekove réra.
adj. Pota’ỹ, reigua.
adj. Ndikatúiva ojejapi.
s. Pohãkutu.
v. Kutu, moingekutuha.
s. neol. Jekutuha, kutumoingeha.
v. Ha, ho.
s. Pochy, pochyete.
adj. Pochy.
adj. Pochy reíva, pirevai.
adj. Naipohãiva, pohã’ỹva.
s. Resa ra’ỹi.
s. Ñe’ẽkõi, ñembohory.
v. Myasãi, jajái, hesape.
adj. Ikatu’ỹva ojejapo.
adj. Noñeñyrõséiva.
adj. Naiñakãi, ndojepy’amongetáiva.
adj. Ikatu’ỹva ojejoko.
adj. Ikatu’ỹva ñambohovái.
adj. Moingoepy’ỹ, hekope’ỹ, hekopegua’ỹva, sỹi’ỹ.
adv. Katuete.
adj. Jejokokatu’ỹva.
adj. Hova’atãva, ombohováiva.
adj. Hova’atãva, kuimba’e hova’atãva, ombohováiva.
adj. Ndaijeroviahái.
adj Naipohãva, noñemboguevíriva.
v. Mohe’õ, myakỹ.
s. Pochykatu.
adj. Hekopochýva, iñangekói reíva.
s. Ñeko’õi, ko’õ, pipi, joha.
adj. Ipochýva.
adj. Oporombopochýva, ombopochýva.
adj. Joha.
v. Ko'ô, ropipi, ñeko'ôi, pipi.
v. Jy, pochy.
v. Ĝuahẽmba, jasuru, soro, sororo, sururu.
s. Jejasuru, ñeĝuahẽmba.
s. Ichíro.
s. Ypa’ũ, pa’ũ.
adj. Takãmbymbohapy mokõi ojojáva.
s. neol. Pire havara.
s. Yvyjyva.
s. Taperã.
v. Hupi.
adj. Asu.
adj. Asugua.

adj. neol. Para, mbatara.


s. neol. Yvyra ogapu’ãrã.
v. neol. Mboyvyra óga pu’ãrã, moĩ yvyra ogapeguarã, mopu’ã yvyra ogarã.
s. Kure ka’aguy, tañykatĩ, tajykatĩ, tajasu.
s. Kyse yvuku oñemombóva.
s. Kure ka’aguy ra’y.
s. neol. Yga, ygára. Jabeque.
s. Mba’eryjúi, havõ.
v. Mohavõ.
s. Havõ’i.
s. neol. Havõryru.
s. Havõ apoha.
adj. Hyjúiva, havõicha.
s. Yvyratái, ka’atái.
s. Kavaju’i, kavajura’y, kavaju karape.
s. Tapỹi.
s. neol. Purahéi rory, horýva aty, kuerái, japu.
s. Karóva.
s. neol. Horýva, hetia’éva.
s. Hory, hetia’e.
v. Porombokuerái.
s. neol. Kavaju vai, kavaju pituva.
s. Jejapo, jerovu, ñemomba’eguasu.
adj. Ijaguaráva, ojererovúva, ojejapóva, ovúva.
v. Jerovu, jejapo, ñemomba’eguasu.
s. Ñembo’embyky.
adj. Ijuku’áva.
v. Juku’a, ambu, tĩmbu, kũsẽ, kũmbo.
s. Ãmbu, juku’a, py’akane’õ.
s. Kavaju jeguaka, kavaju mbojeguaha, teko.
s. Jaguarete.
s. Ka’akamby.
v. Myatã, muatã.
s. Mba’ehe’ẽ rykue.
s. Yvyra pukupo'i ojejatykáva.
v. Jatyka.
adv. Araka’eve, máramo, maramove, mba’eveichavérõ.
s. Kavaju pituva.
s. Yvyra joaju vevúi, itapa.
s. Akãrasyvai.
s. Kavajutĩnguaha.
s. Ñuatĩndy, jukerity.
s. Churuchuchu, ayvu.
s. Yvotyty, korapy.
s. Yvotyty rehegua, yvotyty apoha.
s. Y ha ambue hykueva ryru.
s. Hy’a, hy’akua, ygua, tembipuru jay’u haĝua,hárro.
s. neol. Kambuchijegua.
adj. Mbatara.
s. Mymbarokái, guyrarokái.
s. Jagua aty.
s. Manakã.
s. neol. Vakéro.
s. Motenondehára, sãmbyhyha, mburuvicha, tuvicha, tendota, uru.
s. neol. Mburuvicharenda.
s. Ñetĩ, mbarigui, karachã.
s. Kuãpyso.
s. Mburuvicha, tendota.
s. Sâmbyhyha rysýi, sâmbyhyha reko.
s. Ñe’ẽjopara, ñe’ẽjehe’a, ao anambusu.
s. Ñe’ẽjehe’a.
s. Kutuha, ñohêha.
v. Tevikutu, kutu.
s. Kero.
s. neol. Aoñeme’ẽ.
s. Ñandejára, kirito.
s. Kechuíta.
s. Hesu.
s. neol. Ygamba’emýi.
s. Kavaju arigua.
s. Mburikáicha mymba ajúra puku.
s. Ao sorokue pehẽngue.
adj. Mbopukáva, horýva.
v. Mbotavy, poreno.
s. Ña’ẽguasu.
s. neol. ñembosaraiha, ñembojaruha. /2. s. Mbope, manga, manga apu'a.
s. Ayvu vy’aha, ñe’ẽ atã vy’arã.
s. Mba’apo’ára.
s. Ära tembiaporepy, mba'aporepy.
s. Mba’apohára, árare omba'apóva.
s. Atuakãndu, atukupe kãndu.
adj. Atuape, atuakandu, ijatuakãndúva.
v. Mokane’õ, mbyaju.
s. Mitãrusu, mitã, pyahu, kyrỹi, karia’y, ta’yrusu, kuñataĩ, mitãkuña.
s. Mitãguasu.
adj. Hory, hetia’e.
s. Jeguaka, mba’ehepy.
s. y adj. Jegua ñemuha, jegua apoha, jegua renda.
s. Jeguakarenda.
s. y adj. Jeguaka'apoha.
s. Pysâguasukãngue, py kanguepo.
s. Mba’apokuére viru oñeme’ẽva, aporâve'ỹ.
adj. Omba’apove’ỹva, hembiapokuére oñeme’ẽva chupe viru.
s. Vy’a, tory.
s. Kumanda. /2. adj. Hudeagua.
adj. Tekojojaharehegua.
adj. Hudeagua.
s. neol. Teteñuhã.
s. Ñembosarái, ñeha’ã, tembiesarái, nambi jepoka.
s. Arapo.
s. Tekojojarerekua, yvyraja, yvyrajára.
s. Ha’ãra, ñembosaráiva, oha’ãva virúre.
v. Ha’ã, mbojaru, ñembosarái, ha’ã virúre.
s. Porombotavy.
s. Puraheihára.
s. Tykue, ry.
adj. Hykue, aysy.
s. Ñembosaraiha.
v. Saraki, retia’e.
s. neol. Ñembosaraiharenda, ñembosarairã.
adj. Saraki.
s. Apy'âpo.
adj. Iñapy'âpóva.
s. Ñemondýi.
s. Jasypokõi.
s. Tenda, kavaju.
s. Pirity.
s. Piri, guaho, pirivevýi, pirivevúi.
s. Jasypoteĩ.
s. Joaju, aty, ñembyaty, amandaje.
adv. Joa.
v. Mono’õ, mbojuapy, mbojoapy, mbojoaju, mbojehe’a, hua’ĩ, je’ói, ño’õ, joaju, juaju.
v. Ñemono’õ, no’õ, nembyaty, ñemoirũ, ñemboja, ñembojoaju, ñemona, jehe’a, joaju.
adv. Oñondive, joa, juaju.
adj. Ojoykéva.
s. Ñe’ẽ ñeme’ẽ.
s. Mohendahára, ñe’ẽme’ẽhára.
v. Ñoñe’ẽme’ẽ.
v. Ñe’ẽme’ẽ, hendývare.
adj. Tekombojojaha, tekome'ê rehegua.
s. Ñemandáva renda.
s. Tekome’ẽmbo’e.
s. Tekojojakuaaha.
s. Ñembohovái.
adv. Ha’etépe.
s. Tekojoja.
adj. Mbohekojojáva.
s. neol. Ñemomarãngatu.
adj. Momarãngatupyre.
v. Momarãngatu.
v. Mbohepy.
adj. Marãngatu, hekojojáva.
s. Tekopyahu.
s. Mohendaha aty, mohendarenda.
v. Mo’ã, mohenda.
v. Amo’ã.
s. Mohendaha.
s. Potachi, chio.
s. Tovatĩ.
s. Poykenupâ, rãirõpokãndu.
s. neol. Mba’yrumyi’i.
s. neol. Yga’i.
s. Akãrehegua, akãope, mburika pysãpe.
s. Mberuay.
s. Ñemuha, ñemurenda.
s. Tokoro’o.
s. Kapi’i katĩ.
s. Pohyikue.
s. Sugarámo.
adj. Supukukue rehegua.
s. neol. Mba’epururã.
pron. Chupe, ichupe, hese.
s. neol. Aoveve tetãngechaha, aoveve karai, aoveve ymaite peteĩ mburuvicha ojapoukava’ekue kurusu ra’ãnga re
poyvi karai, kurusu.
s. Apañuãi, javo’ói, tape apyra’ỹ.
s. Ñe’ẽkuaa oporomba’areroviáva, ñe’ẽjuky, ñe'êporâ.
adj. Temberehegua.
s. neol. Tembevo, tembesoro, tembejeka, hembevóva.
s. Tembe.
adj. Tembetãigua.
s. Tembiapo.
adj. Arete’ỹ.
adj. Mba'aporehegua.
s. Kuaaha'arâ.
s. Kyre'ỹ.
adj. Kyre’ỹ, omba’aposéva.
adj. Apopy, yvy ñotỹmbyre.
adj. Ñemitỹhára.
s. Aokuatiahára, kyre’ỹ, katupyry.
s. Ñemitỹ, yvyjo’o, yvy jejo’o.
v. Mba’apo, moha’ãnga, yvyjo’o, ñemitỹ, ka’api, kopi.
s. Tembeta. Mitàrusu omoîva hembe yvygotyoguáre jeguakáramo.
s. Chokokue, kokueguára, kokuépe omba’apóva, kokueygua, kokueyguára, temitỹhára.
s. Tembiguái.
v. Hunga, mondyry.
adj. Ikatupyrýva jejurápe.
adj. Havirúva. /2. adj. Apesỹi.
adj. Oñe’ẽmbykýva, oñe’ẽ peteĩ teĩva, oñe’ẽ pokãva, mbyky.
s. Mba'asypore, perevai, marã, tekomarã.
v. Mboty araity pytãme. Mbosa'y pytâ.
s. Araitypytã. / 2. adj. Pytâva.
adj. Tesay rehegua.
adj. Hesaýva.
s. Kambu, ñekambu, mitã kambu.
adj. y s.. Okambúva, mitã okambúva.
v. Kambu, mokambu, mitã ñemokambu
s. Kamby rehegua, orekóva kamby.
adj. Yke’ã, iñyke’ãva, ñyke’ã, ñapy’ã, ku'e.
v. Mboyke, moapy’ã, movã, ñemovã./ Ñemboyke, jepepy, jero’a, mbojero’a.
v. Vã, jero’a, jepepy, jepoka, ñemovã, ñemoyke’ã, ñapy’ã.
s. Yvy’ã, yvyty’ã, yvyapy’ã, yvyapyguejy.
s. Kype.
adj. Pokarẽ, ñensuguy, arandu ka’aty.
s. Yke, yvýri.
v. Ñarõ, guahu, gua'i.
s. Ñarõ, jagua ñarõ, guahu.
s. Yvyjygue, itayvy.
adj. y s. Mondaha, mondára, popinda.
adj. Pokovi, popinda, mba’eavyka, sope.
s. Tesape’ũ, tesapile’u, tesayku, tesaygáu.
s. Tejukua.
s. Ambere, teju’i.
s. Teju.
s. Ypa, yupa, yrupa, yno’õ guasu, yrenda, y.
s. Tesay.
adj. Hesaýva.
v. Tesayno'ô, tesaypo.
s. Ypa, y no’õ, y rupa.
s. Yupaupa mirĩ.
adj. Ypa jereta.
adj. Ndaipa’íriva, pa’i’ỹ.
s. Kũmyipu.
adj. Tasẽmbyrã, ñembyasypyrã.
v. Mbyasy. /2. v. Rombyasy, guerojahe’o.
v. Rasẽ, jahe’o, jase’o, ñapirõ.
s. Tasẽ, pyahẽ, ñembyasy
v. Heréi, jeheréi, ñekumberéi.
v. Jeheréi.
s. Mba’epererĩ, mba’epe, ta’ãnga jehaipyre, ta’ãngaguasukuatia, ñemopererĩmby.
s. Ñemopepererĩ.
adj. Mba’epererĩmby, mopererĩmby, yvyramopererĩmby.
s. Mbopepererĩha.
v. Mbopepererĩ.
s. Tesapeha, temirendy, mba’erendy.
adj. Perõ, apĩ, tendyva pokã.
s. Chara, ovecha rague.
s. Ñeha’ã, ñorãirõ.
v. Kutu kyse yvukúpe.
s. Ikysepukúva.
s. Kyse’i.
s. Ygakororõ, yga.
s. Tekotee, hekópe, pireporã, jejapo’ỹ, hesakã.
s. Tuku.
s. Tuku paragua.
v. Kãngy, kaigue.
s. Kaigue, kãngy, mbarete’ỹ, morombi, pila’i.
adj. Kãngy, ygue, kaigue, tĩndy, aturu, soso.
adj. Hague, chara.
s. Kyse yvuku, mymbuku.
s. Pyahamomboha.
v. Ty, mombo, poi, mosẽ.
v. Rãirõ, taky, ndyry, kaguai, jepoi.
s. Tajy.
s. Haihahũ, haiha.
s. Itahaipyre.
v. Japi, mbo’ita.
adj. Ñe’ẽ pahaguegua mbykymi itáre./ 2. Ita rehegua./ 3. ohai térâ ohepyme'êva ita rehe.
s. Haiha, katia haiha.
s. Arekue.
adv. Puku.
v. Poi, jepoi, heja, jeheja.
v. Jepoi.
adj. Puku, vuku.
s. Pukukue.
adj. Po’i puku.
s. Ahy’o, ahy’okãngue, ã, pytuhẽ rape.
adj. Ahy’o rehegua.
s. Ahy’orasy, ahy’oruru.
s. Ahy'opykuaa.
s. Ahy'orasypohãnohára, ahy’opykuaa.
s. Mu’ũra’y, yso.
adj. Ysorehegua, mu’ũra’yrehegua.
s. Tĩmbo.
Lo, kuéra, nguera./2 pron. Chupekuéra, ichupekuéra.
s. Taguyrõ, tie’ỹ./2. adj. Ombyaíva.
s. Tesapembipuru.
s. neol. Mimbimonguerarã, tesapemonguerakuaa.
s. Kane’õngue, kãngy, kaigue.
s. Ñembyasy./2. interj. Aichejáranga, ãnga, hípa.
adj. Hunga.
s. Ñehungapore, jejapipore, ñenupâmbore, angañopûre
v. Jopy, ñopũ, hunga, ñehunga, mbohasy, mbopy’arasy, patuka, japatuka, humbiri, monguruvi.
adj. Moñembyasýva, angañopû.
adv. Ãnga, ãngai.
adj. Mbopy’arasýva, angañopûhára.
s. Yga mbopohyiha, mombytaha.
s. Itape, láta.
adj. Kañy, ndojekuaáiva.
adj. Ykegua.
adv. Ykére, yke gotyo.
s. Yvyrakãmby, yvyrañandy, kãmbysy, yvyraysy, ysy, mangaha, mangaysy, aysy, mba’e apovõ.
s. Tytýi, tyty, tutu, popo, perere.
s. Yvyguasu peteĩ mba’énteva.
s. Ñenupã tukumbópe.
s. Tukumbo, tejuruguái, mborevi pire, chicote, korõ.
v. Tytýi, nundu, perere, popo.
s. Pekue, pykue, pyguasukue.
s. Itapeguasu, ña’ẽ.
adj. Oñe’ẽvo oporombyajúva.
s. Monda, ñemonda, ñemondare.
s. Anguja’i, anguja tutu.
adj. Momorãmby oikuaávare.
s. Aju’y.
adj. Joheikuaáva, ikatúva ojejohéi.
s. Joheiha, mopotĩha, ñemopotĩha. Lavadero.
s. Jejohéi, jejohéi.
s. Joheiha.
s. Aojoheiha, joheihára.
s. Aojoheiharenda.
v. Johéi.
s. Aojoheiha.
s. Tevikutu monguerarâ .
s. Jejoheiha, johéi.
s. Tembipurujoheiha.
adj. Porombohyéva, tye mopotĩva.
v. Mokãngy.
s. Teko.
s. Apokytã, apỹi.
v. Jura, mosã.
s. Jejuraha, juraha, juraharã, ñemosãha./ 2. s. Sã. Cuerda./ 3. s. Joaju, juaju, ñemopeteĩ../ s. Kytã, akytã./ s. Láso.

Chupe, ichupe, ndéve.


adj. Jeroviaha.
adv. Jeroviahápete.
s. Jeroviapy.
s. Mbo’epy, mbo’eha.
s. Kamby.
s. Kamby ryru, kamby vendeha.
s. Itakairy, itaku’ijyry.
s. Kambyñemuha.
s. Tupa, inimbe, tenimbe.
s. Kure ra’y.
adj. Kamby joguaha, aysy.
s. Lechu.
s. Ñakurutũ, urukure’a, kavure, suinda, kavure’i.
adj. Arambo’e.
s. Omoñe’ẽva kuatia, oleéva.
s. Ñemoñe’ẽ, moñe’ẽrã, moñe’ẽ, jelee.
v. Moñe’ẽ, sakie, kuatia’e, kuatiamongeta. lee.
adj. Ha’eve’ỹ, ndoikuaáiva peteĩ mba’e.
s. Temimondo ./2. s. Jehejapyre oimehaichagua.
s. Kuatia apesã, kuatia jokuapy.
adj. Hekopegua, añetegua.
s. Sapile’u, sapipe’ũ, sayku, tesayku, tesape’ũ, sape’ũ.
med. adj. Sayku.
adj. Herungua, ymaguare, ymaiteguare.
s. neol. Teta, aty.
adj. Tekome’ẽva, tekome’ẽapoha, tekombo’éva, moñangaháva.
v. Hekombo’e, hekome’ẽ, moñanga.
s. Hekombo’e rehegua, hekome’ẽ rehegua, moñanga rehegua.
adj. Ha’etéva, tee, hekopegua, añetegua.
adj. Ha’eve’ỹ, ndoikuaáiva peteĩ mba’e.
s. Kumandagua, kumanda.
adj. Kumanda rekóva.
adj. Iñarandúva.
s. Kurupochy, kuruvai, ai ka’aty.
s. Apymombyry, mombyryha.
adj. Mombyrygua, mombyry.
s. Tanimbury, tanimbu rykue.
adv. Mombyry.
adj. Tavy, okalukáva.
s. Ñe’ẽakã, ñe’ẽrendota.
s. Aoñemuha.
s. Kũ /2. s. ñe’ẽngue, ñe’ẽ, moñe’ẽrã.
s. Ñe’ẽkuaa, ayvu, ñe’ẽndýva, ñe’ẽ.
adj. Oñe’ẽva otĩ’ỹre, oñe’ẽva heta ñe’ẽre.
s. Jeheréi.
adj. Kãngy, mbegue, kaigue, are.
adv. Mbegue, mbeguekatu, ténge, vevúi, vevýi, sa’i sa’ípe.
s. Tesakõi, tesajo'a
s. Guavirova, kumanda, kumanda mirĩ, kumanda pe.
s. Votõjegua.
s. Mbegue, teko mbegue.
adj. Mbegue, kãngy, kaigue, are.
s. Jepe’a.
s. Jepe’ava, jepe’a apoha.
s. Yvyra piru.
adj. Hapyta, hakâsa'ietáva.
s. Leõ.
s. Jaguarete.
s. Panambi.
adj. Tembevo.
s. Mbirai, kuruvai, kuru, aipochy.
s. Mbiraíva tasyróga.
adj. Mbiraíva, ijaipochýva.
adj. Mbegue, aruru, pijy.
pron. Chupekuéra, ichupekuéra.
s. Ai, ñembyai.
v. Mbyai, ñembyai, ñehunga
adj. Ojukáva, porojukáva.
s. Ñembo’erysýi.
s. Kerai, kerasy, kepochy.
s. Tai.
adj. Arandu. Otî'ÿ.
s. Haihechaukaha, moñe’ẽrã, taiñe’ẽ, jehai porojesarekorã.
s. Jekakaha, komu.
s. Tuguytĩ.
v. Mohaguyno, mohaguino, mbovu.
s. Taguino, ovúva.
adj. Jehupikuaáva.
s. Mohaguinoha, mbujapembovuha, mboavevoha, mbovuha.
adj. Oñembo’ýva, opu’ãva, pu’ãmbyre.
s. Pu’ã, ñemopu’ã, jehupi, ñemoĩ, guyryry, sununu.
v. Mopu’ã, hupi, mboyvate, mboguy, moñembo’y.
v. Pu’ã, jupi, ñembo'y.
s. Kuarahyresẽ.
adj. Kuarahy resẽ gotyo.
adj. Opu’ã reíva, sarambi aposeha.
adj. Vevúi, vevýi.
adj. Ñe’ẽ aty apoha.
adj. Ñe’ẽ aty apoha.
s. Ñe’ẽaty.
s. Ñe’ẽ’apo'ypy.
s. Ñe’ẽndyhai.
s. Moñanga, kuaaita. /2. teko, tekorã, tekopy, tembiaporã, apopyrã, tembiapoukapy, ojejapo’arã, apoukapy.

s. Mombe’urã, mombe’upy, ñemombe’u yma.


s. Kutuha, vakapikutuha.
s. Ysypo.
v. Ñapytĩ, jokua, mbapakua.
v. Kũmby, kambu, 'u, pyte.
s. Ñahatĩ.
s. Ñemosãso, sãso, jei, jora.
adj. Mosãsóva, mosãsohára.
adj. Sãsorayhuha.
s. Pojera, rekojera.
v. Mosãso, mbojera, jora, mbojei.
v. Jera, jei.
s. Sãso, tekosã’ỹ, jei, tekosãso.
adj. Mbosãsoha, mbosãsóva.
adj. Heko vaíva, iñakãre oikóva.
adj. Hakuchi, haguyrõ, porenoséva, oporo'usénteva.
s. Takuchi, taku, taguyrõ, tie’ỹvai, takuvy’a.
s. Kuatiañe’ẽ guasu.
v. Poi, pe’a, pysyrõ, monandi, mosãso, mbojera, jei, jora, mbogua./2. v. Hekýi, jetyvyro.
v. Jehekýi, jetyvyro.
adj. Sã’ỹva, sa’y, sãso, rekosã’ỹ, ha’e ae, nandi, jera.
s. Kuatiañe’earandu ñemuha, aranduka kuave’ẽha.
s. Arandukarenda, kuatiañe’ẽ ñemuha, kuatiañemuha, arandukañemuha.
s. Arandukape, haipy ryru, kuatiajoapy’i.
s. Kuatia’apopyhára, kuatiahaihára.
s. Kuatia’apopyrã, moñe’ẽrã.
s. Aranduka, kuatia, kuatiañe'êarandu, kuatiahaipyre, aranduryru, kuatiañe’ẽ.
s. Ñembokatuha, sa’ỹ, mbotove, mbopoi.
s. y adj. Mbokatupyryhára, ñembokatupýva, poipyre, mba’ekuaahára.
s. Ñembokatupyry.
v. Mbokatu./ 2. v. Heja oho.
jur. Hekopegua.
adv. Hekopete.
adj. Hekopegua.
s. Guaripola, tykue, ry.
s. Mbojehe’aha, mboykuha.
v. Mbojehe’a, myangu’i, mbogua, mboyku.
s. Ñemboyku, ñembohyku.
s. Ñorãirõ.
s. Tendota, akãguasu.
s. Tapiti, akuti, kererua.
s. Kyrupi’a.
s. neol. Ao, poyvi.
s. Apytĩha. / 2. s. Atyha.
adj. Joaju, apytĩmby.
s. Apytĩha.
s. Ñeñapytĩha, tajygue.
v. Mbojoaju, moapytĩ, ñapytĩ./ 2. v. Hupyty, kokatu, moingo, mbopu, pojái.
s. Pya’e./ 2. vevuikue, vevyikue.
adj. Pya’e, ha’eve, saraki, rari, akuã, vevúi, vevýi./ 2. adv. Pya’e, voi, hatã.
s. Kuatiahavara, kuatiarãimbe, kuatia korócho, mboape pererĩha, mosỹiha.
s. Korochonohẽha, mboape pereriha, mosỹiha.
v. Korocho’o, mbohavaranohẽ, mopererĩ, mosỹi.
s. Moapesỹiha, kuarepoti mosỹiha.
s. Kuarepoti ku’ikue.
v. Moapesỹi, mosỹi, mboapesỹi, hâimbe'e.
s. Pytũmby.
s. Liméta, kaguaka, mba’yru itaveráguigua ijeaho’i’atãva.
s. Katupa’ỹ. /2. adj. sâmbyky, ijapyráva
adj. Sãmbyky, ijapýrava.
v. Mboapýra, mohembe’y, joko.
s. Opaha, apýra, tembe’y, apýra, apy, apỹi, jeja.
adj. Tembe’ygua, apyrapegua, ykeregua.
s. Tuju.
s. Limasutĩ, apepu puru’ã.
s. Alóha.
s. Tupãmba’e, pojopy.
s. Tupãmba’ejára.
adj. Mopotĩmbyre, potĩ.
adj. Potĩmbyre, potĩpyre.
s. Mopotĩha, mopotĩhára.
v. Mopotĩ, popi.
adj. Hesakã, sakã.
s. Ñemopotĩ, teko potĩ, joheipyrekue.
adj. Mopotĩmbyre, potĩ.
s. Ypykue.
s. Mbokajysaete.
s. Jaguarete’i.
v. Porojuka vai atyhápe.
adj. Porã.
adj. Ykegua.
v. Ko yképe.
s. Ypy, yke.
adj. Porã, porãiterei, iporãite, katupyry, marãngatu.
s. Taipe, tysýi, mba’esýi, ysypoñe’ẽ, hai, hai puku, haihechaukaha, jehai.
adj. Tysyigua, jehai rehegua.
s. Ysatĩ, tuguyry, tete rykue.
adj. Kangy.
s. Itapẽhẽngue.
adj. Kũ rehegua.
s. Ñe’ẽkuaápe iñarandúva.
s. Ñe’ẽkuaambo’e.
adj. Kũtãigua.
adj. Kũapekũgua.
s. Tîsýi, ñemitÿ rysýi.
s. Tesapeyru.
s. Tenimbo poguasu.
s. Tysýi, ñemitỹ rysýi, ysavuku.
s. Jokuapy, apakuapy, javo’ói.
s. Ygaurupe, ygáu ita rendyva, itaravẽ. /2. s. Ita poty.
s. Mba’ery, mba’erykue, hykue, hyku, tykue.
s. Ñemu hepy’ivéva.
adj. So’i, pague.
v. Vendepa, ñemumba, mbopaha. / 2. v. Juka.
s. Mba’ery, mba’erykue, hykue, hyku, tykue.
s. Tembipu.
adj. Ãngapypegua.
adj. Sỹi, apesỹi, joja, korocho’ỹ.
adj. Ñepã, meĝua.
v. Moñepã.
s. Juruhe’ẽ, ñemboaguara.
v. Mbojuruhe’ẽ, mboaguara.
s. Tysýi, tysyikue, téra rysýi./ 2. adj. Jejapopapréva./ 3. ha’evéva, katupyrýva.
s. Tysýi.
adj. Jejapopáva, pojava, kumbari, ha’eve, katupyry, guapo.
s. Yvyra pererĩ puku.
s. Tupa jo’a.
adj. He'iseháicha.
adv. He'isehaichaite.
adj. Ñe’ẽporãhai rehegua.
s. Ñe’ẽporãhaiha.
s. Ñe’ẽporãmbo’e, ñe’ẽporãhaipyre.
v. Ñombohovái, ñorãirõ.
s. Tembe’y.
s. Yvy ape.
s. Pireguyhaikuaa.
adj. Vevúi, vevýi.
adj. Sa’yju, hova sa’yju.
s. Itapesỹi.
s. Mykurẽ.
s. Ai, aivai, jai.
adj. Ijai, ijaíva.
adj. Ijai, ijaíva.
v. Mboai.
v. Ñemboai, ñemboaipa, aipa.
s. Tendy, tatarendy, tatarendypõ. / 2. s. Ovecha mburika.
s. Ñehenói, tenói.
adj. Eha, jeheróva, ñehenóiva. / 2. s. Ñehenói.
s. Henoiha, ohenóiva.
s. Tenói, ñeporohenói, ñehenói. / 2. s. Amandaje.
v. Henói, hero, jehero, héra, réra.
s. Tatarendy, tata rendypu, tata rendy jajái.
adj. Jehecha ramo, jehesarekoha.
s. Tujukua.
adj. Hendýva.
v. Hendy, tendy.
v. Huguyraku.
adj. Mba’epe.
adj. Ñumegua, yvypóra ñumegua, yvypóra yvypegua.
s. Yvype, ñu, ñupyso.
s. Tasẽ, jahe’o.
s. Yvype, ñu, ñupyso.
s. Mbotyha ha pe’aha.
v. Mbotyvoka, mboty.
s. Mbotyha renda.
s. Ĝuahẽ, ñeĝuahẽ.
v. Ĝuahẽ, hupyty, ñeĝuahẽ, ñetĩkutu. /2. v. Momba.
adj. Henyhẽ, hyĝuatã, chovi.
v. Mohenyhẽ, myenyhẽ, muenyhẽ.
adj. Henyhẽ, hyĝuatã, chovi.
adj. Jererahapyre.
adj. Ñembohasakuaáva, ikatúva ñambohasa.
v. Gueraha, raha.
v. Rasẽ, jahe’o, jase’o.
v. Rasẽngy, resangy, chiã, chi’õ.
s. Tasẽ.
adj. Hasẽngy, hasẽreíva, hesangy, sangy, chi’õ, hasẽ gua’úva hepýre, hasẽva.
adj. Hesay tykýva.
adj. Amandy.
v. Ky.
s. Amarayvi, amandayvi, amangy. /2. v. Hayvi, hayviru’i.
v. Hayvi, hayviru’i.
s. Ama.
adj. Ama rehegua.
pron. Chupe, ichupe.
s. Ñemomorã, ñemomba’eguasu.
adj. Momorãmbyrã, mombe’uguasurã.
adj. Ñemomorãmbyre.
s. Aguaraguasu ra’y, jaguarundi ra’y, jaguaru ra’y.
s. Luisõ.
s. Jaguaru.
adj. Ñypytũ, pytũ, mongyhyjeha.
s. Apu’a.
adj. Tarova.
s. Puruka virúre, puruka hepýre.
adj. Apegua./ s. Tenda, óga.
s. Tenda, táva, válle.
v. Juhu.
adv. Tarovahápe, tarovápe.
adj. Tarova.
s. Jeguata, ñemýi.
s. Lokóte.
s. Tembi’u avati.
adj. Ñe’ẽngatu.
s. Ñe’ẽjoapy.
s. Akãvai, tarova reko, py’atarova.
s. Ñe’ẽhára, ñe’ẽasãihára, ñe’ẽmosarambihára.
s. Ñomongetaha.
s. Apasusũ, tujukua, karugua, tuju renda.
s. Tuju, ñay’ũ, ñai'û.
s. Masõ aty.
s. Kuaarape./ adj. Hesakã, jekuaapyre.
adj. Hesakã, jekuaapyre.
s. Terara’ãnga.
v. Hupyty, juhu.
s. Jehupyty.
s. Yvytymi.
s. Yvytymi.
s. Sevo’ikuára, sevo’ikua.
s. Sevo’i.
s. Ape, tumby, atukupe, lómo.
s. Ao anambusu.
s. Mbusia, butifarra.
s. Jeikove puku.
s. Pukukue.
adj. Pukukue rehegua.
s. Pẽhẽngue pe, vore pe.
s. Tarova rerekua, javorái, sarambi guasu.
s. Gua’a, tu’ĩ, chiripepẽ, marakana, ñandái, sýi.
art. Lo, kuéra, nuera. /2. pron. Chupekuéra, ichupekuéra.
s. Itape, itakype.
s. Apesã. /2. s. Yvy pẽhẽngue.
s. Yvymboja’o.
s. Po’ara’ãha, po’arekaha, viru ñeha’ã.
s. Ñay’ũ jygue pererĩ.
adj. Hesãi porã, hovyũ, hoky.
s. Tesãi porã, mba’e rovyũ, mba’e roky.
adj. Hesãi porã, hovyũ, hoky.
s. neol. Ñemohe’õ.
adj. He’õmbyre.
s. y adj. Moñandýva, mosỹiva, moñandyha, mosỹiha.
v. Moñandy, mosỹi.
s. Mbyja ko’ẽmbiju, ko’ẽmbyja, mbyja ko’ẽ.
s. Ñorãirõ, ñombohovái, ñeha’ã.
v. Ñorãirõ, ñeha’ã.
s. Muã.
s. Aña ruvicha.
adj. Mba’epochyreko, mba’epochy rehegua.
adj. tesape reruha, tesapeme’ẽha, hendýva, hesapéva, omimbíva.
adj. Virureruha.
s. Viru remimono’õ.
adj. Ñembyasypyrã.
adv. Voi, vokói, rire, uperire, upekuévo, voíta.
s. Tenda, yvy, tekoha, mamoha, ládo.
adj. Tendagua.
s. Pyruha, mbyekovia, myengovia.
s. Kate, katekue, jeguarei.
adj. Kate, jegua reipáva.
s. Taguyrõ, tie’ỹ.
adj. Hoky porãva, hovyũmba.
adj. Haguyrõva, porenoséva.
s. Tatapỹi, tatarendy.
s. Temirendy./2. adj. Arandu, akãguasu.
s. Tataindy, tendykue./2. s. Tekove arandu.
s. Jehesapepy.
adj. Ohesapepáva, hendýva, hendypu, verapy, tesapepa, tesapepy.
s. Jasy, arasy.
s. Ñuaũ./2. adj. Jasypegua.
adj. Tarova, pirevai, heko jasy.
s. Arakõi.
adj. Yvateiterei./2. s. Tekove yvate.
s. Mba’e ombohecha tuichavéva.
s. Kuña rekovai renda.
v. Mbovera, mopotĩmba, mbojegua, moporã, moporã asy;
s. Mimbi, vera./2. v. Herakuã porã.
s. Po arajere.
adj. Vera.
s. Aohũ./2. s. Ñembyasy amyrỹi rehe.
s. Karáu.
v. Mongaráu./2. v. Karáu.
s. Tesape, tendy, tembipe, tatarendy.
s. Aña ruvicha, mba’epochyruvicha, mba’epochy, mba’epochy rendota, tataretã jára.
s. Aña ruvicha ra’y.
s. Mbotavy, pokarẽ, ñemonda, mbotavy. /2. s. Maka, makagua, hyvytujára.
adj. Hekote’õva.
s. Karaja kuña, ka’i kuña.
s. Karaja, ka’i.
s. neol. Tape apeatã, tape ita ku’ígui.
v. neol. Mboitaku’i, mboitakuruvi.
s. Makagua.
s. Tuja.
s. Takape. /2. s. Výrorei, japu.
v. Ñe’ẽrei, ñe’ẽ gua’uhápe, japu.
adj. Porã, porãiterei, iporãite, katupyry, marãngatu.
adj. Karia’y porã.
s. Karõ, karõja.
v. Mbojoparapy, tembihai jopara pukarã.
adj. Ñe’ẽ reko puka, ñe’ẽ toryjáraicha, ñe’ẽpukarã.
v. Ha’e jevyevy, nupã yvyra akãmbaguápe.
s. Kuña hekovaíva róga.
s. Tymba jukaha, mymba’i.
s. Ñemohu’ũ.
s. Ñemohu’ũ.
v. Mohu’ũ.
v. Ñemohu’ũ, ñenupã, jejoso.
s. Tyru ñotỹha.
adj. Josopyre.
v. Joso, patuka, jatyka, mohu’ũ.
s. Machéte ñembota.
s. Kyse puku, machéte.
s. Okopíva, kopihára.
v. Mbojoaju yvyra.
s. Kuimba’e.
adj. Kuña heko kuimba’éva, kuñakuimba’e.
adj. Josopyre, mohu’ũmbyre.
v. Patuka, joso, mohu'û.
v. Ñehumbiri.
adj. Sa’yju, hova sa’yju.
v. Jatyka, mohatã.
adj. Hatã, mbarete, nda’ikuáiva.
s. Tatajyva.
v. Hoky, hokypu, toky, heñói, ipoty, tembypyreka.
s. Ajaka guasu.
s. Oikove pukúva.
s. Korasõguasu.
adj. Iñakã guasúva, iñakã guasuetereíva.
s. neol. Arapypavẽ, arapy, yvagapy, yvypavẽ.
adj. Ikuã mbukúva, ikuã pukúva.
s. Marã, ky’akue.
v. Mongy’a, momarã.
adj. Marãmeme.
s. Kuñakarai.
s. Apakua, tenimbo apakua, inimbo apakuapy.
s. Yvyra.
s. Yvyra apĩ.
s. Syãnga, tuvarembireko.
s. Sy.
s. Taity, raity, mymba kuára, mymbakua.
s. Syãnga, sy rekovia, maína.
s. Ko’ẽmbota, ko’ẽ mboyve, ko’ẽjusoro.
adj. Opu’ã voíva.
v. Pu’ã voi, páy ko’ẽmba mboyve, ñembovoi.
s. Ajukue, tyarõ.
v. Mboaju, tyarõ, aju.
adj. Aju, tyarõ, hi’aju.
s. Mbo’ehára, oporombo’éva.
s. Mbo’ehára, oporombo’éva.
s. neol. Kuñapaje, avapaje.
s. Mangale.
s. Paje.
adj. Paje rehegua.
s. Mbo’ehára reko, mbo’ehára aty.
s. Mohendaha, sãmbyhyhára, mburuvicha.
s. neol. Tekojojaharenda.
adj. Popeno, posogue, tuichaiterei.
s. Marangatu.
s. y adj. Ijitakarúva.
v. Mbotuicha, momba’eguasu.
s. Tuichakue, guasuha.
adj. Popeno, posogue, tuichaiterei.
s. Avapaje.
adj. Piru.
s. Ñehunga.
v. Hunga.
s. Hu’itĩ, mingáu.
s. Avati.
s. Avatity.
adj. Omboróva, porombyajúva, pohýi, ijoháva, ijaýva.
s. Mba’e vai,vaiha, vaikue. /2. adv. Vai, asy, asýpe.
v. Mbo’evai. Dar mal consejo.
adv. Vai, vai vai, vaihápe.
adj. Kachiãi.
s. Akãnunduro’y.
s. Karuvai, karupokã.
adj. Ñembyhýi meméva.
adj. Hekombo’e vaíva, ñembo’e vaíva.
s. Ãña, ñañakue, tekoñaña, tekovai.
moñe'ëngai
adj. Ñe’ẽngaíva, juruguasu, poroja’óva.
s. Ñe’ẽngai, ta’uvõ.
adj. Ñaña, ñe’ẽngaipyre.
adj. Ñambopekatúva, ikatúva ñambope.
s. Mba’evai apoha.
s. Ñe’ẽmeĝua.
v. Haru, pohãno, mbopaje.
s. Ñepohãno, paje, jeharu.
adj. Harúva, mbopajéva, haru reruha, mba’evai apoha.
s. Tesako’õ, angekói, pijoha, ñeko’õi, py’a tyai, soso, ñeñanduvai.
s. Vuruháka, mba’yru.
s. Mba’yru apoha, mba’yru reruha.
s. Mba’yru’i.
s. Ñemyrõ, py’avai.
adj. Aña, ñaña, mba'evaiapoha.
s. Javorái, ñanandy, jai, kaysa.
v. Momborei, poruvai.
adj. Juruvaíva, juru tie’ỹva.
adj. Po’a’ỹ.
adj.Meĝua, jejapovaipyre.
adj. Mba’evai apoha.
adj. Pirevai.
s. Aña, añangue, ñaña.
v. Jepoyhu, kyhyje.
adv. Aña pópe, py’avaípe.
adj. Aña, ñaña.
adj. Ñañaséva, mba’evai ojaposéva, hembiapovaiséva.
adj. Jehayhu’ỹva, ndaika’avóiva.
adj. Ñaña, aña, ahẽ, pochy, tie’ỹ, cha’ĩ.
adj. Pane.
v. Haru, mbyai.
adj. Katĩ, ne, rẽ, hyakuã vai, hyakuã vaíva.
s. Membykua.
s. Py’ahái, py’arẽ, py’avai, py’aro, ja'e’ỹ.
adj. Hyapu vaíva.
v. Nupã, ñembosarái, jahéi, ja’o.
s. Jahéi, ñembosarái, ñenupã, jeja’o.
adj. Hovyũkãngy. /2. s. Guaichiguasu.
adj. Ñana, ãña, moñái, hekovai, tie’ỹ.
s. Káma, titi.
s. Sy, mama.
s. Ñekambu.
s. Kambuha, mitã’imi kambuha.
v. Kambu.
s. Ta’ãngavai.
adj. Okambúva, mymba omokambúva imembýpe.
s. Kãra’ỹi.
s. neol. Pyti’aha’ãngahaiha.
s. Mamóne. /2. adj. Okambúva.
s. neol. Ogykemýi.
s. neol. Tembi’u yvágagui oúva.
s. Mymba atýra, atýra.
s. Ykuayvu, ykua, yvu, yvurã, yvúra, sy.
adj. Opupúva.
v. Syry, yvu.
adj. Po’ỹ, jyva’ỹ, jyva’api.
s. Kuñataĩ, kuñambusu.
s. Karia’y.
s. Marã, marâ'ÿ, marane'ÿ, ky’a, ky’akue pore, pini.
adj. Marã, ky’a.
v. Momarã, mongy’a.
s. Ky’akue, marã.
v. Momarã, mongy’a.
adj. Po’ỹ, jyva’ỹ, jyva’api.
v. Mbojoaju, mopeteĩ, ñemopeteĩ, ñembojoaju.
s. Ñekuave’ẽ, ikuave’ẽhague.
s. Tembijokuái, ojejokuáiva./ 2. s. Tembiguái.
adj. Jokuaipy, tembijokuái./ 2. adj. Japoukapy, ijapoukapy, tembiapoukapy.
s. Apoukahára.
s. Tembiapoukapy, apoykapy.
s. Apoukaha.
v. Japouka, jokuái, sâmbyhy, uka.
s. Mburuvicha, jokuaipy.
s. Ñe’ẽ, tembiapoukapy.
s. Tañykã, karretilla.
s. Mandi’o.
s. Poguy, pu’aka.
s. Mbaraka’i.
adj. Oporojokuaiséva, oporojokuái reíva.
v. Karu.
s. Jepokuaha.
v. Pokua, pyapy jokua, kupyjokua.
v. Sãmbyhy, mboguata.
v. Aisãmbyhy.
s. Teko, tape, amóicha.
s. Jyva, kasô jyva.
s. Ýva, jyva, ygue.
s. Manguru.
s. Yñohẽmbukuha, ymombopukuha.
s. Manduvi.
s. Tarovakue.
v. Pokua.
adj. Tavyrai.
s. Tarova róga, tarova renda.
s. Po moporãha, po myatyrõhára.
adj. Porupyre.
s. Techaukaha, ñe’ẽngue.
v. Ñe’ẽ, e.
s. Marãndu.
s. Ýva.
s. neol. Mba’eapohára.
s. Japurâ.
s. neol. Pokopokohára.
v. neol. Mba’epoko, pokopa.
s. neol. Mba’ejepoko, jepoko.
v. Aisãmbyky.
s. Maneki, mbyara’ãha.
adj. Pojera.
s. Tembi’uhe.
s. Po. /2. s. Avatisoka.
s. Apesã, po, háse.
adj. Avykypyre.
v. Javyky , pokyty, kyty, pichy, popichy.
v. Popete.
adj. Marãngatu, ndaipochýiva, guéna.
s. Marãngatu, teko pochy’ỹ.
adj. Marãngatu, ndaipochýiva, guéno.
s. Ahoja.
s. Kamby kyrakue, kamby kyratã.
s. Mesa ao.
s. neol. Ñemongaru.
v. Reko, mongaru.
v. Karu, jerereko. ./2. v. Jejoko. /3. v. Ñemombyta, jepyta.
adj. Opirakambúva.
s. Ñemyatyrõ, ñemongaru. /2. s. Tembi’u.
s. Mboisy, mamopandekóga, mamopanderóga, mamboretã.
s. Akãhoja’i.
s. Akãhoja.
s. Popeguáva, ojejapóva, kuatia mbokatupyrýva.
s. Mba’apo.
s. Ñemongaru.
s. Yva. /2. s. Óga aty.
s. Jepokuaa, pokarẽ, jepokuaa vai.
adv. Ko’ẽrõ, ko’ẽramo./2. Pyhareve.
adj. Ko’ẽmegua.
adj. Sagua’a, joha, ojepokuaa vaíva.
s. Yvyra’ãnga.
s. neol. Arapyra’ãnga, yvyra’ãnga.
s. neol. Ogara’ãnga’i.
s. Ñemoatyrõha, ñemoporãha.
v. Ñemyatyrõ, ñemoporã.
s. Ku'ekavoña.
s. Ku'ekavoña'aty, mba’erembipuru.
s. Paray; para, parana, yguasu.
s. Mbaraka.
s. Javorái, ñanandy, javo’ói, apajuái, ka’aguy ypytũ.
s. Tembiechapy, mba’eporã jepéva, maravichu.
v. Hecharamo, momorã.
v. Jehecharamo, ñemomorã.
adv. Techaramóme, ñemomorãme.
s. Pore, pere, mbore, techaukapy.
s. Ñembopore.
s. neol. Haihechaukaha, haiha, haichaukaha, haiguyha.
s. Ñe'ângu'ehára. /2. neol. Tuguymbohasaha, ñe’ãnguehára.
v. Moha’ãnga, mbohéra.
s. Jeguata.
s. Makatéro.
v. Guata, ho, ha, sẽ, je’ói.
v. Mbopiru, mbohoguepiru, piru, mano, ñyñýi.
adj. Piru, haviru, hoguemano, ñeñýi sa’yju.
s. neol. Mbyjapóra, kuarahypa’ũpóra, martepóra.
s. Okẽnda, jere.
adj. Akãnga’u, akãtavy, hesaguyry.
s. Akãjere, akãvai, akãnga’u, akãtavy, tesaguyry.
s. Mangai. /2. s. Yvoty morotĩ.
s. Tembe’y.
adj. Tembe’ygua.
v. Mohembe’y, mboyke.
adj. Kuña’i, kuimba’e kuña rekóva.
s. Ména.
s. neol. Ñanaro.
adj. Kuña heko kuimba’éva, kuña kuimba’e.
adj. Para rehegua.
s. Ypóra, paragua.
adj. Para rehegua.
s. neol. Ta’ãngañemomýi.
s. Panambi.
v. Jere jere.
s. Jatyta parapegua.
adj. neol. Pararekogua.
s. neol. Ñemurape, ñemurekakuaa.
s. Ygue, avati ygue.
s. neol. Tembi’uryrurã, japepombotytu’upy.
s. Itasỹi.
s. neol. Itasỹimoĩhára.
s. Anguja kerana, tekove kerana.
s. neol. Ogahojaoka.
s. Kure kuña.
s. Kure, tajasu.
v. Javy.
s. Sa’yvy, sa’yjuũ, yvysa’y, arachichu.
s. Araapy.
s. neol. Mbotaharu.
s. neol. Ñemumbotahára.
s. Mbotaha.
s. Ynambu guasu.
s. Omanóva oipysyrõvo hapichakuérape.
s. Jehasa asyeterei.
v. Mbopy’ajuka, mbyepoti.
s. Jasyapy.
conj. Jepe, ko’ýte.
adv. Mive, mie, ve, hetave.
s. Mba’ehu’ũ. /2. s. Aty.
s. Jejuka heta.
s. Jepychy, jepichy.
v. Popichy.
s. Pychyhára, poropichýpe oipohanóva.
s. Su’upyrã.
adj. Su’uha.
v. Su’u, ñamindu’u.
s. Tovara’ãnga, kamba ra’ãnga.
s. Mymbairũ, mymbapo’areruha, po’a reruha.
adj. Kuimba’ereko, kuimba’e rehegua.
v. Ñe’ẽngururu.
s. neol. Ysymbojaha.
adj. Su’upy.
v. Su’u, ñamindu’u, ndu’u.
s. Ygue, yvyra puku oñembo’ýva.
s. Kamaruru.
s. Nembi kupe.
s. Kamarekokuaa.
v. Javyky.
v. Jejavyky.
s. Ñana, ka'avo.
s. Mymbajejukaha, mymbajukaharenda, jukaha, mymbajukaha, jejukarenda.
s. y adj. Ojukáva, oporojukáva, jukahare.
s. So’otyepire.
s. Jejuka, porojukaha.
v. Juka, moma’ẽ pysã guasúre.
s. Ka’ygua, Ka’ay.
adj. Oka’ay’úva, okay’úva.
v. Ka’ay’u, kay’u.
s. Papapykuaa, papykuaáva, paparekokuaa.
s. Mba’e, mba’e pokopyrã. /2. s. Mbéu, péu.
s. Ikatúva japoko, mba’eaporã.
adj. Sýicha reko.
s. Membyrã róga. / 2. s. Syreko.
adj. Sy rehegua.
s. neol. Sa’y.
adj. Pyharevegua.
s. Sa’y ambuevýva.
adj. Mbatara, para.
v. Mbopara, moingoe.
s. Jai, javorái, ñanandy.
s Yvyrapu, takataka.
s. neol. Kaguakapuku.
s. neol. Mba’eñepyrũmbyrenda.
adj. Syjukaha.
s. Terarysýi, viru jaike haĝua mbo’ehaópe.
adj. Ñemendaguáva.
s. Menda, ména ha hembireko.
s. Memby ryru, mba’e moha’ãngáva.
s. Kuñakarai, kuñakarai guasu, oporomembýva.
v. Hasẽ mbarakaja.
s. Mbarakaja rasẽ.
s. Tyvyjegua.
adj. Tañykã rehegua, tañykã kãngue.
s. Ñe’ẽnga. /2. adj. Tuichaiteve.
adj. Tuichaiteve.
s. Jasypo.
adj. Kakuaave, tuichave, guasuve.
s. Ñangarekoha, imba’e’ỹva ñangarekoha, tembiguái ruvicha.
s. Maymáva nunga, hetavéva, opavave nunga.
adj. Kakuaa, popeno.
s. Jejatyka, atykaha.
s. Kaguyjy.
s. neol. Kaguyjyrenda.
s. Koty’i pytũ.
s. Nupãha, jatykaha, soka, atykaha, jejatyka./2. s. Yvysoka.
s. Avati’a, avati ýva.
pron. pers. Che, chéve, che rehe, chejehe, chejeupe, je, ñe.
s. Jekuaru.
s. Kuaruha, jekuaruha.
s. Jere, tape karẽ, guataha jere, ysyry jere.
v. Kuaru.
s. neol. Moingoha, moingoharéva. /2. s. Ku'ekavoñamba.
s. y adj. neol. Mba’eñemoingoha. /2. adj. Ku'ekavoñambu.
s. neol. Ñemoingo.
v. neol. Moingo.
s. neol. Ñemoingohai.
v. neol. Moingohai.
s. Apykatymói, apykatimói.
s. Mo’ãpotyvõhára.
v. Torore, mbotorore, mbokacha, myatymói, myatimói.
s. Tataindy apytere.
s. Myendyha.
s. neol. Jopoipyti’a, jeguango.
s. Pyao./2. s. Ku’a, mbyte. /3. adv. Vai vai.
s. Poromoingoporãse.
s. Poromoingo porãva.
adj. Porãite’ỹ, ndaituichái ha naimichĩri.
adv. Vai vai, porãite’ỹme.
adj. Porãite’ỹ, ndaituichái ha naimichĩri.
s. Pyharepyte.
prep. Rupi, rehe.
v. Mombyte, ñe’ẽjojaháre, jerure ambue rehe.
s. Ñe’ẽteko apoukapy. “uka”.
adj. Hi’aĝui, ndahi’aréi.
adj. Pohano rehegua, pohãnohára.
s. Ñepohãno.
s. Pohã.
v. Pohãno.
v. Ñepohãno.
s. Pohãnohára chae.
s. Pohãnokuaa, pohã.
adj. Oipohãnóva, pohã ñana.
s. Ha’ã, ñeha’ã.
s. Ta’ã.
s. Ha’ãha.
adj. Arambytegua.
s. Mbytegua, mbytere. / 2. adv. Lénto. /3. s. Ku’a apytere./4. s. Tape, vo.
adv. Asaje, asaje pyte.
s. Moorupipa.
v. Ra’ãnga, ha’ã,... ra’ã.
s. Jepy’amongeta.
v. Jepy’amongeta, jepy’angeta.
s. Aty, ñembyaty, amandaje, mbyatypyre, no’õ, ñemono’õ, mono’õmbyre.
s. Tamba.
adj. y adv. Porãve /2. adv. Uvei.
s. Ñemoporãve, myatyrõmbyre.
s. Ñemoporãve.
v. Pu’ã, moĩ porãve. /2 v. Ñemoporãve, porãve, moporãve./3. v. Myatyrõ.
s. Jeikoporãve./2. s. Akãrapu’ã.
s. Mba’embyasy, tekovy’a’ỹ, vy’a’ỹ, py’angekói, angata, py’apy.
adj. Mba’embyasýva, hekovy’a’ỹva, vy’a’ỹ, py’angekói.
s. Eiratykue.
s. Avuku, áva.
adj. Avuku, áva pukúva.
adj. Ijeírava.
adj. Ijeírava, juruhe’ẽ.
s. Hainga, ñembyai.
adj. Hainga, apĩ.
v. Hainga.
adj. Kõi, kõingue, membykõi.
s. Mba’epu porâ.
s. . Merõ.
s. Pirepererĩ.
s. Terakuatiáre.
adj. Hetembaretéva.
adj. Mandu’arã.
s. Mandu’apy.
v. Mandu’a, momandu’a.
s. Akãngatu, mandu’a, py’aho.
adj. Hesarai’ỹva, imandu’a porãitéva.
v. Akãngatu.
s. Tembipuru.
s. Ñemomandu’a, ñemombe’u, mandu’apy.
adj. Mandu’apyre, mandu’apy, mombe’upyre.
v. E téra, romandu’a, mombe’u.
adj. Tupãmba’e jeruréva.
s. Mba’ejerure, tupãmba’e jerure.
v. Mba’ejerure, jerure tupãmba’e, jerure asy.
s. Tupãmba’ejára.
s. Mbujape vore, mbujape ku’i, mbujape rembyre.
v. Mbovava, mbokacha, momýi, mbojeroky.
s. Tekotevẽ.
adj. Poriahu, mboriahu, oikotevẽva, tupãmba’ejára.
s. Ma’ẽrã.
v. Typa, ñemomichĩ, ñeñýi.
adj. Ñemomichĩve, ñyñýiva.
s. Jopara.
adj. Michĩve./2. s. Mitã.
adj. Mbovyve, michĩve, ive.
v. Momichĩ, momarã, moherakuãvai.
s. Ñemomichĩ, ñemomarã.
v. Royrõ, reko mba’eve ramo, momba’e’ve’ỹ.
s. Royrõ.
s. Ñe’ẽmondo, ñe’ẽmarãndu.
s. Parehára, marãnduhára, temimbou, temimondo.
s. Kuñareko, jasy, jasy’i, kuña tuguysẽ, kuñamba’asy.
v. Kuñaruguysẽ.
adj. Peteĩ jasýpe oikóva.
adj. Mensu.
s. Jasy rembiapo repy, mba’aporepy peteĩ jasýpe.
s. Yvyñeha’ã.
adj. Ikatúva oñeha’ã.
s. Ka’akatĩ, ka’atĩ, ka’arẽ, menta’i.
adj. Herakuãva.
adj. Apytu’ũ rehegua.
s. Akàreko, apytu’ũreko.
s. Akãngua, apytu’ũ, py’amongeta.
adj. Tavy, tarova.
v. Mbotavy, japu, e rei.
s. Japu, ñe’ẽrei, mbotavy.
adj. Japu, mbotavýva, porombotavýva.
s. neol. Menta’i.
s. Tañykã.
s. Hi’upyrã, tembi’urã réra rysýi.
v. Iko py’ỹi.
s. Sa’ikue. /2. s. Chúra, achura, hyepýpe guare.
adj. Sa’i, ku’i, michĩ, karape, hesa’i, kytã’i.
s. Género.
s. Kuã’i.
adv. Ñónte, ñoite, mante, nte.
adj. Ñemuhára.
s. Mba’erepy, temiñemu.
s. Ñemurenda, mba’erepyrenda.
s. Mba’erepy, temiñemu.
v. Ñemu, jogua ha vende.
s. Ñeme’ẽrei.
s. neol. Opamba’eñemuha.
s. Itatĩmembe, kuarepoti membe.
v. Momba’eguasu arã, ñeme'ê arâ.
adj. Hepyjerure, hepyrenói.
v. Py’ajoko.
s. Kuñarekovai, kuña virúre oporenóva.
s. neol. Yvyru’ã joapyha.
s. Py’ajokorã.
s. Katupyry rechauka, tyakuã porã, angatupo, aruã.
adj. Katupyry, herakuã porãva.
v. Ñemomichĩ, ñyñýi, guejy, guapy, momichĩ.
s. Mahe’ẽ hu’ũ.
s. Ajuraro’o, ajuravovo, ahy’oguy, ahy’oguy kyra, tañykãro’o, tendyvaguy, jyryvi, jyryvyro’o.
v. Jere jere.
s. Jasy.
s. Aripaka, mesa.
s. Yvype.
s. Jepytaha, ñembohupaha, jekaruha.
adj. Jepytahajára.
adj. Huguykõi, huguy joparáva.
s. Akãguapy.
s. Hupytyrã, tu’ã.
s. Poakã.
s. Angarekokuaa.
s. Mbojoguáva. .
s. Kuarepoti, ita.
adj. neol. Kuarepotigua, kuarepotirekogua, itanarãva.
adj. neol. Moitanarãmby.
s. neol. Itanarãhaiha.
s. y adj. neol. Itanarãreko, itanarãkuaa, itanarãva.
s. Ñemoambue.
s. Ñe’ẽjegua.
s. Ñe’ẽ vore jopyru.
s. Tyevu.
s. Arapyrendy, tataveve.
s. neol. Ararekokuaa.
v. Moinge, ñoña, moĩ.
v. Ke, jasuru, sururu.
adj. Sarambi’ỹva.
s. neol. Tembiaporape, tapereko.
s. neol. Taperekokuaaty.
s. neol. Pukukue ra’ã, ta’ãha, temira’ãha.
s. Jopara, jehe’a.
adj. Joparapyre, jehe’apyre, jopara, jehe’a.
s. neol. Mbojehe’aha, mbojoparaha.
v. Mbojehe’a, mbojopara, jejehe'a, jejopara, jojehe'a, jojopara.
v. Jejehe’a, jejopara, jojehe’a, jojopara, ñembojese’a, ñembohese’a, ñembojehe’a.
v. Ambojehe’a.
s. Jopara rei, mbojehe’apy.
v. Rakate’ỹ, myakate’ỹ, taryrýi.
s. Takate’ỹ, teko rakate’ỹ.
adj. Hakate’ỹ, jopy, taryrýi., pojopy.
adj. Che.
s. Úra, taso.
s. kuarepoti kuatia vera.
s. Kuaru, jekuaru.
s. Ka’i, karaja.
s. neol. Urupeguigua mba’asy, uñe.
s. Vícho’i jukaha.
s. Vicho’i ndojehecháiva, mymbachu’i.
s. Korasõ’i.
s. Arapymichĩ, arapy’i.
s. neol. Mba’eapoha’i.
s. neol. Mota’ãngambyry’i
s. Pu mbotuicháha.
s. neol. Ñembojehe’a’i.
s. neol. Mba’epururã’i.
s. neol. Mba’e’iha’ãha.
s. neol. Mba’emoingoha’i.
s. Mba’yrumyi’i.
s. neol. Tatakuamýi’i.
adj. Michĩetereíva.
s. Techa mbotuichaha.
s. Kyhyje, py’amirĩ, chuchu, ñemondýi, py’a mandyju.
adj. Py’amirĩ, py’aju, py’amandyju, okyhyjéva.
s. Eíra.
s. Tetepẽhẽngue, atyhápe oikóva.
conj. Jave, aja, javeve, kuévo, nguévo.
s. Ararundy.
s. Tepoti, tekaka.
s. Temitỹ, temitỹngue, ñemitỹngue, kóga a.
s. Mbujape apytere.
s. Tembyre, mbujape ku’ikue.
s. Ñesẽ tetãgui, ñemopore’ỹ.
v. Va.
adj. Ováva.
adj. Su.
s. Popaje, mba’e hechapyrã, tupã rembiapo.
s. Kirikiri, taguato, karakara.
adj. Ymaiteguare.
s. Súra.
s. neol. Guariniraenda.
adj. neol. Suhápe.
adj. Oguerúva mboka, milíko.
s. Sua.
adj. Mbojeroviapyre, oñemokunu’ũva, ojerochichĩva.
v. Rochichĩ, mochichĩ, chichĩ, mokunu’ũ, kunu’ũ.
s. Takuarembo.
s. Ha’ãha, ñeha’ãnga, tete ñemomýi.
adj. Kunu’ũ, ñemokunu’ũ, ñemochĩchĩ./ s. Ha’ãhára.
s. Kaikove, jukeri, niñosote.
s. Itaguenohẽha./ s. Mbokapu yvyguy.
v. Moĩ mbokapu yvyguy./ v. Mbyai.
s. Kuarepoti, ita aty.
v. neol. Mbokuarepoti, mboka’yvy.
s. neol. Kuarepotikuáva.
s. Tembiapo jopyru.
s. Kuaruha.
s. neol. Mbayrumyi’i.
s. Saimbyky.
adj. Michĩvéva, michĩrasa.
s. Mburuvichavete tembiguái rembiapoha, mburuvichao.
s. Mburuvichavete riregua, tendota pytyvõhára.
s. Mbovyvéva.
adj. neol. Hasy’ypýva.
s. neol. Kuatiapya’e.
s. Aravo’i.
pron. pers. Chemba’e.
adj. Hechambyky.
s. Techambyky.
s. Ma’ẽ, ñema’ẽ.
s. Ma’ẽha.
s. Hechakuaa, poroapo, poromomba’e, mbotiku.
v. Maña, ma’ẽ, vichea.
s. Kuarahymañaha, ñana ohekáva kuarahy.
s. Ambu’a.
s. Kua jehecha haĝua.
s. Guyraũ.
adj. Omaña reíva, volu.
s. Yvyra aisy, pohã ro.
s. Ñembo’eguasu, mísa.
s. Kuatia opa mba’e rehegua.
adj. Mboriahueterei, mo'opĩ, hakate’ỹ, ñañaiterei.
adv. Vaihápe, takate’ỹhápe, mboriahuhápe.
s. Tekomboriahu, mboriahu, tekoasy.
s. Poriahuvereko.
adj. Poriahuverekóva.
adj. Mboriahurasa.
s. neol. Mbokapurãveve.
s. Tembiaporã.
s. Hembiaporãva
s. Kuatiañe’ẽ.
adj. Ae, ete, ite, te.
s. Herungua, jekuaa’ỹ, ñemimby, kañymby.
adj. Herungua.
s. Ângapyrekokuaa.
s. Ku’a, mbyte.
v. Mbohasyhára, mbovevúi.
s. Amandaje, aty, no'ô, ñembyaty.
s. Mombe’ugua’u, jeroviaha.
s. Mombe’ugua’ukuaa.
adj. Gua’u oñemombe’úva, ojeroviáva.
adj. Jopara, jehe’a.
s. Jopara, jehe’a.
s. Mitãrusureko.
s. Mba’yru, voko.
adj. Apĩ, chapĩ, hatĩ pẽva, ijapy’ỹva.
s. Suinda, kavure’i, uruke’a, tajasu guyra.
s. Tĩsyry, ambýu.
adj. Tĩsyrýva. /2. s. Mitã oñembotuichaséva.
s. Mba’epyahu, ñemonde aĝagua.
s. Tetekuereko.
s. Teko, aporape.
adj. Ta’ãnga jejapo.
v. Moha’ãnga.
s. neol. Ao’aĝaguahechauka.
s. y adj. neol. Ao’aĝaguapohára.
s. neol. Aohechaukahára.
s. Tekoporã, teko akãguapy.
adv. Tekorãitépe, tekoporãmíme.
adj. Akãguapy, heko porãva.
s. neol. Myakãhára, tesaupihára.
v. Mboheko, mbohekoporã.
adj. Aĝaguareko.
s. y adj. neol. Mba’epyahu rayhureíva.
s. Ñembopyahu.
adj. Aĝagua, pyahu.
adj. Jerovu’ỹ, jejapo’ỹ.
adj. Ndahepýiva.
adj. Oñemoambuéva.
v. Moambue.
s. y adj. Ao’apohára, ao apoha.
s. Teko, kokatu, lája./ s. Ñe’ẽteko, tekoguáva, tape.
s. Kerasy, topehýi, kaigue.
s. Ñemoambue ñe’ẽnguévo, ñemoambue japurahéivo.
adj. neol. Ñemoambuepy.
v. Moambue ñe’ẽ pu.
s. Pẽhẽngue, mba’yruveve’i.
s. Ñembohory, jojái.
v. Ñembohory, jojái.
s. Jaguane.
s. Tatypy apu’a, tova apepu.
adj. Hova apu’áva.
s. Ñembojuruvã, ñembojurukechẽ.
s. Ygáu, tavẽ, ta’o.
adj. Havẽ, ha’o.
adj. Akỹ, hykue, akỹmba.
v. Mbohykue, mohe’õ, myakỹ, moakỹ, muakỹ, ñakỹ.
v. (che) Akỹ. Ej.. Cheakỹmba amáme. / v. Ñemoakỹ.
s. Tembe’y rechaukaha.
s. Tãi guasu, omongu’i.
s. neol. Tetera’ãnga, ñemoha’ãngaha, ha’ãnga, moha’ãngaha, mbo'aupa.
adj. neol. Ñemoha’ãnga, hetejojáva, moha’ãngambýva.
v. neol. Moha’ãnga, mbohete.
s. neol. Ha’ãngarã, heterã, jeguakarã.
s. neol. Tumipy. /2. s. Pehêkyto'ytote.
adj. neol. Tumipýva.
v. Mongu’i, joso.
adj. Mbyajúva, ñeko’õi reruha, mbyaju me’ẽha, porombojoháva.
v. Myãngekói, moñeko’õi, hesako’õ, mbyaju, mboaju, jepicha.
v. Ñemyãngekói, ñeko’õi, jehesako’õ, ñembyaju, ñemboaju, jepicha.
s. Angekói, ñeko’õi, jepicha, jehýi, tesako’õ.
adj. Mbyajúva, ñeko’õi reruha, mbyaju me’ẽha, porombojoháva, angekói.
adj. Mongu’ipyre, ku’i, ku’ipyre, josopyre, tumimbyre.
s. Ñemongu’i, jejoso, ñembiso.
s. Mongu’iha.
s. Takara’a, py’akue.
s. Akã, apytu’ũ.
s. Syrymbe, jatyta.
adj. Sapy’agua, sapy’arã.
s. Sapy’a.
s. Te’õnguekã.
s. neol. Mburuvichaguasukuái.
s. Pa’ikuéra ha’eño róga.
adj. Ñemoha’eñoreko.
s. Tãikutuha.
adj. Piropyre.
s. Pirekue, tatykue.
v. Piro, ñapĩ.
s. Tyekue.
s. Viru apu’a, pirapire.
s. Viru apu’a ryru, viruryru.
s. Jety.
s. Momarãnduha.
s. Hechamanteha.
s. Kuñakatu, avakatu kuña.
s. Kuimba’ekatu, avakatu kuimba’e.
s. Ka’i, karaja. /2. adv. Hechaukateĩha, peteĩva.
adj. Hembireko peteĩva.
adj. neol. Ypyteĩguáva.
s. Mombe'upeteî, haikatu.
adj. neol. Haiteĩmby.
s. neol. Taiteĩ.
s. Itaguasu ha’eño.
s. Ñe’ẽha’eño.
adj. Ñe’ẽpehẽteĩva.
adj. Naiñambuéiva.
s. Tymba guasu vai, tekove ñañaiterei.
s. neol. Pohyikueguerahaha.
adj. Ñemoĩmbyre./2. s. Tenda ári oikóva.
adj. Ñemoĩmbyre./2. s. Tenda ári oikóva./3. s. Tenda, kavaju.
s. neol. Jehupi, ñemohenda, ñembojo’a, jejupi, mohendaharã, mba’eñemohenda.
s. Yvyty.
adj. Yvytygua.
s. Yvytyjupiha.
adj. Yvytyrenda, yvytyhetaha.
v. Guapy tenda ári, myatyrõ, apéro.
adj. Sagua’a, saite, sarigue, ka’aguygua.
s. Yvyty./2. s. Ka’aguy.
v. Tymba api.
s. Viruñongaturã.
adj. Sagua’a, saite, sarigue./ 2. adj. Ka’aguygua, ka’agua, kayngua.
v. Moõmbyte.
s. Chovi, atýra, teta.
s. Tendarã.
adj. Popeno.
s. Ta’ãngañembo’y, óga ita tuicháva.
s. Jokuaha.
s. neol. Ogykekarape, ogykemo’ãha, yvyaopẽhẽ.
s. Tymba mba’asy.
s. Yva sa’i, yvyra hi’a sa’íva./ 2. s. Ñemboare.
s. Tekoha, yvypóra renda, tenda, óga, tapỹi./ 2. adj. Pytãhũ, pytãũ, tumby.
adj. Pytãhũ, pytãũ.
adj. Oikóva peteĩ tendápe, yvypóra.
adj. Joheipyre, joheipy, tekombo’e.
s. neol. Moñe’ẽmbyrã, moñe’èpyrà.
s. Tekoporã.
s. Tekoporã rekahára.
v. Tekoporãmbo’e.
adv. Tekoporãhápe.
v. Ko, kove, ñemohenda, pyta./ 2. v. Mohenda, moĩ, kuapytĩ, juhu, mbohupa.
s. Mbusia.
adj. Joha, havara.
s. Tĩnguaha, motĩnguaha, tĩguára, jurumbotyha.
s. Tãimbore, rãimbore, su’upy, jesu’u.
v. Su’u, ñamindu’u.
v. Jesu’u.
v. Ñapi’ũ, su’u’i.
s. Jesu’u, tãimbore.
s. Jesu’umimi.
v. Ñapi’ũ.
adj. Kãmba, pirehũ.
s. Tuguyno’õ, apeno, pirehũ.
gram. guar. s. Ñe’ẽpu.
s. neol. Kerapohã, pohã pombotarováva.
gram. guar. s. Ñe’ẽysajakuaa, ysajakuaa.
gram. guar. s. Ñe’ẽtekuaa, ñe’ẽysajajoajungatu.
adj. Omanombotáva.
v. Mano, jehekýi, pytupa, poti, sapymi, te’õ, arapa.
adj. Kamba, pirehũ, piresa’i.
s. Te’õnguemonde, te’õngueao.
adj. Porojukáva, mano reruha./ 2. adj. Manokatúva.
s. Ñemano.
s. Ñemano heta.
s. Kaigue, ate’ÿ./ 2. s. Sapike.
s. Angu’a.
s. Jepy’apy, mbohasa’asyha.
v. Mbohasa’asy.
adj. Mano rehegua.
s. Itavore’i, chehẽpehè’i.
s. Mberu.
s. Mamanga.
s. Ñati’ũjokoha.
s. Ñati’ũ.
s. Temberague.
s. Takuare’ẽrykue.
s. Techaukaha, hechaukaha.
v. Hechauka, jechauka.
s. Pititi.
s. Hero.
adj. Pititi, mbatara.
v. Mbohero, hero.
s. neol. Joayhuhakoty, kotyjekerà tapepuku rembe’ýpe.
s. Pu’ã, ñemoĩ, ñepu’ã.
s. Apoukaha, ñembojuruhe’è.
s. Apoukaha./ 2. adj. Omýiva./ 3. adv. Mba’éguipa.
s. neol. Jerekòityapu, korõkõiriri.
s. neol. Yguenohẽha.
s. neol. Jerekõityapu, korõkõiriri.
s. neol. Ygamýi.
s. neol. Moingoha, mba’emoingoha, momyiha.
adj. neol. Momyihára.
s. neol. Mba’ekytĩha.
adj. Ipy’ahetáva, tekopyta’ỹ, omyireíva.
v. Momýi, mbova, mongu’e.
v. Mýi, ku’e, mymýi, va.
adj. Ku’e, oku’éva.
adj. Momyimbyre, kyre’ỹ.
v. Mongu’e.
s. Ñemomyimby, mýi, ñemýi, ku’e, jeku’e.
s. Kuñapyahu, kuñataĩ./ 2. s. Tembi’ugueruha.
s. Karia’y, mitãkaria’y, mitãrusu./ 2. s. Tembi’ugueruha.
s. neol. Kuñatembiguái.
adv. Heta, tuicha, ikoe.
s. Kuñataĩ, mitãkuña, mitã.
s. Mitãkuimba’e, mitãrusu, karia’y.
s. Teta, tapichaita.
adv. Hetaieterei, hetaite, tuichaiterei, tuichaite./ 2. adv. Eterei, terei, rasa.
adj. Heta, tuicha, ikoe./ 2. adv. Heta, tuicha, guasu, iterei, etrei, hetaporã, ikoe.
s. Jeguerova./ 2. s. Jopyru, aojopyru./ 3. adj. Ñe’ẽngu, noñe’ẽkuaáiva.
adj. Jerovakuaáva.
s. Jererova, jerova, jeguerovapy, va, jeva, ñemomýi.
v. Guerova, mbova, rova.
v. Va, jerova, jeva.
s. Ñe’ẽngu, ñe’ẽkatu’ỹ.
adj. Ñe’ẽngu, noñe’ẽkuaáiva.
s. Mba’emýi, momyimby, momyipy ógape ojepurúva.
s. Momyimbyrenda.
s. Jurukechẽ, tĩcha’ĩ, tovacha’ĩ, tovameĝua, tembejere.
s. Tãi, tãiguasu.
s. Ygapytaha, ygaĝuahẽha./ 2. adj. Hu’ũ, ñembyairei.
s. Mano, ñemano, te’õ.
adj. Mano, omanóva, te’õngue.
s. Atyvore, tembiecharã, techarã.
s. Jechauka, jechaukachauka.
s. Tatakua’i.
v. Mburea, kororõ, tasẽ.
s. Jare, ky’a, ky’akue.
adj. Jare, ky’a, ijaréva, tajasureko.
s. Kuña./ 2. s. Tembireko.
adj. Kuñaséro.
adj. Kuñarehegua.
adj. Kuñarekovai.
s. Mburika.
adj. Kãmba ñemoñare, kãmbarajy, kãmbanunga, kamba.
adj. Kãmba ñemoñare, kãmbara’y, kãmbanunga, kamba.
s. Jejokoha.
adj. Hu’ũ.
s. neol. Pyhorepykue.
adj. Mbatara, para, sa’yheta.
adj. Kuaapyeta.
s. Hetamba’erã.
adj. Hetaichagua, opaichagua, heta mba’e oikuaáva.
s. Mboheta, ñemboheta.
v. Mbohetave.
s. Teta, atyguasu.
adj. Ára pavẽ rehegua.
s. Arapy, yvóra, yvy’apu’a.
s. Mbokara’ỹi.
adj. neol. Tavarogarekóva, tavarogagua, tavarekóva.
s. neol. Tavaróga, tavaro, táva sãmbyhyha, ñemoirũrenda.
s. neol. Tavayguára aty, amandajetava.
s. neol. Membygua’u, mitãra’ãnga, tekovera’ãnga./ 2. s. Pyapy, poapy.
s. neol. Ta’ãnga’ogyke, ogykére jehaipyre.
s. Tápia, mongoraha, ogarokái.
s. Mbopi.
s. Ayvu, chiriri, guilili.
s. Jekaguai, ñe’ẽngue, jurumy’ỹi, ñe’ẽmbegue.
v. Kẽkẽ, kaguai, ñe’ẽmeĝua, ngururu, ñe’ẽmbegue, chiriri, ñanga’o.
s. Tápia, ogyke.
s. Takygue, to’ombarete.
s. Mba’eñeñongatuha.
s. Itapoty, ygáu.
s. Pupoty, purahéi, pumbasy, mba’epuporã, mba’epukuaa.
s. y adj. Puraheirekóva, puraheiguáva, hembipuporã.
s. Puraheihára, atõiha, ombopukuaáva.
v. Ñe’ẽvevýi, ñe’ẽvevúi, ñe’ẽmbegue.
s. Tumby, tetyma.
adj. Ypi, pirununga, ñyñýi, tasyrekoñyñýi.
s. Jeva, jerova.
s. Teteñekytĩ.
s. Kirirĩ, ñe’ẽse’ỹ.
adj. Ojuehegua, oñondivegua.
adv. Ojuehe, oñondive.
adv. Ete, ite, te, eterei, iterei, terei, itei, rasa, kakuaa, asy, jepéva, porã, ikoe.

s. neol. Itambymimbi, tyepyjegua, jajái.


v. Ñemboypy, ararecha, teñói, tove'ypy, arareñói, jasyvo, ñepyrũ.
v. Heñóihague.
adj. Heñóiva, osẽva, sẽ, ñesẽ, pyahu./ 2. s. Tymakã./ 3. s. Yakã, yapy, tymakã./ 4. s. Kuarahyresẽ.
s. Teñói, ñesẽ, jeikove’ypy, ypy, ñepyrũ, tekove, ho’ararecha./ 2. s. Ykua.
s. Tetãma, tetã, tetãguára, ñemoñangáva, táva./ 2. s. Ñe’ẽ, purahéi./ 3. s. Teko.
adj. Tetãgua, tetãguára, tetã rehegua, tetãme ijapopyre.
s. Tetãreko.
v. Mohetã, motetãmba’e, ñemohetã.
pron. indef. Mba’eve, mba’everei, rei, mboyve.
s. Ytaha, jeytaha./ 2. s. Hiytáva.
adj. Ho’ytáva, oytakuaáva, hoy’ytáva, ijytáva.
v. Yta, ’yta.
s. Vyrorei, mba’everei.
pron. indef. Avave, mavave.
s. Yvyropyta, yvy apy.
s. neol. Tykuekairã, tykuekaireíva.
s. neol. Inimboysy.
s. neol. Kavajupara.
s. Tumby, tumbyro’o, tevi, teviro’o.
s. Tumbynupà, teviro’onupà.
s. Yga.
s. Narã, narãha.
s. Narãry, naràrykue.
s. Naramáta.
s. neol. Jeheterayhu.
s. neol. Andupoiha, ñeñandu’ỹreruha, kéra vai reruha, ka’amonge.
v. neol. Mongevai, mbopy’amano.
s. neol. Ñanavaiguerojaha.
adj. Tĩguasu, tĩmbuku, apynguasu.
adj. Itĩmbukúva.
s. Tĩ, apyngua.
s. Mombe’urã, ñemombe’u, imombe’upy.
s. y adj. Mombe’uha.
v. Mombe’u.
s. Mombe’upy, ñemombe’u rehegua.
s. Ñemombe’u rehegua.
gram. guar. adj. Tĩgua, tĩ rupigua.
gram. guar. s. Tĩñe’ẽ, ñemotĩñe’ẽ.
gram. guar. v. Motĩñe’ẽ, tĩñe’ẽ.
adj. Tĩ ha ahy’o rehegua.
s. Kambyrova, kamby kyrakue.
s. Je’yta, jeyta.
adj. Heñoihague, jasyvohague.
s. Arareñói hague.
s. Heñóiva, jasyvo, teñoiha, ñemoñare.
adj. Ytaha, ytarã, jeytaha.
s. Tekoypy./ 2. s. Tupãra’y ára.
adj. Tetãgua, tetãygua, tetã rehegua.
s. Tekóra, oĩva guive, oĩva atyjoa, teetegua, mba’e opakatu.
s. Oĩypýva, hekoitéva, hekopegua.
s. Tekóra, oĩva guive, oĩva atyjoa, teetegua, mba’e opakatu./ 2. s. Teko.
s. Jejapo’ỹ, ñemboheko’ỹ, tekotee, pireporã, hesakã, jojareko, tekokarẽ’ỹ, tekoite.
adj. Iñaranduka’atýva, oikovéva kuaaha.
v. Mboheko, moañetè.
adv. Hekópe, añetehápe.
v. Ygañapymi, ñapymi.
s. Py’ajere, py’avai, kue’ẽ, çue’ẽ.
adj. Porombopy’ajeréva, py’ajerereruha, ñanembopy’ajeréva.
s. Ygapóra, oikóva ýrupi.
s. Kyse’irãimbe, tendyva apĩha.
adj. Ygagua, ygareko, ygarekogua, yga rehegua.
s. Yga, ygarata.
s. Ñemboyga, ygaytareko.
s. Ygapóra, oikóva ýrupi.
v. Mboyga, guatayga, yta.
s. neol. Tupãra’y ára, tupãra’y’aragua.
adj. Yga rehegua, ygajára.
s. Yga, ygarata.
s. Yjarýi.
s. Tatatĩna, yvytĩ, yvy ratatĩ.
s. Pohãmotĩmboha.
adj. Tesaka’ỹ, ñepytũ, pytũ.
s. Výro reko, výro ñe’ẽ, výro rembiapo, vyrorei, vyrésa.
adv. Katuete, katuetei.
adj. Ñeikotevẽva, tekotevẽpyre.
s. Temikotevẽ, tekotevẽ, tekotevẽrã, tekotevẽmby.
adj. Oikotevẽva.
v. Tekotevẽ.
adj. Výro, tavy.
adj. Te’õngue’uha.
s. Yvotyry, tykue hetereíva.
adj. Vai, mba’evairã, mba’evaireruha, ha’etemi’ỹva.
s. Pitikiri’irasy.
s. Pitikiri’ikuaa.
s. Ñembotove, tove.
v. Mbotove, me’ẽ’ỹ, ñembotove.
s. Mbotove, mbotovéva, ñembotove, potapyre’ỹ, mbotovepy.
s. y adj. Mmbotovepy.
s. Techagi, ate’ỹreko.
adj. Hechagíva, ate’ỹrekóva.
adj. Ñemurã, oñeñemukatúva, katupy.
s. Ñemu, ñe’ẽmopeteĩ.
s. Ñemuhára, oñemúva, hepyme’ẽva.
v. Ñemu, jeheka, hepyme’ẽ, ñemoñe’ẽpeteĩ.
s. Ñemu, ñemureko, nemuha, jeheka./ 2. s. Ñemuha.
s. y adj. Hũ, kãmba.
s. Hũngue.
adj. Hũngy, hũnunga.
s. Mitãku’i, mitàkuña.
s. Mitã’i, mitãkuimba’e.
s. Aguape.
adj. Pyahu, oikeramóva, ñemongarai ramóva.
adj. Ára itaporupegua.
s. Ñe’ẽpyahu.
adj. Heñoimboyve.
s. Tajygue, tajy.
adj. Pochyreíva, hajyguéva.
adj. Hajygue mbaretéva, hajygue hetáva.
adj. Potì, mimbi, hechapyporà.
s. Mba’ejerepytu.
s. neol. Vevyikuaapy.
s. Tajyguerasy.
s. Tajygue mba’asy./ 2. s. Pirevai.
adj. Pirevai, tarovanunga.
s. Tajygueruru.
s. Tajyguekytĩ.
s. neol. Tajyñe’ẽkuaaty.
s. Tajyguekuaapy.
s. Tajyapỹi.
adj. Oimo’ãva hasyha.
adj. Mbytegua.
v. Mokãngy, pokatupe’a.
adj. Mbytepegua.
v. Arypy’aveve.
s. Ro’yñongatuha.
s. Sã, joapy, ñeñapytĩ, joaju.
conj. Jepe, ha, ỹro, nahániri.
s. Karairenda.
s. Petỹpopĩa.
s. Guyrara’y huguapegua.
s. Ryguasurupa.
s. Taity, tupa.
s. Tatatĩna, aratĩmbo.
s. Temianino.
s. Temiarirõ.
s. Yrypy’aveve, yrypy’aku’i, amangu’irypy’a, ro’yku’iveve.
s. Tũ.
adj. Oñembotovememéva, ombotovéva opa mba’e.
s. Mimbi apu’a.
s. Mba’echu’i, mba’everei.
adj. Chu’i, mba’ereíva.
s. Kuñataĩ, kuñataìporã gua’u./ 2. s. Póra, jarýi.
adj. y pron. Mavave, avave.
adj. y pron. Mavave, avave.
adj. y pron. Mavave, avave.
s. Mitãkuña, mitãkuña’i.
s. Mitãreko rehegua.
s. Mitãnguéra, mitãreko, mitàrò guare.
s. Mitã, mitã’i, mitãkuimba’e, mitãra’y, kũnumi.
adj. Sakã, potĩ.
s. Yvatejoja, yvatekue, mbojojaha, jojaha, hetepy.
s. Ñembojoja.
s. Mbojojaha.
v. Mbojoja, mohenda, mopyenda.
adv. Nahániri, ỹ, tove, ani, anichéne, nambre, nanga.
adj. Marãngatu, tekoporã, hekomarãngatúva.
adv. Tekomarãngatúpe.
s. Marãngatu, tekomarãngatu.
s. Pytũ, pyhare.
s. Jekuaa, te’ise.
adj. Porombyaíva, vai.
adj. Pyhare oguatáva, oikóva pyharekue.
adj. Pyharegua, pyhare, pyharepegua
s. Mitãrerekua.
adj. Ovameméva, opyta’ỹva, oguata tapiáva.
adj. Herakuãva, oñehenóiva.
s. Terakuã.
adj. Herakuãva, oñehenóiva.
v. Mbohéra, hero, henói, ñemomandu’a.
s. Téra, héra, réra, tero.
s. Terakuéra.
s. Terarysýi.
s. Heropyre, téra.
adj. Téra rehegua.
adv. Térare, téra rupi.
v. Mbohéra, téra.
adj. Porundyha.
s. Sa’ikue.
adj. Irundypaha.
adj. Heñoi’ỹva, ojasyvo’ÿva.
s. Kuarahy resẽ gotyo.
s. Teko, tekorã, tekopy, tembiaporã, apopyrã, tembiapoukapy, ojejapo’arã, apoukapy.
adv. Hekorãva, hendapegua, hekópe.
adv. Hekópe, jepiveguáicha.
s. Yvate, yvatévo, yvategotyo.
adj. Yvatevogua, yvategotyogua.
pron. pers. Ñande, ñane, ore, ñandéve, oréve.
s. Tasyo, hasývape ĝuarã óga.
pron. pers. Ñande./ 2. pron. pers. Ore.
s. Anga’u./ 2. s. Techaga’u.
adj. Hechaga’úva, oporohechaga’úva.
s. Puvore./ 2. s. Mba’ereko, techaukaha, ñe’ẽjoapy.
s. Jekuaapy.
adj. Terakuã, kuaapyre, momorãmbyre, herakuãporãva.
v. Hecha./ 2. v. Tesaho./ 3. v. Hechakuaa./ 4. v. Kuaa, hechakatu./ 5. v. Hechauka.
s. Mbokuatiaañeteha, kuatiamoañetehára.
adj. Mbokuatiapyre.
s. Marandu, momarandu.
s. Momaranduha, marandureruha.
v. Momarãndu, momaranduka.
adj. Jekuaapyre, jehechakuaáva, jehecháva.
adj. Pyahu.
adj. Porundysa.
s. Mba’epyahu, ojehuramóva, hecharamomby.
adj. Pyahu.
s. Mombe’ugua’upyrusu, tembiasagua’u.
adj. Mombe’ugua’úicha.
s. Mombe’ugua’upuku haiha.
s. Ñembo’e porundy ára pukukue./ 2. num. adj. Porundyha.
num. adj. Porundyha.
num. adj. Porundypa.
s. Tembirekorã, ñembokiha, kichiha.
s. Menda sako’i.
adj. Oikeramóva, ñepyrũha.
s. Jasypateĩ.
s. Guéi pyahu, torora’y.
s. Mendarã, menarã, kichiha, ñembokiha.
s. Araivaiguasu.
s. Arai.
adj. Arai, nahesakãiva, parapara.
s. Atúa.
adj. Mbytegua, tumimbyteréva.
s. Mbytere, mbyte, apytere.
s. Kuãkãngue, ñúdo.
s. Mombe’uypy’ũ./ 2. s. Mbyte, tetepy, apytykue./ 3. s. Akytã, apokytã, apỹi.
s. Akytã.
adj. Apokytã.
s. Ta’ýra rembireko./ 2. s. Memby rembireko.
s. guar. ant. Ra’ytaty.
s. guar. ant. Membytaty, membyraty.
s. guar. paĩ. Guachã.
adj. Ñande, ñane, ore./ 2. pron. Ñanemba’e, oremba’e.
s. Pyahu.
adv. Jey, jevyjey.
adj. Porundy.
s. Pyahu.
s. Yvara’ỹ, manduvi.
adj. Mba’evegua.
s. Mba’eveha.
adj. Mba’evegua.
s. Jepapa, jepapa rysyikue.
adj. Papapyre.
s. Mbopapapyha.
s. Papára, papagua.
v. Mbopapa, jaipapa.
s. Papapy, papy, papaha.
adj. Heta, eta, tuicha
s. neol. Viruymambyatykuaa.
adv. Máramo, araka’eve, márõ, maramove.
s. Menda.
s. Kyja.
s. y adj. Mongarukuaahára.
v. Mongaru, mombarete.
adj. Mongarúva, mbarete reruha, tete mombareteha.
s. Mandyjuraviju.

s. Ñuhã.
faun. par. s. Guyraropehýi, peteì guyra réra.
s. Peteì tenda ha ysyry réra. Peteì ache rekoha oì ñakunday mboypýri.
adv. Rei.
adj. Hete meĝuáva, ñepã.
adj. Karape./ 2. adj. Hetevaíva.
s. Mitã rerekua.
s. Jo’aha.
adj. Kamba.
s. Heta mba’erei, mba’etavaikuerei, tembyre, yty, tembipokue.
adj. Tĩmbe, tĩmbyky, apynguape, apype, karape.
s. Michĩetereíva.
s. Jejapo, ñemboheko.
adj. Ñembohekóva.
s. Topyta, kanguejese’a.
conj. Térã.
s. Yguasupa’ũme, yvyraguasupa’ũme, yvyku’ituichapa’ũme, yvyku’ipa’ũ./ 2. s. Vy’arenda, vy’apytu’u./ 3. s. Po
yvyrarakã.
s. Py’aguapy’ỹ, angekói, ñemohatã, jetu’u, tesakuaguyry, techakatu’ỹ, py’atarova, hecha’ỹ, kuaa’ỹ, ma’ẽkuaa’ỹ.

adj. Ohenduse’ỹva, nohenduséiva mba’eve, ohechakuaa’ỹva.


v. Henduse’ỹ, ñemohatã, jetu’u peteĩ hendápe.
v. Ñemohatã, akãhatã.
s. Akãhatã, py’atã, noñenohẽséiva tapépe.
v. Ñe’ẽrendu, ñemomirĩ, tembipotaapo, jerovia, mbojerovia, mboaje.
s. Ñe’ẽrendureko, ñe’ẽrendu, tembipota apo, ñemorirĩ, ñemboaje.
adj. Iñe’ẽrendúva, imboajekatúva.
s. Itayvate’akua, itayvate, yvyrayvate, yvykua.
s. Tekokyra, kyrareko, kyra, kyravai.
adj. Kyra, ikyráva, kyraiterei, ikyrarasáva, avevo.
s. Jokoha, ojokóva.
s. Pa’iruvicha, pa’iguasu, avareguasu.
s. Mano, te’õ.
s. Ñembohovái, ñembotove, ñemoĩ, porãndu, ñe’ẽreity, ñe’ẽmokangyha.
v. Ñe’ẽjoko, mbohovái, mbotove, momarã, rairõ, ambue ñe’ẽ ñemokangy.
adv. Añetehápe, tekoguapýpe.
s. Temimo’ã./ 2. s. Mba’erã, jehupytyvoirã, hupytyrã, jejaporã.
s. Mba’e, apopyre, temimo’ã, jejaporã, ijapopyrã, hupytyrã, ma’ẽha.
adj. Karapã, kechẽ, yke’ã.
s. Tekoapokatuete, tembiaporã, tembiapopyrã, jejapo’arã, jejokuaiha.
adj. Pota’ỹme oikóva, sãmbyhy.
v. Jura, japouka pota’ỹme, jokuái.
v. Ñembojetu’u, jekuaje.
adj.Katuetegua, katuetéva.
v. Mboty.
s. Ñeme’ẽngue.
s. Tembiapo, tembiapopyre, tembiapoha, tembiapokue, apopyre, mba’eapopy, ojehu añetéva.
s. Tembiapoha.
s. Yvyrakytĩha, ka’aguýpe omba’apóva.
v. Japo, mba’apo./ 2. v. Evacuar, defecar, poti, kaka.
s. Mba’apohára, omba’apóva, tembiapohára.
adj. Tie’ỹ, itie’ỹva, tie’ỹ rehegua.
v. Moypytũ, ñemopytũ.
v. Ñemopytũ, pytũ, iñipytũ.
s. Ñemoypytũ, ñemopytũ, ñemopytũmby.
s. Pytũ, ñypytũ, pytúmby.
adj. Pytũ, ñypytũ./ 2. adj. Hasy, hypy’ũ.
adj. Iñe’ẽrendúva, oñesãmbyhyséva.
adj. Jejopóiva, ñemba’eme’ẽva, ojererohorýva, mbohorypype.
v. Mbojopói, me’ẽ, pojopói, rohory.
s. Jopói, me’ẽ, ñeme’ẽ, temime’ẽ, temime’ẽngue, pojopói.
s. Techa, jehecha, jehechapy, jesareko, ma’ẽ, ñema’ẽ./ 2. v. Jeja’o.
s. neol. Ñemboaje.
adj. Ñe’ẽrendúva, mboajeha.
v. Hecha./ 2. v. Resaho./ 3. v. Hechakuaa./ 4. s. Jesareko, ma’ẽ, sareko./ 5. v. Hechakatu, ha’arõ, maña
hapera’ãrõ./ 6. v. Moñuhã./ 7. v. Ja’o, ñemoñe’ẽ./ 8. v. Ñangareko./ 9. v. Mboaje.
s. Mañaha, ñemañaha, jehechaha, hechaha.
s. Py’ajopyha, akãmbotaha, jepy’apyeterei.
v. Mopa’ã, joko.
s. Jokoha, ojokóva, ñepa’ã, mbyaikuaáva./ 2. s. Momarãhára.
adv. Jepe, ko’ýte, hasy jepe, hasy ramo jepe, péichante ramo jepe.
v. Pa’ã, mbohovái, mombia, mbohovái, joko.
s. Momembyhára, oporomomembýva.
s. Membyrãkuaapy, puru’akuaapy.
s. Jetu’u, ñemohatã.
adj. Jepytaso, jetu’úva, noñemovãiva.
v. Jepytaso, jetu’u, ñemohatã.
s. Pa’ã, ñepa’ã, jejoko.
adj. Mopa’ãha, jokoha.
v. Mopa’ã, joko, pa’ã.
s. Jehupyty.
v. Hupyty, reko.
s. Ñemboty.
v. Mboty.
adj. Hãimbe’ỹ, arandu’ỹ.
v. Heja, mombia.
adj. Hesakã, añetete.
s. Ja, ikatu jeve, sapy’a.
adj. Sapy’agua.
adv. Sapy’a, ija jave.
v. Japo.
s. Kuarahyreike.
adj. Kuarahyreike gotyogua.
s. Kuarahyreike.
adj. Akãrapo rehegua.
s. Akãrapo.
s. Paraguasu.
s. neol. Paraguasuhaikuaa.
s. neol. Paraguasuhaikuaahára.
s. Jaguarete’i.
s. Jurune, pytune.
adj. Poapypa.
adj. Poapy.
adj. Poapysa.
s. Mba’apo’ỹ, tekorei, ate’ỹ, jaguajuka.
s. Tekorei, ate’ỹ, ñeimerei.
adj. Tekorei, omba’apo’ỹva, ojaguajukáva.
v. Mboty.
s. Ñemboty.
adj. Sa’yju, ita a’yju.
s. Poapyhováva.
adj. Poapyha.
s. Jasypa.
s. neol. Tesarekokuaahára.
adj. Kañy, ñemi, ñemimby.
s. Ñemiha, mo’ãha.
v. Mo’ã, mokañy, ñomi.
s. neol. kañymbyrehegua.
s. neol. Kañymbyrechahára.
adj. Kañy, ñemi, ñemimby.
s. Tembiapo.
adj. Ñemohembiapóva.
adj. Omba’apóva./ 2. adj. Ijárava.
v. Jokuái, momba’apo./ 2. v. Ñembojára.
adj. Ojapo reireíva, he’íva mba’e tapiagua’ỹ.
v. Jehu, jeiko.
s. Purahéi, ñe’ẽyvoty mbyky.
adj. Jehayhu'ÿva.
v. Py’aro, ñembopy’aro, py’avai, hayhuve’ỹ./ 2. v. Cha’e’ỹ.
s. Py’aro.
adv. Py’arópe.
adj. Cha’e’ỹha./ 2. s. Ipy’aróva.
s. Guatapukueta.
s. Tãirasy.
s. Tãirekokuaa.
s. neol Tãirekokuaagua.
s. Tãipohãnohára.
s. Mitãrãipohãnohára.
s. Tyrupire, pirevyvy.
s. Kuarahyreike.
v. Moñemyrõ, moñeko’õi, jahéi, mbopy’arasy, ja’oky’a, ñemyrõ, ñeko’õi.
adj. Oñeko’õiva, ipochýva.
s. Ñemyrõ, ko’õ, tesako’õ, ja’o ky’a, ñeko’õi, jahéi.
adj. Omoñemyrõva, oporombopochýva.
adj. Moñemyrõha, ko’õiha, poroja’óva.
s. neol. Ñekuave’ẽ, ñekuã.
s. Kuave'èha, ñembo’e pavẽ vore.
s. neol. Haisa’y.
s. y adj. neol. Tetãmba’éva, mburuvichavéva, mburuvichágui oúva, mba’apohára katupyry.
adv. Ñe'èpavème, mburuvicha rupi.
s. neol. Kotymba’apoha.
s. Tembiapokuaa, tembiaporeko./ 2. s. Kuatiaguasu.
adj. Mbói rehegua.
s. Mbói.
v. Kuave’ẽ.
s. Ñekuave’ẽ, temikuave’ẽ.
s. Temikuave’ẽ, jopói, mongaraipy.
v. Kuave’ẽ.
s. Tesarasy.
s. neol. Tesarekokuaapy, tesapyrekokuaapy.
s. neol. Tesarekokuaagua.
s. Tesapohãnohára.
s. Ñemopytũ, ñembotarova.
v.Mopytù, mbotarova.
interj. Ha, e’a, Hoo!.
adj. Hendurã, ñehendurà.
s. Apysa, apysakua./ 2. s. Tendu.
adj. Ohendúva.
interj. Ehendúke!.
v. Hendu, tendu.
s. neol. Votõkuára, votõkua.
interj. neol. Ikatunga’ura’e, hanga’u, hi’ã, hi’ã chéve.
s. Ñema’ẽma’ẽ, ñema’ẽsapy’a, ñema’ẽpya’e.
v. Ma’ẽma’ẽ.
s. Tesakuare, sakuare.
s. Py’aro, ja’e’ỹ, pochy.
s. Py’aro, ja’e’ỹ.
s. neol. Inimbokua, kuara’i.
adj. Sakuape, hesakuape.
s. neol. Ñokarapã.
s. Tesa, sa./ 2. interj. Cháke.
s. Ypu’ã, yapeno.
s. Momýihatã.
adj. Ñandýva, ñandyme’ẽha.
s. Yapenorysýi.
s. Ñandyrýva.
s. Ñandy.
s. Ñandyrape.
v. Hetũ.
v. Hetũ, hetũhetũ.
s. Tetù, ñehetũ andu.
adj. Hyakuãva, ñehetũva.
s. Tupão, Tupãrenda.
s. Taruma, taruma'a./ 2. s. Yva tarumáicha ome’ẽva ñandyry.
s. Japepo, ña’ẽ.
s. Tyakuã.
adj. Hyakuãvu, hyakuã.
adj. Tesaraiséva, hesaraireíva, akãvai.
adj. Hesaraipyre.
v. Resarái.
s. Tesarái.
s. Puru’ã.
s. Puru’ãjokuaha.
adj. Po’a’ỹ, ha’uvõ vai.
v. Heja.
s. Mba’yrumyiguasu.
s. Pu’akapa, katupa.
adj. Pu’akapáva, katupáva.
s. Tekopavè, opárupi oikóva reko, añetehápe Tupà reko.
adj. Opárupi oikóva, Tupànte ikatúva.
adj. Opa mba’e ho’úva, mymba ho'úva opa mba'e..
s. Atuape, ati’y kãngue.
s. Ñemomba ha’eño.
adj. Pateĩ.
s. neol. Mba’asyvairekokuaapy, rurukuaa.
s. neol. Ñekoni, karapã, apopẽ, y apeno.
adj. neol. Iñapenóva.
v. Konikoni, mýi, veve.
adj. Koníva, apopẽ.
v. Konikoni, moapopẽ.
adj. Hepy, pohýi.
adj. Téra rehegua./ 2. adj. Sánto ára.
s. Pura’ã, pujoja, ñeha’ãnga, mbohyapura’ãva: piriri, pararã, chyryry.
s. neol. Pura’ãva, ñe’ẽhanga./ 2. adj. Pujoja.
s. Pohyikue pehẽngue./ 2. s. Jaguarete'i.
adj. Výro, výra./ 2. s. Ñekuàve'è.
adj. neol. Hesakã’ỹ, putù.
s. Poravokuaa, poravoha, jeiporavo, tekokuaa.
s. Purahéi karai.
s. Apo./ 2. s. Jepapa./ 3. s. Tetekytĩ.
v. Mbovo, kytĩ./ 2. v. Mba’apo./ 3. v. Japo.
s. Mba’apohára, mba’emomyihára.
adj. Ñemba’apopyrã, guerahapýva.
v. Ñeimo’ã.
s. Temimo’ã, ñeimo’ã, ñeimo’ãmby, mo’ã.
adj. Karuguasu, karu hetarã.
s. Ombohováiva.
v. Mbohovái, ñemoĩ, jepytaso.
adv. Ha’etépe, hi’araguápe, hekópe.
s. Ja, guy: Ija; iguy.
adj. Ha’etepegua, ha’epeguakuéra.
adj. Hi’aragua, hekopegua.
s. Ñemoĩ, ñembohovái.
adj. Ñemoĩva, mbohováiva.
s. Jejopy.
adj. Jopyha, ojopýva.
adj. Jejopýva, jopypyre.
v. Jopy.
v. Jejopy.
s. Ñerotĩ, ñeroyrõ, ñemongy’a.
adj. Momarãva, poromotĩva.
s. Momba’epotáva.
v. Poravo.
adj. Apopyrãva, potapyrã, jeporavokuaáva.
s. Tesarekokuaa, hecharekogua, tesapekuaa./ 2. v. Jehecha.
s. Tesarekohára, tesarekogua./ 2. s. Techareko.
s. Jeroviapy, py’aporã, py’arory, torymeme.
adj. Ojeroviáva, kyre’ỹ.
adj. Jojaha’ỹ, porãrasa.
adj. Hovaigua, ombohováiva, ikoéva.
s. Tekotevè'ÿ, mba’erekoheta.
adj. Oikotevè’ÿva, Mba’itajára.
s. Kuára, nandi, pa’ũ.
conj. distrib. Jáma, áçama, ko’áça.
s. Ñembo’e./ 2. s. Ñe’ẽjoaju.
s. Oñe’ẽkuaáva, ñe’ẽjára, oñe’ẽva.
adj. Jurugua, juru rehegua, juru rupigua, ñe’ẽ rupi oje’éva.
adv. Jurúrupi, ñe’ẽrupi.
s. Ka’iguasu.
v. Ñembo’e, jerure Túpàme.
adj. Tarova, tavy, tavyrai.
s. Ñe’ẽsyry, ñe’ẽkuaambo’e.
s. Tupão’i.
s. Ñe’ẽporãje’ẽ.
s. Mba'ejere./ 2. s. Yvy’apu’a.
s. Tape.
s. Ñemohendapyre, ñemohenda, ñemoĩ porã./ 2. s. Tembiapoukapy.
adj. Hekopeguáva, mohendakuaáva.
s.Ñemohenda.
s. Apoukarã./ 2. s. Tembijokuái, jokuaiha.
v.Mohenda, myatyrõ, mboguatakatu./ 2. v. Japouka, mondo, jokuái, jura,/ 3. v. Sãmbyhy. 4. v. Mohenda, mboy
v. Mba’ejerure, japouka
s. Kãmbyñamiha, ñamiha.
v. Ñami, nohẽ.
s. y adj. Papyháva, papapy mohendaha.
adv. Jepi, tapia.
adj. Jepigua, tapiagua./ 2. adj. Tie’ỹ./ 3. adj. Vai.
v. Mboyvytu./ 2. v. Ñemboyvytu.
s. Nambi.
adj. Nambiguasu, inambi tuicháva.
s.Tyre’ỹróga.
s. Tyre’ỹ, jueja.
s. Itajumba’apohára, kuarepotiju mba’apohára.
adj. Tekove rehegua.
s. Ñemohendaha./ 2. s. Tava’apo./ 3. s. Hekovéva./ 4. s. Aty.
adj. Pupavèjára./ 2. adj. Mbopuha tuicha oñatõiva.
s.Mohendapyrape, japopyrã, mba’eapokuaapy, mba’ejapopa, ñemoĩporã, ñemohenda, mba’eapopyrã, ñemohend
ñemboysýi, sarambi’ỹha, mba’apoñemohenda.
adj. Ñemohendapyre, hekopegua, sarambi’ỹ.
v. Mohendarape, mohenda, mohendakuaa, moĩporã, tembiapokuaa, tembiapo ñepyrũ, mbohete, mbohysýi, j
poravo.
v.Ñemohendarape.
s. Tetepýpe oikóva./ 2. s. Mbopuha tuicha.
s. Ñemomba, poi, mohu’à.
s. Vy’arasa, vy'arasa hekopegua’ÿva.
adj. Vy’arasa hekopegua’ÿ rehegua.
s.Momba’eguasu, ñembotuicha, jejapo, jerovu.
adj. Oñemomba’eguasúva, ojejapóva, ha’enteséva, ojererovúva, ijaguaráva.
s. Tapejechauka./ 2. s. Tekojechauka.
adj. Kuarahyresẽ gotyogua.
v. Mbo’e, mbohape, hapechauka.
s. Kuarahyresẽ, kuarahysẽha gotyo.
s. Kua, kuára.
s. Ñepyrũ, ypy, ypykue.
adj. Ypykue, ypypegua./ 2. s. Jepigua’ỹ.
s. Jepigua’ỹha.
v. Mboypy, moñepyrũ, moheñói.
adj. Ypygua, ypyguare.
v. Ararecha, ñemboypy, heñói, jasyvo.
s. Tembe’y (rembe’y, hembe’y)./ 2. s. Hembe’y, opaha./ 3. s. Opa./ 4. s. Tembe (rembe, hembe)./ 5. s. Apýr
apỹi./ 6. s. Jeja.
v. Mohembe’y.
v. Ñemohembe’y.
s. Hembe’ygua, hembe’ypegua.
s. Ty.
s. Tyryru.
v. Kuaru.
adj. neol. Hũsa’yju.
s. Jeguaka, aojeguaka.
s. Mbojeguaha, moporãha.
adj. Jeguakarã.
v. Mbojegua, jegua.
s. Itaju, kuarepotiju, ita sa’yju.
s. neol. Yvytymbo’e.
adj. neol. Ovúva.
s. Jeguarei, kuarepotiju gua’u.
s. neol. Mbopuha aty.
s. Tamakuna.
s. Ta’ỹiruru.
s. Pyno.
s. neol. Tãimoĩporãkuaa, tãi ñemyatyrõ mbo’e.
s. neol. Tapeypy.
adj. neol. Tape ypýre ombo’éva.
s. Ñe’ẽmyatyrò, ñe’ẽ hekopegua.
s. Kuatiangatu, haingatu, jehai hekopegua.
s. Kãnguemyatyrõkuaa.
s. y adj. Kanguemyatyrõrã./ 2. s. neol. Pyrekokuaagua.
s. Yso, ysokaru.
s. Topepireko.
adj. Ipy’aguasúva, hova’atãva.
adv. Tova’atãme, py’aguasúpe.
s. Py’aguasu, tova’atã.
s. Kangue aty.
v. Ñemborova’atã, ñembopy’aguasu.
s. Kangue aty, kanguekue rupa.
s. Vava, tytýi, tekopyta’ỹ, py’aheta.
adj. Ovaváva.
v. Vava, ku’e, jeva, ho’apota.
s. Ñehetũ.
v. Ñypytũ, moypytũ, mopytũ, ñemopytũ, mbogue, kañy.
v. Ñemopytũ.
s. Pytũ, ñypytũ, pytũmby.
adj. Pytũ, ñypytũ, ypytũ, tesakã’ỹ.
adj. Kãnguéva.
v. Ñemokãngue.
s. Jaguaretevusu, jagua hete guasuetéva.
adj. Techaukarã.
s. Jehechauka, jevu.
v. Hechauka.
s. Kangue ypi, kangue kupi’i.
s. Tetãgui ñemosẽ.
adj. Ikãngue guasúva.
s. Apysakuaruru.
adj. Ro’yñepyrũgua.
s. Ro’yñepyrũ, araroguekúi.
s. Ñeme’ẽ.
v. Me’ẽ./ 2. v. Momba’e.
s. Ahy’oapysatìpykuaahára.
s. Ahy’oapysatìpykuaa.
s. Ahy’oapysatìpykuaa.
adj. Ambue.
adv. Yma, ymave.
s. Jererohory, jepopete.
s. Tupi’aryru.
s. Ovecha.
adj. Ovecha rehegua./ 2. s. Ovecha rerekua.
adj. Ovecha rehegua.
adj. neol. Para, mbatara, hovéro, mymba iparáva.
v. Mboapakua.
s. Apu’a, tenimbo apakua, inimbo apu’a.
adj. Ovecha rehegua.
adj. Ombo’áva./ 2. adj. Ojáva.
adj. Tupi’áicha, tupi’aichagua.
v. neol. Mohavẽ.
v. Mboyvytu.
s. Tatarapo./ 2. s. Pytu potĩ.
s. neol. Tatarupohãnorã.
adj. Henduhára, ohendúva.
s. neol. Tataru mbareteve.
s. Poyvi./ 2. s. koty guasu puku./ 3. s. Tapỹi ao./ 4. s. Tetã aoveve.
s. Tataindy mbytere, tataindy apyte./ 2. s. Inimbo, Yvíra.
v. Ñe’ẽ, mongeta, ñomongeta.
s. Tembi’u, hi’upy.
s. Akutipáy./ 2. s. Jokuapy, apakuapy.
adj. neol. Ipy’aguapýva, ndaipochýiva voi, ipy’amirĩva, hekopeguáva, Tupã rymba.
v. Karu, kapi’ipekaru.
s. Ate’ỹ, ate’ỹreko, tekopohýi.
s. Jahei’ỹ, py’aguapy, ha’ãrõkuaa.
adj. Oha’arõkuaáva, ojahei’ỹva, ipy’aguapýva./ 2. s. Hasýva./ 3. s. Ñangarekoha.
adj. Py’aguapy, ñorãirõ’ỹva.
s. Py’aguapy, ñembopy’aguapy, akãguapy, ãngapyhy, ñorãirõ’ỹ, joayhu joa, teko joaju.
adj. Ipy’aguapýva, mbopy’aguapyre.
s. Ombopy’aguapýva, omoingoporãva, moingoporãhára.
v. Moñyrõ, mbopy’añyrõ./ 2. v. Moingo porã, mbopy’aguapy./ 3. v. Mokirirĩ./ 4. v. Moñorãirõve’ỹ.
v. Jepy’aguapy.
adj. Ipy’aguapýva, py’aguapy, ñorãirõ’ỹva.
s. Py’aguapy apoha, oipotáva opa ñorãirõ guasu.
v. Ñoñe’ẽme’ẽ.
s. Ñe’ẽme’ẽ, jekupytyhague.
s. Paku, pira.
v. Ñandu, hasa’asy, jeiko’asy.
s. Tembiasa’asy, teko’asy, tasy.
s. Tuvanga, tuanga.
s. Túva, ru.
v. Ituajoguaha./ 2. v. Mymbañemoña.
s. Jégua ména.
s. Ta’ýra jehupi mongaraihápe.
s. Tuvanga, tuanga, ta’ýra rupiha.
s. Terarysýi.
s. Myengovia./ 2. s. Hepyme’ẽ, mba’erepykue.
adj. Jehepyme’ẽrã.
adj. Hepyme’ẽha.
adj. Karai’ỹva, ñemongarai’ỹva, itupã hetáva.
v. Hepyme’ẽ, tepyme’ẽ, mbyengovia.
s. Jehepyme’ẽrã katuete.
v. Moporã, porãngereko.
s. Togue, kuatia rogue.
s. Jehepyme’ẽ, ñemyengovia, mba’erepykue.
s. Ka’arẽ.
s. Japepope, ñaypyrùpe.
s. Tetã.
s. Ñupyso, tesa renondegua.
adj. Tetãygua.
s. Kapi’iguasu, jahape./ 2. s. Japiro, ipo’íva apo.
s. Guyraryru.
s. Guyra.
s. Guyra guasu./ 2. adj. Añambaraka.
s. Kapi’ihepyme’èha./ 2. s. Ojapiróva.
s. neol. Pyteha’i.
adj. Isa’ykapi’íva, sa’y kapi’i joguaha./ 2. adj. Kapi’ípe oñembotýva.
s. Kapi’ity.
s. Yvyjo’oha, jo’oha.
s. Ñe’ẽ, ñe’ẽngue, ayvu.
s. Ñe’ẽngatu, ñe’ẽrei.
s. Ñe’ẽky’a, ñe’ẽtie’ỹ.
s. Mburuvicha róga, óga guasu.
s. Apekũ./ 2. s. neol. Tãiteerãngue, tãi rendaku’e.
v. Kũmby, ha’ã.
s. neol. Tekove tenondeguaite, pysyrõha.
s. Ñeipytyvõ, pu’aka.
s. Ña’ẽ, ña’ẽguasu.
s. Kora, rokái.
s. neol. Ymaveguarekuaahára.
v. neol. Mbovevýi.
adj. neol. Mbovevyiha.
v. Je’o, resa’yju, sa’yju, rova sa’yju.
s. Tesa’yju, resa’yju, hesa’yju.
adj. Sa’yju, hesa’yju, tova sa’yju, sa’yje’o, apatĩ, piru, ñyñýi, ypi, roguemano.
s. Ñenupã, ñembyepoti.
s. neol. Yvyrapẽmby, kora yvyraguigua.
s. Pindo, pindo rogue./ 2. s. Popyte.
s. Popete, jepopete.
s. Petepete.
v. Mbokajaty, pindoty, karanda’yty, jata’ity./ 2. v. Hepyme’ẽ.
v. Pete, petepete.
s. Karanda’y, pindo, mbokaja, jata’i.
s. Ype.
s. Po jepyso.
v. Pete, popete, jepopete.
s. Yvyrapuku, yvyrarakã’i./ 2. s. Tembo, takuãi.
s. Pykasu, jeruti.
s. Pykasuraity, jerutiraity.
s. Pira, pirape'i.
adj Ipokopýva, ikatúva ojepo./ 2. adj. Jehecha, ojehecháva.
adv. Pokopýpe. De modo palpable.
s. Jepokopoko./ 2. s. Jepoyvy.
v. Pokopoko./ 2. v. Poko./ 3. v. Povyvy./ 4. v. Jepovyvy, javyky./ 5. v. Pokovevúi.
v. Jepokopoko, jepovyvy.
s. Perere, tytýi, sysýi, py’apopo, py’atutu, py’atytýi.
v. Tytýi, perere, sysýi, pepe.
s. Akãnunduro’y.
adj. Okaraygua./ 2. s. Tie’ỹ, kachiãi.
s. Ñu, ñuguasu.
s. Peteì ka'avo réra./ 2. s. Vyrorei.
s. Mbujape, týra.
s. neol. Pohã opa tasýpe ĝuarã.
s. Mbujape’apoha./ 2. s. Mbujaperenda, mbujapeñemuha.
s. Mbujape apohára.
s. Hasypareíva./ 2. s. Kuãruru.
s. Eiraity, tykueryru, eíra raity.
s. Perevy, peterevy.
s. neol. Tyapusã.
s. Akãhatã ñembyaty.
s. Kuatiaveve.
s. Ñemongetajovái.
s. Kuatia’i oporomomarãndúva.
s. Kyhyje guasu.
s. Ararapo, arapaha, ararembe./ 2. s. Techapy, tesapyso.
s. Pejuha, jepejuha./ 2. s. Tendahesaperã, tenda ohechaukáva ta’ãnga.
s. Tembyo, kasõ.
s. Karugua, tuju, tujukua, ypa, apasusũ, jasuru, ypeguaho.
adj. Tuju.
s. neol. Haimohendaha.
s. Kupy, tetymaro’o, tetymaju’ái.
s. Pyreheguavevýi.
s. Tye.
s. Tyembota./ 2. s. Tyvatã, tyĝuatã.
adj. Hyepo, hyeguasu, hyegua’a.
s. Mitã'ao.
s. Ao./ 2. s. Tavẽ
s. Aotĩ, ty’ái mokãha, ajurigua.
s. Avarepavẽ, Pa’i ruvicha guasu rromagua./ 2. s. Yvy’a, kara, karatĩ.
s. Túva, ru, (taita).
s. Ajuraro’o, ajuravovo, ahy’oguy, tañykãro’o, tendyvaguy.
s. Gua’a, araraka.
s. Mamóne rykue.
s. Tovatavy, tavyrai.
s. Mamóne.
s. Kuatia.
s. kuatiakuéra./ 2. s. Kuatiaapoha.
s. Ñemotĩ, ñembohuguy.
s. Tañykãguyruru, ju’ái, ajúra kãndu.
adj. Apytĩmby, jokuapy.
s. Mymbapire'atã.
s. Kõi, mokõi, jojaha, ñoirũva.
posp. ..rã. Ej. Aipota che arandukarà
s. Aguije, jererohory, vy’apavẽ.
s. Karambohe.
s. neol. Reko’apu’a.
s.Yvytujokoha.
s. Je’ajokoha.
s. Veveñemombo, jeitykuaa, je’akuaa, ñemombokuaa.
s. Jeitykuaahára, ho’akuaáva.
s. Mbotaharã, chipe’ỹrã.
adj. Ojepytaha, jepyta, opytáva./ 2. adj. Oñembo’ýva./ 3. adj. Omba’apo’ỹva./ 4. s. Jehechauka./ 5. s. Ñembo’y.

s. Pytaha, tekoha, henda.


adj. Opytáva./ 2. adj. Oñembo’ýva./ 3. adj. Omba’apo’ỹva.
s. Mboje’eavýva.
s. Ñeĝuahẽha, jepyta haĝua.
s. Moĩpaháva. Ej. Ndoúi – ndoúiri.
s. Amaguiñemo’ãha, ñemo’àha.
s. Paraguay, Paraguái.
adj. Paraguaigua.
s. Yvága, yva, yvotyrokái, yvymarae’ỹ, vy’arenda.
s. Tenda./ 2. s. Tape.
adj. Jojajovái.
s. Akuruchĩ, ñepã.
adj. Iñakuruchĩva, iñepãva.
s. Pyta, ñemyi’ỹ.
v. Mboapa, moakuruchĩ./ 2. v. Joko.
s. Ñu nandi, tava’ỹ./ 2. s. Tendaro'yha./ 3. s. Ama.
s. Joguaha, mbojoja.
v. Mbojoja.
s. Jokoha, tápia.
v. Pyta, poi, joko, mombyta, hapejoko./ 2. v. Ñembo’y, pu’ã.
s. Aratirijokoha, aratirimo’ãha.
v. Ñembo’y.
s. Tuguy'uha, okarúva ambue retére.
s. Kuarahymo’ãha.
adj. Pokã, ñe’ẽmbyky, karu’i./ 2. s. Mano, manojára.
s. Pẽhẽngue, yvy pẽhẽngue.
s. Ñemboja’o, yvy ñemboja’o.
s. Ñembovyvy.
adj. Pẽhẽnguéva, oĩmba’ỹva.
s. neol. Joja’ỹ, teko joja’ỹ.
adv. Pehẽnguére.
adj. Pytũmby, hũngy.
adj. Joyvy.
v. Moirù./ 2. v. Mbojoja.
v. Vaicha.
v. Temimo’ã, ñeimo’ã. hi’ã, vaicha, mo’ã.
s. Joguaha.
adj. Joguaha, ha’ete, ichagua, hesegua, javete, ñeimo’ãva.
s. Ogyke.
s. Ogykeguasu.
adj. Sỹi, apesỹi, ondive, júnta./ 2. adv. Joja.
s. Ogaygua, tuguy.
s. Ojohuguy.
s. Rokái, pa’ũ, ñe’ẽpa’ũ.
s. Mboriahu./ 2. s. Ñemyrõme oikóva.
s. Ñembojoja.
s. Ogaygua, pehẽnguekuéra, ñemoñarenguéra.
v. Memby.
s. Ñe’ẽ.
v. Ñomongeta.
s. Ñemongeta./ 2. s. Tetã rendota atýra.
adj. Ñe’ẽngatu, jurumy’ỹi, jurupipi, ñe’ẽrei, jurumby’ỹi, kũmby’ỹi.
v. Ñe’ẽ, mongeta.
s. Ñeha’agua’u, tekora’à, ñeha’ã pukarã.
v. Ha’ã, ha’à pukarã.
s. Ñe’ẽjojáva, ñe’ẽjojoguareíva.
s. Ñe’ejojoguáva.
v. Resapirĩ.
s. Tesapirĩ (resapirĩ, hesapirĩ).
s. Topepi (ropepi, hopepi).
s. Yvyraty, vy’arenda, jevy’aha, jeguataha.
s. Ñe’ẽmbyky.
s. neol. Mba’yrumyipytaha.
s. Kagua.
s. Haipyvo.
s. Kaguaty.
s. Kaguarenda.
s. Vy’a’ayvu, karuguasu.
adj. Túva térà sýpe ojukáva.
s. Pa’i, pa’i tupão ñangarekoha.
s. neol Tupãjere, ogaty tupão jerére.
s. Tekombegue.
s. Jehupyrehai./ 2. s. Marãndu, ojehuva’ekue./ 3. s. Mba’erã./ 4. s. Vo, vore, ha, tenda, pehẽngue.
s. Momembyrãhára./ 2. s. Oporomembýva.
s. Ñemboja’o.
s. Jeike, marãndu, ñemomarãndu.
adj. Oikéva, ko atýpe./ 3. adj. Momarãndu, omomarãndúva.
v. Ko atýpe./ v. Momarãndu.
s. neol. Ñe’ẽpẽhẽ, ñe’ẽpẽhẽtai./ 2. s. Vore’i, ku’i, kytomi, pẽhẽngue’i, pẽhẽmirĩ.
s. y adj. neol. Ogapygua, avateĩgua.
s. Jeho, je’ói, ho./ 2. s. Aty./ adj. Mboja’opy, ñemboja’o, pẽhẽ’ã./ 3. s. Ñembosarái, ñeha’ã.
adj. Oimo’ãva iporãha peteĩ mbae.
adj. Mboja’opy, ñemboja’o, pehẽ’ã./ 2. s. Oimo’ãva jojáva aty, aty ja’okue, ñandekuéra, tova, juavy, jeikovai
Ñembosarái, ñeha’ã.
v. Mboja’o, ñemboja’o, mosarambi, mohenda, mbovo, pehẽ’ã, pesẽ’ã, mbosa’i, mbo’i, mopokã, me’ẽ, kytĩmby
Sẽ, ha, ho, jehekýi.
v. Ñemboja’o, ñembovo, ñembo’i./ 2. s. Jeho, je’ói..
s. neol. Purahéi haipyre.
s. Membyrã.
s. Mitã.
adj. Piru.
adj. Naiporãmbái.
adv. Vaivai.
s. Tapykuere./ 2. adj. Ohasámava, ára ohasapámava./ 3. adj. Havẽ, ha’o./ 4. s. Jehasa.
s. Hasaha, guataha, tape po’i.
s. Rapykuere./ 2. adj. Ohasámava, ára ohasapámava./ 3. adj. Havẽ, ha’o.
s. Mbotyha./ 2. s. Hasaha.
s. Hasaha, guataha./ 2. s. Jeraha repy.
s. y adj. neol. Sapy’agua, opavoíva./ 2. adj. Mba’yruguatápe ojupíva.
s. neol. Pojokoha.
v. Hasa./ 2. v. Ko, kove, jeiko, jeikove, jehasa./ 3. v. Jehu, jehasa, ojehu.
s. Ñembosarái, ára ñembohasaha, tetia’erã.
v. Guata, guatavy’arã, roguata, mboguata.
s. Jeroguata, jeguata, guatarei, guata./ 2. s. Guataha, tapeguasu, jereha.
s. Guataha’i, hasaha’i, pa’ũ’i.
s. Pota, taku, taryrýi, tembipota’asy./ 2. s. Jehasa asy.
s. Mburukuja.
adj. Sa’i, ku’i, michĩ, karape, hesa’i, kytã’i.
adj. Kaigue, nombohováiva./ 2. s. neol. Ñe’ẽapohẽha (je-ne).
adj. Jurujái.
s. Ruru, rasy, raku.
v. Mondýi, mopirĩ, mbojurujái.
s. Ruru, jeharo, rasy, raku.
s. Hasaha, pa’ũ, yvytypa’ũ./ 2. s. Pyrũ, guata.
s. Ñe’ẽ meĝua ndojekuaáiva mávapa ohai, kuatia oporoja’óva.
v. Karu, kapi’ipekaru..
s. Mbutuka, chipaso’o.
s. Mbutukarenda.
v. neol. Mopotĩ mbohakuhápe.
s. Pohãra’ỹi./ 2 s. Pehẽ’i.
s. Kapi’ity, kapi’ipety.
s. Kapi’i, kapi’ipe, mymba rembi’u.
s. Mymbarerekua, ovecha rerekua./ 2. s. Kuñataĩ, ovecha rerekua
s. Mymbarerekua’i.
v. Mymba mongaru, mymbáre ñangareko.
s. Mymba ñemongaru, mymba ñeñangareko.
adj. Hu’ũ.
s. Mymba retyma, mymba kupy, mymba py, mymba po./ 2. s. Ype kuña.
s. Pyvoi.
v. Pyrũ, tetymaku’e, tetymamomýi.
s. y adj. Tie’ỹ, tavy, koygua.
s. Yvy’a, jety.
s. neol. Ñemanosapy’a, ñemanorei.
s. Jepyvoi.
v. Pyvoi./ 2. v. Guata heta, pyrũpyrũ.
v. neol. Ñembojára, mbojekuaa.
s. neol. Mbojaraha, mba’ejára, jeroviaha, ñembojaraha.
v. neol. Mbojekuaa.
s. Pyrũ./ 2. v. Aguata./ 3. v. Apyvoi.
adj. Túva rehegua.
adj. neol. Heko taita.
adv. neol. Taita rekópe.
s. Tuvareko.
adj. Túva rehegua.
adj. Mopirĩva, mbojepy’apýva.
s. neol. Tova yke rague.
s. neol. Pysyryha.
v. neol. Pysyry.
s. Korapy, oka, ogaroka.
adj. Tetyma atã, juruja, jurujái.
adj. Karẽ, ñepã, tetymañoki, tenypy’ãvã.
s. Ype.
s. neol. Mba’asykuaapy, mba’asykuéra.
adj. neol. Mba’asykuaapýva.
adj. Pyvusu, pyguasu.
s. Tie’ỹ.
s. Japu, mbotavyky’a.
s. Tetã, yvy ñanereñói hague, táva, tetãyguakuéra, tetãygua./ 2. adj. Tetã rehegua.
s. neol. Tamói, ñemoñare, tetã ramói.
adj. neol. Kuñakaraiguasu, tetãrayhuha.
adj. neol. Karaiguasu, tetãrayhuha.
s. neol. Mba’etee, túva mba’ekue.
adj. Tetã rehegua.
adj. Tetãrayhuha.
v. Pytyvõ.
s. Ñemo’ã, ñepytyvõ.
s. Jára, uru, tembiapohajára, poromomba’apóva.
s. Mo’ãha, pytyvõhára marãngatu.
s. neol. Ñangarekorã, ojerejeréva.
adj. s. Tahachiryru.
adj. Mbeguembeguépe.
adv. Mbeguembeguépe, sa’isa’ípe, mbeguekatu.
adj. Mboriahu’asy, poriahu’apĩ.
s. Mbopyta, pa’ũ, pytasapy’a.
adj. Mbegue.
s. Tape, techaukarã.
s. Ypupuha./ 2. s. Mytũ kuñáva, jaku kuñáva/ 3. adj. Výra, výro./ 4. adj. Kuña rekovai.
s. Vyrorei.
v. Ñembohory.
s. neol. Tapeñemohatã.
v. neol. Tapemyatã, mboitaku’i.
s. neol. Tapeatã.
adj. Mytũ, jaku, uruguasu piru./ 2. adj. Výro, výra.
v. Jerovu, jejapo, jechauka.
s. Kyhyjerasa.
adj. Mopirĩmbáva, omondýiva.
s. Purahéi, guahu.
s. Porombopukaha, toryja.
s. Toryja, toryjára, porombopukahára.
s. Py’aguapy, akãguapy, ãngapyhy, ñorãirõ’ỹ, pytu’u, tekoahu.
s. Jehasarepy.
s. Guataha, yvyrupigua.
s. Pititi, apĩa.
s. Ãngaipa, teko’avy.
s. y adj. Ãngaipára, ãngaipavóra.
s. Ta’ytetu, tajykatĩ.
s. Piky.
s. Piraryru.
v. Pyti’amyaña./ 2. v. Viru jerure, mba’e jerure.
s. Pyti’a, ñe’ã./ 2. s. káma.
s. Pyti’aro’o.
s. Toguerakà.
adj. Ipititíva.
adj. Mymba rehegua, vaka rehegua.
adj. Ñemba’ete, hesegua.
s. Virutee, virume’ẽ.
adj. Virugua, viru rehegua, pirapire rehegua.
s. Kuruvi, ku’i.
s. Mbo’ehára, mbo’ekuaahára.
s. Tekombo’ekuaaty, mbo’ereko, arandureko.
adj. Mbo’erekokuaáva.
s. Pyrũha, pýpe omýiva.
v. Pyrùmomýi, pýpe momýi.
adj. Ovureíva, ovúva ikuaáre.
v. Pyno, hague’o.
v. Pehẽ’ã, pesẽ’ã.
s. Pehẽngue, pesẽngue, vore, pehẽ.
s. Mba’eatà, ita’atã.
s. Jokoha, mboyvateha.
adj. Yvyrupigua.
adj. Mitãpohãnohára.
s. Mitãrekokuaapy.
adj. Mitãrekogua.
s. Pymyatyrõhára, pyrekokuaahára.
v. Jerurepy, jerure, mba’ejerure, tembijerure.
adj. Juru’akua, ojerurememéva, ojerurereíva.
v. Jerure.
s. Tepyno, pyno.
s. Ita’api.
s. Itaty, itaeta, itakuruvity.
adj. Tendarenyhẽ itágui.
s. Itapety, itaku’i, itakuruvi, itara’ỹi.
s. neol. Jurupy, togue jurupy.
adj. Ojareíva, ñembojareíva.
adj. Juaju, Mbojoapy, mboja.
adj. Aysy, apovõ.
s. Aysyja, mba’eapovõ, mba’e oñembojaha.
v. Mboja./ 2. v. Mbyepoti, nupã, havira.
v. Ja, ñemboja, joaju./ 2. v. Ñonupã.
adj. Ñeakãkarãi.
v. Akãkarãi, karãi.
v. Ñeakãkarãi.
s. Kygua.
s. Kyguavera.
adj. Perõ, akãperõ, apĩ./ 2. s. Jehasa vai, jejavy./ 3. s. Sogue, so, chapĩ.
s. Ñemoperõ, apĩ./ 2. s. Karãi vore, pirekúi, apekue, pere./ 3. s. Japiro.
s. y adj. Tekovesogue.
s. Tague.
v. Piro./ 2. v. Mbohasa vai./ 3. v. Ñapĩ, haguekytĩ, moperõ, moakãperõ, hague’o./ 4. v. Mbosogue, moperõ.

s. Jupiha, mba’e jejupiha.


s. Ñorãirõ.
adj. Ñarõ, oñorãirõséva, oñorãirõva, pororãirõha.
v. Ñepia'à./ 2. v. Ñonupã, ñorãirõ, ñombyepoti, ñoha’ã, kovai.
s. Pirekue ñemuha.
s. Ta’ãngaryryirã, ta’ãnga omýiva.
s. Ñemongyhyje, mondyiha./ 2. interj. Cháke, háke.
adj. Poromongyhyjéva, ikatúva ombohasa asy.
adj. Hakãpytã, hi’áva pytãva.
s. Pire, pirekue.
v. Pichãi./ 2. v. Ñapi’ũ, sapi’ũ.
s. Ñepichãi.
s. Tekombegue, tekove joha.
s. Tague, rague, áva.
adj. Perõ.
s. Apu’apopo, apu’avu, manga, vakapipopo.
s. Vakapipoporenda, vakapipopo apoha.
s. Ava aty.
s. Akãraguegua’u.
adj. Haguéva, hague heta, raviju, avuku.
s. Taguekytĩ, ñapĩ.
s. Apĩhára, tague apĩha, áva apihára.
s. Ñapĩha, apĩharenda, taguekytĩha.
s. Taviju.
s. neol. Ãngaiparepyme’ẽ, ñenupã./ 2. s. Ñembyasy, py’apy, teko’asy, ãngekói.
s. Akãvotõ.
adj. Tembiapo vaikue rehegua, ka’irãi.
v. Py’arasy, hasa’asy, jepy’apy, ãho, ahy’opy.
s. Mitãkuña, mitàrusu, mitàreko.
s. Ñorãirõ, jeikovai.
adj. Porohekáva, oñorãirõséva.
v. Sãingo.
adj. Osãingóva./ 2. adj. Ñeha’ãrõva’erã./ 3. s. Namichãi.
s. Poyvi, aoveve.
s. Sãingoha myatymóiva.
s. Tembo, takuãi, guyra.
s. Jeikekuaa.
adj. Jeikekuaaha, ikatúva ñemoinge.
s. Jeike./ 2. s.y v. Ñeñoña, ñemoinge.
adj. Oikéva, ohasáva./ 2. adj. Hakua.
v. Mpinge./ 2. s. Jasuru, mombyte./ 3. v. Ke./ 4. v. Hasa./ 5. v. Ñoña./ 6. v. Mbokua./ 7. v. Kuaa.
s. Yvyapy, yvy’akua.
s. Jereko’asyháva, Tembiapo vai repyve’ẽ.
s. Ka’irãi./ 2. s. Ñemboty.
s. Ãngaipavóra.
s. Oñemombe’úva./ 2. s. Ñembyasyha.
adj. Asy, hasy, hasýva, oporoãngatáva.
adv. Hasýpe, hasy.
adj. Ñeimo’ãva, ñeimo’ãmbyre, ñembopy’amongetáva.
adj. Arandu, iñarandupukúva, ojepy’amongetáva.
s. Temimo’ã, akãngeta, py’amongeta, akãreñoingue, jepy’amongeta, ñamindu’u.
v. Mo’ã, py’amongeta, àho, jesareko.
s. Kotyjepytaha, jekeha, mbuhupa róga./ 2. s. Jeikoverepy.
s. neol. Kotyjeikoha.
s. Mbohupa.
adj. Paha mboyvegua.
s. Pytũmby.
s. Itaguasu, itakuru./ 2. s. Aty jepuraheirã.
s. Itaguasuete, itaembo, itakuruguasu.
s. Itaguasu, itakuru.
s. Mba’apohára, tembiguái.
adj. Vaive.
s. Kurapepẽ joguaha aky oje’úva.
s. Ta’ỹi, ta’ỹingue.
adj. Michĩ, mimi, sa’i, mirĩ, chu’i, karape, kýto, hesa’i./ 2. s. Mitãkuña’i.
s. Sa’ikue, vyrorei.
adj. Michĩ, mimi, sa’i, mirĩ, chu’i, karape, kýto, hesa’i./ 2. s. mitã’i.
s. neol. Jechavai ñeimo’ã’ỹre, tesaparápe jecha.
v. Ñandu, hechakuaa, jokupyty, hechakatu.
s. Ñeñandu, kuaa.
adj. Ñeñandukuaáva.
s. Mosãingoha.
v. Ñandu./ 2. v. Hendu./ 3. v. Pyhy, japyhy, mono’õ./ 4. v. Hecha, resaho./ 5. v. Poko./ 6. v. Ha’ã./ 7. v. Hetũ
Hechakuaa, hechakatu./ 9. v. Jokupyty./ 10. v. Kuaa.
s. Ñembota.
adj. Po’a’ỹ, ndaipu’akáiva.
v. Mokañy./ 2. v. Mbyai, momarã./ 3. v. Ñembotapykue./ 4. v. Po’ẽ.
v. Kañy./ 2. v. Ñembyai, ñehundi.
s. Mba’ekañy, ñekañy./ 2. s. Ñembotapykue.
adj. Kañymbyre./ 2. adj. Ñembyaipyre, tekovai.
s. Ynambura’y, mbokara’ỹi.
s. Jagua ynambu rekaha.
s. Ynambu..
s. Ñyrõ./ 2. s. Jejora./ 3. s. jera.
adj. Ñyrõmbyre, ipochyjeráva, ñemomarãngatu.
s. Ñyrõhára.
v. Ñyrõ, moñyrõ, jora./ 2. v. Hejarei./ 3. v. Mbyesarái./ 4. v. Mbogue./ 5. v. Hovasa.
s. Ñyrõhaveta.
adj. Opa’ỹva, pave’ỹ, hi’arepukúva.
v. Ndopái, are puku.
adj. Opáva, sapy’agua, omanova’erãva.
adj. Opareíva, omanoreíva.
s. Guatapuku, guatakarai.
s. Jeguatapuku.
adj. Ohasáva, jepigua’ỹ, guataha, hasaha.
adj. Meme, memegua, ndopáivai, ndokúiva.
adj. neol. Voiva’erã.
v. Moate’ỹ, mongaigue.
adj. Ate’ỹ, kaigue, pijy, tekorei./ 2. s. Guapyñenoha.
adv. Ate’ỹhápe, ate’ỹme, kaiguehápe, kaiguépe.
adj. Añate’ÿ, kaigue, ate’ỹvóra.
s. Tekoaguyje, tekoporã, porãngue.
s. Ñemoporã, japoporãve.
v. Moporãve, ñemyatyrõ.
adv. Porãite, porãiterei.
adj. Porãjepéva, oĩmbáva, marãne’ỹ, hekopegua, hekoporã, iporãitevéva.
adj. Ñaña, jeroviaha’ỹ.
s. Ñañangue.
s. Ykerã, yke.
v. Myatyrõ, mbohakua, hàimbe’e.
s. Ñembokua, yvykuajejo’o, jejo’okaru.
adj. Mbokuapyréva.
s. Yvykuajo’oha.
v. Mbokua, mbojuru, jo’okaru.
adj. Hyakuãvu, hyakuãporãva.
v. Mohyakuãvu, mohyakuã, hyakuãporãva.
s. Tyakuãvu, tyakuãporã, mohyakuã haĝua.
s. Kuatia’atã.
v. Pyaha, japovaivai.
s. Katupyry.
s. Chopĩ.
s. Jere.
s. y adj. Apejeregua.
v. Mbojekuaa.
s. Ñe’ẽjere, mbojere’etáva.
s. Pyhyha./ 2. s. Tendyva apy rague.
s. Apu’a, jereha.
s. Takãmbypa’ũ.
adv. Jepi, sapy’ánte, mimi, meme.
adv. Sapy’apy’a, ára pa’ũpa’ũme.
s. Kuatiahaipyre, kuatiahai, kuatiañe’ẽ, kuatiamarãndu./ 2. adv. Jepi, sapy’ánte, sapy’agua, mimi, meme.

s. Kuatiahaimbo’e.
s. Kuatiahaihára.
s. neol. Ára aty, ára pehẽngue./ 2. s. Kuña mba’asy.
s. Tembiasa’asy.
s. Sapy’aite, tesapirĩ.
s. Oikuaáva rembiapo, ikatupyrýva rembiapo.
s Mba’ekuaahára./ 2. adj. Ikatupyrýva.
s. Tyeryru.
s. Tyeryrurasy.
v. Momeĝua, mbyai.
adj. Mbyaiha, vai, kose.
s. Ñembyai, meĝua.
v. Japu.
s. Apu’a hepyete./ 2. s. Tekovemarãngatu.
v. Pyta, myi’ỹ.
s. Jepyta, pyta.
adj. Tapiagua, ndopáiva, opytáva.
adv. Manterei, mante, opave’ỹme.
adj. He’òkatúva, he’õva yhasakuaa.
adj. Ikatúva jajapo.
s. Sãso, neĩ, katu.
v. Moneĩ, heja, neĩ, mboaje, ñeme’ẽ.
s. Ñemyengovia.
v. Puru, myengovia.
adj. Marã, mbyaiha.
s. Okẽjokoha.
v. Ñembohupaambue, ambue tendápe jeke.
conj. Ha, ha katu, katu, uvei.
adj. Ñe’ẽrei.
s. Tetyma kãngue.
s. neol. Ñe’ẽporombyajúva, ñe’ẽporomongueráiva.
v. Tembiapovai./ 2. v. Japo mba’e vai.
adv. Pave’ỹme, apyra’ỹme.
v. Mboare, mombytauka, mbojepi, mbopave’ỹ.
adj. Tapiagua, opave’ỹva, apyre’ỹ.
adj. Iñipytùva, hesakà’ÿva./ 2. adj. Oñemondýiva, oikuaa’ỹva mba’épa ojehu.
s. Jaguakuña.
s. Jaguaryru, jaguarupa.
s. Jagua atýra.
s. Jagua.
adj. Jagua rehegua.
s. Muña, hapykuereka, hakykuéri.
adj. Muñamby.
s. Muñahára.
v. Muña, hapykuereka, ojepota hevíre./ 2. v. Moãngeko, hakykuéri.
v. Ñomuña.
s. Jepiguaha, ñeha’ãrõ.
adj. Oha’ãrõkuaáva, oñeha’ã aréva.
v. Ha’àmbarete, Japo paha peve.
v. Hovasa, jehovasa, jovasa.
s. Jetu’u.
v. Ñemboare, tu’u, jetu’u.
s. Avaite, máva, tekove, yvypóra, tapicha, te’ýi, ava, mbya, ache.
s. Tekoverãite, tekovearandu./ 2. s. Teko.
s. Mboavarekoha, ñemboavagua.
adj. Mboavateĩmby.
v. Mboavateĩ.
adv. Ete, ite, te, ae. Ej. Chete, ndete.
s. Ñemboavareko, mboaváva.
s. Tenonderã.
s. Jehechapuku, kuaa.
adj. Arandu, katupyry, ohechapukúva.
v. Mongu’e, roviauka.
v. Jarareko, mba’e.
s. Mba’e, jerekoha.
adj. Pijy, akãhatã, jetu’úva, ñemohatã.
s. Sarambi, tyai, ñembyai.
adj. Ñembotyai, py’angata, tarova.
v. Mbyai, mbotyai, mosarambi, mbotarova, mbopy’angata.
v. Ñembyai.
s. Ñembyai, ñemotie’ỹ, tekovai.
adj. Ñaña, ãhẽ, moñái, pochy, tie’ỹ, py’aro.
adj. Hekovaíva.
v. Mbyai, motie’ỹ, mbohekovai, moñaña.
v. Ñembyai, ñemotie’ỹ, ñembohekovai.
s. Pohyikue ha’ãha, pohyikue ra’ãha.
s. Pohyikue./ 2. s. Tekovekyra./ 3. s. Tekore’è’ÿ./ 4. s. Kane’õ, kaigue.
s. Kerasy, kerasẽ, kepyahẽ.
adj. Pohýi./ 2. adj. Ha’ãmbyre, pohyikue ñeha’ã./ 3. s. Tekore’è’ÿ.
s. Jejopy, ñembyasy, py’apy, py’arasy, vy’a’ỹ, joha, py’aro, ñeko’õi.
s. Ñerombyasy, guerombyasy.
v. Pohyikuera’ã, ha’ã./ 2. s. Ñembyasy, py’apy, mbyasy, rombyasy.
adj. Ñembyasy.
s. Pirakutu.
s. Pirarenda.
s. Pira’i, piky.
s. Pira.
adj. Pirakutuha, piramoñuhãha.
v. Pirakutu.
s. Pete, atúa pete./ 2. s. Ka’avoitágui tembi’u.
s. Atúa, ajúra, aju.
s. neol. Koty ka’avo, mymbakaruha.
adj. Vaieterei, vairasa.
s. Pohyikue.
s. Jeheka, typeka, ñeha’àrò.
v. Heka, porãndu, typeka.
s. Topea.
v. Hesavi, resapirĩ.
s. Tesavi, tesapirĩ, tesakuapirĩ.
s. Tasypavẽ, mba’asy iñasãiva.
s. neol. Tyakuãvai.
adj. Ne, nevu, hyakuã vai./ 2. adj.Tasypavẽme’èha.
s. Tope, (rope, hope), yvotyrope, yvotyropea, yvotyrogue.
s. Mbokapu, mbokavícho.
s. Peterevy, peteĩ yvyra.
s. Jerure, tembijerure.
v. Jerure.
adj. Karape.
s. Narãhairoguerykue.
adj. Itaguigua.
v. Mboita.
s. neol. Itahũkyra, itakyra, itañandy, itary.
s. neol. Itañandysa’yijoreko.
s. Ñeimo’àrei./ 2. s. Tova’atã, jerovu.
s. Pira.
s. Apỹi, akua.
s. Pysãpe, pyapẽ.
adj. Marãngatu./ 2. s. Piã./ 3. s. Petì guyra réra.
adj. Marãngatu, poriahuverekóva.
s. Mba’epumbeguekatu.
v. Piã, pipi.
s. Kure atýra.
s. Mitã’i.
s. neol. Mymbuku.
s. Tapepo’i./ 2. s. Tembi’uvore’i.
s. Ku’i.
s. Ijopihague, jopi, su’ukue.
s. Mainumby.
s. Kutuha, mbyepotiha.
v. Kutu.
adj. Tái, ojopíva./ 2. adj. Tie’ỹ./ 3. adj. Te’è’ÿ.
adj. neol. Itamongu’iha.
s. neol. Okẽmbotyha.
v. Jopi./ 2. v. Su’u, u, mbojy./ 3. v. Remói, ko’õ, joha./ 4. v. Mbo’i, mongu’i, mbosa’i.
s. Morõmbi, tie’ỹ./ 2. adj. Saraki.
adj. Tie’ỹ, tory, tetia’e, pukarã.
adj. Akãhatã, tie’ỹ, añambaraka, pirãi.
s. Jopi, temói, ko’õ, jejopi, joha, pijoha.
s. Mymbara’y, guyrara’y./ 2. s. Kuimba’e, mitàkuimba’e..
s. Guyrajuru, guyratĩ, tĩ, juru./ 2. s. Jo’oha, yvyjo’oha, mokarãiha./ 3. s. Yvytyru’ã.
s. Temói, ko’õ, jopi.
s. Guyra su’u, guyra kutu.
v. Su’u, pe’o, havi’u, ñapĩ’ũ, ñapĩpĩ, ñapi’ũ, pichãi.
adj. Tĩguasu./ 2. s. Tĩĝua’ã.
s. Py./ 2. s. Mby./ 3. s. Guapyha.
s. Poriahuvereko, tupãrayhu.
s. Ita.
s. Pire, apekue.
s. Mymba rembi’u./ 2. v. Añakãngeta.
s. Tetyma (retyma, hetyme).
s. Pehẽ, pehẽngue, vo, akytà./ 2. s. Koty.
v. Javy.
s. Ñembosa’y.
v. Mbosa’y.
s. Sa’y, mbosa’yrã.
s. Aokeha.
adj. Pojopy, takate’ỹ.
s. Tendyme’èha./ 2. s. Aty, atýra, chovi.
s. Yta, okyta, ogajokoha. Peteì táva Paraguaipegua réra.
s. Ao.
s. Pohãapu’a.
s. Joheiha, ymono’õmby./ 2. s. Jeytarenda, jahuha.
adj. Ha’eve, morombi, moñái, monda, añambaraka, tie’ỹ, pirãi.
s. Ñemonda, ñemoperò.
v. Popa’ã, juhu.
adj. Moñái, añara’y./ 2. adj. Katupyry, ra’eve.
adj. Ha’eve, katupyry, morombi, moñái, monda, añambaraka, tie’ỹ, pirãi.
s. Atýra./ 2. s. Angu’a.
s. Mba’yrumbovevehára./ 2. s. Ygarusu sãmbyhyha./ 3. s. Aviõ sãmbyhyha./ 4. s. neol. Amamo’àha, ñemo’àha.

s. Ky’ỹi, kumbari.
s. Yvotykuru, kuru, potykuru.
s. Tu’ã.
s. Kuri’yty.
s. Haiharague, mbosa’yha, sa’ykytyha.
v. Pichãi, kutu.
s. Jekutu, ñepichãi.
s. Jokoha, tembiguái, pytyvõha.
adj. Oñemondeporàva./ 2. s. Popía, mba'eakua./ 3. s. So’oka’ẽ’i./ 4. s. Ñuatî
adj. Kyra./ 2. adj. Heta.
s. Kuri’y.
s. Pititi, jeheka.
v. Mbosa’y.
adj. Apeju.
s. Mbosa’yhára, mboparaha./ 2. s. Ta’ãngajapoha, sa’yngahára.
s. Sa’yry, mbosa’yrã.
s. Pyhyha, jopyha, jokoha.
s. Anana, avakachi./ 2. s. Kuri’y'a.
s. Japepo, kambuchi, tyrusãingo.
s. Ky.
adj. Ikyhetáva, ikyretáva.
s. Hyvipyre, jepokapyre, sã, inimbopoguasu.
s. Sãpo’i.
s. Motĩmboha, petỹgua.
s. neol. Yjara’iha.
s. Ty.
s. Tũ.
adj. Pychãi, pychãichi.
s. Itajokaha.
s. Vakarenda.
s. Tataguasu, tatakua.
s. Yga, kachivéo.
s. Pirãi.
adj. Mondaha, mondaha ypegua.
v. Monda, javyky./ 2. v. Jeikokañy.
s. Piriríta.
s. neol. Yvyrahairapyha.
s. Pytu’akuha’ãha.
v. Ñe’ẽyvotymondo, ñemboaguara.
s. Ñe’ẽreityrory, momba’eguasu.
s. Jere, jepo, myipya’e.
adj. Ku’i, josopyre./ 2. s. Pyrũ, pyãmbu, pypore.
v. Pyrũ./ v. Joso, mongu’i.
v. Pyrũ./ 2. v. Joso, mongu’i./ 3. v. Ñembiso.
s. neol. Pirarekokuaa.
s. Ytarã, , jeytarenda, jahuha.
s. neol. Yvyatã.
s. Soka, avatisoka.
v. Pyrũ, pyrũpyrũ, joso.
s. Pyrũ, ñepyrũ.
s. Mba’eryryru.
s. Pypore, tapykuere./ 2. s. Jerokyha, ñaniha.
s. Mbokambyky, mboka’i.
s. Mbokaryru./ 2. s. mbokapuruha.
s. Turuñe’ẽ, mimbypu.
v. Mbopu, pu.
s. y adj. Kate, chúchi.
s. Ogykehai, ogyhũhai.
s. Ogykehai, ogyhũhai.
s. Ku’imi, pehẽnguemi.
s. Mba’epe, mba’epererĩ./ 2. s. Kãngue jehechaha.
s. Guerohory, jererohory, jerohory.
s. Membyryru.
adj. Tory, vy’a reruha.
s. Vy’a, ãngapyhy.
s. Tory, py’aguapy.
adj. Horýva, ipy’aguapýva.
s. Mba’evaieta, mba’asy isarambíva.
v. Ñemomba’evai. Myenyhẽ mba’e vaígui.
s. Mymbajukaha, pohã mymba vai kogaregua jukaha.
s. Aponde’a, apopyrã, tembiaporã, mba’aporaperã.
adj. Apejoja, joja, sỹi, pe./ 2. s. Mburuvicha atýra.
s. Aomosỹiha, aocha’ĩ pe’aha.
adj. Mosỹimbyre, pysopyre, cha’ìpe’ambyre
v. Amosỹi, Aopyso, aocha’ÿpe’a.
s. Aponde’a.
v. Sako’i.
s. Yvy’apu’a, yvyjere.
s. Yvype.
s. Ñembohaperã, mba’aporaperã.
v. Mbohaperã.
v. Ambohape.
s. Terarysýi.
s. neol. Yvy’apeanga.
s. neol. Kuatia ñembohapeha./ 2. adj. Apejoja, joja, sỹi, pe, apesỹi, yvype, ñu, ñupyso, teko’ỹ, tesakã, sãso.

s. Ñana./ 2. s. Ka’a./ 3. s. Ka’avo./ 4. s. Yvyra, yvyrarakã./ 5. s. Yvyra’i, máta./ 6. s. Yvara’y./ 7. s. Mbyte, pyte
Tenda./ 9. s. Oyvate.
s. Kóga, kogaty./ 2. s. Temitỹ (remitỹ, hemitỹ), ñemitỹ, remitỹndy, temitỹndy, ñeñotỹ, kokue.
s. Ñemitỹhára, chokokue, oñotỹva.
v. Ñotỹ./ 2. s. Ñemitỹ./ 3. v. Moñembo’y./ 4 v. Jetu’u./ 5. adj. Pypyte rehegua./ 6. v. Heja.
v. Jepytaso, ñemoĩ, ñemohatã, pyta.
s. Tembiaporàchauka, ñemoĩ tesa renondépe.
v. Tembiapochauka, moĩ tesa renondépe, tembiaporã mbohechauka.
v. Mbaretépe ñemohenda, moĩ jepota’ỹrendápe.
s. neol. Pyreheguaguy.
s. Kóga.
s. Ñembo’y.
adj. Hasẽva, ojahe’óva, hasẽreíva, hasẽgua’úva hepýre.
s. Jahe’o, pyahẽ.
v. Japo, pyaha.
s. neol. Apỹipenga, ysy’atã.
s. neol. Ñemboysy’atã.
adj. neol. Ñemboysy’atãmbýva.
v. neol. Mboysy’atã.
s. Kuarepotitĩ, itatĩ./ 2. s. Viru, pirapire, mba’erepykue.
s. Tendapytaha.
s. Pirapire heta.
s. Pakova, pakovakuã./ 2. s.Pakova’y.
s. Ñemongeta, ñemoñe’ẽ, ñe’ẽ.
s. Ñomongeta, ñe’ẽ.
s. Ña’ẽmbe.
adj. Mborayhu joheipyre, teko añete.
adj. Pirapire hetáva.
adj. Ikatúva jejapo.
s. Tembe’y, y rembe’y./ 2. adj. Pe, pererì, ndahypýi, kachape./ 3. s. Tenda jahuha.
adj. Pe, ndahypýi, pererì, kachape.
s. Okarusu, okavusu, táva roka.
s. neol. Aravore, ára ojejapo haĝua peteĩ mba’e.
s. neol. Tavaygua atýra.
adj. Koygua, mboriahu.
s. neol. Tetãygua ñeporãndu.
adj. Joapykuaáva.
adj. Moapicha’ĩ, mocha’ì, mokarè.
v. Joapy, mbojo’a, mocha’ĩ, mboty./ 2. v. Moirũ, ñakãity.
s. Ñembo’e.
v. Rairõ, mbohovái.
s. Ñemomirĩ, ñakãity.
s. Ñorairõ, ñombohovái.
adj. Henyhẽ.
s. Jasy renyhẽ.
s. Tenyhẽ, tyĝuatã.
s. Mboje’ejeýva, mboje’ereímava. Ej. Ahecha che resárupi.
s. Kuatia apakua.
s. Pecha’ĩ, apicha’ĩ.
s. y adj. Aoñemopẽva.
v. Aomopẽ, mopicha’ĩ.
s. Itasãingo.
s. neol. Itamembehára, yrape myatyrõhára.
s. neol. Itaembe, itapohýi, kuarepotimembe.
s. Guyrarague, tague./ 2. s. Haiha.
s. Tague atýra.
s. Ñandua, neol. yvytĩmbonohẽha.
s. Papyeta, teta.
v. Mbopapyeta, papyeta.
v. Ambopapyeta.
s. neol. Tendota iviruhetáva.
adj. Amagua, ama rehegua.
s. Amara’ãha.
s. Aty, táva, tavayguakuéra, tetãyguakuéra.
adj. Tekoa, táva.
v. Ogatyñepyrù, tavañemuña. Tetãygua mbohetave.
adj. Mboriahu, poriahu, sogue, apĩ, oikotevẽva./ 2. adj. Aichejáranga, ãnga.
adv. Mboriahupápe.
adj. Mboriahu.
s. Tekomboriahu, tekotevẽ, ñeikotevẽ, mboriahu.
adj. Mbovy, sa’i, michĩ, nunga.
s. Kurekua, kure renda.
s. Ña’ẽapu’a, mba’yru’i.
s. neol. Pohã ñana rykue.
s. Ñehakã’o, toky’o, jehogue’o.
v. Hakã’o, rakã’o, rakãkytĩ, hoky’o, ñapĩ, roguy’o.
s. Pu’aka, pokatu, katu, ja, pojái, kuaa.
adj. Mbarete, poguasu, pu’aka.
s. Péu, mbéu, ñembyai, ta’o, tuju.
adj. Tuju, ha’o, haguino, ñembyai, kuerái.
v. Mbyai, mbotuju, mohaguino.
s. Ñe’ẽpoty, ñe’ẽyvoty, ñe’ẽapesã.
s. Ñe’ẽpoty, ñe’ẽyvoty, ñe’ẽapesã.
s. Ñe’ẽpapára, ñe’ẽpyahára, ñe’ẽyvoty apoha.
s. Kuñañe’ẽyvoty, ñe’ẽpapára, ñe’ẽpyahára, ñe’ẽyvoty apoha.
adj. Mbokuatiañepytũmbýva.
v. Mbokuatiañepytũ.
s. Ñe’ẽñorãirõ, ñembohovái.
v. Mbohovái.
s. Yvotyra’ỹi.
s. Mbaipy.
s. Tahachi.
adj. Para, mbatara.
s. Tovareta.
s. Pujoa, mba’epujoa.
s. Tembirekoheta.
adj. Hembirekohetáva.
s. neol. Takãmbyhetáva.
s. Aoraso, piravera, ysomirĩ, ysomichĩ./ 2. s. Avachu’ĩ oporombyajúva.
s. Terajoja, ñe’ẽhe’ise’etáva.
adj. Ñe’ẽpẽhẽetáva.
s. Ñe’ẽpẽhẽita.
s. Ñe’èapesà, ñe’ẽpẽhẽtai puru, ñe’ẽpehẽtai.
s. Tupã heta jerovia.
s. Jokuairape, avarekokatukuaa./ 2. adj. Tetã mba’ére ojepy’apýva, tetã sãmbyhykuaa.
adj. Tetãsãmbyhykuaa, tetã mba’ére ojepy’apýva.
s. Tetã sãmbyhyha karẽ.
s. Kuatia jeroviaha.
s. Kañyhápe jeiko.
s. Tahachi.
s. Ryguasukuña.
s. Sái.
s. Mburika, chavurro, chambala.
s. Ryguasura’y.
s. Yvyru’ã, yvy apy, yvy apyte.
s. neol. Apyka, apyka tupa, apykatymói.
s. neol. Ky’asarambi.
adj. Ky’a.
v. Mongy’a.
s. Yvytĩmbo.
s. Tumi, mba’eku’i, kuruvi, yvytĩmbo, yvyku’i.
s. Mbokapuha, tumirendyrã.
s. Mbokapuheta./ 2. s. Mbarigui.
s. Gareporu, réifu.
s. Itakurutĩ, itavevýi.
s. Jererovu, jegua hepy.
s. Teta.
s. Ahojakua.
s. Techaramo, ñemomba’eguasu.
v. Hecharamo, momba’eguasu.
adj. Ryguasu ombo’ahetáva.
v. Moĩ.
s. Kuarahyreike./ 2. s. Kuarahyreikeha.
s. Avarepavè.
s. Ygarary’y.
s. Popia, joha, pohãpochy.
s. Topyta, ygaruguái, ygaropyta.
s. Mboriahukuéra, tetãygua aty, tavy atýra.
adj. Tavayguáva, ojehayhúva, jehayhu, ojekuaaitéva, kavure’i, ka’avo, mboriahu rehegua, tetãygua rembiapokue

s. Jekuaa, ka’avo, terakuã.


adj. Hapicharetáva.
adj. Michĩmi, ra’ymi.
prep. Re, rehe, pe, me, rupi, gui, pype, ri, ipi, pi.
s. neol. Itasỹipererĩ, ñai’ũjysỹi.
adj. Kure rehegua.
s. Akytã, vore, chúra.
adj. Tupãmba’ejára.
v. Ñemohatã, akãhatã.
v. Ñeha’ã, ñemohatã.
adv. Sa’ikue.
adj. Tie’ỹ.
s. Hy’a, ka’ygua.
adj. Ravara.
s. Kumanda.
conj. Re, rehe, gui, háre, haguére, pype, ajeve, ajevéramo.
s. Mba’eky’a, mba’etie’ỹ, mba’everei.
s. Akãmbagua, yvyra akãmbagua, yvyrapã, nupãha./ 2. s. Ava pohýi, akãhatã.
adj. Mbojapuha, ñembota, ñenupã.
s. Akãmbagua mirĩ.
s. Akãmbagua.
adj. Teta.
s. Yga pepoatãjokoha.
s. Inimboperenda.
s. Kytyharenda.
s. Ogarova./ 2. s. Kuatiarova.
s. Kuatiajokoha.
adj. Guerekoha.
s. Mba’yrujokoha.
s. Ogajeikeha.
v. Reko, guereko.
s. Ta’ãngajokoha.
s. Kaguajokoha.
s. Oñe’ẽva ambue rérape, oraháva ambue ñe’ẽ.
s. Okẽñembota.
s. Teko, heko, reko.
s. Mbohasaha, oguerúva ha ogueraháva.
s. Hechapyrã, mba’eguasueterei.
adj. Yrembe’ygua, kurepi.
s. Okẽñangarekohára, okẽre oñangarekóva.
s. Okẽñeñangareko, okẽjeikeha.
s. Okẽpy.
s. Korapyrokẽ, jeikeha, okẽguasu.
s. Tenonderã, ouva’erã.
prep. Rire.
s. Ogapytu’uha, ogajepytaha.
s. Teviro’o, heviro’o, reviro’o.
s. Mbohupahajára.
v. Guapy,. pytu’u, pyta, ñemoha’ãnga, mboguapy, guejy.
s. Kaguapyrũha.
s. Ñe’ẽrembyre, haijoapyre.
s. Teko, jejapo.
adj. Jára, terekoha, terekohára.
v. Reko, guereko, mba’erereko./ 2. v. Poreno.
adj. Ijárama.
s. Jereko, mba’éva, me’ẽmbyrã.
v. Ñemomba’e.
s. y adj. Mba’éva.
adj. Hembiapo pochýva.
s. Ñorãirõ rire.
s. Katupy, mba’e ikatúva oiko.
adj. Ikatúva.
adv. Pipo, nipo, ikatu.
s. Tenda, teko, ñeĩha, ñemoĩha.
adv. Añetehápe.
v. Mbotapykue.
s. Ñembotapykue./ 2. s. Ñe’ẽriregua.
adj. Mbotapykuepyre.
s. Pareha.
s. y adj. Kuatiañe’ẽva.
s. Yvyra, yvyrañembo’y.
s. Ai, susu’a, jati’i, jari’i, ruru.
adj. Jepysohatãrire.
v. Mbotapykue, mboyke.
s. Aratenonderã, ára ouva’erã.
adj. Hapykuegua, hapykuerigua, kupegua, riregua, upéi oútava.
adv. Uperire, rire, kurive.
s. neol. Mbo’epyñembokatupyryve.
s. Okègua’u, ovetã’i, okẽ’i.
adj. Añetegua’ỹ, rekovia.
s. Mbohepyha, joguaha.
adj. Oñenóva, ovapývo oikóva.
v. Jeity, moñesũ, mokãngy, mboovapývo.
v. Ñesũ, jeity, jepyso yvýre, ñemombe.
s. Karurirerã, tembi’u arigua, tembi’u he’ẽ.
adj. Tapykuerigua, paha.
adj. Pahague, paha.
s. Paha.
adj. Potapy, añetete.
s. Potaha, oipotáva peteĩ tenda.
v. Jerure, pota.
adj. Amyrỹigua, mano riregua.
s. Ñemoĩ, teko.
adj. Ikatúva jay’u, ñemoneíva.
s. Hi’upy, jukysy jopara.
s. Mba’yru’i.
adj. Ikatúva oiko.
s. Pu’akatu.
s. Poguasu, ipirapire hetáva.
Adj. Pu’akáva, mbarete.
s. Tyrurã’i.
s. Pokatu.
s. Mymba renda.
s. Kavajura’y.
s. Yvykua, ykua, yvu pypuku.
adj. Ha’eve, katupyry, jepurukuaa./ 2. s. Rembiapo, jepokuaa, jepuru, apopy.
adj. Jajapokuaáva, ikatúva jajapo.
adv. Añetehápe, katupyryhápe.
s. y adj. Katupyryrã, apohararà, ñembokatupyryhára, tembiapo remimbo’e.
v. Ñembokatupyry, japoñepyrũ.
adj. Ha’eve, katupyry, jepurukuaa, jeporukuaa.
s. Ñu, ñupyso, ñu guasu.
s. Ñu, kapi’i renda.
adj. He'iséva, ijepurupy.
pref. Mboyve, raẽ.
s. Ñe’ẽñepyrũ, ñe’ẽ tenondegua.
adj. Hatã’ỹva, cha’ĩ.
v. Jerereko, ma’ẽ porã raẽ.
adj. Tenondegua./ 2. adj. Mboyvegua./ 3. adj. Tenondeguavai, apopyvai, ta’ãnga naiporãiva.
v. Raẽ, motenonde, myenonde, ñemotenonde, ñemohenonde./ 2. v. Henonde’a./ 3. adv. Mboyve, ñemomboyve.

s. Tembiapoukapy.
s. Mbo’ehára, mbo’ehára yma latin mbo’ehare.
s. Ñembo’e.
s. Tepy, repy, hepy, hepykue, tepykue./ 2. s. Py’aguasu.
adj. Porãite, hepyete.
s. Yvy’ã, yvykuapypuku.
s. Taĝeterei, ñembopya’eterei.
adj. Pojava, tarova, pya’erasa.
v. Ty, yvatégui je’a, mbo’a./ 2. v. Myaĝe, mbopya’e.
v. Jeity, jepoi, ndyry.
adj. Ha’ete./ 2. s. Tekotevète./ 3. s. Ñembohekopetepy.
adv. Ete, ite, te, katuete, katuetei.
v. Kotevẽ./ 2. v. Mombe’uporã./ 3. v. Mbohekopete.
s. Ñembohekopete.
s. Aramboyve.
adj. Kolõ mboyvegua.
v. Momba’eguasu, moherakuã.
adj. Kytĩmbyréva.
adj. Aramboyve.
adj. Ñemotenondéva, ohenonde’áva, tenondegua.
v. Mombe’ujehurã, mombe’uvoi.
s. Ñemoñe’ẽ.
s. Teroñe’ẽje’e, teroñe’ẽje’éva.
s. Oñemoñe’ẽva, ñemoñe’ẽngára.
s. Ñemoñe’ẽ, temimo’à.
v. Ñemoñe’ẽ, ñe’ẽ.
s. Ojehuva’erãva ñemombe’u.
s. Jehayhuve.
adj. Jehayhuvéva, jehecharamóva.
s. Yvy, tenda, korapy.
v. Mbopy’aporã, mbosako’i.
s. Ñembosako’i, ñembopy’aporã.
adj. Ñembosako’ipyre.
v. Hetave, pu’akave.
s. Pu’aka.
s. Jeikomboyve.
v. Komboyve.
adj. Apopyréva, apopyre.
s. Ñe’ẽrenondegua.
s. Mburuvicha, sãmbyhyha.
s. Jehayhuve.
adj. Potapyre, poravopyre, jeipotavéva, jehayhuvéva, ojehecharamovéva, imbojeroviapy, horyvéva.
v. Poravo, potave, hayhuve, hecharamo, mbojerovia.
s. y adj. Mboyvegua, ñe’ẽrapo mboyvegua, ñe’ẽpehẽtai mboyvegua.
s. Ñemomarãndu.
v. Momarãndu, henduka, jeguerosapukái.
s. Marãnduha, moherakuãha, poroguerosapukáiva.
s. Porãndu, ñeporãndu.
v. Porãndu.
s. Jepoyhurei.
s. Avareguasu, pa’iruvicha.
s. Mboyve, ha’etéva mboyve, tembiapo mboyve.
s. Ojehumboyvéva./ 2. s. Purahéi mboyvegua.
adj. Hi’aramboyve, tyarõmboyve.
v. Oikova’erãva, ñembosako’i .
adj. Mbojehe’apyréva.
adj. Hepyme’ẽmbyre.
v. Hepyme’ẽ, mbojopói.
s. Hepyme’ẽ, jopói.
s. Omondoróva.
adj. Apopyréva, ñemoha’ãngambyre.
s. Taĝe.
s. Mmba’ehepy, mba’ejeheja.
v. Mba’eheja.
s. Mba’ejehejapýva.
v. Hayhu, porãngareko, py’aho, moporã, porãngereko./ 2. s. Mba’ejehejapýva.
s. Jopyha.
v. Myendy./ 2. v. Reñói, ñembohapo./ 3. v. Pyhy, ñekarama./ 4. v. Jejopy.
s. Marãndurenda./ 2. s. Marãndumbe’uha, kuatiahaipyre. / 3. s. Jopyha, jopyharã.
adj. Jopypy, jejopypyre.
s. Jopyha.
v. Jopy, japypy.
adj. Pyhyha.
adj. Ñemendamboyvegua.
adj. Ipuru’áva, hyeguasúva.
v. Myenyhẽ, mbohyeguasu.
s. Tyeguasu, puru’a.
s. Ãngata, jepy’apy, py’apy, ãngekói, py’angata.
adj. Jepy’apýva.
v. Mbopy’apy, moãngata.
v. Jepy’apy, ñemoãngata, py’aho.
adj. Hepyme’ẽmbyréva.
s. Apopyrã, sako’i.
v. Sako’i, mbosako’i, mboapopyrã.
v. Jesako’i.
s. Ñembosako’i.
s. Tekopu’akave.
s. Ñe’ẽtenondegua.
s. Mbarete, tova’atà.
adj. Imbaretéva, hova’atãva.
s. Tembo akã pire.
s. Poravopyrereko.
adj. Ka’irãimegua./ 2. s. Jepyhy, pyhypyre./ 3. s. Ysyry jokoha.
v. Ñemomarandu, ñakàky’o.
s. Momarandu, ñeimo’à.
v. Mboyke.
v. Japouka.
s. Puruve’ỹmava.
s. Tovake, tesarenonde.
v. Hecha./ 2. v. Ma’ẽ, maña./ 3. v. Resa’ãme, resaguýpe.
v. Kuaauka.
v. Hechauka, kuave’ẽ, mbokuaa.
adj. Aĝagua, ko’aĝagua./ 2. s. Jopói./ 3. adj. Oiméva, hovakegua, naipore’ỹi.
s. Pyãndu, ãndu, py’añatõi.
v. Ñandukuaa, ñanduraẽ.
s. Ñeñangareko, jokoha, ñangareko, ñangarekoha.
adj. Ñangarekopyréva.
v. Ñangareko, ñomi, joko, ñongatu, pysyrõ.
s. Temboñakàho’ìha.
s. Tendota renda, mburuvicha renda.
s. Tendota, mburuvicha.
s. Ka’irãi.
s. Mbotyhatãha.
s. Pohyikue, jopymyaña, jopy, jejopy./ 2. s. Jopyha./ 3. s. Tuguy jejopy.
adj. Jejopypyre.
v. Jopy, jopymyaña.
adj. Ka’irãimegua, monambipyre, jurapyre.
adj. Porukapyre, porupyre.
s. Jeporu, jepuruka, virujepuruka.
v. Puruka, puru, poru.
v. Joiporuka, jeipuruka./ 2. v. Ñekuave’ẽ.
s. Taĝe, pya’e, kyre’ỹ, pojava.
s. Jerovia, ka’avo, terakuãporà.
adj. Ka’avo, ñemomaba’eguasu, jehayhu.
adj. Pya’e, pojava, ñembosako’ipyre.
adj. Jejapo, jerovu, ojeroviáva ijehe.
v. Mboja, je’eha, mo’ã./ 2. v. Jejapo, jerovu.
s. Ñembojaha.
s. Ñembojaha, Je’eha.
adj. Jejapo, jerovu.
v. Mbovumbarete.
adj. Pya’e, haĝe.
adj. Jeipota, jeguerekose.
v. Guerekose, pota.
adj. Potaha, oipotáva peteĩ mba’e./ 2. s. Ñembokiha.
s. Tembipota, mba’epota.
s. Mboyvegua, kurigua, yma guare, ára mboyvegua.
s. Ñembotavy.
s. Ku’akua.
v. Pu’aka, pu’akave, hasa.
v. Japovai.
s. Jehechamombyry, tenonde’a, techavoi, ñembosako’i./ 2. s. Ñangareko./ 3. s. Kyhyje./ 4. s. Jerovia’ỹ.
Marãndu./ 6. s. Ñe’ẽ.
v. Hecha, hechamombyry./ 2. v. Joko./ 3. v. Ñemotenonde, henonde’a./ 4. v. Mbosako’i./ 5. v. Hesape’a.
Hechauka../ 7. v. Jesareko./ 8. v. Momarãndu./ 9. v. Ha’ãrõ./ 10 v. Ñongatu.
v. Ñehenonde’a, ñembosako’i.
adj. Mboyvegua jehecha./ 2. adj. Mba’evai jokoha.
v. Hechavoi./ 2. v. Hecharaẽ./ 3. v. Hechapuku./ 4. v. Hechamombyry./ 5. v. Henonde’a./ 6. v. Ñemotenonde.

adj. Raẽgua, raẽ, mboyvegua.


adv. Raẽ, mboyve.
s. Jehechamombyry, mba’evaijokoha.
s. Tekoyvateve, tekoraẽve.
s. Ñepyrumby./ 2. adj. Tenondegua.
s. Arayvoty, arapoty, arahaku ñepyrũ.
s. y adj. Peteĩha., tenondegua, mboyve, raẽ, ypýpe, ñepyrũme.
s. y adj. Tenondegua, ypyva’ekue, peteĩha, mboyve, raẽ, ypy, ypýpe, ñepyrũme, ñepyrũgua.
adv. Mboyve, raẽ, ñepyrũrãre, tenondeguáre.
adj. Oñepurũva, pyahu.
s. y adj. Peteĩha, ypyre, mboyve, raẽ, ypy, ypýpe, ñepyrũme, ñepyrũgua.
s. Mba’epyahu, tenondekue, ñemomarãndupyahu, yvapyahu.
s. y adj. Yma, ára ñepyrũgua.
adj. Ypykue, ymaguare./ 2. adj. Chae.
s. y adj. Ñepyrũmby./ 2. Tepyme’ẽ mboyvegua.
s. Ruvyra’y.

s. Tutyra’y.

s. Jaichemembykuimba’e.

s. Sy’ymembykuimba’e.

adj. Tenondeguare, ta’ýra tenondegua, memby tenondegua.


s. Mba’eporãite.
adj. Tenondevegua, ojejaporaẽveva’erãva.
adj. Porã’asy.
s. Mburuvichaguasu rajy, kuñataĩ porã.
adj. Tenondegua, pu’akave.
adv. Tenondépe, ñepyrũhápe.
s. Mburuvichaguasu ra’y.
adj. Pyahu./ 2. s. Oñepyrũramóva
v. Ñepyrũ, moñepyrũ.
s. Ñepyrũ, ypy, ypykue./ 2. s. Jeikeha./ 3. s. Ñepyrũ./ 4. s. Jerovia, añetegua rape.
s. Tenondeterã.
s. Pojava, taĝe.
s. Ka’irãi.
s. Mbotypyrã, jokopýva, monambipyre.
s. Jeipe’a, jehekýi, pore’ỹ.
s. y adj. Mbyteĩgua, avateĩrekogua./ 2. adj. Ndorekóiva, tyre’ỹ, tee./ 3. s. Ñemi.
adv. Ñemihápe.
v. Pe’a, hekýi, heja.
adj. Jehayhuvéva, pokatuvéva.
s. Jehayhuve, katuve.
s. Ygatĩ, yga’akã.
adj. Joheipyre, marãngatu.
adj. Ikatukuaáva.
adv. Ikatúne, vaicha.
adj.Añete, ha’ãhare.
v. Ha’ã, kũmby, he, kuaa, jekuaa, mba’ekuaa, pokuaa.
s. Tuichakuera’ãha..
s. Marãngatureko.
s. Apañuãi.
adj. Iñapañuãiva, hypy’ũve, ijavo’oirekáva.
adj. Joheipyre, marãngatu.
adj. Tie’ỹ.
s. Ypykue, ñesẽhaguigua.
v. Japo, tembiapo./ 2. s. Teko, tekopy.
s. Aporeko, apoháicha.
s. Mba’apoñemboguata, jehesa’ỹijo, mba’aporechapy.
v. Mba’apoguata, mba’aporecha, hesa’ỹijo, mohembiapovore.
s. Ñembo’eguata./ 2. s. Jeguata, yvypóra atyrysýi.
s. Ojejapopa’ỹva, ñemba’aporechapuku, ñemohembiapovore, tembiapoguata, aporape.
v. Moherakuã, guerosapukái, momarãndu.
v. Moñemoña, mbohekoeta.
v. Ñemoña.
s. Tyekuerekokuaapy.
s. Ñeha’ãhára.
v. Ñeha’ã, ha’à, ñepia’ã.
v. Me’ẽheta, momborei.
s. Mba’eguasu, hechapyrã.
adj. Pojera.
s. Mba’eapoha, mba’apoha, apoha, ñemba’apo.
v. Japopa, japo, moheñói.
s. Tembiapokue, mba’erepy, ñemono’õ./ 2. s. Ome’ẽva.
s. Japopahára, ojapopáva, mba’eapohára, mba’apohára.
s. Apopyguasu.
v. Momarã.
adj. Oikuaa’ỹva.
s. Kuaatenonde, ta’uvõ.
s. Apoha.
s. y adj. Mba’apokuaa, mba’apokuaahára, omba’apokuaáva, ikatupyrýva.
s. Ñemomba’apokuaa, ñembokatupyryve.
v. Mba’apokuaa.
s. Mbo’ehára, oporombo’éva.
s. Ohechapukúva, marãnduhára.
s. Ohechapukúva, omomarãndúva.
v. Jurupyasy.
s. Mba’asyrenonde’a.
adj. Opiãva.
s. Rugua, pypukukue, typy, typy’ũ.
v. Mbopypuku, mbohypy, moypy’ũ.
adj. Pypyku, hypy.
adv. Popy’ỹi, hetahápe.
adj. Heta, popy’ỹi.
s. Ñemoñare.
s. Moñahare, ypykue, túva, ru, taita, mbojehuhare.
s. Moñahare, ypykue, sy.
s. Ijapopyrã, apopyrã, tembiaporã./ 2. s. Apopy, tembiapo./ 3. s. Marãndu./ 4. s. Ñembosako’i, jejuhu.

s. Mba’eapopyrã.
v. Pu’ã, ñemotenonde, akãrapu’ã, ñakãrapu’ã.
adv. Mbeguembeguépe.
s. Akãrapu’ã, ñakãrapu’ã, ñemotenonde./ 2. s. Opapõrã./ 3. s. Vy’a.
s. Ndaikatúi, ani, ñembotove, jejapo’ỹva’erã, ndaikatúiva ojejapo.
v. Mbotove, japouka’ỹ.
s. Tapichareko.
s. Tapicha.
s. Guejy, sẽ, apysè, a, jere.
s. Ñemoña, ñemoñare, membykuéra, ta’ýra ha tajyrakuéra.
s. Mba’apoharakuéra, mboriahukuéra.
adj. Mboriahu, mba’apohára.
adj. Membyretáva./ 2. adj. Haihára.
med. adj. neol. Ipẽhẽngueretáva.
adv. Mbeguekatuhápe, jejapoporãme.
adj. Omba’apopoporãva.
s. Ñe’ẽnondegua, ñe’ẽypy, ñe’ẽñepyrũ.
s. Ñembopukuve.
v. Mbopukuve, mboareve.
s. Mbytegua.
s. Ñe’ẽñeme’ẽ.
v. Ñe’ẽme’ẽ, kuave’ẽ.
adj. Ñe’ẽme’ẽmbyre./ 2. adj. Tembirekorã.
adj. Ñe’ẽme’ẽmbyre./ 2. adj. Menarã.
s. Jehe’a, kuña ha kuimba’e jehe’a vai.
adj. Jehe’avaíva.
s. Ñemohenda, ñesẽ, ñeguenohẽ, ñemotenonde, ñemoherakuã porã, moingovepy, mba’ejekuaauka, ñekuave’ẽ.

adj. Ñemohendapy, ñeguenohẽmby, ñesẽmby.


adj. Ñemohendarã, ñesèrã, moingovepyrã, ñemuraperã, ñemuñepyrũrã
v. Kuave’ẽ, mba’ekuaauka.
s. Yvyty’i.
s. Oikuave’ẽva, omba’ekuaaukáva.
v. Motenonde, moakãrapu’ã.
s. Terarãngue.
v. Mba’ekuaara’ã, ha’ã, hekora’ã.
s. kuaara’ã, ra’ã, tekora’ã.
adj. Haĝe, pya’e, pojava, voi, vokói, kyre’ỹme.
s. Ñembopya’e, kyre’ỹ, katupyry, pojava.
adv. Pya’e, haĝe, pojava, voi, vokói, kyre’ỹ.
s. Je’e, moñe’ẽ.
v. E, ñe’ẽ, moñe’ẽ, kũjera.
s. Ñemosarambi, ñemyasãi.
s. Marãnduñemurã.
v. Myasãi, mosãrambi, mbojekuaa.
s. Ñembojekuaa, ñemyasãi, ñemosãrambi.
v. Mbojekuaa, moherakuã, kuaauka.
v. Tekorà’ÿ.
adj. Potáva, séva.
adj. Tee, mba’etee, hekopegua, añete.
adv. Añetehápe, hekópe.
v. Pytyvõ.
s. Yvy, ymba’éva../ 2. s. Jerekoha, mba’e ijárava.
adj. Jára, mba’ejára.
s. Popegua, hepyme’ẽ.
v. Me’ẽ, mbopopegua./ 2. v. Kuãpytĩ.
s. Jojaha.
adj. Joja.
v. Me’ẽ, mbopojái, mbojoja, ropojái.
s. Ñekuave’ẽ.
s. Tembipota, potapy, hekapy.
s. Ñekuave’ẽ.
v. Pytyvõ, mba’apohese.
v. Momýi, muaña.
s. Mopu’ãha, momyiha.
s. Ñemboare.
v. Mboare, mbopukuve, mbotapykue.
v. Soro, sororo.
s. Ñe’ẽsyry, haisyry.
v. Mbotove, mosẽ hetãgui.
adj. Mbotovepyre, hetãgui ñemosèmbyre.
s. Jejapove.
v. Japove.
s. Ñembohetave.
adj. Irũ, tembiguái.
s. Purãngatu, ñe’ẽpumbo’e.
s. Tendarãjeheka, jeheka.
s. Kuatia oikuaaukáva.
v. Kakuaa, pu’à./ 2. v. Moporãve./ 3. v. Ñemotenonde./ 4. v. Akãrapu’ã.
s. Akãrapu’ã, tekoaguyje, ñemotenonde./ 2. s. Po’a./ 3. s. Po’aporã.
adj. Ipo’áva./ 2. adj. Imba’eretáva./ 3. adj. Ipotýva./ 4. adj. Hi’áva./ 5. adj. Oñakãrapu’ãva, oikoporãva.

v. Ñesũ, ñesupehẽ.
s. Aguasaróga, kuña rekovai róga.
s. Tekovai, ñembyai, teko vai rekove.
v. Mboaguasa, mbohekovai, mbyai.
s. y adj.Kuñarekovai, aguasa, kuña viru rupive oporenóva.
s. Apohatee, apohatenonde.
s. Ñeñangareko, ñongatu, ñepytyvõ.
s. Ñangarekoha, ñuvãha, mo’ãha.
v. Ñangareko, pysyrõ, ñuvã, ñuã, mo’ã.
adj. Mo’ãmbyre, ñuvãmbyre.
s. Mba’yru’apoharã, mba’egua’úva.
s. Mba’epyahu, mba’egua’u, tetepẽhẽ ñemyatyrõ./ 2. s. oĩñepyrũva.
s. Ñembohovái, ñemoĩ, ñe’ẽnguru.
adj. Ombohováiva, mbohovaihára, Lutero ñe'è ñanihára.
v. Mbohovái, ñemoĩ, ñe’ẽnguru.
s. neol. Ñangarekokuaahára.
adj. neol. Ñangarekokuaáva.
s. neol. Heseguáva, tekoypy.
s. neol. Mymbachu’i, tymba’i michĩgui ndojehecháiva, vicho’i.
s. Kãndu, gua’a.
s. Gueruha, guerojaha, mba’egueruha.
v. Mba’egueru, gueroja, me’ẽ, moĩ.
adj. Oúva.
v. Ñemboypy, ju.
adj. Kuaapyre.
s. Ñe’ẽarandu, mombe’upy, mombe’ugua’u, ñe’ẽnga.
s. Ñangarekoha, tenonde’aha, tupã sarambi’ỹ.
adj. Tupã remimbou, ouporãva.
s. Tetãpehẽ, tetã pehẽngue.
adj. Tetãpehẽgua, táva michĩgua.
s. Hi’upyrã, tembi’urã, jegueru, ñemoĩ tekotevẽva.
s. Ñe’ẽreity, mbojehuha.
v. Mbojehu, mbopochy, poroheka, ñe’ẽreity.
adj. Porombohapevaíva, porombopochýva.
adj. Aĝuigua, kytã’i.
s. Tesapeñemombo.
adj. Apopyrãpyréva.
v. Japose, mo’ã, myasãi.
v. Ñemyasãi.
s. Mbokara’ỹi.
s. Apopyràhára, tembiaporã apohára.
s. Apopyrã, tembiaporã, jejaposéva, tembiaporã’aty, tembiaporaperã.
s. neol. Ta’ãngahechaukaha.
s. Akãguapy, py’aguapy.
adj. Iñakãguapýva, ipy’aguapýva.
s. Mba’era’ã, techaukaha, py’ara’ã, kuaara’ã, arandura’ã, ñeha’ã, moingepyre.
s. neol. Kuaara’àha.
s. Taryrýi./ 2. s. Ko’õ, joha, temói.
s. neol. Ãpytu’ũsa’ỹijohára.
s. neol. Ãpytu’ũrekora’ãha.
s. neol. Ãnguakuaa.
adj. neol. Ãnguakuaa rehegua.
s. neol. Ãnguakuaahára.
s. Tarova, akãmba’asy.
adj. neol. Apytu’ũrekokuaáva.
adj. neol. Apytu’ũkatupyrýva.
s. neol. Akãmba’asy ñepohãno.
s. neol. Apytu’ũkañykuaapy, apytu’ũrekokuaapy.
adj. neol. Apytu’ũrekokuaagua.
s. Tatĩ, ju, hakuavagua.
s. Tyeguy.
s. neol. Avaetagua, henduhára./ 2. adj. Ojekuaáva, ñemosarambíva./ 3. adj. Tetãmba’éva, opa tetãygua mba’e.

s. Ñemombe’uchauka, momarãndupy.
adv. neol. Atyrenondépe, maymáva rovake.
v. Moherakuà, mosarambi, myasãi, kuaauka.
s. Ñemumarãndu, momarãndu.
s. Avaetagua, techahára, henduhára./ 2. adj. Herakuã, pavẽgua, ojekuaáva, ñemosarambíva./ 3. adj. Opa te
mba’e.
s. Tembi’u, so’o jukysy./ 2. s. Mba’yru.
s. Tembyre, apyrakue.
adj. Hekojojáva, hi’otĩva.
adj. Ipirapire hetáva, mba’eitarekoha, iviruretáva.
s. Tekojoja, ñetĩ.
v. Mbyai, mbuai, mbotuju, mohaguino.
s. Tetã, táva./ 2. s. tetãyguakuéra, tetãyguaaty.
s. Jehasaha, hasaha.
s. y adj. Tajasu, kurekuña./ 2. adj. ky’a.
s. Kui’ĩ.
s. Mitãmongakuaaha, mitãrekombo’e.
adj. Mitãreko.
s. Okẽ.
s. Ygaĝuahẽha, ygajaha.
conj. Katu.
s. Moĩmby, moĩmbyre, ñemoĩ, japopy./ 2. s. Tekoha, tenda, koty’i./ 3. s. Tembiapo.
s. neol. Ñorãirõha poapu’ápe.
s. Ñorairõ, ñembohovái, juaju’ỹ.
v. Ñeha’ã, ñorairõ.
adj. Okakuaaporãva, mbarete.
s. Mbaretekue, pu’aka.
v. Ñeha’ã.
adj. Potĩ, Joheipyre.
s. Tũngusu.
s. Kuãguasu.
s. Tĩgua’ã.
s. y adj. Mosỹimbyre, moapesỹimby, sỹi, joheipyre.
s. Mopererĩha, moapesÿiha.
v. Moapesỹi, mosỹi, mbovera, mopererĩ.
s. Ñemoapesỹi, ñemosỹi.
v. Mosỹi, mopererĩ, moapesỹi, mbovera.
s. Ñe’ẽmondo.
s. Vevúi, vevýi, py’avevúi, pyturyru, ñe’ãvevýi, ñe’ãvevúi.
adj. Iñe’ãvevýiva.
adj. Ñe’ãvevýi rehegua.
s. Ñe’ãvevýiruru, py’avevúiruru, vevúiruru./ 2. s. Ñe’ãvevyirasy.
s. Ratykue, apytere, to’o.
s. Ñemurãita.
s. Ñemoñe’ẽharenda.
s. Mymba ijyvahetáva.
s. Tytýi.
v. Mbopu, ñatõi.
s. Pyapyjegua.
s. Mba’eputytýi, pyapy tytýi, pyapy.
s. y v. Mumu, mymýi.
s. Motĩmboha.
v. Motìmbo, hypýi, mbokuruvi, mongu’i.
s. Jaguapytã.
s. Apỹi, apy, tĩ, apýra, takua, tatĩ, tembe’y, jeja, opaha.
s. Jukuára, kutu.
s. Kytaita, kytareko.
s. Jokoha.
s. Pyvoi.
v. Motenonde./ 2. v. Ñatõi, mbaraka mbopu.
adj. Tenondegua./ 2. s. Sapaturenondegua
s. Japikuaaha.
adj. Tatĩ, hakuáva.
s. Pysãtĩ.
adj. Tekoita, ambu’a.
s. Kyta.
s. Kytaita.
adj. Ha’ete, ha’etépe, aravoitépe oúva.
v. Mombyky, mombe’u sa’isa’ípe.
adv. Ha’etépe.
s. Kutu, jekutu.
v. Kutu, jopi.
adj. Pytãite.
s. Kutuha.
s. Porenyhè.
s. Kyse’akua.
s. Kutu, jekutu, kysekutu, kysevore.
s. Japiro.
s. Ñenupà Poapu’a rupive.
s. Poapu’a, pomboty./ 2. s. Ýva, ygue./ 3. s. Atyra’i, porenyhẽ.
s. Tesa’ỹi, tesara’ỹi./ 2. s. Tajyranga.
s. Ta’yranga, ñembohupaha.
s. Apykahai.
adj. Marã’ỹ, marãngatu, potĩ, py’aporã, katupyry, marãne’ỹ./ 2. s.Kuñataĩ pyahu./ 3. adj. Pyaha.
adv. Marane’ỹhápe, potĩhápe./ 2. adv. Ñónte, mante, ñoite.
s. Ãngaipa’ỹva, marãne’ỹ, potĩngue, marãe’ỹ.
s. Tyemopotĩha, pohã porombohyéva./ 2. s. Nohẽ poravopyrépe, hemby.
s. Mondykyha.
v. Mopotĩ, nosẽ poravopyrépe.
s. Hovereha, mopotĩha, mano rire tenda mopotĩha.
s. Ñemopotĩ.
s. Mopotĩha, ñemopotĩha, ñembopiro’yha.
v. Mopotĩ, ky’a’o, moporà.
s. Ñe’ẽmopotĩse.
adj. Ete, ite, potĩ, marã’ỹ, marãne’ỹ./ 2. s. Petỹmbarete, petỹ akuapy.
adj. Pytã, ao porã pytã.
adj. Pytãngy.
s. Mboverapaha.
s. Péu, mbéu, aupa.
s. Kyhyje.
adj. Py’amirĩ, py’aju, py’amandyju.
s. Ai, aikuru.
s. Kuña rekovai, kuña virúre oporenóva, kuña virúre oporo’úva.
s. Teviro, kuimba’e hevírupi oporenóva.
s. Ñembyai, tuju, ta’o.
adj. Ñembyaipyre, tujupyre, ta’o, ha’o.
; ...va’ekue, ...va’erã./ 2. suf. pasivo. ...ha. Ej. Tembi’u apoha./ 3. conj. Ha, hague./ 4. conj. copulat. Ej. Iporã t
iporã toho./ 5. conj. comparat.. ...gui. Ej. Ipotĩve che rógagui./ 6. conj. disy. Ej. Taiporã, te’i, tomombe’u.

adj. Mba’e./ 2. pron. Mba’e, mba’épa, mba’éiko, mba’éicha.


s. Urunde’y, yvyra atã.
adj. Soro, ñemopẽ, jekakue, yvytypa’ũ./ 2. adj. Hyekuesẽva.
s. Ojokáva, jokaha, mba’apo asy, porombojepy’apy rasáva.
adj. Ojekareíva.
adj. Soro, ñemopẽ, jekakue, kangy, karẽ, joja’ỹ./ 2. adj. So./ 3. adj. Hyekuesẽva.
s. Tyekuesẽ, tyepiresoro.
s. Tiri, otiriha, tirikue.
adj. Oñemokangypyre, ojepy’apýva, jepy’apy.
v. Mbopy’apy, py’apy, mbopy’arasy, mokãngy, joka, mopẽ.
v. Jepy’apy.
s. Py’apy, jepy’apy, ñembyasy, miangekói, mba’embyasy.
v. Joka, mopẽ./ 2. v. So.
v. Jeka, pẽ, vo.
adv. Mbeguemi, mbeguekatu.
v. Pyta.
v. Jepyta.
s. Tembiapo.
v. Chi’õ, pyahẽ, ñemombe’u./ 2. v. Ñarõ.
s. Pyahẽ, puahẽ.
adj. Pyahẽ meĝua, ipyahẽva.
adj. Kái, kaigue.
s. Hapyha.
s. Kaigue, kái, jehapy.
v. Hapy, kái.
v. Kái, jehapy.
s. Kaigue, jehapy.
s. Tekoha.
v. Hayhu./ 2. v. Pota.
s. Ayro.
adj. Hayhupyre, kichiha, ñembokiha, tayhupára, ojehayhúva, tembiayhu.
v. Potávo.
s. Kambyrypy’a, kesu.
s. Okẽjokoha.
s. Tiri./ s. Jeso, sopyre.
rel. ...Va, va’ekue, va’erã. Ej. Omba’apóva./ 2. pref. Poro. Ej. Porombyepotíva./ 3. conj. Ha, hague.

pron. int. Ava, avápa, máva, mávapa.


pron. rel. Oimeraẽva.
s. Pytu’u, myi’ỹ, kirirĩ, py’aguapy.
s. Tañykã.
s. Sarambi, kuña rekovai róga.
s. Mba’ekatu’ỹ.
s. Sa’ỹijoreko./ 2. s. Sa’ỹirekokuaa.
s. Ñepohãnorapy.
adj. Papo.
s. Papo jasy rehegua.
adj. Posa.
s. Lampíũ mbopi.
adj. Poha.
s. Ñemuha’i.
s. Ñembovoharenda.
adj. Pochyreirei, pireãndu, jero, apesỹi.
v. Pe’a, hekýi, nohẽ, pyhyi’o.
v. Jepe’a, ñeguenohẽ, jehekýi.
adv. Ikatu, nipo, nimbo, nune, ne, mba’e, máramo.
s. Mymba rerekua, mymba rendota, ovecha rerekua ruvicha.
s. Tũmbyky, tũmby.
s. Saimbyky.
v. Jehuguaimbovava, jehuguaiku’e.
s. Ñarõ, pochy, pochyete, ñeko’õi, tesako’õi, ñemyrõ, tuguyraku./ 2. s. Jagua mba’asy./ 3. s. Mba’asy pochy.

v. Moñeko’õi, mbopochy, moñarõ, hesako’õ, mbohasyeterei.


v. Ñeko’õi, ñemyrõ, tesako’õ, pochy./ 2. v. Ñemomba’asypochy, ñembojaguamba’asy.
v. Huguaiñapytĩ, tuguaiapytĩ.
adj. Huguaimbykýva, tuguaimbyky, koli.
s. Pochyrei, pochymbykýva, pochymbyky.
adj. Huguaipukúva, tuguaipuku, aoñembotyryrýva.
s. Tovyka, apýra.
adv. Pochýpe.
adj. Pochy, hekopochýva, ipochýva, iñarova.
s. Tuguái, apýra, opa, sãingo.
adj. Huguaimbykýva, tuguaimbyky,, koli./ 2. s. Ñepiã, ñesẽ, ñekañy.
adj. Opiãva.
s. Yvytupeju, mba’erysýi, po’arysýi.
s. Apesã.
v. Py’amongeta, mohenda, mo’ã.
s. Kuaa./ 2. s. Py’amongeta./ 3. s. Jepy’amongeta./ 4. s. Ñe’ẽ, ñe’ẽkuaa./ 5. s. Temiãndu, mba’emo’ã, mo’ãnga,
ñeimo’ã, añete rechaukaha.
s. Tembi’upẽhẽ, portiju, pota, chúra.
adj. Oñemboja’óva.
s. Pehẽ’ãkuaa.
v. Mboja’o, ñemboja’o, mosarambi, mohenda, mbovo, pehẽ’ã, pesẽ’ã, mbosa’i, mbo’i, mopokã, me’ẽ, kytĩmby.

s. Yjere, ygaraity, yrokẽ, jeike.


s. neol. Mba’evevehechaha.
s. Asãi, mimbi, sarambi, jajaipy.
adj. Mondopyre, iñasãi, myasãimbyre, ñe’ẽmondopyre.
s. Moro’ysãha.
adj. Omimbíva, mimbi, vera, hendy, ojajáiva.
v. Mimbi, jajái./ 2. v. Myasãi yvytúre, pytúre.
adj. Opytáva, oñemohendáva, ñemohendapyre.
v. Mohenda, mbohapo, mombyta, pyta, ñembohapo, ñemohenda.
v. Ñemohenda, ñemopyenda, ñembohapo.
s. Puhoe, ñe’ẽmosarambiha, ñe’ẽ’asãi./ 2. s. Mbyteguisẽha, mbyterasaha, jerekue, mba’ejerekue./ 3. s. Jyvakang

s. neol. Puhoera’ãha.
s. Puhoemaranduha.
s. Puhoemosarambiha.
s. neol. Puhoekarãi.
s. Tetepyrechaha./ 2. s. neol. Puhoehaichaukaha.
s. neol. Puhoeñehenói.
s. neol. Puhoerekokuaapy.
s. neol. Puhoepumbyry.
s. neol. Rendyñepohãno, puhoemonguerarã, puhoepohãnorã.
s. Karãi, ñekarãi, pepĩha.
v. Karãi, ñapi’ũ, popĩ, havere.
adj. Ayvi, mba’evérõ apopy’ỹ.
s. neol. Yvytupeju, hasapya’e, ñembohasa voi.
s. neol. Pekõivuha’ã.
s. Guataha, ñani, veve.
adj. Jeporuetereíva, soro.
s. neol. Mba’erapo atýra.
s. Yvyrarapo, mba’erapo ipoguasúva, tãi rapo, tapo.
s. Tapo (rapo, hapo), mba’erapo, ypy.
s. Jepe’a, jepe’ambo’ipyre, mbo’ipyre.
adj. Tiri, jeka, soro./ 2. s. Ñeñani, ñepiã.
s. Otiripyre, jeka, soropyre.
v. Mondyry, mbotiri, mbovo, mbo’i, joka./ 2. v. Ñani, jeka, joka, motĩmbo.
v. Jetiri, jeka, vo, jepe’a
adj. Pya’e, oĩháicha.
s. Teko.
v. Mopokã, mbochavi, muesakã.
s. Mongu’iha, karãiha.
v. Mongu’i, karãi, popĩ, kyty.
s. Karãiha.
adj. Pokã, tesakã, chavi.
s. Yva pẽhẽngue, toky, hakã, rakã, takã.
s. Chamame, ka’avo apopy.
s. Yvyrarakã, takã, takãjoapy.
s. Ysyryrapekue.
s. kuñarekovai.
s. Ñemuakà, ñemohakã.
v. Mohakã, ñemohakã, myakã.
v. Ñemohakãve, ñemohakã.
s. Apesã.
s. Apesã’i.
s. Apesã, pehẽngue, ka’avo, takã.
v. Hakã’o.
s. Jupiha, guejyha, jeguejyha.
s. Ju’i.
s. Tapỹi, óga./ 2. s. Aty rembi’u.
v. Mohaguino.
s. Taguyno, taguino.
adj. Taguyno, taguino (haguino, raguino).
s. Ñanduti, aorembejegua.
s. Teko.
s. Popytero’o.
s. Pa’ũ, kuára, jo’opyre, pyko’ẽ, mba’epyko’ẽ.
s. Hendyvapoha, áva apĩhára.
adj. Perõ, akãperõ.
v. Ñapĩ, moperõ, monda.
adj. Omondaséva, jukaha./ 2. s. Mitã’i./ 3. s. Guyra okarúva hapicharo’óre.
s. Mitãkuña’i.
s. Ñemoakãperõite, akàperò.
s. Petỹku’i.
adj. Pya’e, saraki, pya’egua, kyre’ỹ, raĝe, haĝe./ 2. adv. Pya’e.
adv. Voi, pya’e, tesapirĩme.
s. neol. Pojava, pya’e, taĝe.
adj. Pya’e, pojava, saraki, kyre’ỹ, raĝe, haĝe, taĝe, pya’egua./ 2. adv. Pya’e, hatã, taĝeme.
s. Ñemonda, monda, mondapyre.
v. Monda.
s. Aguara, aguara’i, aguarapope, aguarakatĩ.
s. Jaguarundy.
v. Mokañy, rokañy./ 2. v. Monda.
s. Ñererokañy, ñeguerokañy./ 2. s. Monda.
s. Oguerokañýva, mondaha, pokarẽ.
s. Pojoapy.
adj. Chavi, ypi, piruchĩ, ka’i.
adj. Mbovy, pokã./ 2. adj. Mba’eguasu./ 3. adj. Hekope’ỹ, tapiagua’ÿ, ojecha ramóva.
adv. Sapy’apy’a, tapiagua’ỹme.
v. Mopokã, mbovevýi, mbovevúi, mokangy, mosakã, muesakà.
s. Hechapyrã, ndojehechapy’ỹiva, sapy’apy’agua.
v. Mopokã, mbovevýi, mbovevúi, moambue, mosakã.
s. Jojayvatekue./ 2. v. Pysykuài.
adj. Joja, sỹi, perõ.
v. Mbojoja./ 2. v. Havere, pysykuãi.
s. Ogayvateterei, yvagakarãiha, yvatĩnga.
s. Karãiha, he’ỹiha.
s. Pyapẽmbore, karãimbore, ñehe’ỹi.
v. Karãi, he’ỹi, kyty, ñapi’ũ, popĩ, pe’o, pepy, havere, hai.
v. Ñehe’ỹi.
adj. Soro.
v. Mondoro, mondyryry, soro, mbo’ai, mondo.
s. Techaukaha, teko, tovareko, ta’ãnga.
s. Mondoro, mondyryry.
v. Ñatõi.
v. Karãi, he’ỹi, kyty, ñapi’ũ, popĩ, pe’o, pepy, havere, hai.
s. Ñekarãi.
adj. Joja, sỹi, perõ./ 2. adv. Okápe, arapyguy.
s. Avati’ygue.
s. Ñemopererĩ.
s. Temikarãi, karãiha, popĩha.
s. Ñekarãi.
v. Pyporereka, tapykuerereka.
adj. Otyryrýva.
s. Pore, mbore, pypore, tapykuere.
s. Kogakue, jahape rembyre, tatykue.
v. Ñapĩ, moperõ.
v. Ñeñapì, ñehendyvapo.
s. Angujaguasu, anguja.
adj. Mondaha, pokovi, popinda, povevýi.
s. Angujajukaha.
v. Moneĩ, moneĩjey, moañetejey, moporã apopyre.
s. Pokarẽ, ñuhã.
s. Sapy’a, aje’i.
s. Anguja, anguja’i.
s. Angujakuára./ 2. s. Anguja ñuhã.
s. Ysyryhatà
adj. Pya’e, hatã.
s. Jehai./ 2. s. Javevýi, peteì pira réra.
s. Hairãite.
s. Aratiri, aravera.
s. Ava, teko, te’ýi.
s. neol. Ava, teko, te’ýi.
s. Oguerekokuaáva reko, kuaa, kuaaha, tekokuaa, kuaareko, apytu’ũ, apytu’ũkua, mba’e.
adj. Hekopegua, porã, mba’ehekóva.
s. Py’amongeta, ñe’ẽmongeta, apytu’ũreñói.
v. Jepy’amongeta, py’amongeta.
pref. Jey, jevy.
s. Apovaihare, ñemonambipyre, kuña iñangaipáva, kuña rekovai, kuña virúre oporenóva.
v. Pe’ajey.
v. Pytejey.
s. Pu’ã, mbohovái, apojovái, tembiapo jovái, apojevy.
v. Mbohovái, mba’apo jovái, pu’ã, ñakãrapu’ã, japo jevy.
adj. Mba’epyahurayhu’ÿ.
adj. Ombohováiva, oñemoĩva, jetu’u, akãhatã, py’atã.
adj. Mbopyahujey, ñembopyahupy.
s. Mohendajey, ñemyatyrõjey, ñembopyahujey.
v. Mbopyahujey.
v. Mongu’ejey, momba’apojey, mokyre’ỹ.
s. Mokyre’ỹha, momyiha, mongu’eha.
s. Mokyre’ỹha, momyiha, mongu’eha.
v. Moañetejey.
adj. Añete, añetegua, ha’ete, tee, ha’etéva, ojeguaitéva.
s. Ñembotuicha, ñemoporã, ñemboyvate, moherakuã.
s. Mburuvicha guasu reko, mburuvicha guasukuéra, teko mburuvicha guasu.
s. Añetegua, añete, ha’éva.
s. Añeteguareko, teko añetegua.
adj. Ikatúva, ojejapokuaáva, apopyrã, ijapokatúva.
s. Jejapo, mba’eapo, japopyre.
adj. Apopyre, mboajepyre.
v. Japo, mboaje, moañete.
adv. Añetehápe, añete.
v. Mboyvate, mbotuicha, moporã, moporãve.
v. Mboikovejey, ñepyrũjevy, moingovejey, mborari, mokyre’ỹjey, mbohekove.
v. Ñepyrũjey, japojey.
v. Ñapysẽjey, jechajey, jekuaajey.
v. Japyhyjey.
s. Sà, mba’esà./ 2. s. Tysýi./ 3. s. y adj. Rapykue./ 4. s. Mboguataha./ 5. s. Tembo.
s. Ky’akue, ãngaipa pore.
v. Moingovejey, mbohekovepyahu, mokyre’ỹ, mombarete.
s. Guejy, hepykue ñemboguejy.
s. Ñemboguejy.
v. Mboguejy, mbohepyguejy, momichĩ, mbokarape, mopererĩ.
v. Pyta, ñembotapeku’a.
adj. Kytĩmbyre, pehẽngue, vore, mbovopyre.
v. Mbovore, mbovo, mboja’o, pehe’ã, kytĩ.
s. Mymba atýra, aty.
v. Hasa.
s. Jejuhujey./ 2. s. Ñorairò.
adj. Oñembotovekuaáva, ikatúva oñembotove.
v. Mbotove, ñembotove, mbojapu, moañete’ÿ.
s. Ñeporohenói, pya’e, ñepu’ã.
v. Mongaraijey.
v. Ñembohovái, pu’ã, ñemoĩ, jepytaso, ñepu’ã.
v. Pu’ãha, opu’ãva, oñembohováiva, ojepytasóva, hekoñemoĩva, oñemoĩva, oñemoĩséva, ojererovúva.
s. Tekombohovái, tekopu’ã, tekoñemoĩ.
s. Ñepu’ã, ñemoĩ, ñembohovái, churuchuchu.
s. Tukumbo, tejuruguái.
v. Mohu’ũ.
s. Ñemohu’ũ.
adj. Ñemboapakuapy.
v. Mboapakua.
v. Ka’aty.
s. Ogyke’ape.
s. Tembe, apy.
v. Mbochovi, myenyhẽrasa.
v. Jevy, pojey, popo, mbojevy.
s. Guevi, jey.
v. Hovaho’i.
v. Jehovaho’i.
s. Ahoja.
v. Rasẽ’atã.
s. Ñemyasẽra’à, ñemyasè mbohovái.
s. Ayvu, churuchuchu.
v. Pupuñepyrũ, ku’eñepyrù.
v. Jeku’e, ñemýi.
s. Jeheka, jetypeka.
v. Typeka, povyvy, heka.
v. Jeporeka, jetypeka, jeheka, jepovyvy, jehekovereka.
v. Hasẽchambala, chambalarasẽ.
s. Tasẽsoro, chambalarasẽ.
v. Jerure, jeheka, hupyty, reko, mbyaty.
s. Marãndu, mombe’uka, ñe’ẽmondo, ñemomarãndu./ 2. s. Kavajuhoja, kavaju apére oñemoĩva jajupi haĝua hi’á

v. Je’ajey.
s. Je’ajey, tasyjey.
s. Ĝuahẽ, ygaĝuahẽ, ygajeike.
v. Ĝuahẽ, jeikepota.
s. Karáu.
v. Jetu’u, ñe’ẽjey, ñe’ẽjopy, myenyhẽmba./ 2. v. Mongaráu.
v. Mongaráu.
adj. Jepytaso./ 2. adj. Akãhatã.
v. Mbojevy, jepytaso, mbohovái.
v. Mbyakujey, mbyakurasa.
v. Aohai, aombojegua.
s. Koty.
s. Ñemyengoviajey, ñemoambue.
v. Jepy’amongeta.
adj. Ñemboapejo’a.
v. Mboapejo’a.
v. Ñemombyky, jepy’amongeta.
v. Mbopohyive, mbohasyve.
s. Ñembopohyive, mbojoapy, mbohetavepy.
adj. Iñakãguapýva, jepoyhúva, ñema’ẽporã.
s. Jepoyhu, teko marãngatu, imarã’ỹva reko.
s. Ñemboapejey.
s. Kysekupe.
v. Ñemyrõ, jepoyhu, kyhyje, ñemo’ã, mo’ã.
s. Ãngu, poyhu, jepoyhu.
adj. Jepoyhu, oguerovia’ỹva, ojepoyhúva.
s. Ñehuĝuaitĩ, jepyhy, ñemoinge.
v. Huĝuaitĩ, japyhy.
s. Tyru, mba’yru, tupa.
s. neol. Pyhykuaakatúva.
s. Henduha, pyhyha, marãndupyhyha, hyru, tyru.
s. Pytu’u, jei, mombyry.
s. Neol. Apoukapyràhai, pohã apoukapy.
v. Pohãmarandu./ 2. v. Jerure.
adj. Jeguaru, ñembotove.
v. Mbotove, mombia, mbojevy, mondo.
s. Ñembotove, ñembojevy.
v. Ñe’ẽ, chiã, chi’õ.
adj. Kyra’apu’a, karape mbarete.
adj. Hatã, jy, mbarete.
adj. Terupy, moingepyre, techaukaha.
s. Moingeha, roĝuahẽha, ha’ãrõha, ha’ãrokoty.
s. Ñemoĝuahẽ, ñuvaitĩ.
v. Japyhy, pyhy, moĝuahẽ, ñuĝuaitĩ.
s. neol. Hepyme’ẽrechaukaha.
adj. neol. Purujeyrãva.
s. neol. Purujeyrã.
s. neol. Purujeyrã rehegua.
v. neol. Purujeyrã.
adv. Ramo, angete.
adv. Ramoite, angeterãnte.
adj. Pyahu, ramogua, angetegua.
adv. Angete, ramo.
adj. Oĝuahẽramóva, mbohupapyahu.
s. Koty, koty’i, tenda.
adj. Hatã, jy, mbarete.
s. Mba’yru, mba’eyru, ña’ẽ.
adv. y s. Ojuehe, ojuehegua.
s. Jejoporu, ñemyengovia.
adj. Ojuehe, ojuehegua.
s. Ñe’ẽyvoty.
v. Ñe’ẽhatã, ñe’ẽpurahéi.
s. Jerure’atã.
v. Jerure, rekosete.
v. Mbojeko, mbojayvy.
v. Jeko, jayvy.
v. Mboty, mbokoty, mboka’irãi.
v. Ñemboty, ka’irãi.
s. Ñemboty, ñemoka’irãi.
s. neol. Pyahu.
v. Rojevy, apyhyjevy, rekojevy.
s. Tapeñyvanga, tapejere, koni, jere.
v. Mono’õ, mbyaty, hupi, javo’o, po’o./ 2. v. Jepy’arereko.
s. Mono’õmbyre, mbyatypyre, ñemono’õ, no’õ./ 2. adj. Kuña oje’ureíva.
adj. Mono’õmbyre./ 2. adj. Ñemoha’eñóva.
s. Ñembyaty, ñemono’õ.
v. Mbyaty, mono’õ.
adj. Porupyrã, momorãmbyre, hekapyrã, rerekopyrã, mba’eapopyrã.
s. Jeroviaukarã, ñembotuicha.
v. Jeroviauka, mbotuicha, porãnguereko, momorã.
s. Myengovia, mbopopegua, porepy, hepyme’ẽ.
adj. Ñemyengoviáva, mboporepypyre.
v. Poepy, hepyme’ẽ, mbopopegua, myengovia.
v. Mbyaty, mbojuaju, mombareteve.
adj. Ñyrõmby, ñemoñyrõme, pochyjerape.
s. Ombopy’aguapýva, omoingoporãva, moingoporãhára.
v. Moingoporã, moñyrõ, ñoñyrõ./ 2. v. Pochyjera.
v. Ñoñyrõ, ñombopochypoi.
s. Jepoyhu, ñembokupeku’e.
adj. Ñongatupy, kañy, ñemi.
s. Tekokañy, herungua, temikañy.
adj. Ñongatupy, kañy, okañymbáva, ñemi.
v. Mombareteve, mombaretejey, mbuetia’e, mbopy’arory, mbopy’apiro’y.
v. Hechakuaa.
v. Jepovyvy./ 2. v. Ñemombe’u.
adj. Kuaapyre, ohechakuaáva, ipy’aporãva.
s. Techakuaa, jehechakuaa, jopói, py’aporã.
v. Ahechakuaa.
s. Ñemomba’ejey.
adj. Ñemomba’epyre, poguýpe moĩjevypyre.
v. neol. Ñemomba’ejey, mbopoguyjey.
s. Apojey, apojevypy.
adj. Apojevypyre.
v. Japojey, mopu’ãjey.
v. Papajey./ 2. v. Mombe’ujey.
adj. Vy’aiterei, vy’aiterasa.
v. Ja’o, kaguai, mongavaju, ñemoñe’ẽ, ñe’ẽrupi, rova api, jepopia’o.
v. Mombyky, haipyrembyaty.
s. neol. Pu’akaiteve.
adj. Mandu’aha.
v. Mandu’a, momandu’a, momarãndu.
v. Kundaha, guata, guyguy, hasa.
s. Tape, guataha.
v. Mombykyve, kytĩ, mbojoja.
s. Kytĩmbyre, kuatiakytĩmbyre./ 2. s. Ñeñapĩ, ñekytĩ, ñemombykyve.
s. Jekoha.
v. Mbojeko, moñeno.
v. Jeko, ñeno.
s. Tapejere, tapekarẽ./ 2. s. Pokarẽ.
s. Vy’arã, vy’aha, pytu’u, mba’apopoi./ 2. s. Jejapojey.
v. Mbovy’apytu, mbovy’a, mombytu’u, pytu’u, mborory, ñemborory, vy’a, ñembopiro’y./ 2. v. Japojey.
adj. Vy’arã, ombovy’áva.
s. Vy’apytu’u, pytu’u, vy’a.
s. Ñembojojapyre, joja./ 2. adj. Joheipyre, karẽ’ỹ, marãngatu./ 3. s. Jehaikarẽ’ỹ.
adv. Hekópe, jojahápe, karẽ’ỹme, porã.
s. neol. Hakãmbymbo’ýva, takãmbyirundýva, hakãmbyku’a.
s. Ñembopyahujey, ñembojoja, ñemyatyrõ./ 2. s. Añetegua, ñemoañete.
adj. Mbopyahupy, myatyròmby.
s. neol. Itanarãmbojojaha, myatyròha.
v. Mbojoja./ 2. v. Je’ejey, myatyrõ, moañete, mbopyahujey./ 3. v. Myatyrõ./ 4. v. Moĩporã.
adj. Jojarekopy, joja, karẽ’ỹ.
s. Jojareko, tekokarẽ’ỹ, tekoite.
s. y adj. Ñembojojapyre, karẽ’ỹ, marãngatu, joja, ipy’ajoja, joheipyre./ 2. s. Tevi, tyekueguasu.
s. neol. Sãmbyhyha.
v. Mboape, ñuvãve, ñuvãjevy.
s. Jepapa, jepapajey.
s. Mandu’a, temimandu’a, techaga’u, py’aho.
v. Guevi.
s. Ñembopyahujey, ñemoingojey, ñemopu’ã, ñemyatyrõ.
v. Myatyrõ, moingojey, rekojevy, pyhyjey.
adj. Ojeruréva, jerureha, ojehúva, sapy’apy’a, ojehujeýva.
v. Jepoka, ĝuahẽ, poru, jerure.
s. Katupururã, poruha, jerekoha, jerure.
v. Mbotove.
s. neol. Inimbopyahapyre, ñembojoapy, pirañuhã./ 2. s. Kyha.
s. Kuatiangatu, kuatiahai./ 2. s. Haiporãmbo’e, jehai.
v. Hai, haikuatia.
s. Jere.
s. Pysyrõ, ãngaipajora, tekopyahu.
adj. Pysyrõva./ 2. s. Pysyrõhára.
s. neol. Ovechakora, mymbarupa./ 2. s. Avakora.
v. Ñyrõ, pysyrõ, jora.
v. Mboja’o, mbohetave.
adj. Ñarõ.
adj. Sagua’a, kavajusaite.
adj. Apu’a.
v. Mboapu’a.
s. Apu’a, tokái, kora.
s. Ñemomichĩ.
s. Ava táva.
adj. Michĩ, ñyñyingue.
v. Momichĩ, mombyky, momichĩve, moñyñýi, mombovy.
v. Mbohetarei.
v. Mopu’ãjey, nohẽjey.
s. Jeporavojey.
adj. Jeporavopyrejey.
v. Poravojey.
s. Tekovia, myengoviaha.
v. Myengovia, pyru, jopyru, mosẽ.
s. Jepyru, tekovia.
s. Ñembohete.
v. Ñembohetejey.
v. Juhujey, ñuĝuaitĩjey.
s. Ñembopyahu, ñemyatyrõ, myatyrõ.
v. Myatyrõ, moatyrõ.
s. Karu’imi, py’ajoko.
s. Karuharenda.
s. neol. Mbojojahára.
s. Ñemombue’u, mandu’a.
adj. Mombe’upyre.
v. Mombe’u, kuaauka.
adj. Kate, mopotĩmbyre.
v. Mopotĩ, mosỹi, mbogua.
s. Moporãha, mboguaha.
s. Tesapehaguasu.
v. Hechauka, mondojey.
s. Techauka, tesape oujeýva.
s. Py’añemongeta, jesareko, ñeimo’ã, jechareko.
v. Jepy’amongeta, mo’ã, jesareko, chareko.
adj. Jesarekóva, jepy’amongetáva, oimo’ãva.
s. Yguejy.
v. Mbovy’a, vy’a.
s. Mboka’aguyjey
v. Mbokaguy.
s. Ñemoambue, ñembopyahu, ñemyatyrõ.
v. Moambue, myatyrõ, mbopyahu.
s. Ka’irãi mitãme ĝuarã.
adj. Myatyrõséva, myatyròhára, moambueséva, omoambuéva.
adj. Mombaretevepyre, ñemombareteve, ñemohatãve, myatãvembyre.
v. Myatãve, mombareteve.
v. neol. Jope.
adj. Jopeha, akujokoha./ 2. s. Ka’irai mitãme ĝuarã.
s. Ñe’ẽnga.
s. Ñe’ẽngaty.
v. Pichy, japichy, kyty.
v. Juruka, joko.
v. Jejoko.
v. Moañete, momorã.
adj. Mbopiro’ýva, moro’ysãva.
v. Mbopiro’y, moro’ysã.
s. Yvarykue, piro’yha, mbopiro’ysãha.
s. neol. Yvarykueryru.
s. Ñemoho’ysã.
v. Moho’ysã.
s. Py’ajokoha./ 2. s. Ñemoro’ysãha.
s. neol. Ñemombareteve.
v. Moĝuahẽ, ñemo’ã, ñeñuvã, kañy.
s. Ñekañyha, ñemo’ã, ñeñuvã.
v. Ngururu, ñe’ẽngururu.
s. Ñe’ẽrovaitĩ, añete’ỹ rechaukaha.
v. Mbohovái.
s. Myakÿha, mohe’õha.
s. Ñemoakỹ.
v. Mbojopói, mbopopegua.
s. Jopói, temime’ẽ, temikuave’ẽ.
adj. Ñemokunu’ũva.
v. Ja’o, ñe’ẽngururu.
v. Mohe’õ, myakỹ, hypýi.
v. neol. Mba’repy mboguejyse.
s. Tapypa’ũ./ 2. s. Sái.
s. Ñe’ẽjoangatu poguyguáva. Ej. Hápe, rire, ramo, peve.
v. Moĩporãjey.
adj. Sãmbyhypyre.
adj. Porãiterei, mburuvicha guasu rehegua.
s. Amandaje, tekoha, tetã, yvy pẽhẽngue.
s. Tendagua, tekohagua.
s. neol. Yvytenda.
v. Jokuái, sãmbyhy, mboguata.
s. neol. Mba’emboguapyha, tembiapohechaukaha.
v. Povyvy, jesareko, kuatiápe ñemboguapy.
s. Terarenda./ 2. s. Jepovyvy.
s. Mbojojaha./ 2. s. Teko, tape, apoukapy.
v. Mbohape, japouka.
s. Tembiaporã, apopyrã, tekorã.
v. Mbovy’a, rohory, mbopy’arory, vy’a.
adj. Kyranunga, karapeguasu.
s. Vy’a, tory.
v. Jevy, jere, guevi.
s. Jevy, jeguevi, jere./ 2. s. Ñembovaive.
s. Jere, guevi.
s. Syry, syrykue.
s. neol. Mombytaha.
adj. Mombyta./ 2. adv. Vaivai, hekópe./ 3. v. Mohenda, mboheko./ 4. v. Moingoepy.
s. Tekojoja, tekomemegua.
v. neol. Gue’ẽ, mbou, mbojevy.
s. Ñemoingojey, ñemopu’ãjey.
v. Mopu’ãjey, moingojey.
v. Japojey, myatyrõ.
adj. Apojevypy, apopyjevy.
v. Jehekýi, ñepia’ã.
v. Mbotove, pota’ỹ.
adj. Porombopukáva.
s. Mburuvicha guasu rembireko, kuña mburuvicha guasu.
v. Sãmbyhy.
v. Javyjey, ãngaipajey.
s. Tetã, teko, mburuvicha guasu retã.
v. Mohendajey.
v. Puka, py’amano.
v. Je’ejey, japojey.
v. Ñemomba’ejey, rekojey, pyhyjey.
s. neol. Itakanduapyahapyre.
s. neol. Ka’irãi’i.
v. Mbopyahujey, momitã, mokuñatãi, mongaria’yjey.
v. Ñemomitã, ñemokuñatãi, ñemongaria’yjey.
s. Jokuaa./ 2. s. Ñemombe’u, mombe’upy.
adj. Kuaapyre.
v. neol. Moñondive, moñomoirũ.
s. neol. Ñemoñondive, jeikokuaa.
s. neol. Teteñeme’ẽmba.
v. neol. Jeheteñeme’ẽmba, mokãngy.
v. neol. ñeme’ẽmba, Jepytu’u.
v. Heréi, kũmberéi.
v. Ñekũmby’u, ñekũmberéi.
s. Aravera, aratiri.
v. Vera, aravera, aratiri.
v. Mombe’u, henduka.
s. Mombe'u, ñemombe’u.
s. Mombe’uha, moñe’ẽhára.
v. Mbotapykue, mboyke.
adj. Ijysapy, he’õ.
adj. Poravopyre, oñeikotevẽva.
v. Myengovia, mosẽ, pyru.
s. Tekovia, jopyru, ñemyengovia.
s. Apereko, apysẽha, hechauka.
s. Teko marãngatu, tupãreko, tupãrape, tupã jerovia, jeroviapy.
s. y adj. Tupãrayhuha, tupãrekohára.
s. neol. Mba’e porã yma.
v. Myenyhẽ, Jatyka, mbochovi, ñe’ẽjey.
adj. Ñemyenyhẽ.
s. Aravopapaha, arara'ãha.
s. Aravopapaharenda, aravopapaha ñemyatyrõha.
s. neol. Aravopapahamyatyrõhára, aravopapaharenda.
adj. Overá, ojajáiva, omimbíva.
v. Vera, jajái, mimbi.
v. Overapa, ojajaipa, omimbipa.
s. neol. Jekututu’uha.
v. neol. Jekututu’u.
s. neol. Jekututu’umby.
s. neol. Tembyre, hembýva.
v. Pepi, jepepi.
s. Yjere, ymano.
v. Pykúi, yga pykúi.
adj. Japopapyre, ñekuàve’èmbapyre.
s. y adj. Moñemumbahára.
v. Japopa, mbopaha./ 2. v. Ñemu.
s. Apy, apýra, apỹi, tembe’y, paha./ 2. s. Aty ñeme’èmba haĝua.
v. Myatymói, mbotorore, mbokacha.
v. Ha'ãnga, ñe’ẽra’ã, ha’ã.
v. Myatyrõ./ 2. v. Pohãno.
s. Myatyrõ./ 2. s. Pohã.
s. Ha’ã, tekora’ã.
s. Mandu’a, temimandu’a, techaga’u, py’aho.
v. Mandu’a, ñemomandu’a, momarãndu, py’aho.
v. Myatyrõ, mbovyvy.
s. Ygapykuiha. 2. adj. y s. Guyrapepoguasu rapo.
s. Ñemyatyrõ, mbovyvymyatyrõ.
s. neol. Mandu’a./ 2. s. Mandu’avy
v. Ma’ẽjey.
s. adj. Kaigue, ate’ỹ.
s. Ñembou, ñemondo.
s. adj. Kaigue, ate’ỹ.
v. Mbou, mondo.
s. neol. Ygajyva, ygapatula.
s. Jerova, ñemomýi, ñemombia.
v. Mboaruru, mohe’õ, myakỹ.
s. Aruru, myakỹ.
v. Mbotyryry, hupigueraha.
s. neol. Jepyvu, yjere.
adj. Pireja, pijy, ate’ỹ, kaigue.
s. Jeguerahaha.
v. Veve, mboveve./ 2. v. Pu’ãjey.
s. neol. Jokoha.
v. Py’apy, py’akarãi.
s. Ãngekói, jepy’apy, py’akarãi.
adj. Mombyry./ 2. adj. Ymaguare.
s. Mohu’ũha, momyijeyha.
v. Mohu’ũ./ 2. Rova, momýi, pe’a, mosẽ, mohendague.
adj. Ñembopyahu.
v. Mbopyahu.
v. Myaña, muaña.
s. Ñemyaña, myaña, muaña.
v. Hepyme’ẽ, mbopopegua.
v. Jeikovejey, reñóijey.
s. Jeikovejey.
s. Ju’ira’y.
adj. Pitikiri’igua.
adj. neol. Mboapejeypy.
v. neol. Mboapejey.
s. Ñorãirõ’i.
s. Py’aro, py’araku, py’ako’õ.
adj. Py’aro, py’atyai.
s. Ñeme’ẽ.
adj. Kane’õ./ 2. adj. Pituva, pitua./ 3. adj. Soso, sosopa./ 4. s. Me’ẽmbyre, hu’ũmbáva./ 5. adj. Oñeme’ẽva.

s. Pa’ũ, tiri.
s. Kane’õ./ 2. s. Ome’ẽva./ 3. s. Ñemomirĩ./ 4. s. Ñembopoguy.
v. Me’ẽ./ 2. v. Motĩndy, ñembopoguy, ñemomirĩ, ñeme’ẽ, mbososo, mopirĩ./ 3. v. Aranduchauka me’ê.

v. Ñemomirĩ./ 2. v. Ñeme’ẽ, aguyje, ñemboaguyje, ñembopoguy.


adj. Oguevíva, ojeréva, ojeíva, ováva.
v. Pochy, ñe’ẽreity.
s. Parĩ, karẽ.
s. Kuatiarysýi.
v. Guata karẽ, apa.
s. Guasu.
adj. Herakuã.
s. Terakuã.
s. Ñembopyahu.
v. Mbopyahu.
s. Purukarepy.
s. Toky, yvyra reñói./ 2. s. Ñembopyahu./ 3. s. Hupytypy.
v. Heja, jeheja, jei, jere, ñemboyke, piã, poi,
v. Juavy, ñorãirõ, joja’o, korói.
s. Apovaihare, ñemonambipyre.
s. Sayke, saguy, tesa’yke.
v. Mohendajeygua.
v. Mohendajey, mbohetajey.
s. neol. Mbaretemoambueha.
s. Ñemyatyrõ, ñemoĩporãjey.
v. Myatyrõ, hecha./ 2. v. Ñe’ẽvai.
s. neol. Mohendaha.
v. Ñemboja’o, mosarambi, mohenda, pẽhẽ’ã, pesẽ’ã, mbosa’i, mbo’i, mopokã, me’ẽ.
s. Mboja’o, ñemboja’o, ñeme’ẽme’ẽ.
v. Hasajey, hechajey, moñe’ẽjey./ 2. v. Mopotî.
v. Mbojevy hetàme, tetàme jevy.
v. Mbohovái, momombyry, muaña, myaña, mondýi, mbojei.
adv. Sapy’a, sapy’ánte, vokói.
adv. Sapy’aite, sapy’aitépe.
s. Je’ejey, apojey, ñe’êjey.
adj. Jo’a, apopyjevy.
v. Je’ejey, ñe’ẽjey, japojey, mbojo’a.
v. Mbopujo’ajo’a, tarara, gualala.
s. Mba’erenda.
v. Ñotỹjey, ñemitỹjey.
v. Jehekýi, guevi.
s. Ta’ãnga./ 2. s. Mbohovái, ñe’ẽreity, ñe’ẽjoapy.
v. Mbohovái, ñe’ẽjoapy, ñe’ẽreity, ñe’ẽjoko, ñoñe’ẽjovake.
s. Jeguevi, jehekýi, jevy.
s. Tajao.
v. Myengovia, moĩjey, mohendajey.
s. Ñeporãndusyry, ñemongeta oñemyasãiva.
v. Porãndusyry, porandu.
s. Porãndupyhára, oporandúva.
v. Pytu’u.
s. Jepytu’u, pytu’u, myi’ỹ, akãguapy, py’aguapy, kirirĩ.
s. Mbujapehe’ẽgua.
v. Ja’o, korói, havira, mongavaju, mbyepoti.
s. Ysyryjokoha.
s. Jepy, jeepy.
v. Ysyryjoko.
s. Ta’anga./ 2. s. Ñemotenonde, rekovia.
s. y adj. Motenondehára, myakãhára, rekovia.
v. Moha’ãnga./ 2. v. Myengovia, motenonde.
adj. Poromyengoviáva./ 2. adj. Hechaukáva.
s. Jejoko, kaguai.
adj. Hekojokóva, jokoha.
adj. Ojokóva, oñemombaretéva.
s. Jeja’o, mbokavaju, korói, havira.
v. Korói, mbuepoti, mbyepoti, joko, ñemombarete.
adj. Ndohasáiva, ndoikéiva.
v. Mbotove.
v. Kaguai, ja’o, ñemoñe’ẽ, mongavaju, mbovai, hague’o.
s. Kaguai, ja’o, rova api.
s. Ñemoha’ãngajey./ 2. s. Ñemoñare.
v. Moha’ãnga./ 2. v. Moñemoña.
s. Ñemoñára.
v. Ja’o./ 2. v. Tyryry, poñy, guata mbóicha.
s. Otyryrýva, mymba otyryrýva.
v. Mbotove.
s. Pehẽpyahurã.
s. Jeguaru.
v. Mbojeguaru.
s. Jeguaru, ñembojevy, ñembotove.
adj. Mbojeguarúva.
v. Jupi, apysẽ, ñesẽjey tenondévo.
s. Terakuã.
v. Moñe’ẽ, mboaguara./ 2. v. Mbotirijey.
v. Jerure.
s. neol. Amyrỹi purahéi.
s. Tekotevẽva.
s. Vaka, vakara’y.
v. Mbojekuaave.
v. Mbojekuaave.
v. neol. Myengovia, jehekýi./ 2. v. Hepyme’ẽ.
adj. Sỹi.
v. Mosỹi, mbosyryry, syryry.
s. Pyho, pysyry, pysyrỹi, pysykuãi.
v. Pysyrõ, pyhyjey, pe’a, guenohẽ.
s. Pysyrõ, pyhyjey./ 2. s. Tepyme’ẽ pysyrõrã.
s. neol. Tanimbuguy./ 2. s. Mborayhupague.
v. Mokã.
adj. Kãiterei, pirueterei.
jur. Ñemyrõnde, pochy.
s. Py’atyai, ñemyrõ, py’aro, ñeko’õi, py’avai, py’arasy.
v. Ñemokangy, ñemyrõ, py’arasy, ñeko’õi.
s. Ñongatupy, ñemono’õ.
adj. Ñongatupyre, ijárava./ 2. adj. Kirirĩ, jepoyhúva./ 3. s. neol. Mborayhu kañymby, porenorenda
v. Ñongatu, mboyke, ñomi, mohemby, ñangareko, mbohyru.
adj. Tĩpa’ã, tĩsyry.
v. Tĩpa’ã, tĩsyry.
s. Tĩpa’ã, tĩsyry.
v. Ñangareko, mo’ã.
s. Ñemo’ã.
s. Óga, tekoha, tenda, jeikoha.
v. Jeiko, ñeime sapy’a peteî ógape.
s. Tembyre, yty, tuguare, tatykue, kusugue.
s. Ñeme’ẽ, kirirĩ.
v. Ñemokirirĩ, ñeme’ẽ.
s. Kambysy, ysy, yvyraysy, yvyrakamby, yvyrañandy, mangaysy, aysy, mba’e apovõ.
adj. Aysy.
s. Mba’ejokoha, mbaretekue, jy, atã./ 2. s. Jahei’ỹ, py’aguapy, pytu’u, py’akuaa, pochy’ỹ, ha’ãrõkuaa, tekokuaa.

adj. Tosã, hatã, jy, mbarete, jajy, oha’ãrõkuaáva, oha’ãrõva, ojahei’ỹva, ipy’aguapýva, ipy’a atãva.
v. Jepytaso, mbohovái, jy, ñemyatã, pytaso.
s. Arapytu aku.
v. Pytuhẽ, pyãmbu, ãmbu.
s. Tembiapoukapyrã.
v. neol. Ñembopy’epeteî.
s. Ñembopu.
v. Hyapu.
v. Ãmbu, mburea, pejupeju.
s. Tĩmbu.
s. neol. Jerepyso.
v. Pytyvõ, mboatukupe.
s. Jokoha, atukupe jokoha.
v. Momba’e, momba’eguasu, porãngareko, mboaje, momorã.
s. Jepoyhu, ñemboaje, mboaje, ñemomba’eguasu, momba’e, momorã, porãngareko.
s. Pytu, pytuhẽ.
v. Pytuhẽ, ãmbu, pytu.
s. Pytuhẽ rehegua, pytuhẽ apoha.
s. Pytu’u, juruja.
v. Mimbi, jajái, vera, hesape.
adj. Overáva, ojajáiva, omimbíva.
s. Tesape, mimbi, jajái, tendy, vera.
v. Mbohovái.
s. neol. Ojejapova’erà, tembiapoñembohekogua, arigua, ho’áva ñande rehe.
s. y adj. neol. Apoharakatu, tembiapoñemboheko, tekokatupyry, hi’ári ho’ava.
s. neol. Ñembo’e mbyky amyrỹire.
s. Ñembohovái, mbohovái.
s. Tiri.
v. Mbotiri, tiri.
s. Ñemyrõ, ko’õ.
s. Pa’ũ’i./ 2. s. Pore./ 3. s. Tembyre.
s. Pe’a, guenohẽreko, ñemombovyve, hemby.
v. Tesãijey./ 2. v. Moĩjey, mohendajey.
s. Ñemoĩjey, ñemohesãijey.
adj. Hembýva.
v. neol. Monguera, tuguy mombyta.
v. Mombovy, pe’a, mohemby.
s. Ñembopyahu, ñemyatyrõ.
s. Moporãmbajeyha.
s. neol. Karuñemuha, ogakaruha, tembi’urenda.
v. Myatyrõ, mbopyahu.
s. Tembyre, tuguare.
v. Kyty, pichy.
adj. neol. Sãmbyky, ijapýva.
v. neol. Jopy, momichĩ.
v. Moingovejey, jeikovejey.
s. Ãmbu.
adj. neol. Imbohováiva./ 2. adj. Katupyry, pya’e.
s. neol. Tembiapokue, osẽva tembiapógui.
adj. neol. Osẽva.
v. neol. Sẽ.
s. Ñemombyky.
v. Mombyky.
v. Teñoijey, tekovejey.
s. Ñemoingovejey.
adj. Karape.
s. Tapykuegua.
v. Ja’o, korói, mongavaju, havira.
v. Mombegue, mboare.
s. Ñemboare, tapykue.
s. Pehẽngue, tembyre, aorembyre.
s. Jokoha.
v. Ñongatu, joko.
s. Ñemohũ, ñembotavy.
adj. Nomba’apovéiva./ 2. adv. Mombyry, ha’eño./ 3. s. Guevi.
s. neol. Nohẽha, nohẽhára.
v. neol. Nohẽ, pe’a, hekýi./ 2. v. Je’ói, jepe’a.
v. Jei, jehekýi, guari, piã.
s. neol. Ñenohẽ, pe’a, jehekýi, jei./ 2. s. Ñesẽ, ñemombyry, je’ói.
s. Ja’o, mongavaju, havira.
adj. Pochy, ñensuguy, ombohováiva.
v. Ñembopochy, mbohovái.
s. Toky, roky.
v. Poka.
v. Jepoka.
adj. Karẽ, kundaha.
s. neol. Tyekuturasy.
v. Jevy, jejujey./ 2. v. Me’ẽjey.
s. Jevy, jejujey, jehojey, ñeme’ẽjey.
v. Mbiriki, saraki, mbojaru.
v. Ñemoñe’èjevy, ñe’èjevy.
v. Hekýi, jehekýi, ñemoakuruchĩ.
v. Jei.
adj. Ha’eñoséva, oîséva ha’eño./ 2. adj. Ikirirîva, noñe’èguasúiva.
adj. Tapykuegua.
v. Mbotapykue, mbopuku, mboare.
v. Ñemboare, ñembotapykue.
s. Tapykue, are.
v. Moha’ãnga.
v. Ñemoha’ãnga.
s. Ta’ãnga apoha.
s. Ta’ãnga, ta’ãngahai.
s. neol. Mba’epu, tembipu.
s. Jekuaruha, jekakaha.
s. Jopói, hepyme’ẽngue, ñemyengovia.
v. Hepyme’ẽ, myengovia, poepy.
v. Jevy, guevi.
s. Jevy, jeguevi, ñembotapykue, jehekýi.
adj. Ojevýva, ymaguare, ñembotapykue, tapykuévo ohóva.
s. neol. Tesapetapymomboha.
v. neol. Mbojevy, ñe’ẽ mbojevy.
v. Tyapuguasu, sununu.
s. neol. Tyapu, sununu.
s. Kãnguerasy.
s. neol. Kãnguerasykuaapýva.
s. Aty, ñembyaty, ñemono’õ.
v. Mbyaty, mono’õ, mbojo’a, mbojuapy, mbojuaju, mopeteĩ, mbojoja, ñopẽ, mbojehe’a.
v. No’õ, ñembyaty, ñemono’õ, mumu, ñemboheta.
s. Jehechauka, jekuaauka.
v. Hechauka, kuaauka, mombe’u.
s. Ojehekáva, ñemujeyhára.
v. Ñemujey.
v. Mondoro, mbokapu, mbopu, mombu, joka.
v. Kapu, soro, jeka.
v. Hechajey, ma’ẽjey.
v. Mimbi, vera./ 2. v. Tyapuporà, puporà.
s. Tembipe.
v. Hokyjey, akyjey, hovyjey.
s. Jerojy, ñesũ, ñakãity.
v. Ñakãity, mboaje, mbojerovia, momba’eguasu.
s. Kupe, Ipygotyo, ryepy.
v. Mbojevy.
s. neol. Tembipe.
s. Po’a’ỹ./ 2. s. kupe, ape, po’ape, terekua’ỹ.
adj. Ñypytù, javorái, mba’erasy, javo’ói.
s. neol. Ñemboapejey, ñemboapejo’a, apeñemombareteve.
v. Jaho’i, mondejo’a, mboapejey.
v. Hecha, hechajey./ 2. v. Hechaporãve, ma’ẽporã./ 3. v. Povyvy, poguyguy, jepovyvy./ 4. v. Ma’ẽjey, hesa’ỹijo.
Pyguara./ 6. v. Myatyrõ.
s. Jehechajey, jesareko.
s. Kuatiañe’ẽ./ 2. s. Jepovyvy, ñemaña.
s. Ñemombaterejey, ñembopyahujey.
v. Jeikovejey, moingovejey.
v. Ñembyapetuju./ 2. v. Mbotove, momba’eve.
v. Mboapajeréi, mbojaparo.
v. Jejapajeréi, ñemboapajeréi, jejaparo.
v. Perere, pipi.
adj. Akãhatã, churuchuchu apoha.
s. neol. Javo’ói, ñepu’ã, ñembojere, ñemoambue, jepyvu, ñemoĩ, guyryry./ 2. s. Apañuái.
v. Pyvu, typeka, povyvy, pyguara, mbojere.
s. Mboka’i.
s. Ñepu’ã, apañuãi, churuchuchu.
adj. Ñapañuãi.
s. Tetã rendota oikove aja pukukue.
s. Ñorairõ.
adj. Oñembo’éva, ñembo’e’ýva.
adj. Mbotapykue, tapykuerigua, mboyke.
v. Ñembotapykue, ñemboyke.
v. Ñembo’e.
s. Ñembo’e.
v. Ngururu, ñe’ẽnguru.
v. He’õ.
v. Yga, guiriri.
s. Ysyry’i.
s. Tembe’y, yrembe’y.
adj. Yrembe’ygua, tembe’ygua.
s. Mba’ysyvo.
adj. He./ 2. adj. Mba’eheta, viru hetáva, iviruretáva, pirapire hetáva, mba’eta rerekoha.
v. Mbopukarã, reko pukahárõ, motì.
adj. Pukarã, toryja.
s. Ñemohe’õ, ñemoakỹ, ñemyakỹ, typýi.
s. neol. Tapekõ.
s. Kavajujurusã.
s. Kyhyjeha, kyhyjerã.
s. neol. Po’areka.
v. neol. Mbopo’areko./ 2. v. Poreno.
s. Mboka, mbokapuku.
adj. Omyi’ỹva, hatã, noñemokarẽkatúiva.
s. Tekoatã, tekoasy.
adj. Hekojopýva, tukumbo.
s. Pujoja.
adj. neol. Hyapúva, porãrasa./ 2. adj. Hecharamomby.
s. Tugua (rugua, hugua).
s. Ñorairõ, jeja’o, sarambi, ñembyai, ñemonandi, apañuãi.
s. Pitikiri’i.
s. Ysyryguasu.
s. Mba’erepy, mba’ereta, tekotevê’ÿ, mboriahu’ỹ.
s. Puka.
s. Itayvate, itapu’ã.
adj. Pukarã.
s. Pukapo, pukasoro.
s. Apesã.
adj. Horýva, opukavýva.
s. Purysýi, purysýi joja.
s. Ñembo’ekatu.
s. Ñemoĩha, ombohováiva.
s. Ñembohovái, ja’e’ỹ, ñembopu’akaseve.
adj. Picha’ĩ, apopẽ.
v. Moapopẽ, mopicha’ĩ.
s. Avakua.
v. Monda, javyky, moperõ.
s. Ñemonda, jejavyky.
s. neol. Tembiguái, tekoverana.
v. Mombarete, moatã, mbopoguasu.
adj. Retetuicha, retembarete.
s. Ita, itaguasu, itaembo.
s. Havere, jepichy.
s. Typýi, hypýi.
v. Hypýi, myakỹ, mohe’õ.
s. Ysapy.
s. Mba’yrumýi.
s. Vore, pẽhẽngue.
adj. Guatajerepýva.
v. Guatajere, apajere, apajeréi, japaro.
v. Mbojere, mongora.
s. Jere, no’õ.
s. Avakua.
s. Tenypy’ã.
s. Mba’eapajere.
v. Ñapi’ũ, ñapĩ, mindu’u, karãi, popi.
v. Jerure’asy, jepomoì.
adj. Pytã.
adj. Pytãngy.
s. neol. Nohẽjereha.
s. Apu’a, kyrapu./ 2. s. Yvyra ygue, yvyra kytĩmbyre.
s. Apakua, apakuapy, mba’e apu’a./ 2. s. Yvyra ygue, yvyra kytĩmbyre.
adj. Tĩmbe, apy, hainga./ 2. adj. Akàhatà./ 3. s. Avareguasu retà.
s. Apynguapa’â, ahy’orasy, tĩpa’ã, tĩsyry.
s. Ha’ãha.
s. Ñemboki.
v. Joka, mopẽ, mondoro, mondyry, mondoho, mbo’i, mbope, mombe./ 2. v. Mopererĩ.
v. Pẽ, jeka, soro, so.
v. Kororõ, pyambu, kerambu./ 2. v. Ñe’ẽngusu.
s. Apeno, mbita’i.
adj. Kekẽ, pyáu, ahy’okororõ, ñe’ẽkekẽ.
s. Jere, guata.
v. Jere, jerejere, jeguata.
s. Ahy’opyáu, ahy’okororõ.
s. Ãmbu, kororõ, pyambu.
s. Ky’akue, jare./ 2. s. Kura’ỹi.
adj. Ky’a, jare.
s. Ao.
s. Aoaty.
s. Aotujañemuha.
s. Aoñemuha, aorenda.
s. Aoryru, aoñongatuha.
s. Poty./ 2. adj. Pytãngy.
adj. Pytãngy.
s. Ñembo’erysýi.
s. Mba’eapu’a.
s. Tova, rova, hova.
s. Jekakue.
s. Jere.
s. Tembi’uñemurenda.
adj. Soro, jeka, pẽngue, chalái.
s. Tenypy’ãkãngue.
s. Terarenda, terahaiha.
s. Soro, jeka, mondoro, mondyryry.
v. Yvyjo’o, yvymondoro.
s. Yvyñemopotĩ, yvyrakytĩmbyre.
s. neol. Ka’aguyñemopotìmbyre./ 2. s. Ka’anupã.
s. Jekyty.
v. Ka’api, yvyrakytì./ 2. v. Havere, ñopũ, mopysykuãi.
s. Itaverapytã.
adj. Áva sa’yju, akàraguesa’yju.
s. Tovapytã, tovaraku, ñemotĩ.
v. Motĩ, mbohovapytã, rovapytã.
adj. Kelembu, chae./ 2. adj. Ñepyrùmby.
s. Ñepyrũ.
adj. Havara, py’ahatã.
s. He’ỹiha, povãha.
s. Karã, Mba’ejere.
s. Karã’i, mba’ejere’i.
s. Kora, jere, apu’a, apajere, apajeréi, japajeréi./ 2. s. Aoruguái
s. Ñembo’e./ 2. s. Jerure, jepomoî.
s. Aña, kuimba’e rekovai./ 2. s. Kuimba’e kuñarekovai guerojaha.
s. Kororõ, py’ambu.
v. Kororõ, mburea, pyambu.
adj. Cha’ĩ, korócho.
s. Tyapu, ayvu, pu, sunu.
adv. Tyapúpe, ayvúpe, ayvuhápe.
adj. Aña, chavi, kachiãi.
s. Tapere, ogakue.
s. Marã.
s. Masakaragua’i./ 2. s. Korochire.
s. Mbojererã.
s. neol. Mba’ejereha’ãha.
v. Hapereka.
s. Taperã, tape.
adj. Oñamindu’úva.
v. Ñamindu’u./ 2. v. Jepy’amongeta./ 3. v. Mandu’a, ñemomandu’a.
s. Ayvu, terakuã, je’e.
v. Ñeñe’ẽ, moherakuã.
s. Juavy, jeka./ 2. s. Jueja.
s. y adj. Okaraygua.
adj. Koygua./ 2. adj. Sagua’a, havara.
s. Tapepuku
v. Jajái, pipi.
s. Jepokuaa.
adj. Jepokuaagua.
s. Arapokõi.
s. Karimbata.
s. Ahojapererĩ.
s. Ro’ypore, temói.
s. Tupàsy ñembo’embyky, tembiapo arapokõimegua.
adj. Iñarandúva, oikuaáva, mba’ekuaaha, kuaahára.
v. Kuaa, mba’ekuaa, pokuaa./ 2. s. Tembikuaa, arandu.
v. Jekuaa.
adv. Kuaahápe, imba’ekuaahápe, imba’ekuaa rekópe, arandúpe.
adj. Ikuaa’íva, imba’ekuaañemuséva, imba’ekuaahachaéva.
adj. Jekuaapyre, ojekuaáva, kuaapy.
s. Arandu, mba’ekuaa, akãpyrusu.
s. Kuaahápe.
adj. Oñemoarandúva, ojejapóva oikuaaha.
adj. Arandu, mba’ekuaapára, tekokuaavete.
s. Kysepuku.
s. He térâ he’ÿ.
v. Ha’ã, kũmby, kuaa, jekuaa, mba’ekuaa, pokuaa.
s. Tembiapovai, ñembyaiñemi.
v. Mba’apoate’ỹ, mba’apombegue.
adj. He, héva.
s. Pyrague, tĩro’ysã.
v. Pe’a, nohẽ, guenohẽ, hekýi, jara.
s. Mba’eryhe’ẽ.
s. Pa’ireko.
s. Pa’i, avare.
s. Kuñavera, kuña tupàogua.
v. Mohyĝuatã, moangapyhy, mbyaju.
s. Tyvatã, tyĝuatã.
s. Voko, vosa./ 2. s. Ao.
s. Marãngatuha.
v. Juka, kuave’ẽ./ 2. v. Hasa’asy.
s. Temikuave’ẽ, jehasa’asy.
s. Pa’i pytyvõhára.
adv. Jetyvyrópe.
v. Tyvyro, mbokuchu, mbovava, momýi, mbokacha.
v. Jetyvyro, jekacha, ñemomýi.
adj. Oporonupãséva oporeno haçua.
s. neol. Poronupãse porenomboyve.
s. Hu’y.
s. Katupyry, aranduka’aty.
adj. Katupyry, aranduka’aty.
adj. Rovasapy, marãngatu, karai, tupã rehegua, tupã reheguáva, itupãrekóva.
s. neol. Tupãkoty’i.
v. Motĩmbo, mohyakuã.
v. So’ombovo.
s. Juky.
s. Kotyguasu,
adj. He’ẽ, he’ẽjukýva, he’ẽjukyrasáva.
s. Yvysoro, itakua.
s. Tejuguasu.
v. Mohe’ẽ, mbojuky./ 2. s. Jukyrenda.
s. Tembiaporepy, ty’airepy.
s. neol. So’oku’iapytĩ.
s. Tembyre, rembyre.
s. Jukyryru.
adj. Ijukýva.
s. Ñesẽ, ñesẽha.
adj. Osẽva, kandu.
s. Jukyty.
v. Sẽ, piã.
s. Jukyrã, jukyrana.
s. Tendy, juruaysy.
v. Ndyvu, ñendyvu.
v. neol. Purahéiñembo’e.
s. Pirapytã.
s. Jukyry.
adj. He’ẽnungáva.
s. Kotyrusu, kotyguasu.
v. Hypýi.
s. Mbita’i.
s. Týra, tukupi./ 2. s. Ka’avojehe’a chyryry.
s. Tuku.
v. Po, popo, tutu, jevy, mbojevy.
adj. Saraki, opoposéva.
s. Teko, aporape, kutipo./ 2. s. Jepo, ñembopopo, popo, guevi.
adj. Hesapo, sakãndu.
s. Tekoresãi, tekokatu, tesãi.
adj. Tesãime’ẽha.
v. Momaitei.
s. Maitei, pojopy.
s. Jeguerohory.
s. Mbokapu, mbokapororo.
s. Ñepysyrõ.
adj. Pysyrõmbyre, ñyrõmbyre, ñesẽporã.
adj. Oipysyrõva, pysyrõhára, pytyvõhára, oipytyvõva, mo’ãhára, ñuvãha, jerureha, terekuára.
adj. Ka’aguyreko, ka’aguygua, saite, ñarõ.
v. Pysyrõ, pytyvõ.
s. Tekoñangarekoha, pysyrõha.
v. Pohãno, monguera, mohesãi.
v. Ñemonguera, ñemohesãi.
s. Pohãnorenda.
s. Ñembohepy./ 2. s. Ñembyepoti.
v. Mbohepy./ 2. s. Mbyepoti.
adj. Mimoimbyre./ 2. s. Tembi’uchae.
v. Momimói, mbopupu./ 2. v. Tembi’u’apochae.
s. Pyreheguapererĩ.
s. Sandia.
s. Ñemohesãi.
v. Mohesãi, mopotĩ.
v. Mbohuguy.
s. Tuguy.
adj. Huguýva.
s. Ysope.
s. Tesãi.
s. Ñepohãnoha.
s. Kotyjahuhagua.
adj. Tesãi, okueráva.
s. y adj. Marãngatu, joheipyre, kuñakaraiete.
s. neol. Marãngaturenda.
s. neol. Tesapirĩ, syrýky, sýky.
s. Marãngatu.
v. Momarãngatu.
v. Mbohovasa, hovasa.
v. Jovasa.
s. y adj. Marãngatu, joheipyre, karaiete.
s. Pochy, ñañangue.
s. Arandu, mba’ekuaa.
s. Arandu.
s. Kururu.
v. Monda, pe’a mbaretépe.
s. Ñemonda, jepe’a mbaretépe.
s. Sarapĩu.
s. Ñembohory.
adj. Oñembohorýva.
s. Tyvy, ñotÿmbyre./ 2. v. Ñotÿ.
s. Pira’i, piky.
s. neol. Tapyguajere.
s. Kura’ỹi, karácha, kuru.
adj. Ikura’ỹiva, ikaráchava, ikurúva.
s. Apesã, tysýi.
s. Ña’êypyũ, mbochyryryha.
s. Aokateapoha, aoapoha.
s. Aokaterenda.
s. Aña, ahẽ, mba’epochy.
s. Aña, ahẽ, mba’epochy, añaruvicha, mba’epochyruvicha.
adj. Aña rehegua, añareko.
s. Jasy, poguypegua.
s. Ñembohory.
s. Itie’ỹva, tajasu.
s. Vy’a, angapyhy, moñyrõha, myengovia./ 2. s. Tyĝuatã, tenyhẽ.
v. Mbovy’a, moãngapyhy, ñyrõ, hepyme’ẽ./ 2. v. Mohyĝuatã.
adj. Tyĝuatã, tenyhẽ./ 2. adj. Tory.
v. Mohyĝuatã, monguerái, myenyhẽ.
s. Takuarembo, yvyra hakã sãingóva.
s. Techaga’u, ãnga’u.
s. neol. Ytimbokoty, kotyakujahuha.
s. Teju, jakare, karumbe.
s. Yvyrarykue, yvyraruguy.
s. Sái, typói, ao.
s. Tyarõ, ajukue.
adj. Tyarõ, aju, ñembohe.
v. Motyarõ, mbohe, mboaju.
pron. pers. Ñe, je, jo, ño, ju, ñu.
s. Ñandy, kyrakue.
adj. Ñembopirupyre, ñemokãmbyre, ypi, piru, kã, hypa, ama pokã, y’ỹ, kyve’ỹ.
s. y adj. Ñemokãmbyre, mokãmby.
s. Ñemokãha.
v. Mokã, mbohypa, mboypi, mboypa, mbopiru.
v. Ñemokã.
s. Pẽhẽngue, ñekytĩ.
v. Mbovo, pehẽ’a, mboja’o, kytĩ.
adj. Ypi, piru, kã, hypa, pirekã, ikãnguekue, po’i.
adj. Ñemi, ñemiha.
adv. Guyguy, kañyhápe (me), kirirĩhápe (me).
s. Pytyvõhára, tembijokuái, tembiguái.
v. Ñe’ẽñemi.
adj. Ñemi, ñemiha, ñemimby.
s. Pehẽngue.
s. Mba’evaipykuihára.
s. Pore, mbore.
s. Tapykuegua.
adj. Mokañymbyre, mbaretépe ojereraháva.
v. Mokañy, pe’a, ñomi.
s. Ñemokañy, monambi.
v. Pytyvõ, mbojoapy.
adj. Hapykue, tenondegua rire.
s. Yuhéi.
s. Aosỹi.
v. Monge, mombytu’u, mbopy’aguapy.
s. Tenda, atyha róga.
adj. Omyi’ỹva, oguapymeméva.
s. Aosỹirenda.
s. Guyryry, ñemoĩ, ñepu’ã, churuchuchu.
adj. Opu’ãva, sarambi apoha.
adj. Yuhéi.
v. neol.Ñembohugua, ñembohuguare.
s. Tuguare, ruguare, huguare.
v. Mbotavyhe’ê, py’areraha, porombotavy, mbohekovai, jogua.
adj. Py’arerahaha, oporombotavyhe’èva, oporombohekovaíva.
adj. Oñeikytìkuaáva.
s. Kytĩha, ñemitỹ mono’õha.
v. Kytĩ, kopi.
s. Ñemboja’o, ñepehẽ’a.
s. Vore, pehẽngue.
v. Pe’a, mboyke, mbojei.
adj. Ñemoña, hysýi, jejoko’ÿre, pyta’ÿre.
adv. Aĝaite, vokói.
s. Tapykuerigua.
s. Ñemuña.
v. Muña, Ta pykuere reka, tapykuéri jeho.
adv. Ikatu, jehechaháicha, oje’eháicaha.
adj. Mokõiha./ 2. s. Aravo’ive.
adj. Katuete, katuetei, añete, añetegua, jeroviapygua./ 2. s. Hatã, mbarete.
adv. Ikatu, ikatúva.
s. Kyhyje’ỹ, tekoañete, tekomo’ãha, jeroviapy, jeroviareko, ñeñangareko, ñeñongatu, ñangareko.
s. Mba’emo’ãha, ñeñangarekogua, ñangarekorã, ñangarekopy, ñeñogantupy./ 2. adj. Katuete, katuetei, añete,
añetegua, jeroviapygua, techakuaarã./ 3. s. Hatã, mbarete.
adj. Poteĩ, papapy rehegua.
s. Poteĩsa, papapy rehegua.
s. Jeporavo, poravo.
adj. Poravopyre.
v. Poravo, mohenda, mbohete.
adj. Poràve, porãnguete.
s. y adj. Ta’ãngajopyre.
v. Ñembotytu’u./ 2. v. Ta’ãngajopy, moha’ãngajopy.
s. Ta’ãngajopyrã./ 2. s. Ñembojetu’urá.
s. Ka’aguay.
adj. Ka’aguy rehegua, ka’aguygua, ka’agua, kayngua./ 2. adj. Sagua’a, saite, sarigue.
s. neol. Tendyhasakaturà.
s. Arapokõindy, pokõi ára.
s. Ñe’ẽraporehegua, ñe’ẽrapo mbo’e, he’iséva mbo’e.
s. Joguaha, ichagua./ 2. s. Tova, rova, syva, hechauka.
s. Tembijogua.
adj. Ñemitỹmbyre, ñemitỹngue, ñemitỹ, temitỹ, kóga, kokue.
s. Ñotyha, oñemitỹva, ñotỹhára, chokokue.
v. Ñotỹ, ñemitỹ.
adj. y s. Tapicha, joguaha, ichagua, joja, ñeimo’ãva, javeve, arami.
s. Joguaha, jojaha, arami.
s. Mombary, ay, jeayro./ 2. s.Ra’ỹi, ta’ỹi.
adj. y s. Mymbaru, kohúdo./ 2. adj. Temitÿgua.
s. Ñemitỹ, ñotỹha, kokue, kóga./ 2. s. Temitÿrà./ 3. s. Temitÿngue.
s. neol. Poteĩ jasykue.
(pref. cast. y suf. guar.) Nunga, vy, gy, gi, ngy./ 2. adv. Háime
adj. Juruvy.
s. neol. Apu’apehê, Korapehè.
s. neol. Guerahahaguy.
adj. He’ẽmby, he’ẽngy.
s. Mba’era’ỹi, yvara’ỹi, ta’yi.
s. neol. Pa’irã róga.
s. Pa’irã.
adj. Pytũmby, pytũngy.
adj. Pirununga, ypinunga.
s. neol. Mburuvicha aty./ 2. s. neol. Mburuvicha ñembyatyha.
s. neol. Mburuvicha atypegua, tetãygua oiporavóva.
adj. Tasy’ỹ, jegua’ỹre, ñemboheko’ỹ./ 2. adj. Hesa’íva.
s. Tasy’ỹgua, jegua’ỹgua.
s. Tapepo’i./ 2. s. Tembiapo jehupytyrâ.
s. Tape, tapepo’i./ 2. s. Tembiapo jehupytyrâ.
adj. Peteĩteĩme ĝuarã.
adj. Tuja, ĝuaiĝui.
s. Pyti’a, titi, káma./ 2. s. Aorye./ 3. s. Pa’ũ./ 4. s. Tapypa’ũ.
s. Ñeñandu, andu.
adj. Hechapyrã, hendupyrã.
s. Iñakãguapýva, ipy’aguapýva, iñakàporàva.
adj. Py’aguapy, akãguapy, akàporà.
s. Oñandukuaáva, ñeñandu, ãndu.
adj. Iñandukatúva, oñandureíva.
s. Jukeri./ 2. adj. Oñandupáva.
s. Ha’ãkuaaha.
adj. Haguyrõva.
adj. Taguyrõ, haguyrõ.
s. Teviro’o.
adj. Guapy, oguapýva./ 2. adj. Py’aguapy, akâguapy.
v. Mboguapy.
v. Jeguapy, guapy.
s. Ñe’ẽpaha, ñemohenda.
v. Mohenda, mbohepy.
s. Andu, temiãndu, he’iséva, oñembyasýva, oguerombyasýva.
s. neol. Tete ãndu.
adj. Oñanduetereíva, ñembyasyreko.
s. Temiandu, andu, ñeñandu, jepy’apy, ñembyasy, py’arasy, tembiasy, he’iséva.
v. Ñandu, rombyasy, mbyasy.
v. Ñembyasy, ñeñandu.
s. Techaukaha, jechauka.
s. Techaukaha, teko, ta’ãnga, pore, mbore, pere, haijechauka.
adj. Hechaukapyre, mombe’upyre.
v. Hechauka, mombe’u, moñemombe’u./ 2. v. Mongy’a.
v. Jehechauka, jechauka.
s. Jehechauka, haijehechauka.
v. Hechauka, haihechauka.
s. Karai, jára, pa’i.
s. Kuñakarai, che’áma, tembireko, rembireko.
adj. Karaireko.
s. Karaimba’e, yvy tuicha ijára peteĩva.
s. Kuñataĩ, che’áma, kuña nomendáiva.
s. Ñuhã.
s. Yvotyrogue.
s. Jepe’a, joeja, jueja, jeheja.
adj. Jepe’áva, ha’eño, jepoíva.
v. Pe’a, heja, hejarei, mopa’ũ, mbojei, mboyke, mboja’o, peka, piã, moha’eño, motyre’ỹ, jei, noñeñangare
momarã.
v. Jueja, jopoi, jepe’a.
s. Ñeñotỹ, te’õngue ñeñotỹ, ñembotyvy.
adj. Pokõiha.
adj. Tyvyty rehegua.
s. Tyvy, yvykua, ñeñotỹha, te’õnguerenda.
v. Ñotỹ.
v. Ñeñotỹ.
s. Iñotỹmby, ñotÿ.
s. Tyvy, ñeñotỹha, te’õnguerenda, yvykua.
s. Oporoñotỹva, ñotỹhára, tyvyjo’oha, mbotyvyha.
s. Kã, ypi, tini, piru, y’ỹ.
s. Ama’ỹ, okyve’ỹ, ama pokã.
s. Máva, ava, tekove, teko.
v. Mbopy’aguapy, pi, py’aguapy.
s. Kerambipu, purahéi pyhare.
s. Py’aguapy.
s. Ysapy./ 2. adj. Akãguapy, py’aguapy./ 3. s. Ñangarekohapyhare, tahachi.
adj. Tovasy, tovapuku. 2. adj. Teko añete./ 3. adj. Vai.
adv. Añetehápe.
s. Tysýi.
s. Teko añete./ 2. s. Tovasy.
s. neol. Haita’ãngagua, ñemboguahai.
s. Ñemoñe’ẽ.
v. Ñemoñe’ẽ, mbokavaju, mongavaju.
v. Koni, konikoni.
s. Mbói.
s. Yvytyty, yvytyrysýi, yvytyrusu, itaty.
s. Tenda yvyrambo’iha.
v. Mokichi’ĩ, kytĩ.
s. Kichi’ĩha, mokichi’ĩha.
adj. Oipytyvòva, jejokuapy, kyre’ỹ.
s. Pytyvõ, ñepytyvõ, pytyvõha, temipytyvõ, pytyvõrã.
s. Ky’akue, mba’eky’a.
s. Pytyvõhára, tembiguái.
adj. Tembiguaireko.
s. Jurumokàha.
v. Pytyvõ, jehu, jeporu.
v. Ñe’ẽpa’ã.
adj. Poteĩpa.
v. Ñeikytĩkarẽ.
s. Ñyke’ã, kytĩkarẽ.
s. Ñemongeta.
s. Apytu’ũ.
v. Asaje jeke./ 2. v. Ñemokuarahy’à.
adj. Iñapytu'ùva, iñakãporãva, iñarandúva.
s. Urupe.
adj. Pokõisa.
adj. Pokõipa.
s. Jasyporundy.
s. Kora.
adv. Gua’u, añetegua’ỹ.
s. Teragua’u.
adj. Py’ahatã, tukumbo, tovasy.
s. Py’a’atã, poyhu, tovasy.
s. Meña.
s. Meñakuaapy, porenokuaapy.
adj. Poteĩha.
adj. Meña rehegua, poreno rehegua.
conj. Rõ, ramo, rire, vove, guive, mo, nga’u.
adv. Héẽ./ pron. de 3ra. Pers.
adj. Oturuñe’ẽva.
s. Ãngapykuaa.
s. neol. Mba’asyvai.
adj. neol. Jasyrata rehegua./ 2. adj. Hetaitereirasa./ 3. adj. Tuichaiterei.
s. Kuarepoti ñemba’apo.
s. Kuarepotigua, itanarãrekóva.
s. Ñeikytì, jekopi./ 2. s. Ñeikytìha ára.
s. Kóga, temitỹ, ñemitỹ.
adv. Katui, meme, tapia, mante, akói, jepi, katuetei.
s. Aty.
s. Kytĩsyryryha, mokichi’ĩha./ 2. s. Yvytyrusu.
s. Tembiguái, tembijokuái.
s. Asaje.
adj. Pokõi.
adj. neol. Mitã heñóiva hi’ara’ỹme.
s. Kuña rekovai mba’asy.
s. neol. Sa’arajere, sa ro’y.
s. He’iséva.
adj. He’ise, he’iséva.
v. Ñemboha’ete, kuaauka.
s. Mba’echaukaha, techaukaha.
adj. Riregua.
s. Ñe’ẽpehẽ, ñe’ẽ pẽhẽngue.
s. neol. Ñe’ẽpehẽ’apokuaa.
v. Turuñe’ẽ.
s. neol. Turuñe’ẽha.
s. Turuñe’ẽ.
s. neol. Mokirirĩgua, mokirirĩha.
v. Mokirirĩ.
s. Kirirĩ.
adv. Kirirĩhápe.
adj. Ikirirĩva.
s. neol. Itamembeju.
s. neol. Ysyñeme’ẽ.
s. Apyka, guapyha.
s. Apyka’i.
s. Apykatymói, apykaguasu.
s. neol. Avatirekombyatyha, kóga’a ñongatuha.
s. neol. Ysajajere, ta’ãnga, tetereko.
adj. Ka’aguy rehegua, ka’aguygua, ka’aguypegua, ka’agua, kayngua./ adj. Sagua’a, saite, sarigue.
s. He’iséva, ñemba’eherokuaa.
v. He’ise, mba’eherokuaa.
s. Mba’ejehero, ta’ãngarechaukaha.
s. Joja.
s. Ha’ỹingue, ta’ỹi.
s. Mbojoguáva, mbojojáva, ha’ãngáva, ha’ãngajojáva.
adj. Ojojoguáva, ojoguáva.
s. Joja, ojoguaha.
s. Ka’i, karaja.
s. Tory, ka’avo, juky.
adj. Rory, juky, ka’avo, kavure’i.
v. Ja’e, ñemoirũ.
adj. Ndaikatéiva./ 2. adj. Año./ 3. adj. Ndahasýi, vyrorei./ 4. adj. Yrei, he’ỹ.
s. Vyrorei.
s. Mba’erasy’ỹ.
v. Mopeteĩ, mbyesa’i, mbohasy’ÿ.
adj. Gua’u.
v. Ha’ã, ha’ãnga, moha’ãnga, jejapo.
adv. Oñondivete, joa.
adj. Upekuévo, oñondivegua, joa.
prep. Ỹ, ỹre, ỹme, rehe’ỹ.
s. neol. Mbopu’aejoajúva.
s. Añetegua.
adj. Japu’ỹ, marãngatu, ndaijapúiva, he’íva añetegua.
s. neol. Mombykýva. Ej. amóva - amóa
v. neol. Mombyky.
s. neol. Ñe’àrasysapy’a.
s. Mba’apohára aty.
s. Mba’asy rechaukaha.
s. neol. Ñe’ẽtemiandukõi, ñe’ẽtemianduaty.
s. neol. Puraheity.
adj. Año, peteĩ, jojaha’ỹ, tapiagua’ỹ./ 2. s. Papyteĩ.
s. Tapiagua’ỹ.
adj. Asu./ 2. adj. Karè, hekope’ÿ./ 3. adj. y adv. Aña, ñembyaipaite./ 4 adj. Kyhyjepyrã.
adv. Hetaietereirasa, ojeipapakuaa’ỹva.
conj. Katu, térã, jepe./ 2. s. Herungua, po’a’ỹ, pane.
s. Ñe’ẽhe’isejojáva.
s. Ñe’ẽhe’isejojáva, ojojoguáva, ñe’ẽmbojojaha, he’isejojáva, ojojoguáva.
s. neol. Ñemombyky.
s. Ñeko’õi, vy’a’ỹ, joja.
s. neol. Ñe'èhaite.
s. Ñe’ẽjoajungatu.
s. Ñemombyky.
adj. Japopyréva, apopyre, mombykýva.
v. Mombyky, mboheko.
s. neol. Mba’asyapypẽ, techaukaha.
v. Ñembojoja./ 2. v. Pyhy.
adj. Karẽ, koni, konikoni.
adj. Tie’ỹ, tova’atã, añambaraka.
adv. Nte, mante, jepe.
s. neol. Ñehenoiha.
s. Tembiguái, tembijokuái.
s. Yvyryrýi.
s. Jeporavorape, tekoatyrape, tembiaporape, aty.
s. Ñembohetekatu.
adj. Jeporavopyrape, mbohetekatupy.
v. Mbohetakatu, mboysýi.
adj. Mongorapy, mongorapyre.
s. Tendagua, apykajegua.
v. Mongora, mongorapy.
s. Tenda, kora, ñemongora.
s. Tenda./ 2. s. Teko.
v. Mohenda, moĩ.
s. Jyvaguy.
s. Katĩ.
v. Mohu’ũ, patuka, pichy./ 2. v. Nupã, mbuepoti, mbyepoti./ 3. v. Ñyñýi.
adj. Tuicha./ s. Mburuvicha guasu.
s. Jerovu, jejapo, tĩ’atã, teko ha’entese./ 2. adj. Ojerovúva, ojejapóva./ 3. adj. Porãiterei.
v. neol. Motembiapovai.
s. Mbopopegua ñemi.
s. Tembyre, hemby.
s. Tembi’urenda.
adj. Hembyre./ 2. s. Tembyre.
v. Remby, hemby, ñeĩrei./ 2. v. Oñemoke’ẽ.
s. Tembyre.
s. Tyrukuatia, kuatiañe’ẽryru./ 2. prep. Ári, re, rehe
s. neol. Tupahoja.
v. Mbopohyirasa.
s. Mburuvicha./ 2. s. Ñangarekohára.
v. Ñemondýi.
v. Jechakuaa, kuaa je’e’ỹre.
adv. Rasa, iterei, eterei, terei.
v. Vevúi, vevýi, ytavevýi.
adj. neol. Arapyguaite.
s. Tero, jeheropy.
v. neol. Pu’akarasa, hasa.
v. Hi’ári ñemoì./ 2. v. Pu’aka.
adj. Ohasáva, jojaha’ỹ, hembiapoporàva, ipu’akavéva.
v. Hasa, pu’akave, jekuaave.
v. Py’apopo, ñemondýi.
s. Ñemondýi, py’apopo.
v. Jehu.
adj. Oikovéva.
v. Jeikove.
s. Ka’u’ỹ, karu’i.
s. Ñomembykuña.

s. kyvyrajy.

s. Jetipe.

s. Joajy.

s. Rayhe.
s. Pey.

s. Ry’y.

s. Joayre.

adj. Ka’u’ỹva, karu’íva, jegua’íva.


s. neol. Yvytu’ãme./ 2. s. Ñemihápe.
adj. Oñembohorýva.
s. Yvykua./ 2. s. Yvysoropyre.
s. Irũ.
s. Ñomoirũreko.
adj. Moirũmbyrã, oñomoirũkuaáva, ka’avo, jehayhuka, tory.
adj. Ñomoirũkuaa, tekoveatygua, avano’õ.
s. neol. Ñemoirũrape, mbojojapy.
adj. Ñemoirũhára, oñemoirũséva.
v. Ñomoirũ, mbojoja.
s. Ñomoirũmby, tekoveaty, atyguasu.
adj. neol. Ñomoirũmbyrehegua.
s. neol. Atyrekora’ãha.
s. neol. Ava’atykuaa, tekoveatykuaa, ñomoirũrekokuaa.
s. neol. Avarekora’ãha.
v. Pysyrõ, pytyvõ.
s. Ñepytyvõ, ñepysyrõ.
s. Teviro rehegua.
adj. Sodomiagua./ 2. adj. Sodomia rehegua./ 3. adj. Heviróva.
adj. Tie’ỹ, tajasu, kachiãi.
s. neol. Apykarundy, apykatupa.
v. Mbogue, pytujoko, pytuho./ 2. v. Mbyapura, mbyaju./ 3. v. Motì.
v. Joko, juruka.
s. neol. Mba’epururã.
s. Sã, inimbo poguasu, tukumbo.
s. Kuarahy.
adv.y m. Ñónte, nte, ño, mante, añónte, año, ae.
adv. y m. Kañyhápe, ñemihápe.
s. Kuarahyrekogua./ 2. s. Óga renda, yvy pehẽngue.
s. Vy’a, sàso.
adj. Kuarahytini.
s. Tahachi, guarinihára.
s. Itanarãmboja, ñembojaha.
v. Mboja, mbojoapy.
v. Monguarahy.
s. Tave’ỹ, ñemoha’eño, ñemomombyry.
v. Va.
v. Jerure.
adj. Kyre’ỹ.
s. Tembijerure.
adj. Mbarete.
s. Mba’erechakuaa, ñepytyvõ, joaju.
adj. Mba’erechakuaahára.
v. Ñemoirũ.
s. Atãngue, hatãngue, mbaretekue.
s. Atãmbypy, hatãmby, typy’a.
v. Myatã, mohatã.
s. Mba’e’atã, mbarete, su’upy.
s. Ñe’ẽha’eño.
adj. Añogua, ombopúva ha’eño, opurahéiva ha’eño.
adj. Ha’eñóva, irũ’ỹ./ 2. adj. Ha’eñorekóva, ha’eño oikóva.
adv. Añohápe.
v. Mbohuguyraku, mbyaku, mopu’ã.
v. Jahe’o, rasẽ.
s. Jejahe’o, jahe’o.
adj. Año, irù’ÿme.
adv. Nte, mante, ae.
v. Mondoho, jora, poi, mosãso.
v. Poi, jera, so, kúi, kukúi, jepoi.
adj. Añogua, nomendáiva gueteri, menda’ỹ.
s. Jera.
s. Pohã, ñemyatyrõ./ 2. s. Tyku, ry, ojehe’akuaáva.
s. Mbojehe’avevyiha, mboryveha, mohu’ũha.
s. Kuarahy’ã, ã, ta’ãnga.
v. Mo’ã, mokuarahy’ã.
s. Akãngao, akão.
s. neol. Kuarahy’ãha.
v. Jopy, poguýpe ñemoì.
v. Ñembopoguy, ñetìndy.
s. Poguýpe ñemoì.
adj. Oporomongéva.
s. Topehýi, kerai, tesake.
s. Pu, mba’epu.
adj. Terakuã, jekuaapyre.
s. Keraguata.
v. Mbohyapu, mbopu.
s. neol. Pypukura’ãha.
s. neol. Ñemoingekuaagua.
s. neol. Pypukura’ã./ 2. s. Ñeporandu.
s. Mba’epu.
s. Mba’eñembopu.
adj. Hyapúva, ipúva.
v. Pukavy, juruvy.
s. Pukavy.
v. Mbohovapytã, motĩ.
v. Ñembohovapytãl, ñemotì.
v. neol. Ñemiguamoambue, ñongatupyguenohè.
adj. Tavy, výro, tovatavy, rovatavy, tavyrai.
adj. neol. Kejehechápe guare.
v. Kerai, hecha képe.
adj. Topehýi.
s. Jukysy.
s. Tovajepete.
v. Ha’ã, ha’ãpohyikue./ 2. v. Jepy’amongeta, ñehasa’ÿijo.
s. Ponupà./ 2. s. Sapy’a, vokói, vokóike.
s. Jepejupyha.
v. Peju, mboyvytu./ 2. v. Mombe’u.
v. Jepeju, ñemboyvytu.
s. neol. Tatambojaha, tatapejuha.
s. Peju, pytu, jepeju.
adj. Jagua’i, pyrague, tĩro’ysã.
s. Keravai.
adj. Mbohopehyiha, poromongéva, ome’èva topehúi.
v. Joko, jejoko, mokõ, mokirirĩ, su’u.
s. Jokoha, ýva.
v. Kambu, pyte, syryku, mokõ, y’u.
s. Syryku, kamambu.
s. Hendu’ỹ, hendugua.
adj. Ky’a, tajasu, vai.
s. Kirirìhápe, henduporãrã.
s. y adj. Ohendu’ỹva, apysakuape, nohendúiva./ 2. adj. Oñembotavýva.
adj. neol. Ohendu’ỹva ha iñe’ẽngúva.
s. Avatikamba.
s. Mbegue./ 2. s. Kachiàigua, ñembohorygua.
adj. Hechapyrã, mopirĩha, ñeimo’ã’ỹva, hendupyrã.
v. Mopy’andýi, mbojurujái, mondýi.
s. Py’andýi, jepytujoko.
v. neol. Mbopo’areka, jehekýi.
s. Po’ara’ã, ta’ã.
s. Kuãirũ.
s. Ñeimo’àra’à./ 2. s. Paje.
s. Peteî ka’avo réra.
adj. Py’aguapy, kirirĩ.
v. Mbopytu’u, mombytu’u, mbopy’aguapy, mokirirĩ.
s. Py’aguapy, akãguapy, myi’ỹ, pytu’u.
v. Mboyke.
s. Sayke.
adj. He’ỹ, juky’ỹ, ay.
s. Ñeimo’ã, jepoyhu.
v. Jepoyhu, hetũ, mo’ã.
s., adv. y adj. neol. Ñeimo’ãha, jerovia’ÿha.
s. Jejoko, ñepytyvõ.
v. Joko, reko, guereko.
v. Jejoko, jepytaso.
adj. Puku./ 2. adj. Jokopyre./ 3. v. Kavaju ñani.
s. Jejoko./ 2. s. Ñembopuku.
s. Pa’i ao puku, ao puku.
s. Koty’yvyguy.
v. y adj. Ñotÿ, ijatypyre./ 2. v. Ñongatu, ñomi.
s. Oga’i ñemurà, tendagua.
adj. pos. I, h, hi, ij.
adj. Sỹi, apesỹi, vevýi, vevúi, hu’ũ.
adv. Mbegue, sỹi, , vevýi, vevúi.
v. Mohu’ũ, mosỹi.
s. neol. Imbovýva.
adj. neol. Poguypegua.
s. neol. Imbovýva mba’eteekuaa.
adj. Pireguy.
s. Tetãgua./ 2. s. Poguypegua, sãmbyhypyre.
v. Mboja’ojey.
s. Jejupi.
v. Jupi, jejupi, hupi.
adj. Sapy’agua.
adv. Sapy’a, soro.
s. neol. Tekopyreko.
s. Ñepu’ã, ñeko’õi, ñemoĩ.
v. Moñeko’õi, mopu’ã.
v. Ñepu’ã, ñemoĩ, ñeko’õi.
s. Mboyvatepy.
v. Mbotuicha, mboyvate.
adj. Porãite’asy, tu’ãmegua.
s. neol. Yga yguypegua, paraguyreko.
v. Mbopoguy.
v. Haiguy.
adj. Ñemihapeguare, kañyhapeguare, ñemi.
v. Myatyrõ, pohãno.
s. neol. Hepyme’ẽraẽve./ 2. s. Terañemboguapy, teraguapyrã.
s. neol. Virúpe ñeipytyvõ.
adj. Uperiregua, riregua.
s. Jeikove, jepyta.
v. Jeikove./ 2. v. Jepytave.
s. Karaku, ruguy.
s. Yvyguy, kotyyvyguy.
gram. guar. s. Ñe’ẽapokañyha.
s. neol. Ñembotavy.
adj. Yvyguy, kotyyvyguy.
s. neol. Jehairerajoapy, moñe’èrà réra joapy.
s. neol. Tavarembe’y, tavarugua, táva oka.
s. neol. Ñeipytyvõ.
v. neol. Pytyvõ.
adj. Ojopýva, oporombopoguýva
v. Jopy, mbopoguy.
s. Jeisyryku, jepyte, kambu.
v. Syryku, kambu, pyte.
v. Jehu, pyru, myengovia, oikova’ekue.
v. Ñemyengovia, jopyru.
s. neol. Tysýi, ñemyengovia, amyrỹi jeheka.
adj. Riregua./ 2. adj. Memegua.
adv. y m. Myengovia, mohendague.
s. Jehukue, tembiasa, ojehúva, oikóva.
adj. Hapykuerigua, riregua, hembiekovia, pyruha, jepyru.
s. Ky’akue, ky’a, jare.
adj. Mbyky.
adv. Mbykyhápe.
adj. Ky’a, jare, ijaréva.
adj. Tembi’uporà.
adv. y s. Tembi’uporàgua.
v. Heja./ 2. v. Mano, pa, poti, pytupa, jehekýi.
s. neol. Ñemuhara’y.
s. Yvytuñe’èmby, ñemby, yvýgotyo.
s. neol. Katygaragua.
v. Ry’ái.
s. Te’õngueñuvãha.
s. Ty’ái.
adj. Hy’áieterei, hy’aireíva.
s. Menasy.
s. Tembirekosy.
s. Menaru.
s. Tembirekoru.
s. Vakapigua, vakapi.
s. Tembiaporepy, ty’áirepy.
s. Yvyrei, yvy.
adj. Jera, nandi, so, sãso, poipyre./ 2. adj. Katupyry.
s. Kerecha, képe hechapyre./ 2. s. Topehýi, kéra, kerandy.
s. neol. Tuguyry, tykue, mba’erykue.
s. Po’a.
s. Katupyry, jerovu.
adj. Hetaporã./ 2. adv. Iporãmava./ 3. adj. Jerovu.
gram. guar. s. Riregua, ñe’ẽpehẽtai upeigua.
v. Hepyme’ẽ.
adj. Ohasa’asýva.
s. Teko’asy, py’apy, jehasa’asy.
v. Hasa’asy, jepy’apy, su’u, mokõ.
v. neol. Momarandu.
s. neol. Jejukahára.
v. neol. Jejuka.
s. neol. Jejukaha.
s. neol. Kureñemomuña, kureñemongakuaa.
s. neol. Jejoko, poguýpe ñemoî.
adj. Jejokopyre.
v. Joko, mombyta, jokua, mbopoguy, jatyka.
v. Jejoko.
s. Tekove, ava, máva./ 2. adj. Jejokopyre./ 3. s. gram. guar. Teroñe’ẽ.
s. Moĩve, moĩreko.
adv. Iterei, eterei, itei, rasa, korócho, asy, vera, jepéva.
v. Papa.
v. Moñapymi, mbo’yguy.
v. Ñapymi, ñembo’yguy.
s. Apasusũ, yky’arape.
v. Mba’eme’ẽ, hupytyka.
s. Jehupytyka, mba’eñeme’ẽ, tendame’ẽha, mba’erepyme’ẽ, ñeme’ẽ.
s. Ñemomirĩ, ñakãity.
adj. Mirĩ.
adv. y m. Ñemomirìete.
v. Pu’akave, hasa.
s. Ape.
adj. Ve, porãve, tuichave, yvateve./ 2. s. Tuvicha, mburuvicha.
s. Tuichavéva.
s. neol. Ñemuhaguasu.
v. neol. Mbojo’a, jo’a.
s. neol. Ñembojo’a.
adj. neol. Jo’a.
s. neol. Kyhyjeha.
adj. Mbojoapypyre, joapy, mba’epururã.
s. Jerure, jerure’asy.
v. Jerure’asy.
v. Mo’ã, nipo.
s. Ñeimo’ã.
gram. guar. s. Ñe’ẽtekomo’ã. Ej. (po) = nipo.
gram. guar. s. Jehekýi.
v. Pe’a, mbopaha.
s. Yvy, yvývo, yvygotyo, yvytuñe’èmby, ñemby.
v. Mbohape.
v. Pu’ã, mopu’ã, hupi, mboyvate, mboguy, mbojupi.
adj. Poravopyre, ñembopara.
adj. pos. I, h, hi, ij, iñ.
v. Joko, mombyta.
s. neol. Ñembovevyigua, ñembohasa.
v. Ãho, py’aho.
s. Ãho, pyahẽ.
s. neol. Guypegua, mba’ereko.
adj. Poromongarúva.
gram. guar. s. Tero, téra.
s. Tembi’u, ñemongaru.
v. Myengovia.
v. Pyru, jepyru.
s. Tekovia, pyruha, myengoviaha.
s. Ñemondýi, py’andýi, chuchu.
v. Pe’a, nohẽ./ 2. v. Monda, javyky, mboveve.
v. Ñe’ẽguy, ñe’ẽmbegue.
adj. Vevúi, vevýi, po’i, pererĩ.
s. Ñembovyvy, joaju.
v. Mbovyvy.
pron. pers. Nemba’e, imba’e, penemba’e.
s. Pyta, pytakangue.
s. Petỹndy.
s. Petỹrenda.
s. Petỹñotỹha, petỹ ñemba’apo rehegua.
flor. par. s. Petỹ.
s. Tovajepete, tovapete.
s. Mbuturupa, mbutu aty.
s. Mbutu./ 2. s. Tapichare’è’ÿ.
s. Petỹryru, petỹku’iryru.
s. Petÿñemuha, petỹ apoha.
s. Ka’urenda, vy’arenda.
s. Kachiãi, ñaña, vai.
s. Sapirangy.
s. Yvyrape./ 2. s. Yga, sỹi./ 3. s. Techaukaharysýi, techaukaha, joja.
s. Yvyrape./ 2. s. Yga, sỹi./ 3. s. Techaukaharysýi, techaukaha, joja.
s. neol. Mba’ejokoha.
adj. Picha’ĩ, aopicha’ĩ, aoñembojo’ajo’a
v. Aomopẽ, mboaopicha’ĩ, mopicha’ĩ.
s. Mba’ehechaukaha.
s. Picha’ĩ.
v. Mbohyapu.
s. Yvyrapeguasu.
s. Ñembotove, jejapo’ỹva’erã, ndojepokoiva’erã, ndaikatúiva.
s. Koty’i, kotymi.
s. Apyka apu’a.
v. Takate’ỹ, rakate’ỹ.
s. Takate’ỹgua.
adj. Hakate’ỹva, takate’ỹ, pojopy, jopy.
v. Hechauka, mongy’a.
s. Meĝua, marã, ñemboje’o.
s. Ñemboje’o.
v. Mboje’o, pe’a, mbovai, momeĝua, hai.
s. Mba’yru, ytyryru.
s. Mboje’oha.
adj. Kirirì, ñe’è’ÿ./ 2. adj. Ojekuaáva oje’e’ỹre, ojehecha’ỹva, oñehendu’ỹva, ojehechakuaáva oje’e’ỹre.

adv. y s. Kirirĩhápete, ñemihápete./ 2. adv. y s. Ñe’è’ÿetépe, ñemombe’u’ÿetépe .


adj. Noñe’ẽséiva, okirirĩva./ 2. adj. Vy’a’ÿ, pochyreko.
s. Noñe’èseivarehegua./ 2. s. Ovy’a’ÿvarehegua.
s. Yvyrapehẽ, yvyrapehẽpoguasu, mbokajopyha./ 2. s. Sapatupyta, pyrũha.
s. Sapatupyta.
v. Pyrũhatã, pytambohyapu.
s. Pytaryapu.
s. Jeporu, teko, jepokuaa.
adj. Pokokuaarã, poko andúva.
s. Jepoko, poko./ 2. s. Ñe’ẽkuaa, katupyry, tekokuaa.
adj. Ñemboharaihára./ 2. adj. Pokarẽ, mondaha.
adj. Hovamokõiva, ñensuguy.
s. Vore, pehẽngue.
s. Vo, vore, pehẽngue, pesẽngue, kytĩmbyre, kytĩpererĩ.
s. Yno’õ, yno’õngue.
adj. Oikytĩva./ 2. adj. Ñe’èmopeteì./ 3. adj. So’oñemuha.
v. Pehẽ’a, pese’ã, kytĩ, mboja’o, mbovo, mbo’i, hai.
s. Kytĩ, ñekytĩngue, pehẽ’a, mboja’o, vore.
adj. Upe, ako, ku, aipo, umichagua, ãichagua, ko’ãichagua.
s. Juasy’y./ 2. s. Yvyra ñekytĩ, yvy ñemopotĩ.
s. Vakapirenda, vakapijeguarã, vakapijeguarenda, vakapiñembojeguaha.
v. Mbokua, mombu.
s. Mbokuaha, temimbokuaha.
s. neol. Omenda ramóva rupa, tupa.
s. neol. Pire, teko.
v. Yvyra ñekytĩ, yvyra reity.
s. neol. Tumitĩ.
s. Sapikuajovái, vuruháka, voko, mba’yru.
s. Arandu, arandukatupyry, akãporã, katupyry, mba’ekuaa.
adj. Iñarandúva, iñakãporãva, imba’ekuaáva, ikatupyrýva.
s. Kurundu, paje.
s. neol. Tetetuichakue./ 2. s. Yvyrajeguapyre.
v. neol. Yvyrañembojegua./ 2. v. Ñe’ẽ, ñomongeta, ko’i.
s. Tete, ku’a.
s. neol Ñemyatyrõha, mba’apoha.
s. Yvyrarakã, yvyra’ýva, takã.
adv. Kóicha, péicha, ãicha, upéicha, umícha, aipóicha.
s. Pyta.
s. Sapatutuja, sapatu.
s. Tuichakue, michîngue.
v. Mbovava, mongu’e, mbokacha.
adv. Avei, ave.
s. Kora, vakakora.
s. Yryruguasu./ 2. s. Angu’a, mbotapu.
s. Yrupe, poravopyréva.
v. Mbogua.
adv. Nahániri avei, jepe, avei.
adv. Péicha, kóicha, ãicha, peteĩcha.
s. Aty, teta./ 2. s. Ha. Ej. Ndeha rejapo.
adj. Jepokokuaáva.
s. Peteì purahéi ha jeroky.
s. Yryrurãguasu, yno’õmby./ 2. s. Mba’yrumyimbokapuha.
v. Ha’ã, poko, hunga, povyvy.
s. Jepoko, ñeha’ã.
adj. Kóicha, péicha, ãicha, umícha.
v. Pu, mbopu, ñatõi.
s. Pu, tyapu.
s. Mbotyha, ape, ahoja, aho’iha.
s. Ahoja, aoanambusu./ 2. adj. ñemboty.
v. Mboty, jaho’i.
s. Chiripa, takuài.
s. Tapỹingue, ogakue, tapere, oygue.
s. neol. Mesao.
v. Mongora, mboty.
s. neol. Apykañemboaorenda, apykao’aporenda.
s. neol. Apykamboaohára.
s. Mborevi.
adj. neol. Apykañemboao, ahojapýva.
s. Mbotyha, jurumbotyha.
v. Mboty, jurumboty.
s. Py’aperere, py’atarova, py’apopo, juku’a, py’atutu, py’atytýi.
s. neol. Haira’ãngaha.
adj. Tarova, meĝua, akãtarova.
adj. Tavyrai.
s. Ñandukavaju.
adj. Iñate’ỹva, ipirejáva, imbeguéva.
s. Mbegue, are.
v. Mbegue, are.
s. Ka’aru./ 2. adv. Kuri.
adv. Kuri, are, hi’ára rire.
adj. Are, hi’ára riregua.
adj. Ate’ỹ, pireja, mbegue.
s. Tembiaporã, apopyrã, tembiapo, mba’apo, tembiapohára.
s. neol. Hepykue, tepy.
s. Mopu’ãha, guapyhayvate.
s. Kuatia’atã’i.
s. neol. Mbujape’u, mbutuka’avevo.
s. Mba’ysyvo, mba’esyvo.
v. Ñe’ẽpa’ã, kũmbe, guelele.
adj. Ñe’ẽpa’ã, Ikũmbéva, kũmbe.
s. neol. Kuarambotyha./ 2. adj. Akàne./ 3. adj. Yvyrapehẽngue.
s. neol Pururepy, tepy.
s. neol Tepyra’ã, jehepyra’ã.
s. neol Hepykuera’ãha.
s. So’opiru.
v. neol. Hepyra’ã.
s. Jaryijoapy.
s. Tamoijoapyru.
s. Moha’àngapireguykuaáva, mopinikuaáva.
s. Pini, ta’ãngapireguy.
v. Moha’àngapireguy, mopini.
s. neol. Mba’yrumyipurukarepy.
s. neol. Mymbare’õngueñongatuha.
s. neol. Mba’yrumyipurura’ãha.
s. neol. Kagua apu’a, mba’yru’i apu’a.
s. neol. Kaguaguasu, ña’ẽ, mba’yru apu’a guasu.
pron. pers. Nde, ne, ro, ndéve, je, ñe.
s. Ygua, ka’ay, ñanarykue.
s. Tatarendy, tata’y./ 2. s. Jeka’u, ka’u.
adj. Ñoha’ãngáva, tekora’ãva.
adj. neol. Moñoha’ãngamby.
v. Moñoha’ãnga.
s. Ñoha’ãnga.
v. Ogaho’i.
s. Ogahoja.
s. Ogahoja.
s. neol. Jekutuhai, me’ẽ hesakuaitépe.
s. neol. Jekutuhaiha.
s. neol Aporeko, katupyrygua, ñemba’apokuaáva.
adv. neol. Aporekópe.
s. neol. Aporape, aporeko.
s. y adj. neol. Mba’apokuaa, mba’apokuaahára.
s. neol. Ñemboaporeko.
s. neol. Mboaporeko.
s. neol. Aporekorekuái.
adj. neol. Aporekorekuái rehegua.
s. neol. Mba’aporekokuaa, aporekokuaa.
adj. neol. Mba’aporekokuaáva.
s. Mbyaju, kuerái.
s. Pire, ape.
s. Ogahojaaperã.
s. neol Ogahojagua, ogahojaperãty.
adj. Oipyaháva.
s. neol. Pokarẽ apo.
v. Pyaha, myatã, ñepovã.
s. Inimbopyahapy, pyahapyre, aopyaha, poyvi, aopo’i.
s. Aopyaha, inimbopyaha, poyvi.
s. Kyhapu’ã./ 2. s. Mopovãha, aopyahaha, ao apoha.
s. Ñanduti, ñandu renymbo.
s. Ta’ãngambyryñe’ẽrã.
s. Ñemosarambimbyry.
s. neol. Mba’yrusãingomýi.
v. Henói.
s. Pumbyrygua, pumbyryreko.
s. y adj. Pumbyrýva.
s. Pumbyry, ñe’ẽmbyry.
s. Haimbyryha.
v. Haimbyrymondo.
s. Haimbyry.
s. Kuatiañe’ẽmbyry.
s. neol. Arapyrechaha, hechambyryha.
s. neol. Ñemumbyryha
s. Ta’ãngambyry.
s. Aosãingo, mo’ãha.
s. neol. Ñe’ẽmbyrã, ñe’ẽrã.
s. Tujukua, karugua, tujuapasusũ.
v. Ryrýi, chuchu, sysýi, susũ.
adj. Marachachã, oryrýiva, osysýiva.
s. Ryrýi, chuchu, sysýi, susũ.
v. Kyhyje, py’amirĩ, mbopo’i, chuchu.
adj. Okyhyje’ỹva, oimo’âreíva.
adj. Py’aju, py’amirĩ.
adj. Kyhyjerà, jepoyhu.
s. Kyhyje, jekyhyje, chuchu.
s. Yrypy’aguasu.
s. Teko.
s. Py’aguapy.
s. Arapytu, pytureko.
s. Ára vai, yvytuatã.
adj. Ára vai rehegua, pochy.
adj. neol. Akukangýva.
s. Tekoporã, akãguapy.
v. Mbohekoporã, ñatõi.
s. Teko.
s. Tupão.
s. Aravore.
s. Aragua, ára rehegua, ipuku’ÿva, ndahi’aréiva, sapy’aitéva./ 2. s. Ára vai, yvytuatã.
s. Hi’arekue.
adj. Ndaipukúiva, ndahi’aréiva.
s. neol. Araitejepuruha’ãha, hakukueñemohenda.
adj. y adv. Voi.
adj. Tekoatã.
s. Kypa, pyhyha, hekyiha.
s. Oga’isapy’a./ 2. s. Ñembopirurâ./ 3. s. Teta, heta.
s. Sãingoha, jepysoha, myasãiha.
v. Pyso, myasãi, mosãingo./ 2. v. Pojái./ 3. v. Ñeno.
s. Ñemuhára, tapicha hepyme’hára.
v. Jepyso, ñeno, jeity, jeko, jatyko.
adj. Asãi, jepysóva, oñenóva.
adv. y s. Hypy’ù térà iñypytùva.
s. Tajygueruru.
s. Tajygue.
adj. Pytũ, aña, ñaña./ 2. adj. Tembiapopytù.
adv. y s. Pytùmbýpe.
s. Kutuha./ 2. s. Ñangarekoha, guerekoha.
s. neol. Jepapakuaaha.
s. Poru, jereko.
v. Reko, guereko, joko.
v. Jerereko, jeguereko.
s. neol. Manga’imbota.
s. Teko./ 2. s. neol. Opuraheiyvatéva.
s. neol. Kichiha hetáva.
adj. Pyatã, atã.
s. Jepysohatã.
s. Pysohatã, moatã.
s. Pyatã, atãngue.
adj. Pyatã, atã.
s. Ñeha’ã.
s. neol Jyva, pyhyha.
adj. Ra’ãha./ 2. adj. Py’ara’àha./ 3. adj. So’ombo’iha.
v. Ha’ã, poko./ 2. v. Py’ara’ã./ 3. v. Ñembohory.
s. Ta’ã, ñeha’ã.
adj. Sakã, pererĩ, sake./ 2. adj. Mba’erasy’ÿ, ndahasýiva.
v. Mbosa’y.
s. neol. Karẽmbyha’ãha.
s. neol. Tupãrekokuaa, Tupãkuaa.
s. Kuaara’ã.
s. Pohãnorape.
s. Ñepohãno, ñepohãnokuaa.
adj. Akãhatãmby.
adj. Mbohapy.
adj. Mbohapyha.
s. Pererĩmby.
s. neol. Aoraguesỹi.
adj. Akãhatã.
v. neol. Mokarẽ, moañte’ÿ.
s. neol. Yhakuha.
s. Kupi’i.
adj. Hakukue, mba’eaku rehegua.
s. Ñembopaha, apy, apýra, ñemohu’ãmby, tembe’y, jikopa./ 2. s. Jeja./ 3. s. Ñemomba.
adj. Apopapyre, japopare, mohu’ãmbyre, ñemohu’ãmbyre, oĩmbapyre, oikopapyréva.
adj. Paha, pahague, apyragua, ĝuahẽha./ 2. s. Mba’yrumýi ñeĝuahẽha.
v. Mbopaha, japopa, mohu’ã, juka, mano, momba.
v. Pa, arapa.
s. Apýra, ñemboapýra, apy, apỹi, ñembopaha, paha, pahague, pahare, pahapegua, opaha, arapa, tembe’y,
tapykuerigua, jeja, jejapopa, jeikopa.
s. Kupi’i.
s. Takuru.
s. neol. Hakukuejokoha, to’ysã ha hakúva ñongatuha.
s. Mba’eakura’ãha.
s. neol. Hakukuemombytaha.
s. neol. Mbohapýva oñondive.
s. Vakara’y.
s. Tayhu, kunu’ũ, kyrỹi.
s. Tetéu.
s.Tetéu.
s. Akãhatã, py’atã.
s. neol. Angu’akuarepoti, angu’arekogua.
s. Yvyrei, tapeyvy.
adj. Yvygua.
s. Ijyvytuicháva.
s. Ogahojape.
s. Yvyryrýi, yvymýi.
adj. Yvyrehegua, yvypegua.
s. Yvy./ 2. s. Yvyvore, yvyrei, yvypegua, yvypẽhẽngue, korapy.
adj. Yvyguiguáva.
adj. Yvypegua./ 2. s. Yvypóra.
adj. Pochy, mondyiha, poromopirĩva.
s. Yvypóra.
s. Yvytuicha, tetãtuichakue.
s. Akytã, yvy akytã.
s. Kyhyjerasa.
adj. Imongyhyjepýva.
s. Tetã, yvyrenda.
adj. Sỹi./ 2. adj. Potì, vera
s. neol. Ñembyaty ka’arupytũ vy’arã
s. Kuaahaivusu.
s. neol. Ñemoañeterà, tembiapochaukaha, hechaukapyrã.
s. Ñepia’ã, katupyry.
adj. Oñepia’àva, oñeha’ãva.
s. Akàhatà./ 2. s. Ñepia’àmby.
s. Itajuaty, mba’erepyeta, mba’ereta, pirapire ñongatupy.
s. neol. Kuaara’ãha.
s. Akã.
s. neol. Tekovia mba’eky’arã.
s. Jopare, amyrỹi rembipota.
adj. Akãhatã, kyhyje.
s. Akàhatàgus, kyhyjegua
s. neol. Ta’ãha, ra’ãha.
s. Ta’ỹi, tapi’a.
s. neol. Jehuharekuaaha, hechahare, henduhare.
v. Mombe’u.
s. Mombe’upy.
s. Titi, kambire.
s. neol. Mba’asyakuruchĩmbaite.
s. Jey’uryru.
s. Titigua.
adj. Tovasy, omongyhyjéva, omondýiva, pytũ.
adj. Inimborã, pyahapyre, yvíra, inimbopyaha, pyahapy.
s. Haipyre, haipyahapyre, me’ñe’èrà, moñe’èpyahapyre.
s. Tovapire.
s. neol. Sa’ymboykuha.
pron. pers. Nde, ne.
s. Jaiche, sy’y.
s. Kupy, tetymakangue.
adj. Hakuvy, hakuvevúi, haku vevýi, hakuvo.
s. Yperu.
s. Ára, arapy, ararysýi, hyepyreíva, pa’ũ, pore’ỹ, tyepyrekue.
s. Ñemurenda, ñemuha, tapỹiao.
adj. Aky, peky, kyrỹi./ 2. s. Mitã pyahu.
adv. Kyrỹihápe.
adj. Aky, peky, kyrỹi./ 2. s. Mitã pyahu.
s. Yvy, tetã.
adj. Nomýiriva, tatã, ikarè’ÿva.
s. Mba’yru, ña’ẽ./ 2. adj. Akàhatà, ñemyatà.
s. Peteĩ mba’asy rére.
s. neol. Araijere.
s. Akànunduguasu.
s. Jaguarete, mymba ho’úva so’o.
s. Jetapa.
s. Tuguaijetapa.
s. Jetapapore.
v. Jetapápe ñeikytì, kaguai.
v. Mboja, hero.
gram. guar. s. Muanduhe, muanduhe jehai.
adj. Tavyrai, tarova.
s. Mbotavyha, pokarèra’àha.
v. Monda, mbotavy, pokarẽ.
s. Angu’a.
s. Timbo, yvyramáta tuicha.
s. Henoiha, itapu’i.
s. Koygua, ñemotĩ.
adj. Koygua, otĩva, ñemyronde, saite, aruru kyhyje.
adv. y s. Koyguapópe, kyhyjepópe.
s. Yga’ýva, ygakũ.
s. Ygamboguataha, mbohapehára.
adj. Hi’otìva, okyhyjéva.
s. Apysakuakè.
s. Ña’ẽ.
s. Kambuchi.
s. Pytũ, ñypytũ, pytũmby.
s. Teko.
s. Sa’yry.
v. Tinini.
s. Tykuehù.
s. neol. Aoñemopotĩha.
s. Mbosa’yha.
s. Pititi, apirype.
s. Tuti.
s. Tuty.
s. Tuvy.
s. y adj. Tee, hekopeguaite./ 2. adj. Tetãjepokuaaha.
s. Tekopeguaite rehegua.
s. Kuña térà mitã purahéi.
s. Ñemohenda. 2. s. Tapicha, tekove.
s. Taijegua, haira’ãngagua.
adj. Taijeguáva.
s. neol. Kuatiasẽ, mba’epe pukupo’i.
adj. Ñemombo, jepoi, ñenohẽ, mombopyre.
adj. Ndahepyiete./ adj. Mombopyre.
s. Apiha, ha’ãha./ 2. s. Kasõjokoha.
s. neol. Apiha, ha’ãha.
s. Mburuvicha ñaña reko./ 2. s. Tekojetu’u.
s. Mburuvicha ñaña./ 2. s. Tekoñaña.
s. Oñemyatãva, mba’eatã./ 2. s. Ogasapa, aojokoha.
s. Ñemyatã, joayhu’ỹ.
v. Mombo, jeity, poi, myatã, ñohẽ, hekuavo, mbokapu, japi.
v. Jeity, jepoi, ñemombo, jepyso.
v. Tarara, ryrýi, sysýi, susũ.
s. Ñembokapu, mbokapu, jejapi, japi.
s. Myatã, sýky, syrýky.
v. Mbokapu, japi.
s. Mbokapu, pororo, churuchuchu.
s. Je’e’ỹ.
s. Pohã ñana rykue, ka’ary.
s. Hasypo’íva, imba’asypoíva.
s. Mba’asypo’ikuaa.
s. Mba’asypo’i.
s. Avausu, tekove tuicha ha mbareteiterei./ 2. s. Mba’erusumopu’àha.
adj. Tendypu.
v. Mimbitytýi, jajái, perere.
v. Py’aheta, vava.
s. Myakãjára, mbojára.
s. Ñembohéra, kuatiambojaragua.
s. Itahai.
adj. Hũ, mohũmbyre./ 2. adj. Tovahũ.
v. Mohũ.
s. Kũma, apekũma./ 2. s. Japepo kũma. tatatĩjare, tatatĩky’akue./ 3. s. Ñemohũ, hũrei.
s. Tata’y, tatapỹirendy.
s. Tataysa.
s. neol. Ñemokãha.
s. neol. Ñemokãharenda.
s. Pyñuã, ytasãngue.
s. neol. Guejysỹiha, mba’esyryryha.
s. neol. Mbayrupujerembopuha.
s. neol. Mba’epujerembopuha.
adj. neol. Pokopyre./ 2. adj. Tavyrai, tarova./ 3. s. Akã ao.
s. neol. Ñemohyakuãha./ s. Mesa tovaheirã.
v. Poko./ 2. v. Mbopu, pu.
s. Téra rerekoha.
s. Kurepirekyrakue.
adv. Gueteri.
adj. Mayma, opa, oimeraẽ./ 2. pron. Opa, opáva, opa mba’e, opavave, maymáva.
s. Tavaita, tapỹity.
s. Ogaorã, mo’ãha, tapỹi.
adj. Ikatúva, jererahakuaáva, ikatúva jahasa.
s. Techagi, jeheja, ñembotavy.
adj. Ohechakuaáva, ohechagíva, oñembotavýva.
v. Hechakuaa, rokirirĩ, jogueraha, jokupyty, hechakatu, ñembotavy.
s. neol. Yvyrambyky.
s. Yvytĩmbo.
s. Japyhy./ 2. s. Ñemokõ.
s. neol. Ita’apejopyha.
adj. Hay’orasyvai./ 2. adj. Ijárava./ 3. adj. Ka’u, piguy, pichoro.
v. Y’u, jey’u, u./ 2. v. Japyhy, pyhy, pojái, javo’o, po’o, kuãcha’ĩ.
s. neol. Kuatiajoapy.
s. neol. Tetera’ãngahai.
s. neol. Purahéi, guahu.
s. Kaĝuiryru, tyruguasu.
s. neol. Su kílo.
s. Kaĝuiryrurenda.
adj. neol. Mombareteha.
v. neol. Mombarete.
s. Pureko, purahéi reko.
adv. Vyroitépe, tavyhápe.
v. Vyrea.
s. Tovatavy, vyrorei.
s. Vyrorei, vyrésa, ñe’ẽrei.
adj. Tavy, výro, akãne, tovatavy, tavyrai, mbóre, akãkuchu.
v. Juhu, jejuhu, jojuhu, ñuĝuaitĩ, huĝuaitĩ.
s. Apýra, apy, tu’ã, apỹi, tembe’y, jeja, opaha, apyre.
v. Ñakãmbota, huĝuaitĩ, tĩkutu.
s. Tenda./ 2. s. Kuatiahai pẽhẽngue./ 3. s. Pohã
s. Yvyra’ãhai, yvy ape jekuaa.
s. Tendarerakuaa.
s. Tendaréra.
s. Jepoko./ 2. s. Pu.
v. Javyky, poko.
s. Ñe’ã, pyti’a.
s. Yvytujere, yvytujere’atã, yvytu’atãjere.
s. Jeruti, pykasu.
s. Mokarẽha./ 2. v. Mbojepy’apýva, py’apy, vy’a’ỹ, ãngata.
s. Karáu./ 2. s. ...Vã.
v. Poka, voka, pepy, popẽ./ 2. v. Mokarẽ, mokarapã./ 3. v. Mbojere, movã, mboare./ 4. v. Japa.
v. Jepoka, jepepy, ñemokarapã, ñemokarẽ, mongaráu.
adj. Ñepã, karapã, karẽ, kechẽ, vã.
s. Chochĩ, guyraũ, ano, chopi, chore./ 2. adj. Tavyrai.
s. Yvytupochy, yvytuvai, yvytuatã, aravai, arapochy.
s. Angekói, py’apy, py’ajuka, tasy./ 2. s. Mbyepoti, ñenupã, ñembosarái.
adj. Pyta’ÿ, ipy’ahetáva.
s. Yvytupochy.
v. Jere, jevy, jujey, hojey.
adj. neol. Mba’apojo’opy.
v. Mboapu’ajere.
s. Ñembosarái, ñembohovái, ñorãirõgua’u.
s. neol. Itakandujejo’oha.
s. neol.Itakandujo’ohára, mboapu’ahára.
s. neol. Tapyguajere, tapyguajere’i, kutujereha.
s. neol. Jerejopyha.
s. neol.Mbokuaha, jerepu, mboapu’aha ojeréva.
s. Vakame, vaka ména.
s. Apepu, apepuguasu he’ẽva.
adj. Pituva, pitua, pireja, tavy.
s. Ygambokara’ỹi.
s. Pituvareko, pituareko, ha’eve’ỹreko.
v. Maimbe.
s. neol. Tendayvate, ogayvatepo’i.
s. Maimbeha, maimbe.
s. Syry.
adj. Takurasa.
s. Ñemokarẽ, jepoka.
s. Mbujapehe’ẽ, chipa, mbeju, kavure, mbujape.
s. neol. Ajúra atã.
s. Mbejujoguaha.
s. Pykasu’i, jeruti’i, pyku’i, pyku’ipe.
s. Karumbe.
adj. Karẽ.
adv. s. Karègua.
s. Ñenupã, mbyepoti, jepy’apy.
v. Mbyepoti, nupã, mbopy’apy.
s. Amajere, amangyjere.
adj. Jero, ñarõ.
s. Hu’u.
adj. Havara, korócho, joha, chara./ 2. adj. Koygua, sagua’a, tavy.
v. Hu’u.
adj. Maimbe, maimbepyre./ 2. adj. Tavyrai.
s. Maimbeha.
v. Maimbe, sapeka.
adj. Pa, mba./ 2. s. Opáva, oĩmbáva./ 3. adv. Ipahápe.
adj. Omandaha’eñóva, ha’eñónte oisàmbyhyséva.
s. neol. Mburuvichateĩkuái.
adj. Ñe’ẽtekopaitéva, oipuru ñe’èpehètai jurugua (pa) ha tĩgua (mba) .
v. Imemba./ 2. v. Moimemba.
adv. Pa, mba, paite, mbaite.
s. Piri, Pirivevýi, piri ivevýiva.
s. Py’ambyaiha, porombohasýva, porojukáva.
s. Py’añembyaikuaapy.
s. neol. Tasyo’i py’añembyaireko.
adj. Akãhatã.
s. Mopa’ãha, jokuaha.
adj. Japopyre./ 2. adj. Kane’õ, soso.
adj. Katupyry, omba’apo hetáva./ 2. s. Mba’apohára, omba’apóva, tembiapohára.
v. Mba’apo, japo.
s. Mba’apoha./ 2. s. Tembiaporã, tembiapo, ñemba’apo.
adv. Tembiapopýpe, hasýpe, hasyhápe.
s. Kũjererã.
v. Mopa’ã, popa’ã.
v. Jepykua, ñepa’ã, jetu’u.
s. Mboka.
s. Ñembou, ñemyaña, ñembotyryry.
s. neol. Mba’yrumyimbarete.
s. Tekoyma, aranduyma, teko térà arandu ymaguare.
adj. neol. Mba’echae.
s. Ñembohasa, ñembohasa ambue ñe’ẽme.
v. Mbohasa, mbohasa ambue ñe’ẽme.
s. Ñe’ẽmbohasaha, mbohasahára.
v. Gueru, mbou.
adj. Oñemúva.
v. Ñemu.
s. Ñemomýi, ñemu.
s. neol. Mokõha, tembi’urape, ahy’otembi’urape.
v. Mokõ, syryku.
s. Tembiasyeta, tembiasy.
adj. Tembiasygua, manorehegua.
s. Kamambu.
adj. Omokòhetàva, okaruhetáva.
v. Ñekaruetapy’ÿi.
s. Poguyrõ, tovamokõi, py’ajoyvy, jeroviambyai, pokarẽ.
v. Py’ajoyvy.
adj. Terupy, moingepyre, rerojapyre.
adj. Py’ajoyvýva, tovamokõi, jeroviaha’ỹ, poromoñuhãva.
s. Tukumbo, tukumbosà, inimbosà.
s. Aokate, aoporãjovái.
s. Ñemomýi, jeiko ápe ha pégotyo.
s. Pyaha.
v. Myatã, pyaha.
s. Jevyvy, jepovyvy, jehasa heta tenda rupi.
s. Pehẽngue.
s. Ñuhã.
s. Ñuhã./ 2. s. Mbotavy, pokarẽ.
v. Porombotavy.
s. neol. Porombopoha, jeporenda.
adj. Pokarẽ, porombotavýva.
s. Mba’embotyha, okẽmbotyha.
s. Pa’ã.
v. Mopa’ã, mboty.
v. Ñepa’ã, jetu’u, ñemboty.
s. neol. Jehechavai, tesapara.
s. Sãmbo, guata.
adj. Py’aguapy, kirirĩ.
adv. Py’aguapýpe.
s. Py’aguapy, akãguapy.
v. Mbopy’aguapy.
adj. Py’aguapy, kirirĩ.
s. Mboypýri, moambue.
s. Ñemu./ 2. s. Ñe’èmbojoaju, ñeĩ peteĩ ñe’ẽme.
v. Ñe’ẽme’ẽ, ñemoĩ peteĩ ñe’ẽme.
s. neol. Mba’yrurahaha, mba’eruveve guerahaha, apyrigua guerahaha.
s. neol. Haipa.
s. Tembikuaamoambue, tembiapoguerova.
v. Hasa.
s. Jehasa, pukukue.
s. Oguatáva, ohasáva.
s. Ñeme’e, ñembohasa, ñemu, ñemyengovia.
v. Mbohasa, me’ẽ, guerova.
s. Jerova, ñemoambue.
s. Ñemoambue.
s. Moambueha.
v. Moambue, myengovia./ 2. v. Guerova, ambue.
v. Ñemoambue, ñembova.
adj. Pokarẽ.
s. Ñembohasa.
s. Vakarojaha.
s. Jerova, ñemoambue.
adj. Kuerái, vy’a’ÿ, henyhẽva ñembyasýgui.
v. Ñembotavy.
v. Hasa, guata.
gram. guar. Mbohasapýva, hasaha, ñe’ẽtéva hasaha.
s. Jehasa, jeguata.
adj. Sapy’agua.
adj. Tesakã, tesatĩ.
s. Ñe’ẽñemondo, ñemomarãndu, ñembohasa.
adj. Ñembohasaha, momarãndúha, ñe’ẽmondoha.
v. Ñe’ẽmondo, mbohasa, momarãndu.
adj. Moambue.
s. Iko’ẽmbáva oke’ỹre.
s. Tesakã, ñemyesakã.
v. Myesakã.
adj. Hesakãva, hesakã, satĩ, sakã.
s. Ty’ái.
v. Ry’ái.
v. Mbohasa, jeguerova, hasa mboypýri.
s. Guerahaha, mbohasaha.
v. Gueroja, rova, mbova, jerova.
s. Mba’eguata./ 2. s. Jereraha, jerova, jegueroja, guerahaha, jegueraha.
s. Ñemyengovia, jerova.
v. neol. Hekuavo, mbohasa, tykua.
adj. neol. Hasapáva, oykeguáva.
s. Aokuerenda.
s. Tykuenohẽha.
s. Akãhatãngue, tembiapovai.
s. Aopehẽngue, aosoro.
s. Pyturape, pytuhèsẽ.
v. Pararã, mopararã, mokane’õ, mboayvu.
prep. Piári, rapykuéri, rakykuéri.
adj. Mandu’arã, asãi, jekuaa, pavẽ, terakuã.
v. Jekuaa, rerakuã, ñemyasãi.
v. Tesarái, resarái.
v. Hekuavo.
adj. Tapykuegua, kupegua, atukupegua, tevi.
v. Guerova, rova, roja, mbova, mboare.
s. Jeguerova.
v. Myesakã, ñemyesakã.
v. Ñemyesakã, ñemimbi.
v. Jeke’ỹko’è, jeke’ÿ.
v. Kuatiakañy, apañuài.
s. Tesakã, ñemyesakã.
v. Myesakã, muesakã.
adj. Hesakã, hesakãva, satĩ, sakã.
v. Hasa, rova, mbohasa, japyhara.
s. Ñembohasa, jerova.
s. Pyho, ñepysãnga.
s. Ty’ái.
v. Ry’ái.
v. Guerova, mombia, mbova, ñemitỹ jerova ambue hendápe.
v. Mbohasa, jeguerova, hasa mboypýri.
v. Gueraha, raha, rova, mbova.
s. Mba’eguata./ 2. s. Jereraha, jerova, jegueroja, guerahaha, jegueraha.
s. Ñemyengovia, jerova.
v. Ñapĩ, hague’o.
s. Topyta, tapykue, tevi, guapyha.
s. Tembiporu, tembipuru.
v. Mbyai, mosarambi, moangata, mbotarova.
s. Juavy, sarambi, akãtarova, mba’asy.
v. Ñepysãnga, vava.
v. Mosarambi, mbohekoambue.
v. Yga, ry’ái.
v. Hekuavo, mbohasa, tykua.
adj. neol. Hasapáva, oykeguáva.
s. Ñemu.
adj. Oñemongetakuaáva, ikatúva ñañemongeta hendive.
s. Oñoñe’ẽ, ñe’ẽñembokuatia.
s. Ñepohãno./ 2. s. Ñemongeta, jerereko.
v. Ñe’ẽ, mongeta, ñemu.
s. Ñemu, mongeta, jereko, teko.
s. Kãnguerekokuaa, kãnguekuaapy.
s. Karèmby./ 2. s. Hasa’asy.
s. Yvyrapuku.
s. Ñembosarái, mba’etie’ỹ, akãhatãngue, tembiaposaraki.
adj. Akãhatã, tie’ỹ, moñái, saraki.
s. Tape, tapepukukue, jeguataha, taperã.
s. Aponde’a, teko, tova.
v. Hai.
s. Jehai.
s. Kumare.
adj. Paapy.
s. Pa’û, sapy’a, tape pehẽngue.
s. Ñemoinimbopy.
adj. Inimboatàmbyre.
v. Inimboatàapo.
s. Pytu’u, ñorãirõjepoi.
adj. Mbohapypa.
adj. Omboryrýiva, oporomondýiva.
s. Karugua, yvysusũ.
adj. Kyhyjerã./ 2. adj. Mboajepy.
s. Ysy, kuri’yrykue.
s. Aoveve, aoveveyvate.
adj. Oryrýiva, omýiva, ososóva.
s. neol. Mba’yrumyipuku.
s. Ñopẽ, jeipokapy.
adj. Jeipokáva, iñopèva.
s. Jeipokaha, ñopèha.
v. Ñopẽ, poka.
adj. Ojupíva./ 2. adj. Oporomongele’éva.
v. Akãmbokua, kanguembokua.
v. Jupi.
v. Ryrýi, sysýi, tytýi.
adj. núm. Mbohapy.
s. Ñuhã, ñembotavy, pokarẽ.
s. neol. Takãmbyapy.
s. Aty, ava aty.
s. Ñembyasy, angekói, vy’a’ỹ, py’apy.
s. neol. Tekojojaro.
adj. Hepype’aha.
s. Tepyme’ẽ, jopói.
s. neol. Mbohapyriri.
adj. Sa’ymbohapy.
s. neol. Tãimbohapy.
s. Araapyjere.
adj. gram. guar. Ysajaapy.
s. Ñorairõ, sarambi.
s. Avatimirĩ.
v. Jykýi.
s. neol. Suapyjo’a.
v. Kytĩ, mbovo.
s. Yvykua./ 2. s. Guambype.
s. Kyserairã.
s. Mba’yrusỹi.
s. Tekovembohapy, hekove mbohapýva.
s. Guyrañe’ẽ, guyrapurahéi, ñe’ẽpurahéi.
s. Atyapy.
s. Tyekue.
adj. neol. Mbohapymbovo.
adj. Mbohapyjey.
s. neol. Hetyma mbohapýva.
s. gram. guar. Puapy.
s. Mba'yrumboguahára, ygamboguataha térà pepoatàmboveveha.
s. Puvevýi./ 2. s. Sapy’aite, tesapirĩme.
s.gram. guar. Ñe’ẽpehẽapy.
adj. Ndovy’áiva, ñembyasy, tovasy, tovapuku, aturu.
adv. Asýpe, vy’a’ỹme.
s. Ñembyasy, vy’a’ỹ, temimbyasy, tĩndy, tovasy.
adj. Kuruvi, ku’i.
s. y adj. Myangu’iha.
v. Myangu’i, mongu’i, mbo’i, joso.
adj. Oñakãrapu’ãva, ipu’akáva, ohupytýva.
v. Pu’aka, hupyty.
s. Pu’aka, tupyty, ñeĝuahẽ, akãrapu’ã.
adj. Rei, ojeikuaapáva.
v. Myengovia, ñemu, jopyru.
s. Tapepo’i.
s. neol. Pu’akarechaukaha.
s. neol. Mimby tarara, mimby tororõ./ 2. s. neol. Pyteha.
s. Nupã.
s. Turu, mimbytarara.
s. neol. Yvyrapyryrỹi.
v. Sunu, sununu, arasunu, kororõ, mbohyapu.
v. Mopẽ, hakã’o.
s. Yvyraropyta, yvyramáta, ýva, yvyraygue, ka’avorete./ 2. s. Tete.
s. Ovetã’i.
s. neol. Apykajegua, mburuvicha guapyha.
s. Aty./ 2. s. Vaka aty./ 2. s. Imbokáva aty.
s. neol. Jeko’i, guarara, ndururu.
s. neol. Mboguataha, vaka mboguataha.
s. Ñepysãnga, jejoso, ñepa’ã, ñetĩngaparo, mombyta.
s. Ñepysãnga.
s. neol. Yvyjopepy, yvymbyry’áiva.
s. Ñepysãnga, ñetìnga./ 2. s. Jokoha.
s. Kavajueta, kavajueta ñani.
s. He’iseambuéva, he’i’avýva, ñe’ẽva.
v. Popo, ñani.
s. Ñanipopo, popo, ñeñani, jepopo.
v. Ñe’ẽmbopotyha, puraheihára.
v. Ñe’ẽmbopoty, purahéi.
v. Mbovo, mbo’i, mopẽ, pehẽ’a./ 2. v. Mopa’ù.
s. Pehẽngue, vore, akytã.
s. Arasunu, sununu, sunu, ára kororõ, ára ryapu.
s. Ñemyengovia, jejopuru, ñemu.
s. y adj. Oporombotavýva, monda.
v. Mombyky, mochapĩ, akã’o.
adj. pos. Nde, ne.
s. Yvy’a, tapo, rapo.
s. Mba’asypo’i, hu’upiru.
s. Kuarapukueta, kuapuku.
s. Kuarapuku, jurukua.
s. Tukã.
s. neol. Tapyguarujere.
adj. Sakuape, tesakuape, satũ, tesatũ, tesavĩ, savĩ, tesavã.
s. Karaku.
s. Tyakuãvai, pyti’u.
adj. Apa, marachachã, jehýi.
s. Apa, japa.
v. Mboapa.
s. Tyvy, ñeñotỹha./ 2. s. neol. Mba’yrumýi oitýva.
v. Jeity, japaro, mombe, mongúi, motĩndy.
v. Jejaparo, jeity, ñetĩnga, ñeno.
s. Ruru.
adj. Kandu, ruru.
s. Akytã, ruru, apokytã.
s. neol.Tyvy’atyyvate.
s. neol. Ayvuruvicha, ayvuguasu.
s. Yvykuapuku
s. Aopuku, typói.
adj. Ypytũ, ñypytù./ 2. adj. Akàjy.
s. Ñypytùgua.
adj. Jepicha.
adj. Jepicha.
adj. Tyai./ 2. adj. Apañuài.
s. Ñekundaha, tetãpyrechaukarã, jeguataha, tetãchaukaha.
s. Oikundaháva, tetãkundahára.
v. Kundaha.
adj. Kundaha rehegua, tetã mba’eporãngue rehegua.
v. Mbojopyru.
s. Ha, háma.
s. Poguy, ñangareko.
pron. pers. Nemba’e, nemba’éva.
conj. disy. Térã.
adj. neol. Heta ha ipyahúva.
s. Yvýra, ysypo.
s. Ñemohenda, ñemohendaha, pytaha.
adj. Py’aguapy, tekoporà./ 2. adj. Oikokuaáva.
v. Mohenda./ 2. v. Juhu, mandu’a.
v. Ñemohenda.
s. Oĩva opárupi, Ñandejára, Tupã, pa’ũ, naipore’ỹi.
adj. Opárupi oikóva, oparupiguáva, mamopavẽgua, Tupà.
s. Titi, kambire, kama’apỹi, kamapy.
s. Mitãkambu juruñembyai.
s. neol. Amara’ãha.
adj. Jerovu, ovúva, aguara.
v. Jererohory, ñembotuicha, jererovu, jejapo, ñemoha’entese.
adj. Oñembotuicháva, ovúva, jerovu, hova’atãva, ipy’aryvatãva, aguara.
s. neol. Pytyvõhára.
s. Tãimbíra rasy.
s. Aivai, aiguasu, aipochy, aikaru, ai okuerakatu’ỹva, ipéuva./ 2. s. adj. v. Jepy’apy.
s. Ñemboai.
v. Mboai, mbyaivai.
v. Ñemboai, ñembyaivai.
adj. Jaipa, ijaíva.
adj. Riregua, uperiregua./ 2. adj. Mboypyrigua, mombyryvegua.
adv. Uperire, rire.
adj. Pahague, paha, pahare.
adv. Ipahápe, ijapýpe, ko’ýte, kuri.
v. Juka, jukapa, mbopaha, japopa, pysãguasúre ñemoma’è.
s. Apýra, apy, paha, pahare, opaha, arapa, tembe’y, tapykuerigua.
adv. Rasa, iterei, eterei, mboypýri.
v. Rairõ, momarã, royrõ, ja’o, jahéi, ñemotie’ỹ, rekomeĝua.
adj. Vevyirasa.
adj. Paramboipyrigua./ 2. adj. Tembi'u paramboypyrigua
adj. Ka’aguymboypýri.
s. Oimeháicha.
s. neol. Purasa, avei ojeporu tasyópe.
s. neol. Puryepyhai.
s. Ñeñotỹrire.
s. neol. Tesapehovyũryepyrã.
v. Tasẽ, pyahẽ, guahu, jahe’opuku./ 2. v. Yvytupyahè.
adj. Puru’ãjoguaha.
s. Puru’ãgua.
s. Okẽpyrũha, okẽjeikeha.
adj. neol. Kuarahy’ãkatui.
adj. neol. Ikuarahy’ãva.
art. indef. Peteĩ.
adj. Pavẽ, peteĩ ñe’ẽme ojejapóva.
adv. Peteĩcha, oñoñe’ẽme.
s. Peteìñe’ẽme.
s. neol. Mborayhu, Tupã ãndu.
v. Jokua, ñapytĩ.
adj. neol. Moñandypyre, mongaraipyre.
v. neol. Moñandy, mongarai.
s. neol. Ñandy, pohã ñemona haĝua.
adj. Pyapẽ térà pysãpẽ rehegua.
adv. Nte, mante, ñoite, ñónte, añónte.
adj. Ño, año, añoite, peteĩnte.
s. Hatĩ peteĩva.
s. Ñemopeteĩ, jeiko peteĩcha, peteĩmba’e.
s. Mbo’epyaty.
adj. Juaju, joaju, joapy, mopeteĩmbyre.
v. Mopeteĩ, mbojoaju, mbojoapy.
v. Mbojoja, mopeteĩ.
s. Aopeteĩchagua./ 2. adj. Joja./ 3. gram. guar. s. Ysajateĩ.
adj. Tajýra peteì, memby peteì.
adj. Ta’ýra peteĩ, memby peteì.
adj. Yketeĩ, peteĩ yke rehegua.
gram. adj. Hetepyteĩva.
s. Joaju, juaju, ñembojuaju, joapy, ñomopeteĩ, jehe’a, joja.
adj. neol. Tekotevẽteì rehegua.
v. Mbojoaju, mbojuaju, mbojoapy, mopeteĩ, mbojoja, ñopẽ.
v. Ñembojoaju, juaju, ñembojoja, joapy, ñemopeteĩ, jehe’a.
adj. neol. Opameña, peteĩmeña.
s. Ñe’ẽjoja, ipu peteĩcha.
adj. Pavẽ./ 2. adj. Oparupigua, opamba’erã.
v. Mopavẽ.
s. Mbo’ehavusu, mbo’ehaoguasu.
s. Mbo’ehaorusugua.
s. Arapy, arapypavẽ, yvagapy, yvypavẽ.
adj. neol. He’iséva heta mba’e.
art. indef. pron. Peteĩ.
v. Mona, ñapamona, moñandy, pichy.
adj. Aysy, apovõ, kyra.
adv. Aysygua.
s. Pyapẽ.
s. Pohyijehupi, mitãjehupi, mitãhupi.
adj. Tavarehegua.
s. Tekoporã.
s. Ogarã.
v. Táva moporã.
adj. Táva rehegua.
s. Tavaguasu.
s. Inimbopyaha.
v. Pyaha, sako’i.
s. Kuarugua.
s. Tyrape.
s. Taĝe, ñangarekopya’erã.
adj. Taĝe.
v. Moaĝe, mbopya’e.
adj. Kuarurekokuaa, tyrehegua.
s. neol. Mba’yrurã’i, mba’yru.
s. Tyrapekuaapy.
s. Aka’ẽ, tĩguasu.
adj. Ojopíva.
s. Pireremói, apenoremói, kura’ỹi, apeno, mbita’i.
s. Yryvu.
s. Ĝuaiĝuingue.
adj. Purupyre, purupyréva, jeporupyre, kue, ngue.
s. Jepokuaaháicha, jepokuaa.
v. Puru, poru.
s. Jeporu, jepuru, jepokuaa.
pron. pers. Nde.
pron. pers. Peẽ.
adj. Jepokuaáva, jeporúva, tapiáva, meméva.
adv. Meme, tapia, jeporuháicha.
adj.y s. neol. Puruhára.
s. Jeporu.
v. Poru, puru.
s. Pirapirepuruka hepyme’ère.
adj. Oiporukahepýva.
v. Ñemomba’e, ñembojára, monda, pe’a.
s. Tembipuru, tembiporu.
gram. guar. adj. Arapuru, puru.
s. Membyryru.
adj. Purupyrã, ojepurúva, porurã.
s. Jeporu, tekoporu, tekopuru./ 2. s. Pirapire hupyty.
adj. neol. Purupyrã, mba’epururã.
adj. Ojeporukuaáva.
v. Puru, poru.
s. Hupyty’ỹ.
s. Kagua. Parra.
s. Apekũ, ahy’otĩ.
s. Tapicha ojukáva hembireko.
s. Tembireko jejukáva chupe iména.
s. Vaka, hatĩkõiva.
s. Arapytu’u, pytu’u, tekorei, ñemba’apo’ỹ.
s. Vaka atýra.
adj. Nandi, tekorei, ijara’ỹva, pytu’u.
v. Jepytarei.
adj. Nandi, nandipyre, monandipyre.
s. Ñemonandiha, jehekuavohápe, ytyjeityha, ojepuru’ỹva ryru.
adj. Nandi, nandipyre, monandipyre.
s. Monandiha, omonandíva, ohekuavóva.
s. Ñemonandi, monandi, ñeñohẽ, jehekuavo.
v. Monandi, nohẽ, ñohẽ, hekuavo, mopa’ũ, mohenda.
s. Vyroreko, vyrorei.
s. Vava, py’aheta.
adj. Ovaváva, oku’éva, omýiva./ 2. adj. Ipy’ahetáva, py’aheta.
v. Vava, ku’e, ho’apota./ 2. v. Mbopy’aheta.
s. Arapy, ararysýi, pa’ũ./ 2. adv. Nandi, hyepyreíva, pore’ỹ, oĩmba’ỹva, tendakue, tapere.
s. Pohãkutu, pohãnokutu, pohàno./ 2. adj. Vaka rehegua.
v. Pohãnokutu, pohàno.
adj. Vaka rehegua.
adj. Nandi.
adj. Ysyry ikatúva ojehasa.
v. Ysyryhasa./ 2. v. Mokangy, hupyty.
s. Ypererì, ysyrypererì.
s. Ypu’â, ypochyp u’â.
s. y adj. Tekorei, hekopyta’ỹva, oikundaháva.
v. Kundaha, tekorei.
s. Tekorei, pyta’ÿ, kundaha.
v. Kundaha, jeikorei.
s. Tatykue, ratykue.
s. Mitãrasẽ, chiã.
s. Tako.
s. Tako rehegua.
adj. Tekorei, hekoreíva, tekopyta’ỹ, opyta’ỹva, oikundaháva.
s. neol. Mba’yrumýi heta oñembotyryrýva.
v. Jepytunohẽ.
s. Py’amano, tesaguyry, akãguyry, akãnga’u, tesakuaguyry.
s. Tĩ, tĩmbo, tatatĩ.
s. Tyru, ryru, pire, tope.
s. neol. Inimbopyjegua, aoapyjegua.
s. Vava, kacha, jeju ha jeho.
s. Tembipuru, tembiporu.
s. neol. Kuatiaporupy, kuatia pirapire rekovia.
adj. Porupy.
s. Py’aguasu.
adj. Ipy’aguasureíva.
s. Tekorepy, tepy, repy, poru, pytyvõ.
adj. Py’aguasu, ha’eve.
adv. Py’agauasúpe.
v. Jeko.
s. Katupy.
adj. Py’aguasu, ha’eve, karia’y, imbaretéva, ipy’akyhyje’ỹva.
adv. Py’aguasuhápe, kuimba’ehápe, pu’akatuhápe.
s. Aoryru, vuruháka, karameĝua’i.
s. Pu’aka.
adj. Tepy, repy, hepy.
s. Kora.
s. Yvykora, yvy’aty.
v. Moĝuahẽmbype.
s. Ñu, yvype, yvypeñu, yvytypa’ũ, yvytyrokái.
s. Tepy, repy, hepykue./ 2. s. Py’aguasu.
adj. Momba’epy.
v. Momba’e, momba’eguasu, mbohepy.
v. Ñemomba’e.
s. Mbohasaha, mbotyha, jokoha, okẽ.
s. Tuguypyteha, mbopiguasu.
s. Jeroviarei, jerovu.
v. Ñembotuicha, jerovu, jererovu jejapo, ñemboaguara.
s. Tenondegua, henondegua.
adj. Tenondepegua, tenondegua, henondegua.
s. Tekonandi, jeroviarei, Jerovu.
adj. Jechukase, jerovu, jejapo, aguara.
adj. Rei, nandi.
s. Tĩmbo, tĩ.
s. Yñemotĩmbo.
s. Motĩmboha, mbochivuha, typyiha.
v. Motĩmbo, hypýi, mbochivu.
adj. Haviru.
v. Nupã, kaguai, mbuepoti, mbyepoti, patuka.
s. Ñenupã, mbuepoti, mbyepoti, kaguai.
s. Vakaita, vaka atýra.
s. neol. Vakarerekua, arriéro.
s. Vakapire.
s. Vakapyahu, vakamità.
s. Ha’ãha, yvyrapo’ipuku.
adj. Pa’ã, ñetĩnga.
adj. Pa’ãrenda, ñetĩngarenda.
adj. Pa’ã, ñetĩnga.
s. Ygañetĩnga, mopa’ã, ygamombyta, jejoso.
v. Jepyta, ñepa’ã, ñetĩnga.
adj. Koe, juavy, opaichagua, hetaichagua.
s. Moambueha, hendave’ỹ, ñemoambuéva, jerováva, pyta’ỹva, ova meméva.
s. Ñemoambue.
adj. Opaichagua, napeteĩchaiva.
s. Mbojoavyha, moambueha.
v. Moambue, mbojoavy, ñemoambue, moingoe.
s. Tajygueruru.
s. Mbiru’atavy.
s. Ta’ỹiruru, ta’ỹisãingo.
s. Hetahaichagua, opaichagua.
s. Mba’epo’ipuku.
adj. Koe, juavy, opaichagua, hetaichagua.
s. Kuimba’e, karai.
adj. Kuimba’e rehegua.
adv. Kuimba’ehápe.
s. Tembiguái.
s. Pohãñana.
s. Tyru, mba’eryru, mba’yru.
s. Kagua, y’uha, ygua.
s. Ta’ýra, toky.
s. Tuichakue.
adj. Tuicha, guasu, pyrusu, jepyso.
s. Ñe’ẽpapára, ñe’èpoty apoha, ñe’ẽyvoty apohára.
v. Moha’uvõ, momarandu juhumboyve.
s. Ta’uvõ.
s. Mba’apora’ã.
s. Jeyjey.
s. y adj. Ogaykegua, ogaykeregua, ykeregua, ogaykepegua.
s. Ogajere.
s. Amandaje, tavaygua atýra.
s. y adj. Ogapýri, ogaykegua, ogaykeregua, ogaykepegua.
s. Mbotove, jejoko.
adj. Mbotovepyre.
v. Mbotove, joko.
s. Tembiaporecha.
s. Ka’a, ka’avo, ka’aguy.
s. Temitỹngue, ñana, ka’a, ka’avo.
v. Ka’avojeikoverei, jeikoverei./ 2. v. Tekoporà, tekoguapy.
adj. Ka’avogua, ndo’úiva so’o.
adj. Kyre’ÿ, omyihatàva./ 2. adj. Taryrýi.
s. Mýi./ 2. s. Mba’yrumýi, mba’yrumýi oraháva mba’e ha tekove.
adj. Mokõipa.
v. Jahéi, mbosarái, mbopy’arasy.
s. Tujakue, tujareko./ 2. s. Çuaiĝuireko.
s. Tyryru, tyryrukue’i, tyryru ñande retepýpe oĩva.
s. Tataindy, tataendy./ 2. s. Aopejuharã, yga’ao.
s. Atypyhare./ 2. adj. Jaho’ipyre, ñuvãmbyre, ndojekuaáiva.
adj. Jaho’ipyre, ñuvãmbyre, ndojekuaáiva.
s. Tesapeharenda.
v. Ko páype, hasa ke’ỹme./ 2. v. Mo’ã, ñangareko./ 3. v. Moirũ pyhare omanóvape.
adj. Hekopyta’ỹva.
s. Ygapejuha, yga’ao.
s. neol. Yvyturapechaukaha, yvytu rechaukaha./ 2. adj. Hemiãndu ovareíva.
s. Taviju, tagueky.
s. Ovecharague.
adj. Haviju, haguepa.
s. Ñuãha, ñuvãha.
s. Pya’ekue, akuãngue, pyryrỹi.
s. Pya’echaukaha, pya’ekuera’ãha.
adj. Akuã, pya’e.
s. Tajygue, tuguyrape.
s. Guasu.
s. Ykua atýra, yvuita.
adj. neol. Oñeme’êukáva, Ikatúva oñembyai virúre.
adj. Ipu’akáva, ipu’akavéva.
v. Pu’aka.
adj. Ipu’aka’ÿva./ 2. adj. Hi’ararasáva.
s. Jokuaha.
v. Jokua, ñapytĩ.
s. Yvytuatã.
s. Ñemuhára, ñemuha.
v. Ñemu, me’ẽ, me’ẽhepyrãre.
s. Popía, mborasy, pohãjuka.
adj. Porombyaíva, porojukáva.
adj. Marãngatu.
adj. Hayhupy, ñemomba’eguasúva.
v. Momba’eguasu, porãngareko.
s. neol. Kuñamba’asy, mba’asy japyhy poreno jave.
s. neol. Mba’asyvaikuaapy.
s. Ykua, yvu.
s. Jeepy, jehepy, jepy, jepyve’ẽ.
v. Jepy, jehepy, mbojepy.
v. Jepy.
s. Jeju, ju.
adj. Oútava.
v. Ju, oúva.
s. Ñemu.
s. neol. Changui, yvytu, pu’aka, mbarete.
adj. neol. Changuime’ẽha.
s. Ovetã.
s. Ovetã’i.
s. Yvytuatã, yvytuvai.
v. Mboyvytu, peju.
s. Ñemboyvytu, pytuho, arapytu.
adj. Hi’arapytúva, ñemboyvytúva.
s. Pejujere, pejuha, mboyvytuha.
v. Mboyvytu, peju.
v. Jepeju, ñemboyvytu.
s. neol. Pyteha.
v. neol. Ñepyno, jahague’o.
s. neol. Ñepyno, pyno.
adj. Tyerehegua.
s. neol. Ñe’èkuaaha’àhára.
adj. neol. Hyepóva, hyeguasúva.
s. Py’arory, tekoporã, vy’a, po’a.
adj. Ipy’arorýva, ovy’áva, ipo’áva.
s. Mbyjako’ẽ./ 2. s. Mbyjaka’aru.
v. Techa, hecha.
s. neol. Yke, ypy, tembe’y.
v. neol. Arahaku jehasa.
s. Arahaku.
adj. Añete, añeĩ, añetehápe.
adj. Japu’ỹva, añetegua.
gram. guar. adj. Ñe’ẽteguáva./ 2. adj. Ñe’ẽ rupigua.
adv. Ñe’ẽrupi, ñe’ẽme.
gram. guar. s. Ñe’ẽtéva.
adj. Ñe’ẽrei, ñe’ẽngatu, ñe’ẽsyry.
adj. Ñe’ẽngatu.
s. Añete, añetegua.
adv. Añetehápe.
adj. Añetegua, ete, ite.
adj. Aky, sa’yky, roky, peky, kyrỹi, hovy, rovana.
s. Ka’arurupe.
s. Tovy.
adj. Hovyngy.
adj. neol. Oporojukáva, akã’ohára.
s. neol. Apeno, ñenupã pore.
s. Ka’avo, ka’a, ka’avogua, temitỹngue./ 2. s. Mba’erovy
s. Guataha, tape, tapepo’i, tapemirĩ, okarembe’y.
s. neol. Añeterechaukaha.
s. neol. Tembo.
s. Yvotyty, yvotyrokái.
adj. Otĩva, oporomotĩva.
s. Ñetĩ, ñemotĩ.
s. neol. Tapevai.
adj. Añetegua.
s. Jehechajeyrã, jehechajey.
v. Hechajey, ma’ẽporã, hecha añet, mboaje, moañete.
s. Yso, sevo’i.
adj. Hasóva, ysoichagua.
adj. Ysoichagua.
adj. Sevo’ijukaha.
adj. Hasóva, isevo’íva.
s. Yso./ 2. s. Sevo’i.
adj. Ñe’ètetãygua.
adj. Añeteguáicha.
s. Kytã, akytã.
adj. Oikuaáva, arandu, katupyry.
adj. Ipy’ahetáva.
v. Ñe’èpotyhai, ñe’èmbojegua.
s. neol. Ñe’ẽ’i.
v. Ñe’ẽpapa, ñe’ẽyvotyapo, ñe’ẽpotypyaha.
s. Ñe’ẽrysýi, ñe’ẽpoty, ñe’ẽyvoty.
s. neol. Atukupekãngueteĩ.
s. neol. Ikãngue’apesãva.
adj. neol. Atukupe kãnguerysýi.
s. Ytyrenda, ñohẽha, hekuavoha.
v. Ñohẽ, hekuavo, hykuavo.
adj. Oñembo’ýva.
s. Tapejuasa, takãmby mbyte, apy, apýra, apỹi, tembe’y, opaha.
s. Ysyry jehekuavo, oñehẽha, akã.
adj. Pya’eterasa.
s. Guyry, tesakuaguyry.
adj. Ka’arugua.
s. Ogajeikeha.
s. Saipuku, ao, sái./ 2. adj. Ijaóva, oñemondéva.
s. Ao.
s. Pore, mbore, vore.
s. Ñemonde, ao.
v. Monde, mboao, mbyao, mboape.
v. Ñemonde, ñemboao.
s. Aoaty, ñemondeha.
adj. Çuaiçui.
adj. Tuja.
s. Mymbarekokuaa, mymbapohãnohára.
s. Mymbapohãnokuaahára, mymbarekokuaahára.
s. Ñembotove.
adj. Tujakue, ymaguare.
Ha, jevy, jey.
s. Tape, guataha.
adj. Ojejapokatúva, ikatúva oiko.
s. neol.Tapeyvate, hasahayvate.
v. Guata, mombyry jeho.
s. Jere, jeho, jehomombyry, ñekundaha, jeguata.
adj. Oguatáva, guatahára.
adj. Tapereko.
s. Hi’upy, tembi’u.
adj. Oguatáva.
s. Mbói.
s. Jeperere, ryrýi, sysýi, tytýi, vava, pu.
s. Mboperereha, mbosysyigua, mboryryiha.
v. Perere, ryrýi, sysýi, tytýi, pu, vava.
adj. Mbopereregua, mbosysyigua.
adj. Tekovia.
adv. Ojuehe, ojojupe.
v. Mañañemi, mangea.
adj. Marã, ñembyaipyre.
v. Mbyai, momarã, haru, mongy’a, mbohekovai.
s. Jepokuaavai, tekovai, tekoãngaipa.
adj. Tekovai, jepokuaavai.
s. Tembiasakue./ 2. s. jehuporã ha ivaíva.
adj. Ohasa’asýva, ojejaheiha, ojejahéiva.
adj. Ojahéiva, ombohasavaíva hapichápe.
s. Pu’aka, akãrapu’ã, potaha jehupyty.
adj. Pu’akáva, oñakarapu’ãva, potaha ohupytýva.
s. Teko, tekove, tembiasa, tembiasakue.
adj. Ohecháva, ohechapukúva, techapahára.
s. Ta’ãngambyry’i, ta’ãngambyry’igua.
s. Ta’ãngambyry’i.
s. Ovetãvera.
s. Itavera, ñeangecha.
adj. Ñemyrõnde.
adj. Ĝuaiĝui, ĝuaimi, lechãi./ 2. adj. Kue, kuepa, ngue./ 3. adj. Ymaguare.
adj. Tuja, lekaja, lepiju./ 2. adj. Kue, kuepa, ngue./ 3. adj. Ymaguare.
s. Yvytu.
s. Tye, py’a, tyeguy, tyepore’ỹ.
s. Arapoteĩ.
s. Ogahojajokoha, mba’ejokorã, yvyrapanda, yvyrapoguasu.
adj. Aĝagua, ko’aĝagua.
adj. Mokõipaha.
s. Hechaha, oma’ẽmombyrýva, ñangarekoha.
s. Ñangarekohapyrã.
adj. Oñangarekóva, omañáva, ñangarekohára.
v. Ma’ẽ, maña, ñangareko.
s. Páy, ke’ỹ, iko’èmbába oke’ÿre.
s. Mbarete, pu’aka.
v. Mombarete, mbopu’aka.
adj. Mbarete, kyre’ÿ.
adj. Ñaña, vai, sagua’a, kachiãi.
adj. Jaheipyre.
v. Jahéi, moherakuãvai.
s. Táva, tenda.
s. neol. Niño ára purahéi.
adj. Ñana, kachiãi, tie’ỹ.
s. Kaguyhái, jukysyhái.
s. Áva jokoha, akãngua.
s. Chichãguasu.
v. Ñapytĩ, mbojoaju, apytĩ.
s. Apytĩ, joaju.
v. Tekojevy, rekojevy.
s. Kaguy, kau’y, kaĝui.
s. neol. Parralty.
s. Terara’ãngajegua.
s. Ñerairõ.
v. Rairõ, jasuru, ñopũ, momarã, mombu.
s. Ñorairõ, ñerairõ, rairõ.
adv. Rairõhápe, mbaretépe.
v. Rairõ, mbyai, jasuru.
adj. Pochy, ñarõ.
adj. Pytãrovy.
s. Mbaraka’ipu’asy, mbaraka’irasẽngy.
s. Inimbope.
adj. Kuñakuimba’e, kuña heko kuimba’éva.
s. Jere, ñembojere.
v. Mbojere, mombia.
v. Jere, piã.
adj. Marã’ỹ, marã’ỹva, potĩ, marãne’ỹ, marãngatu, tetemarã’ỹ, juréka, jurevi./ 2. s. Kuñataĩ pyahu./ 3. adj. Pyahu

adj. Marã’ỹ.
s. Tekomarã’ỹ, tekopotĩ.
adj. Kuimba’e rehegua.
s. Kuimba’ereko.
s. Ikatuva’erãva, gua’u, je’e’ỹre ojekuaáva.
s. Tekomarãngatu, tekoporã.
adj. Imarãngatúva, hekoporãva, joheipyre, ñembojojapyre, karẽ’ỹ, ipy’ajoja.
s. Mbiru’a, piru’a.
adj. Ñarõ, pochy.
s. Yvyraviru, yvyraku’ikue, viru.
s. Tova.
v. Hechauka.
s. Tye, tyekue, ñe’ã, py’a.
adj. Aysy, apovõ, japajua.
s. Tesakã, hesakãngue./ 2. s. Tesapyso, jechaporã.
adj. Hechapyre, tesakã, ikatúva jahecha.
adv. Tesakãme, jehechápe.
s. Techa, techakuaa.
s. Andu, temiandu./ 2. s. Oĝuahẽva, mbohupa.
s. Mbuhupa, ñembohupa./ 2. s. Temiandu.
v. Ñandu, andu, poroñandu.
v. Hechavy, hechamby, hechavaivai.
s. Techamby, techavy, techavaivai.
s. Hechaha.
s. Aramboyve, aretemboyve.
s. Techa, tesa, tesapyso./ 2. adj. Hechapyre.
s. Ñema’ẽpya’e.
adj. Hechapyre.
adj. Porã, jehechapyrã, jehecharamo.
adj. Techapy, techarehegua.
adj. Tekoverehegua, mba’eguasueterei.
adj. Jaikove aja rehegua.
s. Tesãi, mbarete.
s. Pohãmbareterã, pohã ñaikotevẽpáva ha oĩva tembi’úpe.
s. Pititi, para, pire para.
v. Guerosapukái, jerosapukái, rosapukái, rohory.
s. Itaverarekopy.
s. Mboitaverapyha.
s. Ovetãrechaukaha.
s. Hi’upy, tembi’urã.
v. Ja’o, royrõ, ravira.
s. Jeja’o, royrõ, jehavira.
adj. Imenave’ỹva, menave’ỹ, imenamanombyréva.
s. Tekomenave’ỹ, menave’ỹ.
s. y adj. Hembirekove’ỹva, hembirekomanombyréva.
adj. Oikóva, oikovéva./ 2. adj. Katupyry, ha’eve./ 3. adj. Ombotavýva, oporombotavýva.
s. Tetia’e, kyre’ỹ.
adj. Kyre’ỹ, saraki, tetia’e, rari, saite.
adj. Kyre’ỹ.
s. Apopyre, tembiasakue.
s. Upy, hi’upy, je’upy, tembi’urã.
s. Kyre’ỹ, katupyry.
adj. Tapichapýri oikóva.
s. Óga, jeikoha, tapỹi, tenda, tekoha.
v. Moingove, mbohetia’e, mboetia’e.
v. Ko, kove, jeikove.
adj. Oikóva, oikovéva./ 2. adj. Katupyry, ha’eve./ 3. adj. Ombotavýva, oporombotavýva.
s. Anguja yvyguy./ 2. s. Tembipuruvai ñongatuha.
s. Ñe’ẽ, ñe’ẽngue.
s. Ñe’ẽndy, ñe’ẽryru, ñe’ẽapytĩ.
s. Ñemba’apokuaarã, tenói, ñeporohenói, ñehenói, ñehenóiva.
s. Mba’apokuaarã.
s. Ñe’ẽgua./ 2. gram. guar. s. Pu’ae.
v. Sapukái, henói hatã.
s. Sapukaijoa.
v. Sapukái, ñe’ẽpochy.
adj. Iñe’ẽhatãva.
s. Po’a.
s. neol. Mbayrumyigueraha.
v. Veve, pepe, tutu.
adj. Ovevéva, opyta’ỹva.
v. Motĩmbo, mbogue, kañy, mboveve.
s. Yvykapu, yvyrata, tatasẽ.
v. Ñehẽ, hekuavo./ 2. v. Ñemboapajere.
v. Japaro, apajeréi, japajeréi.
v. Mosãrambi.
s. Mangapora’à, vakapivupoha’à.
gram. guar. s. Ñe’ẽtekopota. Oipuru ñe’èpehètai “se”.
s. Mba’yrumyihyrúva.
s. Ñaniryimbaretekue.
v. Mbovapy, mbovayva, mbojere, mboyke’ã, mboapajeréi, akãtiparo, ñeakãtĩparo.
s. Ñetĩngaparo, ñeakãtĩngaparo.
adj. Ipy’ahetáva, tekopyta’ỹ, hekopytà’ÿva.
s. Tuichakue.
s. Tuichakuéva, tuichakuerehegua
adj. Tuicha.
s. Tembipota.
adv. Potahápe, japoségui.
adj. Kyre’ÿ, omba’aposégui omba’apóva.
v. Jere, jevy, jujey, hojey.
v. Gue’ẽ, mbojevy.
s. Gue’ẽ, mbojevy, mboujey.
s. Jere, mba’ejere, jepyvu.
adj. Karu, karueterei, hyĝuatã’ỹva.
s. Jere, mba’ejere, yjere, jepyvu.
pron. pers. Nde.
pron. pers. Peẽ, pende, pene, po.
s. Jeporavo mburuvicharã, tembipotañemoĩ.
gram. guar. s. Ñe’ẽ, ñe’ẽapoha, ñe’ẽpu, ahy’o.
s. Ñe’ẽhatãrusu.
s. Jere, japaro, apajeréi, ñakãtĩparo, ñetìngaparo.
s. Veve.
s. Jere, jevy, apajeréi, japaro.
s. Pirapire rembyre, jerepy.
adj. pos. Pende, pene./ 2. pron. pos. Penemba’e.
s. Mba’ejerevumyatyrõha.
s. Mba’ejerevumyatyrõrã.
s. Tavayguáva, tetãygua rembiapokue, jekuaaiterei, kachiãi, ojehayhúva, ojekuaaitéva.
v. Myasãi, muasãi, mbojekuaa, kuaauka, moherakuã.
adv. Ojepuruháicha, vaihápe.
s. Tapichaheta, yvyporaheta, te’ýi.
adj. Ipererìva, jejapipýva.
s. Tatu, kachu, kachi, takorembe, tapypirembe.
s. Sa’yju, pire sa’yju.
s. Tembetary.
s. Pytagua jehayhu, tetã ambuegua jehayhu.
adj. Pytagua rayhupára, ohayhúva tetãgua ambuépe.
adj. Pytaguápe ohayhu’ỹva.
s. Pytagua jehayhu’ỹ, pytagua royrõ, ambue tetãgua rayhu’ỹ.
adj. Pytaguápe ohayhu’ỹva.
adj. Pytaguápe ohayhuetereíva.
adj. Ka’avo yvykãmegua, ka’avo hi’y’ỹva.
adj. Yvykãme okakuaáva, noikotevẽiva ama.
adj. Yvyra’uha, yvyráre okarúva, yso yvyráre okarúva, yvyrakytĩha.
s. Mbohupa.
s. Yvyráre jehai, yvyráre haireko, yvyrahairape, haimbo’e.
conj. Ha, ha’e, ae, añeĩramo, ko’ýte.
interj. E’a, jera’e./ 2. adv. (indicando tiempo pasado)...Ma, yma, mandi, ko’ýte, ra’e, ko’ýte haguére.

faun. par. s. Jakare.


adj. Oñenóva, ta’ãnga oñenóva, ta’ãngañeno.
v. Ñeno, ñeñotỹ, tyvyrui, te’onguerui.
s. Tupa, inimbe, oimeraẽ mba’e oñeñenoha./ 2. s. Tyvy, yvykua.
s. Tupa, rupa./ 2. s. kua, kuára.
s. Mykurẽ.
v. Karu, tembi’u.
s. Jo’aha, jo’a, ñembojo’a, popegua, mbojoapyha.
v. Mbojo’a, moñapa./ 2. v. Ñehetũ, jurupyte.
s. Ygakate.
s. Ysypo.
s. Kavajukuña.
s. Akãngaoratã, akãngaovatã.
s. Pytãngue, apyterekue./ 2. s. Toky, yvyraroky, roky./ 3. s. Kuã apy.
s. Ka’a, ka’avo, ñana, kapi’i.
s. Ka’aty, ñanandy.
s. Ka’atymba’apoha.
s. Ka’atýpe omba’apóva, mensu.
adj. Tave’ỹ, yvynandi.
s. Membyme, membyména.
s. Javy, avy, jejavy.
adj. Apa, myi’ỹ, hatãva.
s. Churugue, mba’erendyrei.
s. Itaku’itĩ, itatĩ.
s. Pane, po’a’ỹ.
adj. Pane, po’a’ỹ reruha.
pron. pers. Che.
s. Kãmbyrypy’a.
flor. par. s. Mandi’o.
s. Mandi’oty.
s. Poguypópe.
s. Ahy’orajygue, tuguyrape ajúra rehegua.
s. Itanupãha, itakandua mbotaha, kuarepoti mbotaha, oñembotaha.
s. Mokõi.
v. Mbopohéi, moñondive, joykemoĩ, mbojo’a, mbojoapykue.
adj. Ojoykéva.
s. Ñanandy, javorái.
s. Ñana.
interj. Salaki.
s. Ygañetĩnga, ygamombyta, ñepysãnga, jejoso, mopa’ã.
v. Mbokacha, mbokuchu, mbojehe’a, mbojopara.
v. Ñapymi, japasuru, moñapymi.
adj. Akãhatã, tajasu, tie’ỹ, añambaraka.
s. Ñembokacha, ñembokuchu, jopara.
s. Ñorãirõayvu, ñorãirõ ayvu pa’ũme.
adj. Tie’ỹ, tova’atã, hova’atãva, otĩ’ỹva, itie’ỹva, kachiãi, hekorã’ỹva, py’aguasu.
s. y adj. Tova’atã, mba’etie’ỹ, tie’ỹ.
v. Jei, hekýi, jora, poi, mbogua.
s. Ñorãirõ, jeja’o, sarambi, ñembuai, ñembyai, ñemonandi, apañuãi.
v. Jehekýi, poi, jora, japose’ỹ, ñembogua, piã, kañy.
adj. Koygua, tavy, tie’ỹ, výro.
s. Itaovy, itaverarovy, itaverahovy, itavera hovýva.
s. Ñemono’õ, ñembyaty, mono’õmbyre./ 2. s. Ñandy ryru.
s. Tapykue, takykue.
s. Mitãrusu, karia’y./ 2. s. Mymba rerekua, ovecha rerekua.
s. Kuñataĩ, mitàkuña./ 2. s. Ovecha rerekua.
s. Okypy, ogajeikeha.
adj. Tapykuerigua, takykuerigua, hapykuerigua, tapykuegua, takykuegua, atukupe, kupe, are, mbegue, huguái.

s. Saite, sagua’a.
v. Jahéi, ja’o, myangekói.
s. Juruhe’ẽ, ñemboaguara, kele’e.
adj. Juruhe’ẽva, mboaguaráva, ombokele’éva, omongele’éva.
s. Mbigua.
s. Ovecharague, ovechapire, mba’epireao.
v. Mbokacha, tyvyro, mbojuruhe’ẽ, mbokele’e, mongele’e.
adj. Karẽ, hetymañepãva, hetymañokíva.
adj. Karẽ, tetymakarẽ, tetymañepã, tetymañoki, teñypy’ãñepa, teñypy’ãvã.
interj. Hépa, guépa.
v. Ñapymi, japasuru, moñapymi, moñepymi.
v. Ñeñapymi.
v. Mokokõ.
v. Mokõkõ, jehe’a.
s. Mimby
s. Kupy.
s. Sãmbo, guata sãmbuku.
s. Ñuhã, kupypa’ã, kupyvã, kupyvãnga.
v. Tavahu, jeikorei.
s. Sakarõ.
s. Tetymajoapy.
s. Hetymapukúva, ikupypukúva, ñati’ũ.
adj. Ate’ỹ, nomba’apóiva, eirarúa, eirarúa ména.
v. Vava, vavarei, mbovava, mbososo, mbokachakacha.
adj. Ate’ỹ.
s. Yvykuapuku, yvy’a, yvyvo, yvy ohevykóiva.
s. Jo’oha, jejo’o.
s. Kurapepẽ.
s. Jo’oha.
v. Yvyjo’o, jo’o.
adj. Aosorokuepáva.
s. Ñandyryryru, pyrendarã, tendarã.
adj. Jerokygua, peteĩ jeroky reko.
v. Sapatumbopu.
s. Pyreheguarenda, pyrehegua ñemuha, pyrehegua apoha, pyrehegua myatyrõha, sapatu ñemuha, sapatu apoha, s
myatyrõha.
s. Pyrehegua’apoha, sapatu apoha./ 2. s. Sapaturenda, sapatu myatyrõhára.
s. Pysãpa’ũ, pyreheguapererĩ.
s. Sapatu, pyrehegua, pyryru.
s. Mboguaha.
v. Mbogua, tyvyro.
s. Ñembogua, jetyvyro.
adj. Hovy.
s. Namichãi.
adj. Hovy.
s. Mykurẽ.
s. Pyapẽ, pysãpẽ.
s. Ñuatĩ, jukeri, sarã.
s. Ñuatĩndy, jukerity.
s. Tatajyva, jukeri’a.
s. Juapeka.
s. Koni, konikoni.
s. Itanarãmbe.
adj. Itanarãmbepy.
s. Vyrorei, mba’everei.
adj. Výra, tavynunga, tavyrai, tavy.
adj. Výro, tavynunga, tavyrai, tavy.
s. Mymbakuaaty, tymbakuaa.
s. Mymbarenda.
adj. Tovatavy.
faun. par. s. Karakara.
s. So’okãngue./ 2. adj. Tekovetavy.
adj. Mba’erembyre mono’õha.
s. Aguara, aguara’i, aguarapope, aguarakatĩ.
faun. par. s. Jaguane.
faun. par. s. Jaguane.
s. Aguara, aguara’i.
s. Korochire, havía.
s. Jepy’apy.
v. Ñapymi, ho’yga yguýpe.
s. Sapatupe.
v. Hyapu, sunu.
s. Tyapu, pu, sunu.
s. Tykue, ty.
s. Piri.
s. Mbovyvyhecha’ỹrã.
v. Pyaha./ 2. v. Mbovyvy.
s. y adj. Asu, po’asu.
v. Nupã, mbyepoti.
s. Ma’ẽrã.

También podría gustarte